Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Cb-72-2025.pdf
PDF · 79.7 KB
Case nature
Subarea
32Cb/72/2025
Uznesenie
Mestský súd Košice v spore žalobcu: JTG-HydraSteel s.r.o, sídlo: Bauerova 20, 040 23 Košice-Sídlisko KVP, IČO: 47 708 344, právne zastúpený: Bellás legal s.r.o., so sídlom Štefánikova 40, 040 01 Košice, IČO: 54 087 872, proti žalovanému: A. A. - A. - B. C., s miestom podnikania: D. X, XXX XX E., IČO: 10 686 266, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a . II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podaným návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia domáha, aby súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného a nachádzajú sa v obci E. – C., F. E. G., k. ú. H., zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom ako: pozemok, KN – C, parc. č. XX o výmere 133 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie v podiele 1/1 k celku a dom, súp. č. XXXX postavený na pozemku KN – C, parc. č. XX o výmere 133 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie. Záložné právo žalobca žiada vydať na zabezpečenie pohľadávky, ktorú má voči žalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 27.476,40 EUR s príslušenstvom a ktorú si vymáha v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 29Up/974/2025; svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný za obdobie od 12.11.2024 do 12.6.2025 užíval nehnuteľnosti (list vlastníctva č. XXXX pre obec E. - I. J., okres Košice IV, k. ú. J.) vo vlastníctve žalobcu bez akejkoľvek náhrady, za užívanie pozemkov nezaplatil žiadne nájomné a akékoľvek snahy žalobcu o mimosúdne riešenie veci neboli úspešné.
2. Potrebu vydania zabezpečovacieho opatrenie žalobca odôvodnil nasledovnými skutočnosťami; žalobca je od rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy V-9923/2024 zo dňa 12.11.2024 - č. z. 1481/2024 výlučným vlastníkom pozemkov parc. KN “C” č. XXXX/XX o výmere 2624 m2, druh pozemku: ostatná plocha, parc. KN “C” č. XXXX/XXX o výmere 217 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, parc. KN “C” č. XXXX/XXX o výmere 430 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. J., pre obec E. - I. J., okres Košice IV; žalovaný na predmetných pozemkoch umiestnil v rokoch 2021-2025 vraky motorových vozidiel a tieto neboli z jeho strany do dnešného dňa odstránené, pričom žalovaný za užívanie predmetných pozemkov – nehnuteľností neplatil nájomné ani žalobcovi a ani predchádzajúcemu vlastníkovi týchto pozemkov. Predchádzajúci vlastník pozemkov voči žalovanému podal žalobu o odstránenie hnuteľných vecí, ktorá bola prejednávaná na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 31Cb/15/2023 a súdne konanie bolo meritórne ukončené právoplatným súdnym rozhodnutím – Rozsudkom Mestského súdu Košice zo dňa 30.10.2023, sp. zn. 31Cb/15/2023 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.3.2025, sp. zn. 2Cob/73/2024 (právoplatnosť dňom 20.5.2025) tak, že súd žalobe vyhovel. Žalovaný dobrovoľne nesplnil povinnosť, ktorá mu bola právoplatným súdnym rozhodnutím uložená, preto žalobca dňa 06.06.2025 podal návrh na vykonanie exekúcie; exekučné konanie je vedené Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 15Ek/1649/2025.
3. Žalobca dňa 11.07.2025 podal dňa 11.07.2025 návrh na vydanie platobného rozkazu, v ktorom žiada, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 27.476,40 EUR s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia – nárok za užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu za obdobie od 12.11.2024 do 12.06.2025; konanie je vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 29Up/974/2025.
4. Žalobca poukázal na to, že mimosúdne riešenie sporov, konania nebolo so žalovaným možné a zo správania sa žalovaného v sporoch so žalobcom žalobca dospel k názoru, že existuje odôvodnená obava, že prípadný výkon rozhodnutia bude ohrozený. S cieľom, aby nedošlo k ohrozeniu neskoršieho výkonu rozhodnutia, či exekúcie v prípade dispozície žalobcu exekučným titulom na zaplatenie jeho pohľadávky voči žalovanému, navrhuje žalobca, aby súd na zabezpečenie tejto jeho pohľadávky zriadil záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam (pozri odsek 1.), ktoré sú vo vlastníctve žalovaného.
5. K návrhu na zriadenie záložného práva priložil tieto listiny: Návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 11.07.2025 adresovaný Okresnému súdu Banská Bystrica; Rozsudok Mestského súdu Košice zo dňa 30.10.2023, sp. zn. 31Cb/15/2023; Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.03.2025, sp. zn. 2Cob/73/2024.
6. Podľa ust. § 324 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa ust. § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa ust. § 325, ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa ust. § 326 ods. 1 a ods. 2 CSP (1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa ust. § 343 ods. 1 - 3 CSP (1) Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
11. Podľa ust. § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
12. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút zabezpečovacieho opatrenia, ktoré povoľuje zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka súdnym rozhodnutím. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je dosiahnuť záruku efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia.
14. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenie nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní nevykonáva dokazovanie. Je preto povinnosťou žalobcu, aby v návrhu označil a predložil dôkazné prostriedky osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je, aby bola osvedčená aspoň skutočnosť, že tu existuje určitá pohľadávka veriteľa a že jej exekúcia bude ohrozená.
15. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, tak ako je to potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je potrebné, aby boli osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť aj to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči jeho dlžníkovi ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Súd má za to, že ani existencia dlhu (či dôvodnosť pohľadávky navrhovateľa) ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie dlžníka, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.07.1997, sp. zn. 5 Obo 144/97, zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).
16. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie musí súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, eventuálne návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal preto navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.
17. Po preskúmaní návrhu súd uvádza, že predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v podobe ohrozenia exekúcie nebol preukázaný natoľko, aby súd pristúpil k zásahu do právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. Návrh žalobcu nebol osvedčený takými skutočnosťami, z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie žalovaného spočívajúce v zbavovaní sa jeho majetku na úkor žalobcu ako svojho veriteľa (navrhovateľom tvrdeného nároku). Z návrhu ani z listinných dôkazov, ktoré žalobca predložil nebolo možné vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie. Žalobca nielen že nepreukázal, že žalovaný nakladá so svojím majetkom s cieľom zbavovať sa tohto majetku, ale to v návrhu ani len netvrdil. Dôkazné bremeno pre splnenie zákonných náležitosti návrhu pritom spočíva výlučne na žalobcovi. V súvislosti s tým, je potrebné zdôrazniť, že pre kladné rozhodnutie o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia nie je postačujúce osvedčiť existenciu pohľadávky a pasivitu žalovaného, tak ako to urobil žalobca v návrhu, pretože poukázanie len na neochotu žalovaného vypratať nehnuteľnosť, či jeho nevôľu uhradiť „možnú“ pohľadávku žalobcu nie je dostatočný dôvod, aby súd posilnil postavenie žalobcu ako konkrétneho veriteľa, ktorý podá návrh na zabezpečovacie opatrenie napr. aj voči iným veriteľom toho istého dlžníka, ktorí si taký návrh nepodali.
18. Vzhľadom na nepreukázanie ohrozenia exekúcie a nepreukázanie potreby bezodkladne upraviť pomery, je súd toho názoru, že nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a preto návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol tak ako to uviedol v I. výroku tohto uznesenia.
19. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Žalobca v podanom návrhu žiadal priznať nárok na náhradu trov konania. V dôsledku zamietnutia návrhu na zabezpečovacie opatrenie bol ale v konaní v plnom rozsahu úspešný žalovaný. Tomu žiadne trovy konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nevznikli a preto súd o nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol a contrario podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, hoci úspešnej strane, nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Podľa § 358 Civilného sporového poriadku, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.