Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Cob-79-2025.pdf
PDF · 94.41 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/79/2025
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci navrhovateľa: Evera s.r.o., so sídlom Kysucká cesta 940, 022 01 Čadca, IČO: 45 630 437, zastúpeného advokátskou kanceláriou DEDÁK & Partners, s. r. o., so sídlom Suché mýto 1, 811 03 Bratislava -mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 735 764, proti odporcovi: DCJ, s.r.o., so sídlom Hlavné námestie 4, 811 01 Bratislava, IČO: 50 900 854, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. 62Cb/48/2025-110 zo dňa 1.7.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 62Cb/48/2025-110 zo dňa 1.7.2025 p o t v r d z u j e .
II. Súd odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by zriadil záložne právo prospech navrhovateľa na nehnuteľnosti špecifikované v návrhu.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom z 30.5.2025 domáhal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi záložné právo v jeho prospech na nehnuteľnosti špecifikovanej v návrhu.
3. Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že má voči odporcovi pohľadávku vo výške 286.380,46 Eur, ktorej časť bola odporcom uznaná, avšak nebola uhradená. Odporca bol investorom projektu „Dve Sýpky“, ktorého cieľom bola revitalizácia a dostavba areálu historickej sýpky v mestskej časti Jarovce a pretvorenie na polyfunkčný areál s bývaním, priestormi pre kultúru a retail. Byty a nebytové priestory, ktoré boli súčasťou ponuky pre verejnosť, sú vypredané s výnimkou jedného bytu. Odporca vyplatil bankový úver poskytnutý na financovanie projektu, a byty, ktoré ostali v jeho vlastníctve, sú nezaťažené záložným právom banky a predstavujú reálny majetok vhodný na zriadenie záložného práva.
4. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že odporca nemá úprimný záujem o splnenie jeho záväzku, napriek tomu, že určitú časť pohľadávky výslovne uznal, ale naopak podniká právne a majetkové úkony, ktoré majú nasvedčovať cieľavedomému úsiliu odčerpať alebo zaťažiť svoj majetok, čím priamo ohrozuje možnosť budúceho výkonu rozhodnutia. Zriadenie záložného práva nemá podľa navrhovateľa obmedzovať odporcu pri výkone jeho podnikateľskej činnosti, pričom nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu nestratia na svojej hodnote.
5. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1,ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1 , ods. 2, § 328 ods. 1, § 332 ods. 1, § 343 ods. 1 a § 344 C.s.p.. Po preskúmaní a po vyhodnotení
skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v nadväznosti na obsah všetkých listín predložených navrhovateľom a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel súd prvej inštancie k záveru, že nie sú splnené predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
6. Podľa súdu prvej inštancie navrhovateľ v konaní osvedčil svoju pohľadávku voči odporcovi iba čiastočne a to v časti 185.371,76 Eur, v ktorej odporca svoj záväzok voči navrhovateľovi uznal listom z 2.11.2023. V zostávajúcej časti, v časti 101.008,70 Eur, navrhovateľ hodnoverným spôsobom tvrdenú pohľadávku neosvedčil, keďže k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predložil len faktúry vystavené ním samotným.
7. Súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ dostatočne spoľahlivým spôsobom nepreukázal obavu budúceho ohrozenia exekúcie. Navrhovateľ síce poukázal na to, že odporca jednotlivé byty v projekte „Dve Sýpky“ ponúka na predaj, respektíve ich predáva, avšak z tejto skutočnosti nemožno automaticky uzavrieť, že by išlo o konanie, ktoré by mohlo objektívne vzbudzovať obavu z budúceho ohrozenia exekúcie. Navrhovateľ žiadnym spôsobom neosvedčil, že by sa odporca zbavoval svojho majetku, resp. že by ho prevádzal na tretie osoby bez primeraného protiplnenia. Základným predmetom podnikania odporcu je v zmysle výpisu z jeho obchodného registra predaj nehnuteľností. Z tohto dôvodu nemôže byť ponúkanie nehnuteľností na predaj odporcom (dokonca ani predaj nehnuteľností), hoci v jeho vlastníctve, automaticky vyhodnotené ako konanie, ktorým by sa mal zbavovať svojho majetku, a v dôsledku ktorého by mohla byť ohrozená budúca exekúcia. Z tohto dôvodu sa súd prvej inštancie nestotožnil ani s tvrdením navrhovateľa, že zriadenie sudcovského záložného práva by neobmedzovalo odporcu pri jeho podnikateľskej činnosti, keďže zriadením záložného práva sa môže sťažiť jej predaj, a v konečnom dôsledku môže obmedziť odporcu v jeho podnikateľskej činnosti, t. j. v možnosti dosahovať zisk, ktorý by mohol byť použiteľný na uspokojenie oprávneného nároku navrhovateľa. Okrem toho, že zaťaženie nehnuteľnosti záložným právom sťažuje možnosť jej predaja, automaticky dochádza k zníženiu hodnoty (zaťaženej) nehnuteľnosti, keďže kúpna cena v prípade predaja záložným právom zaťaženej nehnuteľnosti je podstatne nižšia ako trhová kúpna cena nehnuteľnosti nezaťaženej záložným právom.
8. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nepredložil súdu žiadne listiny, ktoré by osvedčovali reálnu obavu z možného budúceho ohrozenia exekúcie. Súčasťou podaného návrhu nie je napr. žiadna výzva na uhradenie tvrdenej pohľadávky, prípadne odpoveď odporcu na výzvu navrhovateľa, v ktorej by pohľadávku (minimálne v písomne uznanom rozsahu) odmietal uhradiť bez existencie právneho dôvodu. Zo strany navrhovateľa nebolo tvrdené, že by sa odporca zbavoval svojho majetku, netvrdil (a ani neosvedčil), že by navrhovateľ napr. uskutočňoval úkony smerujúce k ukončeniu podnikateľskej činnosti, ktoré by mohli vyvolať objektívne obavu, že nebude dosahovať zisk, ktorý by bolo možné použiť na uspokojenie pohľadávky navrhovateľa. Dôvodom pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa súdu prvej inštancie nemôže byť ani prípadná výška pohľadávky navrhovateľa. Navrhovateľ argumentoval len výškou jeho pohľadávky, avšak táto nevyvoláva obavu z ohrozenia exekúcie, ak nebolo súčasne tvrdené (a osvedčené) znižovanie hodnoty majetku odporcu, prípadne iné konanie, ktoré by nepriaznivo ovplyvnilo jeho majetkové pomery.
9. Súd prvej inštancie podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepovažoval ani za proporcionálny keďže zo strany navrhovateľa absentujú tvrdenia o tom, že by okrem nehnuteľnosti špecifikovanej v návrhu odporca nedisponoval iným majetkom, ktorý by mohol podliehať exekúcii, a zároveň ho považoval za neproporcionálny s prihliadnutím na osvedčenú výšku pohľadávky navrhovateľa (185.371,76 Eur) v porovnaní s tvrdenou hodnotou nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu (545.000,- Eur).
10. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ.
11. Navrhovateľ svoje odvolanie odôvodnil v súlade s ust. § 365 ods. 1 písm. b,) d), f) a h) C.s.p.. Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že pohľadávka v časti 101.008,70 Eur nebola osvedčená, keďže k nej boli predložené „iba“ faktúry vystavené navrhovateľom. Navrhovateľ taktiež uviedol, že osvedčil existenciu celej pohľadávky vo výške 286.380,46 Eur s príslušenstvom. Navrhovateľ vystavil odporcovi aj ďalšie faktúry vo výške 101.008,70 Eur za prenájom oplotenia na stavbe "DESIGN CENTER Jarovce“, demontáž oplotenia s dopravou, opravu poškodeného
oplotenia a ďalšie stavebné práce na tej istej stavbe ako v prípade uznaného záväzku. Všetky pohľadávky navrhovateľa vyplývajú z jedného obchodného vzťahu, z tej istej stavby a medzi tými istými účastníkmi. Podľa navrhovateľa neexistuje žiaden dôvod, prečo by súd časť pohľadávky (v sume 185.371,76 Eur) považoval za osvedčenú len preto, že bola neskôr čiastočne uznaná odporcom a druhú časť (v sume 101.008,70 Eur) za neosvedčenú, hoci pochádza z rovnakého vecného aj právneho základu, t.j. plnenia v rámci výstavby stavby "DESIGN CENTER Jarovce“. Faktúry sú podľa navrhovateľa bežným a uznávaným prostriedkom osvedčovania v civilnom konaní, najmä ak sú konkrétne, vecne určené, datované a majú priamy vzťah k výkonu zmluvného plnenia. V spojení s už uznanou časťou záväzku zo strany odporcu tieto faktúry tvorili logický a ucelený rad plnení, ktoré boli navrhovateľom fakturované postupne podľa realizácie prác.
12. Navrhovateľ mal taktiež za to, že v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia osvedčil obavu budúceho ohrozenia exekúcie, nakoľko odporca preukázateľne predáva nehnuteľnosti na LV č. XXXX a LV č. XXXXX, pričom zo získaných kúpnych cien do dnešného dňa neuhradil ani uznanú časť pohľadávky. Odporca bol preukázateľne investorom projektu „Dve Sýpky“, ktorého cieľom bola revitalizácia a dostavba areálu historickej sýpky v mestskej časti Jarovce a pretvorenie na polyfunkčný areál s bývaním, kanceláriami, priestormi pre kultúru a retail. Byty a nebytové priestory, ktoré boli súčasťou ponuky pre verejnosť sú vypredané s výnimkou jedného bytu. Podľa oficiálnej stránky projektu, Y.:/..K..D.-J., ostal v ponuke len jeden byt. Ostatné byty boli prevedené na súkromné osoby v roku 2023 až 2024. Z vyššie uvedených listov vlastníctva vyplýva, že odporca vyplatil bankový úver poskytnutý na financovanie projektu a byty, ktoré ostali v jeho vlastníctve sú nezaťažené záložným právom banky. Tieto nehnuteľnosti sú tak v súčasnosti nezaťažené a predstavujú reálny majetok vhodný na zriadenie záložného práva na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa. Z vyššie uvedených listov vlastníctva vyplýva tiež to, že odporca začal tieto byty a nebytové priestory prevádzať, o čom svedčia vyznačené plomby.
13. Navrhovateľ ďalej uviedol, že nechcel sťažiť odporcovi jeho podnikateľskú činnosť. Požadoval zriadenie záložného práva len k jednej konkrétnej nehnuteľnosti, teda aby nedošlo k situácii, že odporca sa do zaplatenia pohľadávky zbaví všetkého majetku a následne už nebude možné jeho pohľadávku uspokojiť. Zriadenie záložného práva k jednej nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu neobmedzí celú jeho podnikateľskú činnosť. Navrhovateľ chcel podaným návrhom odporcovi sťažiť predaj tejto konkrétnej nehnuteľnosti, nakoľko z doterajšieho správania odporcu jasne vyplýva, že sa vyhýba plateniu svojich záväzkov. Je potom právne bezvýznamné, či zaťaženie nehnuteľnosti záložným právom znižuje hodnotu (zaťaženej) nehnuteľnosti, keďže cieľom je aby nehnuteľnosť ostala zaťažená a v budúcnosti sa z nej mohla uspokojiť pohľadávka navrhovateľa.
14. K neproporcionalite navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľ uviedol, že nemá reálnu možnosť zistiť, či odporca disponuje iným majetkom, než tým, ktorý je možné identifikovať z verejne dostupných zdrojov - najmä z katastra nehnuteľností. Neexistuje žiadna verejne prístupná databáza, ktorá by umožňovala získať komplexný prehľad o majetku akejkoľvek osoby. Navyše, ani v samotnom katastri nie je možné vykonať jednotnú lustráciu podľa osoby pre celé územie Slovenskej republiky - vyhľadávanie je obmedzené len na jednotlivé katastrálne územia. Požiadavka, aby navrhovateľ skúmal všetky katastrálne územia v štáte, je zjavne neprimeraná a v praxi nevykonateľná. Z hľadiska porovnania výšky peňažnej pohľadávky, ktorej sa má poskytnúť ochrana zabezpečovacím opatrením a rozsahu projektu odporcu, pri zohľadnení počtu rozostavaných bytov a parkovacích miest, nariadené zabezpečovacie opatrenie nezasahuje neprimerane do podnikateľskej činnosti odporcu pri realizácii jeho podnikateľského zámeru pri predaji uvedených bytov a parkovacích priestorov.
15. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
16. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie podľa § 379 a 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania navrhovateľa dospel k záveru, že odvolanie proti uzneseniu nie je dôvodné.
17. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
18. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
19. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
20. Podľa § 328 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
21. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
22. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
23. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
24. Podľa § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
25. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná.
26. Pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí byť osvedčené naplnenie základných predpokladov vymedzených v Civilnom sporovom poriadku. Týmito predpokladmi sú spôsobilý predmet záložného práva, osvedčenie existencie peňažnej pohľadávky, keďže zriadené záložné právo môže zabezpečovať iba peňažnú pohľadávku a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie, pričom všetky tieto predpoklady musia byť naplnené súčasne.
27. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Týmto spôsobom sa tak má posilniť, okrem iného, vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy z budúceho zmarenia exekúcie musí súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Bez osvedčenia hrozby zmarenia budúcej exekúcie samozrejme nie je možné neodkladné opatrenie nariadiť.
28. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a keďže v celom rozsahu zdieľa aj jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. konštatuje správnosť jeho dôvodov. V danom prípade preto nie je potrebné, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd opakoval tie isté skutkové a právne závery obsiahnuté v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie. Zároveň odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty navrhovateľa nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť, nakoľko ani tvrdenia navrhovateľa uvádzané v odvolaní neodôvodňujú záver o potrebe zrušenia uznesenia o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
29. V zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že navrhovateľ riadne neosvedčil existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Navrhovateľ považoval za hrozbu budúcej exekúcie jeho nárokov voči odporcovi skutočnosť, že odporca ako investor projektu „Dve Sýpky“, pri ktorom došlo k vytvoreniu viacerých bytov a nebytových priestorov tieto
byty previedol na tretie osoby, z peňažných prostriedkov získaných predajom vyplatil bankový úver na financovanie projektu, čím došlo k zániku záložného práva banky k týmto bytom, ktoré v súčasnosti predáva, o čom svedčia plomby vyznačené u týchto bytov v katastri nehnuteľností. Ohrozenie budúcej vykonateľnosti exekúcie tak navrhovateľ videl práve v skutočnosti, že odporca prevádza byty zo svojho vlastníctva do vlastníctva tretích osôb. Odvolací súd však v tejto súvislosti musí zhodne so súdom prvej inštancie skonštatovať, že uvedené skutočnosti neosvedčujú potrebu zriadenia zabezpečovacieho opatrenia. Samotná skutočnosť, že odporca ako osoba, voči ktorej navrhovateľ disponuje pohľadávkou, prevádza nehnuteľnosti zo svojho vlastníctva do vlastníctva tretích osôb sama osebe nie je spôsobilá ohroziť prípadnú budúcu vymožiteľnosť tejto pohľadávky. Predaj nehnuteľností je dokonca jedným z predmetov podnikateľskej činnosti odporcu. Nemožno teda považovať za nič nezvyčajné, ak odporca po dokončení súboru bytov a nebytových priestorov tieto začne rozpredávať tretím osobám. Za ohrozenie prípadnej budúcej vymožiteľnosti pohľadávok by bolo možné považovať iba také konanie odporcu, kedy by odporca prevádzal nehnuteľnosti do vlastníctva iných osôb bez primeraného protiplnenia. Takúto skutočnosť však navrhovateľ netvrdil a neosvedčil ani v návrhu a ani v odvolaní proti uzneseniu, ktorým bol jeho návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnutý. Navrhovateľ rovnako tak netvrdil a ani neosvedčil, že by odporca prevádzal peňažné prostriedky získané z predaja bytov iným osobám a takto by ohrozoval vymožiteľnosť navrhovateľovej pohľadávky.
30. Zabezpečovacie opatrenie nie je možné nariadiť len na základe domnienky a fikcie navrhovateľa bez toho, aby bola náležite osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd musí vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu, pričom súd v tomto prípade dokazovanie nevykonáva, ale musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ teda v návrhu musí osvedčiť také skutočnosti a konanie odporcu, ktoré nasvedčujú takému správaniu, ktorého vedie k znižovanie množstva alebo hodnoty jeho majetku alebo iné konanie ktorého výsledkom môže byť právna nemožnosť alebo neprimeraná obtiažnosť výkonu práva (ohrozenie exekúcie). Navrhovateľom tvrdená existencia obavy zmarenie budúcej exekúcie spočívajúca v tom, že odporca predáva, resp. ponúka na predaj nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve bez ďalšieho takúto obavu nezakladá a nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd tak musí, rovnako ako súd prvej inštancie skonštatovať, že navrhovateľ neosvedčil existenciu toho najzákladnejšieho predpokladu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a to ohrozenie prípadnej budúcej existencie.
31. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že navrhovateľ neosvedčil ani to, že by vôbec odporcu vyzýval na zaplatenie jeho nárokov a odporca by tieto pohľadávky bezdôvodne odmietol uhradiť, resp. by na výzvy navrhovateľa vôbec nereagoval. Za takejto situácie nie je možné konštatovať ani to, že by sa odporca vôbec vyhýbal uhradeniu nárokov uplatnených navrhovateľom.
32. Odvolací súd za daného skutkového stavu a za situácie, kedy nevykonáva rozsiahlejšie dokazovanie, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol správne, pokiaľ nevyhovel návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko v konaní nebol z jeho strany osvedčený základný predpoklad pre jeho nariadenie a to obava z ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, a § 262 ods. 1, C.s.p.. Keďže však odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, žiadne trovy nevznikli, súd mu právo na ich náhradu nepriznal.
34. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).