Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/34/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudkyňa JUDr. Lucia Kovačinová, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Trenčíne, pre prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.05.2024, v Považskej Bystrici, takto

rozhodol:

obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom B. XX, D. C., toho času od 08.02.2024 vo väzbe v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Ústave na výkon väzby Ilava, nezamestnaný, slobodný,

j e v i n n ý , ž e

dňa 08.02.2024, v čase približne o 16.00 hod., v rodinnom dome na adrese B. XX, D. C., po predchádzajúcom slovnom konflikte, pod vplyvom alkoholu, vulgárne urážal svoju matku E. B. a počas toho povedal, že ju zapáli a potom seba zastrelí, čo vzbudilo u poškodenej strach o život,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe – blízkej osobe,

t ý m s p á c h a l

prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a

o d s u d z u j e s a z a t o

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., s prihliadnutím na § 37 písm. m) Tr. zák., na trest odňatia slobody v trvaní 16 (slovom: šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c), d) Tr. zák. sa obžalovanému ukladá ochranné ambulantné protialkoholické liečenie.

odôvodnenie:

Prokurátor podal na obžalovaného obžalobu pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej E. B., svedkýň E. B. F. a G. H., oboznámením záverov znaleckého posudku MUDr. Imricha Glézla a listinných dôkazov zabezpečených v spise.

Obžalovaný spáchanie skutku poprel, uviedol, že o žiadne vyhrážanie z jeho strany nešlo, bola tam len hádka. V ten deň prišiel domov, matka mu nadávala, hádali sa, išlo však len o bežnú hádku, ona do neho povyrývala, on jej povedal, nech mu dá pokoj. Matka nemá dôvod mať strach, neublížil by jej, aj teraz si normálne volávajú. Policajtov volala matka, avšak nie zo strachu, ale chcela ho dať zavrieť, aby ho vytrestala, bála sa o neho, keď porušil zákaz požívania alkoholu, aby už ďalej nechľastal, asi mu chcela dobre, aby nad sebou porozmýšľal a mal ponaučenie. V súčasnosti spolu komunikujú a všetko je v poriadku. Pokiaľ ide o podmienku, ktorá mu bola uložená Okresným súdom Trenčín, aj tu sa jednalo len o hádku s matkou, mali spolu zlé vzťahy, začalo sa to rozvodom, matka otca vodila po súdoch, a to aj po tom ako mu diagnostikovali rakovinu, on jej to kládol za vinu, aj jeho následnú smrť. V uvedenom konaní mu bolo povedané, že pokiaľ sa prizná, dostane len podmienku. Pokiaľ ide o priestupky, ktorých sa dopustil voči matke, vždy to bolo len o hádkach, matka je tiež prchká povaha, fyzicky ju nenapadol, opravné prostriedky proti priestupkovým rozhodnutiam nepodal, pretože nemal takú znalosť vtedy a matka by si určite zaobstarala svedkov. Pokiaľ ide o alkohol píjaval pivo, tvrdý alkohol len príležitostne, v čase keď mal zákaz požívania mal ťažké obdobie, rozišiel sa s priateľkou, ťažko to znášal, pričom matka tomu napomohla. Vtedy porušil aj povinnosť chodiť k probačnému a mediačnému úradníkovi. Ohľadne rodinného domu uviedol, že podiel v ňom má on, brat, sestra a babka, matka v ňom podiel nemá. Dom chce predať hlavne brat, matka ho predať nechce, keďže tam celý život žila, on ho chce nechať kvôli babke, aby tam dožila, nakoniec ale s predajom súhlasil.

Poškodená E. B., matka obžalovaného, vo veci odmietla vypovedať, preto súd v zmysle prečítal jej výpoveď z prípravného konania zo dňa 09.02.2024. Z uvedenej výpovede vyplynulo, že dňa 08.02.2024 okolo 16:00 hod. keď prišla domov z práce, obžalovaný začal na ňu vykrikovať, nakoľko sa dozvedel, že chce predať rodinný dom, v ktorom bývajú, kričal po nej, že ju nenávidí, že má skapať, že ju zapáli, že skončí v pekle, že mu všetci robia zle, a to aj súrodenci. Tiež jej začal vulgárne nadávať , že je kurva, suka, Anna z Bošáce, pokúsil sa ju aj opľuť. Ona sa veľmi bála, syn bol agresívny, preto vyšla z domu na ulicu, bála sa, aby jej niečo neurobil. Vtedy obžalovaný vyšiel na balkón a znova na ňu kričal vulgarizmy, že je kurva, piča a že ak chce, nech zavolá policajtov, že on jej ukáže. Následne bežala k susede G. H., veľmi sa syna bála, keďže videla, že je pod vplyvom alkoholu a asi aj drog, mal vraždený pohľad. Keďže mala strach, zavolala na tiesňovú linku, po ich príchode išli do domu za synom, ona s nimi nešla, nechcela, aby ju syn videl. Uviedla, že takéto správanie jej syna sa pravidelne opakuje, stupňuje sa a veľmi sa ho bojí, chce, aby sa liečil zo závislosti na alkohole. Agresívne správanie jej syna často smeruje voči celej rodine.

Svedkyňa E. B., stará matka obžalovaného, vypovedala, že v čase skutku nebola doma, bola u staršieho vnuka. O skutku sa dozvedela od nevesty, teda matky obžalovaného, ktorá jej povedala, že prišli policajti, že ho zobrali, nepovedala čo sa stalo, iba že mal vypité a policajtov zavolala ona. Obžalovaný keď mal vypité nebolo to bohviečo, bol nervózny, trochu hlučný, ale keď bol triezvy bol dobrý. Pil tak raz, dva razy do mesiaca, ale ona má svoju časť domu a ani to nesledovala. Napadnutie matky, teda jej nevesty nikdy nevidela, ani nepočula krik, lebo je hluchá. Ona má s nevestou dobrý vzťah, rozumejú si. Pokiaľ ide o vzťah obžalovaného s matkou, keď bol triezvy bol vzťah dobrý, pomáhal matke, aj okolo domu, ale keď mal vypité už to tak nebolo. Ohľadne predaju domu uviedla, že tento sa musí predať, pretože majú problémy s plynom, nedoplatky, bojler sa pokazil a nemá to kto zaplatiť, nevesta s predajom domu súhlasila. Na otázku prokurátora ohľadne rozporu s výpoveďou zo dňa 02.04.2024, keď uviedla, že raz bola svedkom ako obžalovaný fyzicky zaútočil na svoju matku, ale vtedy ju poslúchol, uviedla, že vtedy ju ale neudrel.

Svedkyňa G. H. uviedla, že v daný deň bola doma, pribehla poškodená a začala vyprávať, že sa so synom pohádali, ale nevie čo rozprávala, potom pribehol aj obžalovaný a začali sa s poškodenou hádať, ona preto musela aj s vnučkou odísť do vedľajšej izby. Keď sa stále hádali, prišla a poslala obžalovaného preč za dvere. Čo bolo medzi nimi nevie. Obžalovaného pozná od malička, sedávala s ním, viedli rozhovory, nemôže na neho nič povedať. Ona susedov nesledovala, nechodila k nim a nevie, či tam boli kriky, problémy tam boli ešte keď otec žil, kedysi obžalovaný s matkou mal dobrý vzťah, ale nevie čo sa tam stalo, či to bolo keď začal popíjať. Ona ale nikdy nevidela obžalovaného, že by nejak chodil opitý. Myslí si, že poškodenej niekedy prepína, liečila sa aj na psychiatrii, hneď na syna vyskočila, keď prišiel opitý. Keď v ten deň prišla k nej poškodená, bola roztrasená, rozrušená, nestihla jej povedať čo sa stalo, keďže prišiel obžalovaný, keď ona obžalovaného vyhnala, poškodená volala s druhým synom, ktorý jej poradil, aby zavolala policajtov. Vtedy mal obžalovaný určite niečo vypité, ale že by bol nejako moc opitý sa jej nezdalo. Poškodená potom odišla, ale len na ulicu, kde čakala policajtov, domov ísť nechcela. Nepamätá si, že by v minulosti mali nejaké konflikty, poškodená nikdy k nej takto neprišla, ani obžalovaný sa jej nesťažoval, že by mal s matkou nejaké problémy. Nebola ani svedkom, že by sa obžalovaný matke vyhrážal, nevidela, že by ju niekedy udrel. Keď sa hádali u nej, nerozumela o čom sa hádali. Pokiaľ ide o dom, vlastníkmi sú babka a súrodenci, dom chcú predať, ale nevie, či sa nechceli spiknúť, dostať obžalovaného do väzenia, aby predali dom bez neho a on zostal na ulici.

Zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Imricha Glézla č. 17/2024 vyplynulo, že obžalovaný v čase skutku netrpel a ani v súčasnosti netrpí vážnou duševnou poruchou v pravom slova zmysle, znalec u neho preukázal, že trpí Syndrómom závislosti na alkohole a v čase skutku bol v stave simplexnej (jednoduchej opitosti) ebriety ťažkého stupňa. V čase spáchania trestného činu v dôsledku prostej opitosti ťažkého stupňa boli u obžalovaného znížené rozpoznávacie schopnosti nepodstatne, forenzne nevýznamne a ovládacie schopnosti boli znížené podstatne, forenzne významne, pričom do tohto stavu sa dostal sám aj napriek skúsenostiam z minulosti, že v takomto stave sa správa agresívne. Z psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného je pre spoločnosť nebezpečný v prípade, ak bude nadužívať alkohol. Znalec navrhol obžalovanému uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Zo zápisu o dychovej skúške zo dňa 08.02.2024 vyplýva, že obžalovanému bola v deň skutku o 18:03 hod. nameraná hodnota 1,34 mg/l alkoholu v dychu.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XX bolo zistené, že rodinný dom č. 32 v k.ú. Štvrtok a k nemu prináležiace pozemky sú v podielovom vlastníctve E. B. st. v podiele 1/3-iny a H. B., H. B. a A. B. v podiele 2/9-iny.

Zo správy Obce Štvrtok vyplýva, že obžalovaný sa na mieste trvalého pobytu nezdržiava asi 2 mesiace, o jeho zamestnaní nemajú žiadne informácie, miestne poplatky nemá uhradené. Voči svojmu okoliu sa správa bezohľadne a nezodpovedne, je konfliktný a agresívny voči spoluobčanom, ale aj ku svojej rodine.

Obžalovaný bol doposiaľ sedemkrát priestupkovo postihnutý, zväčša za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu na adrese B. XX, pričom dňa 11.11.2021 za vyhrážanie svojej matke a dňa 20.09.2021 za fyzické napadnutie matky.

Súdne trestaný bol doposiaľ dvakrát, v prvom prípade sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, v druhom prípade bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 03.11.2022 právoplatným 03.11.2022 uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že dňa 03.01.2022 v čase približne o 20.00 hod. v rodinnom dome na adrese B. XX pod vplyvom alkoholu počas vykrikovania na svoju matku E. B., že ju nenávidí, že mu robí zo života peklo, že ho chce dostať do basy a že nechce, aby bol šťastný, jej povedal, nech skape, že ju raz zabije a že mu nebude zo života robiť peklo, pričom svedkyňa poškodená dostala strach o život a zdravie, nakoľko už v minulosti ju fyzicky napadol. Za uvedené bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov za súčasného uloženia probačného dohľadu, obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, zákaze vstupu do reštauračných zariadení a pohostinstiev na území krajského obvodu Trenčín a povinnosti počas skúšobnej doby sa podrobiť liečeniu závislosti od návykových látok.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil skutkový stav tak ako je uvedené vo výroku. Obžalovaný, hoci svoju vinu popieral, je zo spáchania skutku usvedčovaný najmä výpoveďou poškodenej, ktorá síce na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať, avšak z jej výpovede z prípravného konania urobenej na druhý deň po skutku jednoznačne vyplýva, že obžalovaný sa jej vyhrážal, častoval ju rôznymi nadávkami, z čoho mala poškodená strach a ušla ku svojej susede. Je zrejmé, že obžalovaný trpí syndrómom závislosti na alkohole a aj napriek uloženému obmedzeniu spočívajúcom v zákaze požívania alkoholických nápojov bol v deň skutku pod vplyvom alkoholu. Je tiež zrejmé, že u obžalovaného sa nejednalo o ojedinelé konanie voči jeho matke a o ojedinelé konanie pod vplyvom alkoholu, o čom svedčí register priestupkov i register trestov a oboznámený rozsudok Okresného súdu Trenčín. V neposlednom rade o povahe a agresívnom správaní svedčí aj správa z obce Štvrtok. Pravdivosť výpovede poškodenej potvrdzujú v určitom smere aj výpovede ďalších svedkov. Svedkyňa E. B. st. síce nebola svedkom skutku, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, ale taktiež potvrdila, že v prípade, že má obžalovaný vypité „nebolo to bohviečo, bol nervózny, hlučný“, taktiež v prípravnom konaní pripustila, že bola svedkom toho ako obžalovaný chcel zaútočiť na matku, hoci tomu tak nebolo. Obhajoba tiež poukazovala na to, že svedkyňa nepočula kriky, avšak táto sama uviedla, že má svoju časť domu a „kriky nepočula, lebo je hluchá“. Svedkyňa G. H., hoci obžalovaného vykreslila ako „dobrého chlapca“, ktorého nevidela, že by chodil opitý, sama uviedla, že k nim domov nechodila, ale konflikty u nich boli, potvrdila, že v deň skutku obžalovaný bol opitý, že sa aj u nej doma hádal s matkou a v podstate potvrdila aj výpoveď poškodenej v tom smere, že sa poškodená bála, keď uviedla, že poškodená keď ku nej prišla bola roztrasená a rozrušená. Ohľadne námietky obhajoby, že hádka mala vzniknúť po tom ako obžalovaný matke vyčítal, že chce predať dom, v ktorom ale ona nemá podiel súd uvádza, že je zrejmé, že poškodenej, hoci nie je podielovou spoluvlastníčkou sa spoluvlastníci pýtali na názor, keďže tam žije , pričom to potvrdil aj obžalovaný aj jeho stará matka.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd má za to, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, ktorý sa mu kladie za vinu a jeho konanie kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., teda že inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

U obžalovaného súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 psím. m/ tr. zák., teda, že už bol za trestný čin odsúdený, poľahčujúcu okolnosť súd nezistil. Súd potom v zmysle § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. vychádzal z upravenej trestnej sadzby 16 mesiacov – 3 roky.

Je nepochybné, že obžalovaný sa uvedenej trestnej činnosti dopustil dňa 08.02.2024, teda v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia (Okresný súd Trenčín sp. zn. skúšobná doba od 04.11.2022 do 04.05.2024), naviac i porušil obmedzenia a povinnosti, ktoré mu boli súdom uložené. Je teda zrejmé, že obžalovaný nevyužil dobrodenie zákona v tom zmysle že na jeho prevýchovu je postačujúce podmienečné odsúdenie, obžalovaný si z uvedeného nevzal náležité ponaučenie, a teda predchádzajúce podmienečné odsúdenie sa zjavne minulo účinkom. Obžalovaný sa dopustil rovnakého trestného činu, opätovne pod vplyvom alkoholu. Taktiež súd poukazuje na priestupky obvineného a na negatívnu správu z obce. Je teda zrejmé, že iba nepodmienečným trestom bude splnený účel trestu. Súd

dospel k záveru, že z hľadiska prevýchovy obžalovaného za súčasného uloženia ochranného liečenia bude trest odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, teda v trvaní 16 mesiacov, trestom dostatočným, zabezpečí nápravu obžalovaného a zároveň rešpektuje hľadiská generálnej a individuálnej prevencie.

Pre výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.

Súd tiež obžalovanému uložil ochranné ambulantné protialkoholické liečenie v zmysle znaleckého posudku MUDr. Imricha Glézla.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť: a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.