Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Pc-6-2025.pdf
PDF · 78.52 KB
Case nature
Area
Subarea
19Pc/6/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
19Pc/6/2025
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. et Mgr. Michalou Lunterovou Švandovou v právnej veci navrhovateľky – manželky A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt E. X, XXX XX F., občianka SR, v konaní zast. JUDr. Erikou Mochnackou, advokátkou, so sídlom T. G. Masaryka 14/A, 984 01 Lučenec a manžela A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt E. X, XXX XX F., občan SR, o rozvod manželstva, takto
r o z h o d o l :
19Pc/6/2025
I. Súd manželstvo navrhovateľky – manželky A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX a manžela A. B., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa 21. 09. 1991 v F., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu v F., vo zväzku VII., ročník 1991, strana 53, por. č. 42. rozvádza.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
19Pc/6/2025
1. Návrhom, doručeným súdu dňa 02. 05. 2025, sa navrhovateľka, manželka, domáhala rozvodu manželstva. Vo svojom návrhu navrhovateľka uviedla, že s manželom uzatvorili manželstvo po dvojročnej známosti, z manželstva pochádzajú tri plnoleté deti.
2. Navrhovateľka návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, od roku 2005 začal manžel vo zvýšenej miere požívať alkohol, medzi manželmi pribúdali hádky, stres a nervozita, pričom u manžela sa prejavovala závislosť, v rodine chýbali financie a manželka odišla pracovať do zahraničia, manžel ostal od roku 2012 na invalidnom dôchodku. Vzájomné spolužitie manželov sa podľa tvrdení manželky stalo neznesiteľným, manžel manželke vulgárne nadával a urážal ju, svoj alkoholizmus neliečil a nariadenú liečbu nedodržiaval. V roku 2024 sa navrhovateľka s jednou z dcér odsťahoval k svojej matke, pričom oddelené spolužitie manželov manželke prinieslo úľavu od
stresu a nervozity. Manžela sa vzájomne odcudzili a manželka dospela k záveru, že vzhľadom na správanie sa manžela nemá záujem pracovať na zlepšení manželských vzťahov ani na obnovení manželského spolužitia.
3. Spolu s návrhom navrhovateľka súdu predložila ako listinné dôkazy Potvrdenie o pobyte (č. l. 6 súdneho spisu), Sobášny list (č. l. 7 súdneho spisu) a rodné listy (č. l. 8 súdneho spisu). Navrhovateľka tiež ako dôkaz navrhla pripojiť spis OS Zvolen sp. zn. 19Ps/3/2024.
4. Manžel navrhovateľky, ktorému bol zo strany súdu návrhu spolu prílohami a výzvou súdu doručený dňa 28. 05. 2025, sa k návrhu na rozvod manželstva nevyjadril.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 20. 08. 2025, na ktoré predvolal oboch účastníkov konania. Pojednávania sa osobne zúčastnila navrhovateľka. Odporca súdu telefonicky oznámil, že sa pojednávania nezúčastní a zároveň prejavil súhlas s konaním v jeho neprítomnosti ako aj s rozvodom manželstva. Úradný záznam o telefonickom hovore je zažurnalizovaný na č. l. 31 súdneho spisu.
6. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinným dôkazom predloženým navrhovateľkou, a tiež odpoveďami na lustrácie v Registri obyvateľov pre navrhovateľku a jej manžela, ako aj ostatnými listinami tvoriacimi matériu súdneho spisu. Súd tiež vykonal výsluch navrhovateľky k otázkam týkajúcim sa ich manželského spolužitia. Z vykonaných listinných dôkazov, z obsahu celého spisového materiálu a výsluchov účastníkov konania, súd zistil nasledovný skutkový stav veci.
7. V konaní bolo sobášnym listom preukázané, že navrhovateľka a odporca uzatvorili manželstvo dňa 21. 09. 1991 v F., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu v F., vo zväzku VII., ročník 1991, strana 53, por. č. 42.
8. V konaní tiež bolo oboma účastníkmi konania zhodne tvrdené, že manželia spolu nežijú v jednej domácnosti, nežijú spolu intímne a spoločne nehospodária.
9. Obaja manželia s rozvodom manželstva súhlasili, ani jeden z manželov si neželal v manželstve zotrvať a žiaden z nich nemal záujem o obnovenie manželského spolužitia.
10. Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
11. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
12. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 37 CMP súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.
14. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Súd tak po zistení vyššie uvedených skutočností, na základe vykonaného dokazovania, zo zhodných vyjadrení účastníkov konania ako aj z obsahu celého spisového materiálu
v posudzovanej veci dospel k záveru, že v priebehu času došlo k takému narušeniu a trvalému ochladnutiu vzťahov medzi manželmi a že v manželstve účastníkov existuje taký rozvrat vzťahov a ochladnutie vzájomných citov, ktoré spôsobili, že žiadny z manželov nechce v manželstve naďalej zotrvať. Súd zistil, že vzhľadom na spôsob života manželov manželstvo už naďalej neplní svoj účel. Manželia o prípadné budúce obnovenie manželského spolužitia neprejavili žiadny záujem, naopak, zhodne tvrdili, že si obnovenie manželského spolužitia neželajú, pričom súd konštatoval nemožnosť očakávať obnovenie manželského spolužitia.
16. S poukazom na vyššie uvedený skutkový a právny stav, súd návrhu navrhovateľky, manželky, vyhovel a manželstvo navrhovateľky a manžela rozviedol (I. výrok rozsudku).
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (II. výrok rozsudku).
18. Na tomto mieste súd uvádza, že tak navrhovateľka, ako aj odporca sa práva na podanie odvolania proti vyhlásenému a odôvodnenému rozsudku vzdali, o čom s nimi súd spísal úradný záznam, ktorý tvorí súčasť súdneho spisu.
Poučenie:
19Pc/6/2025
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline a to písomne a v potrebnom počte vyhotovení.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.