Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_50C-94-2021.pdf
PDF · 89.69 KB
Case nature
Subarea
50C/94/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v spore žalobcu: Winners Benefits, s.r.o., Mlynské Nivy 73, Bratislava, IČO: 46586571, zast., BAJO LEGAL, s.r.o., Landererova 8, Bratislava proti žalovanému: D. M., L.. XX.XX.XXXX, C. L.G. XX/A, G., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie :
Žalovaný je povinný vydať žalobcovi motorové vozidlo značky Audi, model Q5 2,0 Tdi quatrro STR, VIN: F., Š.: J. vrátane jeho príslušenstva, dokladov, kľúčov, servisnej knižky a ostatných dokumentov vzťahujúcich sa na motorové vozidlo, a to v sídle spoločnosti žalobcu Mlynské Nivy 73, 821 05 Bratislava.
II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov vo výške 100 %.
III. Súd p o u č u j e žalovaného o tom, že môžu podať žalobu vo veci samej v spore spojenom s výkonom neodkladného opatrenia.
odôvodnenie:
Žalobca návrhom doručeným súdu dňa 22.12.2021, žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil žalovanému povinnosť vydať mu motorové vozidlo Audi Q5 2,0 Tdi quattro STR, VIN: F ŠPZ: J (ďalej iba „motorové vozidlo“).
Opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia žalobca zdôvodnil tým, že ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom uzatvoril dňa 01.01.2019 zmluvu o nájme motorového vozidla. Predmetom nájmu bolo motorové vozidlo. Doba nájmu bola dojednaná ako doba určitá od 01.01.2019 do 01.03.2022. Žalobca zmluvu o nájme motorového vozidla vypovedal výpoveďou zo dňa 14.10.2021 doručenou žalovanému dňa 19.10.2021. Žalobca zmluvu o nájme motorového vozidla vypovedal podľa ustanovenia čl. II ods. 3 písm. b] zmluvy, ktoré znie: „Túto nájomnú zmluvu je možné ukončiť aj pred dohodnutou dobou nájmu podľa ods. 1 tohto článku nasledovnými spôsobmi: písomnou výpoveďou tejto zmluvy ktoroukoľvek zmluvnou stranou aj bez uvedenia dôvodu. Výpovedná doba je 1-mesačná a plynúť začína od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po jej doručení druhej zmluvnej strane." Zmluva o nájme motorového vozidla tak zanikla uplynutím výpovednej doby dňa 30.11.2021. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v liste zo dňa 24.11.2021 uviedol, že výpoveď neuznáva a považuje ju za nezákonnú. Žalovaný uviedol, že výpoveď bola daná podľa či. III ods. 3 písm. b) zmluvy, ktoré sa však podľa jeho presvedčenia v zmluve ani nenachádza. Žalovaný taktiež uviedol, že si splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy a tiež uhradil odplatu za užívanie motorového vozidla vo výške 6.400 EUR za obdobie od 01.03.2018 do 01.03.2022. Žalovaný v zmysle uvedeného vyjadruje presvedčenie, že nájomný vzťah ďalej trvá a ďalšie užívanie predmetu nájmu je v súlade so zmluvou. Tomuto presvedčeniu nasvedčuje aj faktické konanie žalovaného, ktorý motorového vozidlo žalobcovi k dnešnému dňu neodovzdal. Žalovaný uvádza, že čl. III ods. 3 písm. b) podľa ktorého bola zmluva vypovedaná sa v zmluve ani nenachádza. Takéto tvrdenie je však v rozpore so znením výpovede,
ktorá bola daná podľa čl. II ods. 3 písm. b) zmluvy, pričom takéto ustanovenie, oprávňujúce žalobcu vypovedať zmluvu bez udania dôvodu, sa v zmluve nachádza. V zmysle uvedeného je zrejmé, že zmluva o nájme motorového vozidla zanikla ku dňu 30.11.2021 a žalovaného v súčasnosti neoprávňuje na držbu motorového vozidla žiaden právny titul. Žalovaný bol vyzvaný na odovzdanie motorového vozidla, a to aj s uvedením miesta odovzdania, to všetko v súlade so zmluvou. Aj napriek uvedenému, žalovaný žalobcovi motorové vozidlo neodovzdal, má ho stále v držbe a užíva ho. Žalobca je tak nútený domáhať sa uloženia povinnosti vydať vozidlo prostredníctvom neodkladného opatrenia voči žalovanému. Žalobca síce nie je vlastníkom motorového vozidla (vlastníkom je lízingová spoločnosť ČSOB Leasing, a.s.), avšak je oprávnený motorové vozidlo mať u seba, t. j. je oprávneným držiteľom a zároveň aktívne vecne legitimovaným podľa § 126 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o potrebu neodkladne upraviť pomery, tá je odôvodnená pretrvávajúcim trvaním porušenia práva žalobcu, ktorý je oprávnený motorové vozidlo držať a užívať. Žalobcovo právo je rušené konaním žalovaného a úprava pomerov sa dosiahne práve vydaním neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovaného uloží povinnosť vydať motorové vozidlo. Oprávneným držiteľom je v súčasnosti žalobca, t. j. je najmä oprávnený motorové vozidlo držať a užívať. Užívaním veci sa realizuje úžitková hodnota veci. Na druhej strane, realizovanie úžitkovej hodnoty veci má ten dôsledok, že vec sa užívaním opotrebováva. V závislosti od konkrétnej veci tak túto možno užívať iba určitý čas, počas ktorého v dôsledku opotrebovania vec klesá na hodnote. Záujmom vlastníka resp. oprávneného držiteľa je, aby mal z veci úžitok t. j. aby realizoval jej úžitkovú hodnotu. Pokiaľ mu to nie je umožnené v dôsledku protiprávneho konania iného, dochádza jednak k znemožneniu realizácie úžitkovej hodnoty veci a zároveň k znehodnocovaniu veci iným, t. j. k dvojnásobnej ujme. Čím dlhšie tento protiprávny stav trvá, tým k väčšej ujme na strane vlastníka resp. oprávneného držiteľa dochádza. Uvedené zakladá potreby neodkladnej úpravy medzi stranami, keďže každým ďalším dňom neoprávneného užívania je žalobcovi znemožnené realizovať užívanie a zároveň je v jeho neprospech užívaním motorového vozidla znižovaná jeho hodnota. Žalobca za vhodný prostriedok úpravy pomerov považuje v tomto prípade práve nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa právnej úpravy Civilného sporového poriadku nič nebráni tomu, aby výrok neodkladného opatrenia korešpondoval s výrokom, aký by mohol byť vydaný v konaní vo veci samej, pokiaľ by sa žalobca domáhal vydania veci vo veci samej. Uvedené priamo upravuje ustanovenie § 330 ods. 2 CSP. Neodkladné opatrenie predstavuje v takýchto právne a skutkovo jednoduchých prípadoch účinný v prostriedok na dosiahnutie úpravy pomerov sporových strán, pričom sa ním predíde zdĺhavému a nákladnému konaniu vo veci samej, počas ktorého by trvalo porušenie práva žalobcu a po konci ktorého by motorové vozidlo výrazne stratilo na hodnote.
Súd po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu súdneho spisu v predmetnej veci a po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel k záveru, že sú splnené všetky zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa odporcu, ktorým spôsobuje navrhovateľovi nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Neodkladné opatrenie tak predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok, ktorého účelom je zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej súdnej ochrany stranám, avšak za predpokladu aspoň osvedčenia nároku. Neodkladné opatrenie je procesným inštitútom aplikovateľným až v čase, keď sa niečo deje.
Navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ dospeje k záveru, že navrhovateľ sa domáha niektorého zo zákonom predpokladaných neodkladných opatrení, skúma bez ďalšieho splnenie všeobecných podmienok jeho nariadenia. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení riadne dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na základe dostupných dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Navrhovateľ je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie ak navrhovateľ neosvedčil svoj nárok. Osvedčenie, na rozdiel od dokázania, znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, nie všetky rozhodujúce skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako to je pri dokazovaní, ale postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len navrhovateľ. Neodkladné opatrenie zásadne neprejudikuje právo, nárok navrhovateľa, môže mať dočasný charakter, ktorého hranice sú dané ustanovením § 333 a nasl. CSP ale i trvalý charakter, kedy návrh konzumuje vec samu.
Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý, v prípade ak ide o neodkladné opatrenie na určitý časový úsek, vyžaduje dočasnú a rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.
Z návrhu a jeho príloh musí byť zároveň zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany alebo jej predchádzajúce úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné, pričom závisí iba od individuálnej vôle samotnej protistrany. Nariadením neodkladného opatrenia sa zároveň v nevyhnutnej miere upravia pomery strán a zabráni sa vzniku ďalších súdnych sporov.
Súd je pri nariaďovaní neodkladných opatrení takisto povinný dbať na to, aby ujma osoby, proti ktorej opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa. Nesmie tak vzniknúť celkom zjavný nepomer. Ide o tzv. zásadu proporcionality.
Po dôkladnom oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal súd za preukázané, že sú tu dôvody pre jeho nariadenie podľa vyššie citovaných ustanovení § 324 a nasl. CSP. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a žalovanému uložil povinnosť vydať žalobcovi motorové vozidlo.
Z predložených listín, má súd za osvedčené, že žalobca je oprávnený držiteľ motorového vozidla, pričom žalovaný po výpovedi nájomnej zmluvy a na výzvu žalobcovi motorové vozidlo nevrátil. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu a nariadil neodkladné opatrenie v znení, ktoré konzumuje vec samu. Žalobca osvedčil uzavretie nájomnej zmluvy so žalovaným, následnú výpoveď a nesplnenie si povinností žalovaného vydať predmet nájmu. Je tak odôvodnené nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko je ním možné predísť ďalšiemu sporu (o vydanie predmetu nájmu), ktorý by oddialil ochranu vlastníckych práv. Predmetom nájmu je motorové vozidlo, ktorým počas doby, ktorou ňou nemôže oprávnená osoba (žalobca) disponovať; motorové vozidlo navyše stráca na hodnote a tým je žalobca v dôsledku konania žalovaného ukrátený na svojich právach. Ak žalovaný k výpovedi uviedol iba toľko, že výpoveď bola daná podľa ustanovenia nájomnej zmluvy, ktoré neexistuje, súd uvádza, že žalobca nájomnú zmluvu vypovedal podľa existujúceho ustanovenia zmluvy (čl. II, ods. 3, písm. b).
Nakoľko súd návrhu na neodkladné opatrenie vyhovel, pričom žalobcovi neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, v zmysle § 337 ods. 1 CSP, súd poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Ide o inštitút následnej protižaloby povinnej strany za predpokladu že žalobca bol s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný. Toto konanie, ktoré môže iniciovať žalovaný, sa môže týkať napríklad aj reštitučných, reparačných, kompenzačných alebo satisfakčných nárokov, ktoré bezprostredne súvisia s právnymi účinkami nariadeného neodkladného opatrenia.
S poukazom na zistené skutočnosti súd nariadil neodkladné opatrenie a zároveň poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej na príslušný súd, teda rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto uznesenia.
O trovách neodkladného opatrenia rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, pričom o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobcovi súd vyhovel v celom rozsahu, lebo nariadil neodkladné opatrenie podľa podaného návrhu a preto mu priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.
Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.