Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Co-44-2025.pdf
PDF · 102.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-21C/2/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov: Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, proti žalovanému: A. B., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom mesto C., o zaplatenie 2.462,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. PN-21C/2/2023-76 zo dňa 18. júla 2024, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ruší a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2462,86 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 2462,86 eur od 17.03.2023 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom II. priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 420 ods. 1, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 193 Civilného sporového poriadku, § 489, § 563, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalovaný dňa 9.3.2022 v meste Vrbové na ulici Piešťanskej pri autoumyvárni „Movak“ po neuposlúchnutí výziev príslušníkov Policajného zboru odboru kriminálnej polície, ktorí vykonávali jeho zadržanie na základe súhlasu Okresnej prokuratúry Piešťany z dôvodu podozrenia z páchania drogovej trestnej činnosti, kladením aktívneho odporu pri použití donucovacích prostriedkov spôsobil zranenie D. E. E. F.. Žalovaný spôsobil zranenie tým, že pri služobnom zákroku pristúpil D. F. ľavú nohu a následne s ním spadol na zem. Počas služobného zákroku a pádu na zem došlo u poškodeného policajta k poraneniu členka, päty a kolena na ľavej nohe a ľavej ruky v oblasti dlane. Poškodený policajt po zákroku pociťoval bolesť v ľavej nohe, po vykonaní potrebných úkonov odišiel na ošetrenie do nemocnice A. Wintera v Piešťanoch. Zranenia poškodeného policajta si vyžiadali dočasnú neschopnosť na výkon služby od 10.3.2022 do 5.4.2022. Uvedený skutok bol predmetom priestupkového konania, ktoré bolo ukončené rozkazom Okresného úradu Piešťany o uložení sankcie za priestupok dňa 23.5.2022, č. OU-PN-OVVS-2002/005587. Rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 10.6.2022. Podľa výsledkov šetrenia Krajského riaditeľstva policajného zboru v Trnave (rozhodnutie o priznaní dávky úrazového zabezpečenia zo dňa 26.9.2022) úraz, ktorý utrpel poškodený policajt bol uznaný za služobný úraz a bola mu priznaná náhrada za bolesť vo výške 970 eur. Na základe predmetného rozhodnutia odbor sociálneho zabezpečenia, sekcia personálnych a sociálnych činností vydal potvrdenie, že dňa 14.11.2022 vyplatil poškodenému policajtovi náhradu
za bolesť v sume 970 eur. Z vyčíslenia nemocenských dávok zo dňa 5.12.2022, vykonaného Centrom podpory Trnava, oddelenia miezd a platov súd prvej inštancie zistil, že počas obdobia práceneschopnosti boli poškodenému vyplatené dávky nemocenského poistenia vo výške 1.492,86 eur.
4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že správny orgán právoplatne rozhodol o tom, že žalovaný sa vyššie opísaným konaním dopustil protiprávneho konania - priestupku. Úlohou súdu prvej inštancie nebolo vykonávať dokazovanie ohľadne skutkového deja zo dňa 9.3.2022, ale dokazovanie zamerať na to, či protiprávnym konaním žalovaného (kladením aktívneho odporu voči zasahujúcim policajtom) došlo ku škode na zdraví u poškodeného D. E. E. F., následkom čoho žalobca vyplatil poškodenému bolestné vo výške 970 eur a dávky nemocenského poistenia vo výške 1.492,86 eur. Žalobca na podporu svojich tvrdení predložil súdu Úradný záznam spísaný poškodeným zo dňa 9.3.2022, rozhodnutie o priznaní dávky úrazového zabezpečenia, z ktorého obsahu vyplýva, že podkladom pre rozhodnutie boli okrem záznamov vykonaných príslušníkmi PZ aj 3 lekárske správy (z toho jedna správa zo dňa 9.3.2022). Naproti tomu žalovaný svoju obranu obmedzil len na popretie skutkových tvrdení žalobcu, avšak nepredložil a nenavrhol súdu žiadne dôkazy, ktoré by mali vyvrátiť tvrdenia žalobcu o tom, že škodu na zdraví zasahujúcemu policajtovi spôsobil žalovaný. Keďže žalobca preukázal výplatu dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia poškodenému, vznikol mu nárok na náhradu škody voči osobe, ktorá škodu spôsobila zavineným protiprávnym konaním. Preto súd prvej inštancie žalobe v časti istiny v plnom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania odo dňa omeškania 17.3.2023 v uplatnenej výške.
5. Súd prvej inštancie priznal plne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ustanovenia 365 ods. 1 písm. a), b), d) e), f) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nevyhodnotil a vôbec nebral do úvahy, že predmetné zranenie si menovaný policajt spôsobil sám pri jeho zatýkaní. Nebolo preukázané, že zranenie spôsobil policajtovi on alebo si ho spôsobil pri zákroku sám. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov zo strany žalobcu k nesprávnemu rozhodnutiu a jeho výpoveď nebola braná do úvahy. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v plnom rozsahu.
7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektmi – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
9. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na zaplatenie náhrady škody v sume 2.462,86 eur s príslušenstvom spočívajúcej vo vyplatení dávok nemocenského a úrazového zabezpečenia policajtovi. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe vyhovel, keď dospel k záveru, že žalovaný protiprávnym konaním spôsobil policajtovi pri služobnom zákroku ujmu na zdraví. Žalovaný nesúhlasil s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a v odvolaní namietal, že si policajt pri jeho zatýkaní spôsobil zranenie sám. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je úlohou odvolacieho súdu posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobe v celom rozsahu vyhovel.
10. Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. I. ÚS 26/94 zo dňa 10. mája 1994 konštatoval: „Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu.“ Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia procesných práv priznaných jej v súdnom konaní za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov.
11. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom, spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktorá môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.
12. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
13. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k zvolenému spôsobu rozhodnutia o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu škody v sume 2.462,86 eur s príslušenstvom. Žiada sa zdôrazniť, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie popieral, že by policajtovi pri služobnom zákroku spôsobil akékoľvek zranenie. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie bez ďalšieho uzavrel, že žalovaný spôsobil zranenie D. E. E. F., zranenie mu spôsobil tým, že pri služobnom zákroku pristúpil D. F. ľavú nohu a následne s ním spadol na zem (ods. 5. rozsudku súdu prvej inštancie), avšak vôbec nevysvetlil, ako k uvedenému skutkovému zisteniu dospel, resp. z akých dôkazov vyplynulo toto skutkové zistenie. V odôvodnení rozsudku nie sú uvedené komplexne skutkové zistenia v spojitosti s čiastkovými zisteniami, ktoré by mali mať logickú nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť záver o celkovom skutkovom stave. Súd prvej inštancie síce vymenúva v preskúmavanom rozsudku listinné dôkazy predložené stranami v konaní pred súdom prvej inštancie (ods. 4. rozsudku súdu prvej inštancie), avšak neuvádza ktoré z rozhodných skutkových okolností boli preukázané a ktoré nie a v nadväznosti na ne nevytvára ucelený záver o skutkovom deji. Súd prvej inštancie si selektívne bez akéhokoľvek vysvetlenia vybral tri listinné dôkazy (ods. 6., 7., 8. napadnutého rozsudku), ktorých obsah popisuje. Súd prvej inštancie síce vyvodzuje protiprávne konanie žalovaného z rozkazu o uložení sankcie za priestupok, avšak úplne opomenul objasniť, ako dospel k zisteniu, že škodu na zdraví policajta spôsobil práve žalovaný kladením aktívneho odporu voči zasahujúcim policajtom dňa 9.3.2022 (ods. 13. rozsudku súdu prvej inštancie). V odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje vyhodnotenie dôkaznej situácie. Súd musí potrebné údaje, hodnotenia a závery o rozhodných skutočnostiach formulovať vlastnými slovami s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci, a to najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového stavu, návrhy strán na dokazovanie, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje. Preskúmavaný rozsudok neobsahuje presvedčivé hodnotenie dôkazov, keďže v ňom nie je nepochybným spôsobom uvedené, ktoré z rozhodných skutkových okolností boli preukázané a ktoré nie, absentuje v ňom opísanie úvahy súdu prvej inštancie o tom, ktorý z vykonaných dôkazov považoval za hodnoverný a ktorý nie a prečo, aké zistenia vyvodil
z dôkazov, ktoré si odporujú alebo sa vylučujú. Preskúmavaný rozsudok tak nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti.
14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. V odôvodnení súd odcituje právnu normu a v ďalšej časti odôvodnenia vysvetlí, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve tejto normy. Pritom práve konkrétna norma hmotného práva určuje základný rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Súd sa tiež vyjadruje, ako aplikovanú právnu normu interpretuje. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je vôbec zrejmé, akú právnu povinnosť žalovaný porušil. Súd prvej inštancie síce v odcitoval ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu porušením právnej povinnosti, a protiprávne konanie žalovaného definoval ako kladenie aktívneho odporu voči zasahujúcim policajtom, avšak opomenul aplikovať príslušnú právnu normu, v rozpore s ktorou konal žalovaný. Definovanie konkrétnej právnej normy, ktorá mala byť konaním žalovaného porušená, v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje. Pokiaľ nie je zrejmé, aký právny záver o skutkovom stave veci urobil súd prvej inštancie v rozsúdenej veci, teda akú tzv. skutkovú vetu podrobil právnej kvalifikácii, je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
15. Žalovaný v odvolaní tiež namietal, že jeho výpoveď nebola braná do úvahy. Z obsahu Vyjadrenia žalovaného zo dňa 29.3.2023 vyplýva, že ako dôkaz navrhol vykonať jeho výsluch, v Podaní zo dňa 18.7.2024 žalovaný uviedol, že sa nechce zúčastniť pojednávania. Žalovaný sa síce vzdal svojho práva zúčastniť sa pojednávania nariadeného na deň 18.7.2024, čo však automaticky neznamená, že upustil od svojho návrhu na vykonanie dokazovania jeho výsluchom.
16. Podľa § 181 Civilného sporového poriadku po vyvolaní veci a úkonoch podľa § 180 žalobca prednesie podstatný obsah žaloby a vyjadrení podľa § 167. Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Strana môže odkázať na svoje písomné podanie (ods. 1). Po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu (ods. 2).
17. Z obsahu zápisnice z pojednávania v konaní pred súdom prvej inštancie vplýva, že súd prvej inštancie si nesplnil svoju povinnosť v zmysle ustanovenia § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku a neinformoval o rozsahu sporných a nesporných skutočností a dokazovania a ani neinformoval, ako sa mu javí predbežné právne posúdenie veci, pričom podľa názoru odvolacieho súdu tu nie je právne významným, či sa v konkrétnej veci strana o sporných a nesporných skutočnostiach a o predbežnom právnom posúdení veci aj skutočne dozvedela (pre možnosť ďalšieho postupu predpokladaného zákonom stačí už len možnosť daná, napr. aj nedostavením sa riadne predvolanej strany, resp. jej zástupcu, na pojednávanie bez ospravedlnenia neprítomnosti dôležitým dôvodom oprávňujúcim žiadať aj o odročenie pojednávania). Z dôvodu predvídateľnosti postupu súdu a tým aj práva na spravodlivý súdny proces je v citovanom ustanovení § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku zakotvená povinnosť súdu uviesť stranám rozsah sporných a nesporných skutočností a dokazovania, predbežné právne posúdenie veci. Toto oboznámenie má prebehnúť po úvode prvého pojednávania. Strane má byť tým vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie - realizáciu svojich procesných oprávnení. Predvídateľnosť rozhodnutia a jeho účinkov je rovnako významná ako iné procesné postuláty; princípy legitímneho (oprávneného) očakávania a predvídateľnosti rozhodnutia súdu sú totiž súčasťou právnej istoty - pojmového znaku právneho štátu.
18. S poukazom na uvedené je zrejmé, že pokiaľ si súd prvej inštancie nesplnil zákonom uloženú povinnosť postupovať v zmysle ustanovenia § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v dôsledku čoho vydal pre strany nepredvídateľné a prekvapivé rozhodnutie, odňal tým stranám možnosť konať pred súdom a porušil ich právo na spravodlivý proces. Stranám sa tak nevytvorila možnosť, aby k tomu, s čím ich mal súd prvej inštancie oboznámiť, prispôsobili ich ďalší procesný postup v konaní.
19. V nadväznosti na uvedené pochybil potom súd prvej inštancie v postupe pri vykonávaní dôkazov, ktorý postup nemôže byť svojvoľný a neodôvodnený. Dokazovanie je časť civilného sporového konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa žaloba týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu
sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie. Súd v civilnom sporovom konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 Civilného sporového poriadku), a nie strán sporu. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok neúplnosť skutkových zistení, vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia. Rozhodnutie o zamietnutí návrhu na dokazovanie má charakter rozhodnutia, ktorým sa upravuje vedenie konania a nemusí obsahovať odôvodnenie (§ 237 ods. 2 Civilného sporového poriadku) Povinnosťou súdu je (mimo iného) tiež v odôvodnení rozsudku uviesť, ktoré dôkazy neboli vykonané a z akého dôvodu. Týmto sa však súd prvej inštancie dôsledne neriadil, čím došlo k porušeniu procesných práv dotknutej strany, t. j. žalovaného.
20. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom, keďže odôvodnenie rozsudku nezodpovedá požiadavke preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil právo žalovaného na spravodlivý proces.
21. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušil a vec mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
22. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa ustanovenia § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude opätovne vec prejednať za stavu dodržania postupu opísaného vyššie, v ktorom odstráni procesné pochybenie a ktorého nedostatok spôsobil aj nutnosť zrušenia jeho rozsudku, teda splní si zákonnú povinnosť v zmysle ustanovenia § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku, posúdiť žalobou uplatnený nárok v nadväznosti na splnenie podmienok pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu. Súd prvej inštancie sa bude dôsledne zaoberať každým dôkazom navrhnutým stranami a v odôvodnení rozhodnutia uvedie aj jasné a zrozumiteľné úvahy o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykonal a ktorý nie, aké zistenia vyvodil z dôkazov a ak niektoré dôkazy nevykonal, z akého dôvodu neboli vykonané. Výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné potom vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v Článku 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty žalovaného, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. V odôvodnení rozhodnutia je nevyhnutné uviesť aj citáciu aplikovaných právnych noriem, vysvetlenie, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve týchto právnych noriem a dostatočnú argumentáciu pri ich výklade. Nové rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť.
23. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).