Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2To-42-2025.pdf
PDF · 91.61 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/42/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členov senátu JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD. a JUDr. Ľubici Libantovej, PhD. v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona účinného do 06.08.2024 o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 1T/14/2025 zo dňa 15.05.2025 na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 20.08.2025 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste. Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovanému A. B. , nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E., F. G. XXX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou,
u k l a d á:
Podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona zistiac poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona a priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 písmeno h/, písmeno m/ Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona, súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona sa na výkon trestu zaraďuje do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona sa z r u š u j e výrok o treste, uložený mu skorším trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 0T/39/2024 doručený mu dňa 11.4.2024 a zároveň zrušuje aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný A. B. (ďalej len obžalovaný) uznaný vinným z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona účinného do 06.08.2024 (ďalej len Trestný zákon), ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že dňa XX. XXXXXXXX XXXX v čase okolo XX.XX h v obci E. nezisteným zapaľovačom podpálil zadný plastový podblatník na pravej strane osobného motorového vozidla značky VW Golf, TEČ: C., farby striebornej svetlej metalízy, roku výroby XXXX, VIN: H., ktoré bolo zaparkované na ulici pred
rodinným domom číslo XXX, čím spôsobil jeho požiar, v dôsledku ktorého uhorela jeho zadná časť, čím poškodenému vlastníkovi vozidla I. A., narodenému XX. XXXXX XXXX, trvale bytom E. J. XXX, spôsobil škodu v celkovej výške 2.700,00 eur. Za to mu bol podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. a priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., postupom podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. a podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Na výkon tohto trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 0T/39/2024 z 11.04.2024 obvinenému doručený dňa 11.04.2024 a právoplatného dňa 11.04.2024 a zároveň boli zrušené aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súd I. stupňa podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. J. XXX škodu v sume 2000 eur.
Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podal obžalovaný odvolanie čo do výroku o treste, ktoré odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch poukázal na to, že uložený trest v danom prípade nezohľadňuje v dostatočnej miere základné zásady ukladania trestov uvedené v § 34 ods. 1 Tr. zák. Bol toho názoru, že už skôr uloženým trestom odňatia slobody, ktorý aktuálne vykonáva, je v dostatočnej miere zabezpečená ochrana spoločnosti. Podľa jeho názoru, súd I. stupňa nevyhodnotil dôsledne všetky kritériá rozhodujúce pre určenie výmery trestu a jeho účelu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Už v priebehu konania navrhoval, aby súd zohľadnil osobitosti jeho prípadu a aplikoval ustanovenie § 44 Tr. zák., v rámci ktorého by upustil od uloženia súhrnného trestu, nakoľko trest uložený mu skorším rozsudkom je dostatočný na ochranu spoločnosti a jeho nápravu. Poukázal na to, že súd I. stupňa vo svojom rozhodnutí nezohľadnil úprimné oľutovanie skutku a ani jeho vyhlásenie, ktorým sa k spáchaniu trestného činu priznal, čím odbremenil súd od ďalšieho dokazovania v otázky viny. V konečnom dôsledku by mal vykonávať trest odňatia slobody celkove v trvaní 6 rokov. Argumentoval stanoviskom Najvyššieho súdu SR sp. zn. Tpj 55/2016 s tým, aby súd pri ukladaní trestu mu mimoriadne znížil trest, pretože ak je to možné pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste, je takýto postup možný aj po prijatí vyhlásenia pri uznaní viny obžalovaným. V jeho prípade bolo dôvodné preto aplikovať ustanovenie § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., eventuálne upustiť od uloženia súhrnného trestu. Navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie súdu I. stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. e/ Tr. por. s tým, aby bolo upustené od uloženia súhrnného trestu.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca zotrval na písomných dôvodoch odvolania, pričom obžalovaný uviedol, že s dôvodmi odvolania súhlasí a nechce ich zmeniť.
Zástupca krajského prokurátora uviedol, že odvolanie obžalovaného nepovažuje za dôvodné, pretože pri ukladaní trestu mal súd I. stupňa v zmysle § 2 ods. 1 Tr. zák. postupovať podľa novely Trestného zákona účinnej od 06.08.2024 aj napriek tomu, že bol trest ukladaný ako súhrnný podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. účinného do 06.08.2024. Novela Trestného zákona nepozná pri prevahe priťažujúcich alebo poľahčujúcich okolností zvyšovanie trestných sadzieb a preto novší zákon je pre obžalovaného priaznivejší, pričom poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2To/4/2024, podľa ktorého pri uznaní viny podľa starého zákona je možné ukladať trest podľa nového Trestného zákona. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol tak, že obžalovanému bude ukladať trest podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou – obžalovaným podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní súdu I. stupňa dňa 15.05.2025 urobil vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/
Tr. por. a na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ odpovedal kladne, pričom bol poučený, že prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu k ustanoveniu § 194 ods. 2 Tr. zák. vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom Nové Zámky sp. zn. 0T/39/2024, kde je zákonná trestná sadzba 1 až 5 rokov. Súd I. stupňa vyhlásenie obžalovaného prijal a dokazovanie vykonával len ohľadne trestu a náhrade škody. Postup súdu I. stupňa pri prijatí vyhlásenia obžalovaného bol správny a v súlade so zákonom a na základe toho s prihliadnutím aj na dôkazy vykonané v prípravnom konaní konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. Tento výrok o vine je teda právoplatný. Odvolací súd s poukazom na odvolanie obžalovaného preskúmaval iba výrok o uloženom treste. Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že obžalovaný sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci. V odpise z registra trestov má 4 záznamy. Odsúdený bol trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 1T/11/2021 z 19.2.2021 právoplatným dňa 9.3.2021 pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 roky. Tento trestný rozkaz bol ďalším trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/29/2021 zo dňa 30.06.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť 17.07.2021 a bol ním odsúdený pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zrušený a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 36 mesiacov. Ďalej bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 1T/21/2022 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., kde mu bol uložený trest odňatia slobody súhrnný vo výmere 36 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 48 mesiacov a probačným dohľadom, pričom bol zrušený predchádzajúci trestný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/29/2021, avšak tento trest mu bol nariadený dňa 16.05.2024. Posledné odsúdenie, ktoré má obžalovaný v registri trestov je odsúdenie Trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 0T/39/2024 zo dňa 11.04.2024, kedy bol odsúdený pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a ktorý skutok spáchal dňa 09.04.2024, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorý v súčasnosti vykonáva. Ďalej bolo zistené, že obvinený má v evidencii správnych deliktov a priestupkov zaznamenaných 11 priestupkov. Súd I. stupňa konštatoval, že pri ukladaní trestu vychádzal z ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák., keď prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu, dôsledok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti ako aj na osobu páchateľa. Vzhľadom k tomu, že bolo potrebné ukladať obžalovanému súhrnný trest, keďže obžalovaného odsudzoval za trestný čin, ktorý spáchal skôr v tejto prejednávanej veci, a to dňa 29.11.2023, ako bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok v danom prípade trestný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 0T/39/2024, doručený obžalovanému 11.04.2024 a bol odsúdený pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. účinného do 06.08.2024 tak aj pri ukladaní trestu v danom prípade postupoval podľa zákona účinného do 06.08.2024. Pri ukladaní trestu súd I. stupňa prihliadol na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento oľutoval a dve priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 písm. h/ Tr. zák., že spáchal viac trestných činov a § 37 písm. m/ Tr. zák., že už bol pre trestný čin odsúdený. Keďže postupoval podľa zákona účinného do 06.08.2024 v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák., zvyšoval dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a ukladal trest v rozmedzí 2 roky a 4 mesiace až 5 rokov. Odvolací súd po preskúmaní výroku o treste však dospel k záveru, že ak súd I. stupňa postupoval podľa zákona účinného do 06.08.2024, t.j. podľa starého Trestného zákona, ktorý vzhľadom na výšku trestnej sadzby je pre obžalovaného priaznivejší, mal brať do úvahy všetky okolnosti zohľadňujúce ukladanie trestov. Podľa § 34 ods. 1 a ods. 4 Tr. zák. odvolací súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Odvolací súd bol toho názoru, že okrem poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. l/ Tr. zák. je potrebné vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine tomuto priznať aj poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. n/ Tr. zák., podľa ktorého tým, že sa priznal a urobil vyhlásenie o vine, napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej činnosti, keď súd nemusel v danej veci vykonávať rozsiahle dokazovanie. Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti, tieto boli obžalovanému priznané správne, pretože obžalovaný spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zák.), keďže mu bolo potrebné ukladať súhrnný trest, to znamená za dva trestné činy a okrem toho prihliadol aj na priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m/
Tr. zák., že už bol za trestný čin odsúdený. Na základe horeuvedeného je potom pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností vyrovnaný a preto nebolo dôvodné použiť ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák. a teda zvyšovať dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Odvolací súd pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal z trestnej sadzby zo zbiehajúcich sa trestných činov, ktorá je najprísnejšia (keďže mu bolo potrebné ukladať súhrnný trest), pričom v danom prípade prísnejšou trestnou sadzbou je trestná sadzba uvedená v § 194 ods. 2 Tr. zák., kde je sadzba 1 až 5 rokov. Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom I. stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu uvedených v § 41 ods. 1 Tr. zák., z ktorého vyplýva, že ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. S poukazom na horeuvedené skutočnosti, keďže obžalovanému bolo potrebné ukladať súhrnný trest vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 0T/39/2024, ktorý bol obžalovanému doručený dňa 11.04.2024. Skutok v predmetnej veci spáchal dňa 29.11.2023, t.j. spáchal ho skôr, ako bol vyhlásený rozsudok pre iný jeho trestný čin (§ 42 ods. 1 Tr. zák.). Aj odvolací súd ukladal obžalovanému trest podľa § 194 ods. 2 Tr. zák., avšak pri vyrovnanom pomere priťažujúcich a poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. v sadzbe 1 až 5 rokov. Predchádzajúcim trestným rozkazom, vo vzťahu ku ktorému mu bol ukladaný súhrnný trest, mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Po zohľadnení všetkých skutočností rozhodných pre určenie výmeru a druhu trestu a s prihliadnutím na zásady ukladania trestov uvedených v § 34 ods. 4 Tr. zák. za primeraný v jeho prípade považoval odvolací súd trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov majúc za to, že účel trestu v jeho prípade bude dosiahnutý takto uloženým trestom a v ktorom sú zohľadnené tak podmienky individuálnej a generálnej prevencie. Na výkon trestu obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňa stráženia, pretože pred spáchaním trestného činu nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin (§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.). Keďže obžalovanému bol ukladaný trest súhrnný, odvolací súd v zmysle § 42 ods. 2 Tr. zák., zrušil výrok o treste uložený mu skorším trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 0T/39/2024 doručený mu dňa 11.04.2024 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. K námietkam obhajoby je potrebné uviesť, že u obžalovaného neboli zistené dôvody na upustenie od uloženia súhrnného trestu, pretože trest, vo vzťahu ku ktorému bol ukladaný súhrnný trest podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý sa dopúšťa trestnej činnosti, najmä trestných činov porušovania domovej slobody, tento trest nie je postačujúci na jeho prevýchovu. Obžalovanému bola daná možnosť viesť riadny život, keď mu boli uložené aj podmienečné tresty, pričom ani hrozba trestom ho neodradila od páchania trestnej činnosti, v dôsledku čoho mu aj podmienečne uložený trest bol premenený na trest nepodmienečný z dôvodu dopustenia sa trestnej činnosti v skúšobnej dobe. V predmetnej veci neboli zistené ani žiadne také okolnosti na strane osoby obžalovaného alebo okolností prípadu, pre ktoré by bolo možné tomuto mimoriadne znížiť trest, ako sa toho domáhal. S poukazom na horeuvedené skutočnosti potom odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste, keďže boli porušené ustanovenia Trestného zákona, keď súd pri ukladaní trestu neprihliadol aj na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. n/ Tr. zák. Keďže nové rozhodnutie bolo možné urobiť na základe dôkazov vykonaných súdom I. stupňa, odvolací súd v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, keďže tento nebol odvolaním napadnutý, tento zostal v platnosti tak, ako rozhodol súd I. stupňa a obžalovaný je teda povinný nahradiť poškodenému I. A. škodu vo výške 2000 eur.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.