Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TT-20S/140/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, so sídlom Námestie SNP 482/23, Bratislava, IČO: 17 672 546, právne zastúpený: TOMANÍČEK & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Sládkovičova 6, Žilina, IČO: 47 239 000, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101997950/2021 zo dňa 21. októbra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101997950/2021 zo dňa 21. októbra 2021 a rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 101042208/2021 zo dňa 15. júna 2021 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trnava, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 101042208/2021 zo dňa 15. júna 2021, podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX.XXX,XX € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014.

2. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101997950/2021 zo dňa 21. októbra 2021 prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.

II.

Žaloba

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu, v ktorej namietal, že žalovaný nesprávne právne vec posúdil, keď neprihliadol na námietky žalobcu ohľadne získavania dôkazov a dôkazných prostriedkov v konaní a nesprávne stanovenie rozsahu dôkazného bremena daňového subjektu, ako aj pre nesprávne vykazovanie v predvolaní svedka a odmietnutie práva klásť svedkovi otázky. Uviedol, že ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Pri určovaní dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj

keď ním neboli uplatnené. Žalobca ďalej uviedol, že má za to, že správca dane postupoval nezákonne tým, že bezdôvodne nevypočul navrhnutých svedkov, resp. ich výsluch nariadil na čas, kedy sa nemohli dostaviť na územie Slovenskej republiky, pričom nezohľadnil nariadené pandemické opatrenia, ktoré boli v tom čase zo strany štátu. Správca dane bol v časovej tiesni a za každú cenu chcel formálne predmetný úkon vykonať bez ohľadu na reálnu možnosť jeho uskutočnenia. Všetky daňové kontroly za zdaňovacie obdobie január 2014 a júl 2014 dopadli s nulovým nálezom, len kontroly vykonané pracovníčkami A. D. E. a A. F. B. boli bez možnosti využitia všetkých daňových podkladov, ktoré daňový subjekt na daňový úrad posielal, a ktorými už správca dane disponoval.

4. Žalobca ďalej poukázal na právo na spravodlivý súdny proces, ktorý vyjadruje oprávnenie fyzických a právnických osôb predložiť svoju vec nezávislému a nestrannému orgánu rozhodujúcemu vo verejnom a spravodlivom konaní. Tomuto právu musí zodpovedať povinnosť štátu vytvoriť, realizovať a chrániť jeho výkon predovšetkým prostredníctvom súdnej sústavy nezávislej na ostatných zložkách štátnej moci. Poskytovať ochranu tomuto právu je nevyhnutné. Správca dane dokazovaním nevyvrátil existenciu zdaniteľného plnenia ani plnenie formálnych podmienok na odpočítanie dane. Žalobca tiež poukázal, že postup správcu dane, ktorý od určitého vykonaného dôkazného prostriedku počas daňovej kontroly v prospech daňového subjektu abstrahuje a nebude ho využívať ako dôkaz, pričom takýto svoj postup náležite neodôvodní je v rozpore so zásadou zákazu svojvôle a je v rozpore s článkom 2 ods. 2 SR, nakoľko takýto postup je v rozpore aj so zákonnou úpravou obsiahnutou v daňovom poriadku ako aj princípmi právneho štátu. SR v garantuje okrem iného právo účastníka vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom. Toto právo nemôže byť obmedzené, ani zákonom. Znenie SR to neumožňuje.

5. Hrubým porušením procesných práv daňového subjektu vyplývajúceho už z vyššie uvedeného je postup správcu dane, ktorý za skutkový základ svojho právneho posúdenia veci uvádza svoje subjektívne domnienky bez predloženia objektívnych dôkazov. Správca dane nemôže bez dodatočného odôvodneného tvrdenia a vysporiadania sa s vyjadreniami a vysvetleniami a dôkazmi daňového subjektu, ktoré nie sú absurdné a mimo realitu iba na základe svojich domnienok urobiť záver vedúci k neuznaniu odpočítaniu dane na základe predložených dokladov a vykonaných daňových kontrol.

III.

Vyjadrenie žalovaného

6. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný reagoval na všetky námietky, ktoré vzniesol žalobca, pričom uviedol, že žalobca počas celého konania zasielal ospravedlnenia z dôvodu vážneho zdravotného stavu, pričom aj v žalobe priložil doklady o dlhodobej práceneschopnosti a výpisy z lekárskych správ. Žalovaný v tomto smere uviedol, že žalobca nepreukázal, že by bol do takej miery zdravotne nespôsobilý, že by úkon splnomocnenia inej osoby na predloženie dokladov nebol schopný vykonať. Žalobca mal možnosť telefonicky alebo mailovou komunikáciou dohodnúť so správcom dane iný spôsob doručenia dokladov ako ich osobné doručenie, a to doručenie poštou, a to ešte v období pred pandémiou, keď 10.03.2020 prevzal prvú výzvu správcu dane na predloženie dokladov a núdzový stav bol vyhlásený až 16.03.2020.

7. Pokiaľ ide o námietku, že správca dane disponoval všetkými daňovými dokladmi z predchádzajúceho konania, tak žalovaný uviedol, že v zmysle Daňového poriadku je aj opätovná daňová kontrola samostatným kontrolným preverovacím a zisťovacím procesom vykonávaným nezávisle od predchádzajúcej daňovej kontroly a jej cieľom je zistiť a preveriť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Podľa § 45 ods. 2 písm. b) Daňového poriadku má kontrolovaný daňový subjekt vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady vo forme požadovanej správcom dane. Žalovaný ďalej uviedol, že nie je jeho povinnosťou vyhotovovať si fotokópie všetkých žalobcom uvádzaných dokladov, ktoré podľa názoru žalobcu mal mať správca dane k dispozícii. Žalovaný reagoval aj na námietku žalobcu, že prostredníctvom prepravnej spoločnosti zaslal všetky požadované doklady ku kontrole, keď žalovaný argumentoval s tým, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí poukázal na to, že v čase zaslania predmetných dokladov už nebola vykonávaná daňová kontrola, ale prebiehalo vyrubovacie konanie po procese určovania dane podľa pomôcok, keď určovanie dane podľa pomôcok bolo ukončené 19.03.2021 doručením protokolu o určení dane podľa pomôcok. V zmysle § 48 ods. 2 a § 49 Daňového poriadku správca dane sa s dokladmi, ktoré predložil daňový subjekt až vo vyrubovacom konaní nie je povinný zaoberať. Pokiaľ

ide o námietku žalobcu, v ktorej poukazuje na úradný záznam zo dňa 10.11.2020, kedy správca dane si sám upravil reprodukciu v tomto zázname na základe subjektívnych pocitov, žalovaný uvádza, že správca dane postupoval v zmysle § 19 ods. 7 Daňového poriadku a v úradnom zázname opísal obsah telefonického rozhovoru medzi splnomocnenou zástupkyňou žalobcu A. G., ktorá volala správcovi dane a v telefonickom rozhovore reagovala na výzvu č. 101508338/2020 na predloženie dokladov daňovej kontrole, pričom uviedla, že svoje vyjadrenie zašle správcovi dane písomne cez portál verejnej správy. V predmetnom úradnom zázname správca dane okrem obsahu telefonického rozhovoru uviedol aj skutočnosť, že ku dňu 10.11.2020 splnomocnená zástupkyňa žalobcu písomne nepodala žiadne podanie v zmysle telefonického dohovoru, ani nepredložila ku kontrole účtovné a iné doklady za zdaňovacie obdobie august až december 2014.

8. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa nevypočutia svedkov, tak správca dane, resp. žalovaný uviedol, že pokiaľ došlo k určovaniu dane podľa pomôcok nedochádza k preverovaniu alebo zisťovaniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane, t. j. dokazovaniu, ale k samotnému určeniu dane podľa pomôcok prichádza podľa § 49 ods. 2 Daňového poriadku, pričom daňový subjekt je oprávnený vyjadriť sa, namietať len dodržanie zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane. V súvislosti s nezohľadnením žiadnych návrhov žalobcu, tak správca dane v zápisnici č. 100923614/2021 zo dňa 27.05.2021 zaujal stanovisko k vyjadreniu žalobcu k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Z vyjadrenia splnomocneného zástupcu žalobcu k stanovisku správcu dane uviedol, že sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré namietal žalobcu a riadne odôvodnil svoje závery. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že správca dane vykonával u žalobcu daňové kontroly aj za obdobia január 2014 až júl 2014 a tieto boli uzatvorené s nulovým nálezom, tak táto skutočnosť podľa názoru žalovaného ide o odlišný skutkový stav ako v prejednávanom prípade. Pokiaľ ide o namietané obmedzujúce protipandemické opatrenia vyplývajúce z vyhláseného núdzového stavu, ktoré podľa žalobcu boli dôvodom nepredloženia dokladov, žalovaný sa s nimi podrobne vysporiadal v žalovanom rozhodnutí.

IV.

Relevantná právna úprava

9. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

10. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

11. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

12. Podľa § 3 ods. 8 Daňového poriadku právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

13. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

14. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

15. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

16. Podľa § 44 ods. 4 písm. d) Daňového poriadku daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už raz bola vykonaná, je možné vykonať u toho istého daňového subjektu aj opakovane na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní alebo orgánov Policajného zboru.

17. Podľa § 46 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku je daňová kontrola ukončená dňom doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2.

18. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku má kontrolovaný daňový subjekt vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia.

19. Podľa § 48 ods. l písm. c) Daňového poriadku správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2.

20. Podľa § 48 ods. 2 Daňového poriadku správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku l, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň, po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety.

21. Podľa § 48 ods. 3 Daňového poriadku správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.

22. Podľa § 48 ods. 4 Daňového poriadku ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7.

23. Podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.

24. Podľa § 49 ods. 1 Daňového poriadku o určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorý doručí daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie. Na obsah tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47. Súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok je aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň.

25. Podľa § 49 ods. 2 Daňového poriadku daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

26. Podľa § 49 ods. 3 Daňového poriadku určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa odseku 1.

27. Podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použitie § 48. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí.

28. Podľa konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

V.

Verejné vyhlásenie rozsudku

29. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa , preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

30. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 21. augusta 2025, pretože boli splnené podmienky podľa v spojení s . Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 28. mája 2025 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.

VI.

Právne posúdenie veci správnym súdom

31. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 20S/140/2021. Podľa a ods. 3 o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. TT-20S/140/2021. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.

32. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo v medziach žalobných bodov preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 101997950/2021 zo dňa 21. októbra 2021, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu č. 101042208/2021 zo dňa 15. júna 2021, v zmysle ktorého podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX.XXX,XX € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014.

33. Preskúmaním spisového materiálu správny súd zistil, že správca dane začal dňa 16.01.2020 u daňového subjektu daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014 až december 2014 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 102734831/2019 zo dňa 27.11.2019, ktoré bolo prevzaté daňovým subjektom dňa 09.12.2019, pričom išlo o opätovné vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 44 písm. d) Daňového poriadku na požiadanie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave. Opätovná daňová kontrola bola ukončená dňa 24.11.2020, keď bolo daňovému subjektu, resp. splnomocnenému zástupcovi doručené oznámenie o určení dani podľa pomôcok č. 101731766/2020 zo dňa 12.11.2020 o čom správca dane spísal úradný záznam č. 101873557/2020 zo dňa 01.12.2020. Nasledujúci deň po doručení oznámenia o určení dane podľa pomôcok začalo určovanie dane podľa pomôcok, ukončené dňom doručenia protokolu žalobcovi, t. j. 19.03.2021.

34. Po preskúmaní veci správny súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý v obdobných veciach tých istých účastníkov konania dospel k záveru o potrebe zrušenia napadnutých rozhodnutí žalovaného (napr. sp. zn. 8Sfk/5/2023 zo dňa 27.11.2024, sp. zn. 5Sfk/75/2023 zo dňa 30.01.2025, 4Sfk/1/2025 zo dňa 24.04.2025). Z dôvodu, že námietky uvedené v žalobe v predmetnej veci sú identické ako predchádajúcich veciach, tak správny súd odkazuje na tieto rozhodnutia a konkrétne na rozsudok sp. zn. 8Sfk/5/2023 zo dňa 27.11.2024, podľa ktorého:

„35. Kľúčovými právnymi otázkami v predmetnej veci boli otázky, (i) či boli splnené podmienky pre začatie procesu určovania dane podľa pomôcok, (ii) či správca dane a sťažovateľ mali ako pomôcky zohľadniť žalobcom oneskorene predložené doklady, (iii) či sťažovateľ a správca dane riadne odôvodnili svoje rozhodnutia pri určení okruhu pomôcok a vo vzťahu k záverom, ktoré z nich vyvodili.

36. Podľa § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2020 správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt c) neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2.

37. Preskúmajúc administratívny a súdny spis sa kasačný súd stotožňuje so sťažovateľom v tom, že v predmetnej veci boli splnené podmienky pre uplatnenie postupu určenia dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2020.

38. Kasačný súd musí korigovať názor správneho súdu a poukázať na skutočnosť, že dôvody pre uplatnenie postupu určenia dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 1 písm. b) a c) Daňového poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2020 sú dva samostatné dôvody. Zákonodarca pritom pri uplatnení dôvodu podľa § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2020 nepredpokladá skúmanie, či možno v daňovej kontrole pokračovať a zistiť daňovú povinnosť inak, aj napriek neumožneniu jej vykonania zo strany daňového subjektu. Pre uplatnenie postupu podľa predmetného ustanovenia je preto podstatné práve to, či daňový subjekt fakticky umožní výkon daňovej kontroly - a to či už na mieste alebo poskytnutím vyžiadaných dokladov.

39. V tu skúmanej veci už pri začatí daňovej kontroly dňa 16. januára 2020 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100176182/2020) správca dane opatrením uložil žalobcovi predložiť potrebnú účtovnú dokumentáciu pre vykonanie daňovej kontroly do 6. februára 2020. Túto svoju žiadosť správca dane opakoval výzvou č. 100566758 zo dňa 2. marca 2020, č. 100733435/2020 zo dňa 31. marca 2020 a č. 101508338/2020 zo dňa 1. októbra 2020. Žalobca napriek uvedeným výzvam tieto doklady nepredložil, spočiatku z dôvodu práceneschopnosti (ospravedlnenia zo dňa 4. februára 2020, 9. marca 2020, 16. marca 2020, 14. apríla 2020, 30. apríla 2020) a neskôr cez splnomocnenú zástupkyňu žalobca požiadal o prerušenie daňovej kontroly z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19. Po ukončení prerušenia daňovej kontroly splnomocnená zástupkyňa sťažovateľa na ostatnú výzvu správcu dane nepredložila vyžiadané dokumenty a telefonicky správcovi dane oznámila, že už raz správcovi dane účtovné doklady predložili (keďže v tejto veci ide o opakovanú daňovú kontrolu) a nevie, prečo by ich mali predložiť opätovne. Správca dane si podľa splnomocnenej zástupkyne mal vyhotoviť kópiu týchto dokladov.

40. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pre potreby uskutočnenia daňovej kontroly bolo potrebné, aby žalobca predložil vyžiadanú účtovnú dokumentáciu. Povinnosť predložiť tieto dokumenty žalobcovi vyplývala z § 45 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku, pričom pre postup správcu dane nebolo významné, či ide o opakovanú alebo prvú daňovú kontrolu. Keďže žalobca výzvam správcu dane nevyhovel, nepredložil mu účtovnú dokumentáciu a ani jej podstatnú časť, správca dane nemohol vykonať daňovú kontrolu. Žalobca teda neumožnil (z dôvodu absencie súčinnosti na jeho strane) vykonanie daňovej kontroly.

41. Pokiaľ splnomocnená zástupkyňa tvrdila, že účtovnú dokumentáciu má u seba správca dane v súvislosti s predchádzajúcou (v čase tejto kontroly už ukončenou) daňovou kontrolou, táto argumentácia je irelevantná. Žalobca totiž nepredložil žiaden úradný dokument potvrdzujúci odovzdanie účtovnej dokumentácie správcovi dane a nevrátenie tejto dokumentácie správcom dane po uskutočnení daňovej kontroly. V administratívnom spise sa tak nenachádza žiadny dôkaz o tom, že by správca dane mal alebo mohol disponovať vyžiadaným originálom účtovnej dokumentácie žalobcu. Rovnako je irelevantné aj to, že podľa žalobcu mal mať správca dane kópie účtovnej dokumentácie z prvej daňovej kontroly, pretože nie je povinnosťou správcu dane robiť si zo všetkých dokumentov kópie a tieto následne archivovať. Uvedené by ani nemalo vplyv na povinnosť žalobcu predložiť účtovnú dokumentáciu aj pri opakovanej daňovej kontrole.

42. S ohľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že správca dane postupoval správne, ak v dôsledku neumožnenia vykonania daňovej kontroly zo strany žalobcu v predmetnej veci pristúpil k určovaniu dane podľa pomôcok v súlade s § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2020.

43. Podľa § 48 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety.

44. Podľa § 48 ods. 4 Daňového poriadku, ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7.

45. Podľa § 49 ods. 3 Daňového poriadku, určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa odseku 1.

46. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené.

47. Pokiaľ bolo medzi sťažovateľom a žalobcom sporné, či mal správca dane prihliadnuť aj na oneskorene predloženú účtovnú dokumentáciu vo vyrubovacom konaní, kasačný súd sa zhoduje so sťažovateľom v tom, že podľa § 48 ods. 4 Daňového poriadku, ak daňový subjekt v priebehu určenia dane podľa pomôcok predloží účtovné a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Čo sa týka momentu určovania dane podľa pomôcok v súlade s § 48 ods. 2 v spojení s § 68 ods. 1 Daňového poriadku a § 49 ods. 3 Daňového poriadku, ide o časový úsek medzi doručením oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok po doručenie protokolu o určení dane podľa pomôcok s výzvou na vyjadrenie sa k nemu. V predmetnej veci bolo žalobcovi doručené oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok dňa 24. novembra 2020, pričom proces určovania dane podľa pomôcok začal nasledujúci deň, teda 25. novembra 2020. Ukončený bol doručením protokolu o určení dane podľa pomôcok s výzvou dňa 19. marca 2021. Vyrubovacie konanie tak začalo dňa 20. marca 2021. Pokiaľ žalobca zaslal správcovi dane účtovné dokumenty kuriérom až dňa 26. apríla 2021, teda už vo vyrubovacom konaní, tieto doklady nebolo možné zohľadniť ako pomôcky podľa § 48 ods. 4 Daňového poriadku, keďže boli doručené oneskorene.

48. Podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku, pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.

49. Podľa § 49 ods. 2 Daňového poriadku, daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

50. Podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite § 48. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí.

51. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

52. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

53. Podľa , pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia , 198 a a ods. 2 písm. a).

54. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku ako dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia konštatoval, že ani pri určovaní dane podľa pomôcok správca dane a sťažovateľ nemôžu postupovať svojvoľne a podľa svojej úvahy vylúčiť či prihliadať iba na niektoré pomôcky, neakceptovať ich a svoj postup neodôvodniť (bod 55 napadnutého rozsudku) [poznámka kasačného súdu rozhodujúceho v prejednávanej veci – k tomu pozri bod 7 vyššie]. Za dôvodnú považoval aj námietku, že správca dane si mohol z vlastných dokladov vyhotoviť podklady pre stanovenie širšieho okruhu pomôcok pre správne určenie dane (bod 60) - [poznámka kasačného súdu rozhodujúceho v prejednávanej veci – k tomu pozri aj bod 61 napadnutého rozsudku a bod 12 tohto rozsudku vyššie]. Jedným z dôvodov pre zrušenie rozhodnutia žalovaného tak bolo nedostatočné odôvodnenie napadnutých rozhodnutí v časti určenia okruhu pomôcok a záverov, ktoré z nich správca dane vyvodzoval.

55. Kasačný súd v súvislosti s ostatnou nastolenou otázkou dáva do pozornosti, že vo svojej ustálenej rozhodovacej činnosti už uviedol (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 13/2020 zo dňa 25. mája 2021, body 23 a 24, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžfk 9/2020 zo dňa 14. decembra 2021), „že „pomôcky“ v zmysle § 48 ods. 1 a nasl. Daňového poriadku nemožno považovať za plnohodnotné dôkazy. Pri určovaní dane podľa pomôcok totiž nedochádza k dokazovaniu v zmysle čo najúplnejšieho zisťovania a preverovania rozhodujúcich skutočností pre správne určenie dane. Začatie tohto procesu je skutočne následkom pasivity daňového subjektu a jeho nespolupráce so správcom dane pri zisťovaní podkladov pre správne rozhodnutie o daňovej povinnosti. V tomto postupe správca dane určuje daň na základe jemu dostupných informácií získaných z rôznych listín, obsahu výpovedí fyzických osôb v iných konaniach, zo stanovísk správcov daní či bankových subjektov alebo i z vlastných poznatkov zo zdaňovania dotknutého subjektu či podobných daňových subjektov, pričom takéto pomôcky zhromažďuje aj bez súčinnosti s dotknutým daňovým subjektom. Ten môže do procesu určovania dane kedykoľvek vstúpiť a ponúknuť správcovi dane vlastné informácie a dôkazy, ktoré sa v následnom konaní použijú ako pomôcky. Účelom pomôcky teda nie je preukázať určitú právne významnú skutočnosť, ale pomôcť správcovi dane vytvoriť si čo najpravdepodobnejšiu predstavu o predmete dane a jej výške... Dôležitým právnym následkom začatia procesu určovania dane podľa pomôcok je obmedzenie rozsahu práv daňového subjektu v súvislosti s hodnotením informácií vyplývajúcich z použitých pomôcok, a to v tom zmysle, že daňový subjekt je oprávnený vyjadriť sa len k tomu, či boli dodržané zákonné podmienky pre použitie tohto spôsobu určenia dane a k okolnostiam, z ktorých vyplývajú pre daňový subjekt výhody, ak sú spôsobilé privodiť preň priaznivejšie rozhodnutie o daňovej povinnosti. Podobné obmedzenie platí aj v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane o vyrubení dane podľa pomôcok (§ 74 ods. 5 Daňového poriadku).

56. Na druhej strane však kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti, inšpirovanej aj rozhodovacou činnosťou Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, uviedol (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžfk 44/2019 zo dňa 30. septembra 2021), že pomôcky sú nástroje „slúžiace ku kvalifikovanému odhadu daňovej povinnosti a musia preto mať racionálnu povahu a musia v maximálne reálne v dostupnej miere usilovať o presnosť nimi určovaných povinností. Pomôcky nie sú nástrojom k trestaniu daňového subjektu, ale predstavujú podklad pre kvalifikovaný odhad relevantných skutočností... pokiaľ nie je možné vychádzať len z účtovníctva pre jeho neúplnosť či medzery, je možné skutkový stav doplniť inými spôsobmi...“

57. Kasačný súd, vychádzajúc z jeho doterajšej ustálenej rozhodovacej činnosti nespochybňuje charakter inštitútu určovania dane podľa pomôcok, keď dochádza k obmedzeniu účasti daňového subjektu na tomto procese, a to v tom, že v rámci vyjadrenia k protokolu o určení dane podľa pomôcok daňový subjekt môže namietať len použitie tohto spôsobu určenia dane a nedodržanie postupu podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku (§ 49 ods. 2 Daňového poriadku) a ani to, že v rámci odvolania skúma

žalovaný/sťažovateľ v takomto konaní dodržanie zákonných podmienok na použitie § 48 Daňového poriadku (§ 74 ods. 5 Daňového poriadku).

58. Na druhej strane aj na procesný postup určovania dane podľa pomôcok, resp. nadväzujúce vyrubovacie konanie či rozhodnutia v ňom vydané, sa vzťahujú zásady správy daní - dbanie o zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov (§ 3 ods. 1 Daňového poriadku), všeobecná požiadavka vylúčenia svojvôle ( a ), požiadavka náležitého, zrozumiteľného a preskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia orgánov finančnej správy obsahujúceho ich úvahy ( Daňového poriadku) a ústavný príkaz zabezpečenia riadneho súdneho prieskumu všetkých rozhodnutí, ktorými orgány verejnej správny zasahujú do základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb - daňových subjektov ( ).

59. Z povahy určovania dane podľa pomôcok a nastavenia predmetnej právnej úpravy ide podľa názoru kasačného súdu nepochybne o postup, v rámci ktorého správca dane určuje daň podľa pomôcok v medziach svojej správnej úvahy, pričom táto úvaha sa vzťahuje tak na proces výberu pomôcok ako aj na samotné určenie výšky dane. Hoci daňový subjekt nie je oprávnený meritórne zasahovať do úvahy správcu dane (§ 49 ods. 2 a § 74 ods. 5 Daňového poriadku), táto správna úvaha sa môže stať predmetom súdneho prieskumu správneho súdu ( ).

60. Správny súd je tak oprávnený a povinný v intenciách preskúmať správnu úvahu správcu dane, či už korigovanú alebo nekorigovanú sťažovateľom, z toho pohľadu, či boli dodržané jej zákonné limity a či je táto udržateľná z pohľadu vnútornej logiky, racionality a zrozumiteľnosti argumentácie orgánov verejnej správy (obdobne tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžo 323/2015 zo dňa 26. októbra 2016, publikované ako R 35/2017; BARICOVÁ, J.; FEČÍK, M.; ŠTEVČEK, M.; FILOVÁ, A. a kol.: . Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, str. 212). Takýto prístup k rozhodnutiam vo veciach určenia dane podľa pomôcok pripúšťa aj doterajšia rozhodovacia činnosť kasačného súdu (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 2/2018 zo dňa 26. marca 2019). Správny súd je tak oprávnený preskúmať logiku a racionalitu argumentácie správcu dane pri určovaní daňovej povinnosti aj v rámci určovania dane podľa pomôcok, pri určení okruhu pomôcok a záverov z nich vyvoditeľných v záujme vylúčenia svojvôle, zjavných chýb či šikanóznosti pri využití tohto osobitného, mimoriadneho (núdzového), avšak nie sankčného postupu.

61. Na druhej strane však pri aplikácii tohto prístupu musí mať správny súd na zreteli jeho limity, nemôže nahrádzať legitímny priestor správnej úvahy správcu dane či negovať význam inštitútu určovania dane podľa pomôcok, do ktorého sa daňový subjekt dostáva najmä vlastným zavinením. Správny súd preto nemôže nahrádzať ani dokazovanie, ktoré sa v procesnom postupe určovania dane podľa pomôcok nevykonáva.

62. Ak preto sťažovateľ namieta proti záverom správneho súdu uvedeným v bode 59 tohto rozsudku tým, že správna úvaha správcu dane pri určovaní pomôcok a záverov z nich vyvodzovaných nemohla byť (s odkazom na § 49 ods. 2 a § 74 ods. 5 Daňového poriadku) predmetom prieskumu správneho súdu a nemohol z nej vyvodiť záver o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí, tak sa mýli.

63. Podľa § 48 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.

64. Z administratívneho spisu, osobitne z protokolu, kasačný súd zistil, že správca dane použil ako pomôcky (i) podané riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia august až december 2014, (ii) podané kontrolné výkazy za zdaňovacie obdobie august až december 2014, (iii) výpisy zo živnostenského registra. Správca dane vyrubil žalobcovi v plnom rozsahu daň na vstupe, ako aj výstupe, keď žalobcovi síce uznal podnikateľskú činnosť (zdaniteľné plnenia na výstupe), avšak v tomto smere mu odmietol uznať uplatnené právo na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona č 222/2004

Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) pri intrakomunitárnom dodaní a nepriznal žalobcovi ani uplatnené odpočítanie dane (zo zdaniteľných plnení na vstupe). Dôvodom tohto postupu bolo podľa správcu dane to, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal uplatnené daňové oprávnenia.

65. Žalobca už vo vyjadrení k protokolu namietal, že správca dane nesprávne určil okruh pomôcok, keď nevykonal výsluchy svedkov pána C. D., E. H. a I. H., najmä však nezohľadnil ako pomôcku závery obsiahnuté v protokole č. 104052039/2016 zo dňa 6. októbra 2016, ktorým bola uzatvorená prvá kontrola predmetných zdaňovacích období u žalobcu bez zistenia akéhokoľvek pochybenia. Namietal, že správca dane pri určovaní dane podľa pomôcok vo veci opakovanej kontroly vôbec nezohľadnil a nevysporiadal sa so závermi prvej daňovej kontroly, ktorá bola riadne uskutočnená bez zistenia. Rovnako tiež napádal, že správca dane pri určovaní dane využil zvolené pomôcky jednostranne, keď použil proti žalobcovi len tú časť informácií z kontrolných výkazov, ktorá mu navyšovala daňovú povinnosť, ale nie tú časť, ktorá mu ju znižovala. Na tejto argumentácii v podstatnom zotrval žalobca aj v správnej žalobe.

66. Kasačný súd konštatuje, že správca dane ani v protokole, ani v prvostupňovom rozhodnutí a ani sťažovateľ vo svojom rozhodnutí neobjasnili, prečo protokol č. 104052039/2016 zo dňa 6. októbra 2016 z predchádzajúcej daňovej kontroly, ako ani protokoly, rozhodnutia a zistenia z iných daňových kontrol vo veci žalobcu (za iné zdaňovacie obdobia) vôbec nevyužili a nezohľadnili ako pomôcky. Protokol z predchádzajúcej daňovej kontroly je pritom nepochybne listinou - pomôckou podľa ustanovenia § 48 ods. 3 Daňového poriadku, ktorá prichádzala do úvahy a ktorej odmietnutie (nezohľadnenie) bol správca dane povinný odôvodniť. Kasačný súd tiež dáva do pozornosti, že pomôckou podľa § 48 ods. 3 Daňového poriadku sú aj vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu ako aj jeho obchodných partnerov (posledná veta predmetného ustanovenia). V tomto smere kasačný súd dáva do popredia tvrdenie žalobcu, nepopierané ani sťažovateľom, že išlo o ustáleného podnikateľa, pričom aj daňové kontroly iniciované správcom dane sa týkali viacerých zdaňovacích období. Žalobca mohol mať viacero nesporných obchodných partnerov naprieč zdaniteľnými obdobiami, ktorí obchodné vzťahy s ním priznali vo svojich kontrolných výkazoch a riadne zdanili. Ani tejto skutočnosti sa však správca dane či už v protokole alebo vo vydaných rozhodnutiach nevenoval, nevysporiadal sa s ňou a ponechal ju bez povšimnutia.

67. Ako už vyplýva z doteraz uvedeného, kasačný súd nemá výhrady k uplatneniu procesu určovania dane podľa pomôcok v predmetnej veci zo strany správcu dane, nemá výhrady ani k tomu, že proces určovania dane podľa pomôcok je procesom vlastného uváženia správcu dane, ktorý nie je spojený s riadnym dokazovaním. Je preto očakávateľné, že daňový subjekt, ktorý sa vlastným zavinením (nedostatkom súčinnosti) dostane do procesu určovania dane podľa pomôcok, bude vo vzťahu k sporným obchodom (bez možnosti aktívneho dokazovania) v horšej pozícii, ako v prípade umožnenia riadneho daňového konania.

68. Na druhej strane strane je však potrebné mať na pamäti, že proces určovania dane podľa pomôcok nie je sankčným procesom, jeho účelom nie je vyrubiť daňovému subjektu čo možno najvyššiu daňovú povinnosť bez akejkoľvek racionálnej úvahy, ale jeho zmyslom je určiť čo možno najobjektívnejšie pravdepodobnú daňovú povinnosť podľa správcovi dane dostupných pomôcok.

69. V tu posudzovanej veci sa kasačný súd zhoduje so správnym súdom v tom, že správca dane bez náležitého odôvodnenia zahrnul len určité doklady medzi pomôcky, pričom vôbec neodôvodnil, prečo iné doklady a skutočnosti, ktoré mal k dispozícii a ktoré mohli potenciálne ovplyvniť výsledok určovania dane podľa pomôcok v prospech žalobcu, medzi pomôcky nezahrnul. Takýto prístup správcu dane, pretavujúci sa do (absencie) odôvodnenia jeho správnej úvahy, môže totiž naznačovať, že jeho cieľom nebolo riadne určiť najpravdepodobnejšiu daňovú povinnosť, ale ústi do snahy o sankcionovanie daňového subjektu za to, že sa dostal do procesu určovania dane podľa pomôcok. Uvedenú pochybnosť podporuje, že správca dane nepriznal žalobcovi žiadne uplatnené daňové oprávnenia (oslobodenia od dane a odpočítania dane) s odôvodnením neunesenia dôkazného bremena (ktoré sa v konaní o určenie dane podľa pomôcok ani neuplatňuje), rezignujúc na odôvodnenie výberu pomôcok, odôvodnenie ich hodnotenia a v konečnom dôsledku rezignujúc na určenie pravdepodobnej skutočnej daňovej povinnosti (napr. zohľadňujúc obchodnú a daňovú históriu žalobcu či kontrolné výkazy jeho partnerov).

70. Kasačný súd sa preto stotožňuje so správnym súdom zisteným druhým dôvodom nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia ako aj rozhodnutia žalovaného, spočívajúcim v nepreskúmateľnosti, nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov v odôvodnení správnej úvahy správcu dane pri určení dane podľa pomôcok, ktorá bola rozhodnutím žalovaného potvrdená (/ ). Keďže sa kasačný súd stotožnil s jedným z dvoch ťažiskových dôvodov (nezákonností) správneho súdu pre zrušenie napadnutých rozhodnutí, kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol. Procesný postup zrušenia napadnutého rozsudku len na doplnenie a opravenie odôvodnenia inak vecne správneho rozsudku nepovažoval kasačný súd za účelný a hospodárny.

71. Keďže však kasačný súd korigoval závery správneho súdu, musel logicky korigovať aj jeho pokyn pre postup príslušných orgánov v ďalšom konaní. Úlohou správcu dane bude v ďalšom procesnom postupe opätovne zvážiť a odôvodniť okruh určených pomôcok pre vydanie vyrubovacieho rozhodnutia vo veci určenia dane podľa pomôcok, rovnako tiež odôvodniť, aké závery z týchto pomôcok vyvodzuje a aký je ich význam pre určenie daňovej povinnosti žalobcu. Kasačný súd dáva správcovi dane do pozornosti, že o právach a povinnostiach daňového subjektu rozhoduje až samotným rozhodnutím, nie protokolom o určení dane podľa pomôcok. Súčasná právna úprava nevylučuje prehodnotenie okruhu pomôcok či ich hodnotenia vo vyrubovacom konaní v porovnaní s protokolom o určení dane podľa pomôcok.“

72. Na základe vyššie uvedeného bol postup správcu dane podľa názoru správneho súdu nezákonný, a preto súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

73. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa .

74. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.