Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Cob/46/2024

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Gindlovej, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Ľubice Mojžišovej, v právnej veci žalobcu: Removal company s. r. o., so sídlom Potočná 610, Trenčín - Opatová 911 01, IČO: 46 791 710, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Pred poľom 1652, Trenčín 911 01, IČO: 36 857 882 proti žalovaným: 1/ COOP Jednota Trenčín, spotrebné družstvo, so sídlom Mierové námestie 19, Trenčín 912 50, IČO 00 168 912, 2/ COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo, so sídlom Bajkalská 25, Bratislava 827 18, IČO: 35 697 547, obaja právne zastúpení JUDr. Jozefom Herbulákom, advokátom, so sídlom Brnianska 1K, 911 05 Trenčín, IČO: 41 852 133, o určenie, že právo užívať predmet nájmu trvá a o vzájomnej žalobe na vypratanie nebytového priestoru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cb/102/2021-537 zo dňa 11. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cb/102/2021-537 zo dňa 11. marca 2024 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím okresný súd vo výroku I. žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že jeho právo užívať označené nebytové priestory, na základe nájomnej zmluvy zo dňa 09.12.2013 uzavretej medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným 1/ ako prenajímateľom, trvá, zamietol. Vo výroku II. okresný súd uložil žalobcovi povinnosť vypratať označené nebytové priestory prevádzkovej jednotky. Výrokom III. priznal súd prvej inštancie žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že predmetom sporu bola žaloba žalobcu na určenie, že právo žalobcu užívať predmet nájmu trvá a súčasne vzájomná žaloba žalovaných 1/ a 2/ voči žalobcovi o vypratanie nebytového priestoru.

3. Žalobca po skutkovej stránke odôvodnil žalobu tým, že na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným 1/ dňa 09.12.3013 sa stal nájomcom nebytových priestorov, a to prevádzkovej jednotky č. 745/611 nachádzajúcej sa v budove so súpisným číslom 96, postavenej na parcele registra KN- C č. 886/5 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1462 m2, ktoré sú evidované na LV č. XX, vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom pre k.ú. A.. Žalobca v žalobe poukázal na to, že v čase uzavretia nájomnej zmluvy bol žalovaný 1/ výlučným vlastníkom predmetných nebytových priestorov a súčasne prenajímateľom. Aktuálne z LV č. XX pre k.ú. A. vyplýva, že je vlastníkom predmetných nebytových priestorov žalovaný 2/, pričom v poznámke sa nachádza údaj o zabezpečovacom prevode práva. Na základe uvedeného sa žalobca domnieva, že žalovaný 2/ je len dočasným vlastníkom predmetných nebytových priestorov, keďže pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou ( ), pričom tento prevod je vykonaný

v katastri nehnuteľností vkladom. Z uvedeného dôvodu žalobca z opatrnosti označil ako pasívne legitimovaného žalovaného 2/ ako aktuálneho vlastníka nehnuteľností.

4. V ďalšom žalobca poukázal na to, že uznesením Vlády SR č. 111/2020 zo dňa 11.03.2020 bola vyhlásená mimoriadna situácia na území SR a opatrením Úradu verejného zdravotníctva SR č. OLP/2576/2020 z 12.03.2020 boli od 12.03.2020 uzatvorené maloobchodné prevádzky vrátane pohostinstiev, ktorých prevádzka bola opätovne povolená od 20.05.2020. Dňa 25.03.2020 žalobca svojim listom požiadal žalovaného 1/ o úpravu fakturácie nájomného, ktorú odôvodňoval opatreniami ÚVZ SR pri ohrození verejného zdravia, na ktorý list žalovaný 1/ nereagoval.

5. Následne vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva SR č. 12 z 29.10.2020, ktorá bola zverejnená vo Vestníku vlády SR ročník 30 čiastka 11, bolo s účinnosťou od 30.10.2020 zakázané vstupovať verejnosti do interiérových častí prevádzky verejného stravovania, pričom tento zákaz v okrese Trenčín trval do 17.06.2021.

6. Listom zo dňa 27.02.2021 požiadal žalobca žalovaného o zníženie výšky zálohových platieb za služby spojené s nájmom, a to zálohových platieb za spotrebu vody a za spotrebu tepla, ktorú odôvodňoval preplatkami na týchto službách za predošlé roky nájmu ako aj dlhodobo zatvorenou prevádzkou na základe opatrení ÚVZ SR v rámci protipandemických opatrení, na ktorú žalovaný 1/ žiadnym spôsobom nereagoval.

7. Listom zo dňa 02.09.2021 žalovaný 1/ jednostranne vypovedal nájomnú zmluvu z dôvodu podľa. čl. VII bod 1 v spojení s Z.b. o nájme a podnájme nebytových priestorov, kde ako dôvod výpovede uviedol, že žalobca je v omeškaní s úhradou nájomného po dobu viac ako mesiac, a to za mesiac október 2020 (v alikvotnej časti od 01.10.2020 do 23.10.2020), za mesiac november 2020 (v alikvotnej časti od 15.11.2020 do 30.11.2020), za mesiac december 2020 (v alikvotnej časti od 01.12.2020 do 18.12.2020), za mesiac apríl 2021 (v alikvotnej časti od 19.04.2021 do 30.04.2021), za mesiac máj (v celom rozsahu), za mesiac jún 2021 (v celom rozsahu) a za mesiac júl žalovaný 1/ eviduje iba čiastočnú platbu vo výške 183,47 Eur. Žalobca reagoval na túto výpoveď listom zo dňa 14.09.2021.

8. Žalobca tvrdí, že nie je naplnený žalovaným 1/ tvrdený výpovedný dôvod, nakoľko nebol v omeškaní s úhradou nájomného a služieb, preto neboli naplnené zákonné predpoklady pre vypovedanie nájomného pomeru uzatvoreného na dobu určitú a jeho nájomný pomer trvá naďalej. Žalobca má za to, že v čase doručenia výpovede žalovaným 1/ nebol v omeškaní s úhradou nájomného z dôvodu ním vykonaných zápočtov. Poukázal na to, že nájomné bolo z jeho strany uhrádzané v zákonom povolených splátkach, pričom je toho názoru, že bol oprávnený pristúpiť k zníženiu zálohových platieb za spotrebu služieb spojených s nájmom z dôvodu porušenia čl. II. bodu 4 Nájomnej zmluvy zo strany žalovaného 1/. Žalobca poukázal na to, že žalovaný 1/ ako prvý porušil nájomnú zmluvu, keď nevrátil žalobcovi, napriek jeho výzvam, preplatky na energiách, pričom žalovaný tieto preplatky priznal a vyúčtoval ich faktúrami. Z nájomnej zmluvy pritom žalovanému vyplývala povinnosť vrátiť preplatky po ich vyúčtovaní. Vzhľadom k tomu, že žalobca z dôvodu pandémie a obmedzení prevádzkových pohostinstiev predpokladal, že výšky záloh ako boli dohodnuté v nájomnej zmluve nebudú korešpondovať so skutočnou spotrebou energií (keďže aj pred pandémiou vznikali značné preplatky), žalobca pristúpil k zníženiu záloh.

9. V ďalšom žalobca poukázal na to, že mal podstatne sťažené užívanie predmetu nájmu po dobu od 12.03.2020 do 20.05.2020 a od 30.10.2020 do 17.06.2021. Za nesprávne považuje žalobca tvrdenie žalovaných o valorizácii nájomného na sumu 469,42 Eur s DPH. Poukázal na bod VIII.1 Nájomnej zmluvy, podľa ktorého je cenu nájomného prenajímateľ oprávnený určiť vyššou čiastkou o mieru inflácie stanovenú Štatistickým úradom SR za predchádzajúci kalendárny rok. Z uvedeného dojednania, podľa žalobcu, vyplýva oprávnenie prenajímateľa zvyšovať nájomné do budúcna, avšak nie spätne. Toto oprávnenie žalovaný 1/ uplatnil dňa 27.01.2021, pričom cena nájomného za rok 2021 sa zvýšila o mieru inflácie stanovenú Štatistickým úradom SR za rok 2020, t.j. o 1,9 %, preto sa cena nájomného zvýšila na 366,84 Eur, nájomné za rok 2021 spolu s DPH tak zodpovedá sume 440,20 Eur.

10. Pokiaľ ide o zmluvne dojednanú výšku záloh, žalobca poukázal na to, že z dôvodu vysokých preplatkov žiadal tieto u žalovaného 1/ opakovane znížiť, avšak žalovaný 1/ na jeho žiadosti nereagoval. Žalovaný 1/ taktiež nevrátil žalobcovi preplatok na spotrebe plynu za rok 2021 vo výške 892,30 Eur,

ktorý vznikol na základe faktúry č. 31220064 zo dňa 14.02.2022, splatnej 28.02.2022 a taktiež nevrátil preplatok za spotrebu vody za rok 2021 vo výške 293,86 Eur, ktoré vzniklo na základe faktúry č. 31220063 zo dňa 14.02.2022, splatnej 28.02.2022. Z uvedeného dôvodu žalobca pristúpil k zníženiu záloh, a to na polovičnú výšku dovtedajších záloh, aby nevznikali vysoké preplatky. Žalobca má za to, že zníženie preplatkov spôsobil žalovaný 1/ svojou nečinnosťou, a to nevrátením preplatkov riadne a včas.

11. Ďalej žalobca uviedol, že pred podaním výpovede zaplatil nájomné za predchádzajúci mesiac v plnej výške. Každý mesiac posielal žalovanému 1/ oznámenie, v ktorom podrobne rozpísal akú sumu nájomného platí a z akého dôvodu, a to počas pandémie v období sťaženého užívania. Napriek tomu na žiadne z jeho oznámení žalovaný 1/ nereagoval. Urobil tak až vo výpovedi z nájmu a vo vyjadreniach v tomto konaní.

12. Žalobca považuje konanie žalovaných 1/ a 2/ za konanie v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, pričom poukazuje na pasivitu žalovaného 1/ vo vzťahu k jeho žiadostiam a výzvam na úpravu nájomného v čase sťaženého užívania nájmu. Žalobca zároveň považuje výpoveď nájomnej zmluvy za neplatnú z dôvodu, že ju podal žalovaný 1/, ktorý aktuálne nie je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník predmetných nebytových priestorov, a teda podľa žalobcu nebol oprávnený k podaniu výpovede.

13. Naliehavý právny záujem na určení, že právo žalobcu užívať nebytové priestory trvá žalobca odôvodnil tým, že dochádza k zásahu do práva žalobcu predmet užívať, keďže žalovaný 1/ vyzval žalobcu na vypratanie predmetu nájmu po uplynutí výpovednej doby. Žalobca súčasne poprel, že by aktuálne užíval predmet nájmu s poukazom na výpoveď svedka B. C., ktorá uviedla, že od podania výpovede žalobca neprevádzkuje žiadnu činnosť v predmete nájmu, pričom uhrádza náklady za spotrebu elektrickej energie. Žalobca zdôraznil, že zmluva bola uzavretá na dobu určitú, pričom z dôvodu vzniku sporu o platnosť výpovede z nájmu prestal prevádzkovať činnosť v predmete nájmu, prepustil zamestnancov a neodovzdal predmet nájmu. Napriek tomu platí náklady za elektrickú energiu z dôvodu, že dôvody uvedené vo výpovedi nie sú spôsobilé a výpoveď nespôsobila zánik nájomného vzťahu.

14. Žalovaní 1/ a 2/ navrhli žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. V konaní podali vzájomnú žalobu, ktorou žiadali, aby súd uložil žalobcovi povinnosť vypratať predmetné nebytové priestory.

15. Žalovaní 1/ a 2/ potvrdili, že medzi stranami sporu vznikol právny vzťah na základe nájomnej zmluvy zo dňa 09.12.2013, ktorá bola uzavretá na dobu určitú. Nájomná zmluva v čl. VII. ods. 1 umožňovala prenajímateľovi nájom vypovedať v prípade, ak je nájomca čo i len 1 mesiac v omeškaní s platením nájomného alebo s platením úhrad spojených s užívaním predmetu nájmu. Žalobca nájomnú zmluvu porušil tým, že neuhrádzal riadne a včas dohodnuté nájomné a ani platby za služby spojené s užívaním predmetu nájmu, preto žalovaní 1/ a 2/ sú toho názoru, že nastal takýto dôvod výpovede, ktorý bol nezameniteľne špecifikovaný vo výpovedi z nájmu.

16. Žalovaní súčasne poukázali na to, že neplatenie nájomného a neplatenie energií sú samostatným a navzájom od seba nezávislým výpovedným bodom. Majú za to, že právne predpisy umožňujúce rozloženie nájmu za obdobie sťaženého užívania na 48 mesiacov sa týkajú výslovne len nájomného, avšak nie platieb za energie. Žalobca si nesprávne vykladá obsah pojmu obdobie sťaženého užívania nájmu.

17. Žalovaní 1/ a 2/ popreli tvrdenie žalobcu, že by žalobcom vykonávané jednostranné zápočty pohľadávok nenamietali. Zo samotnej výpovede zo dňa 02.09.2021 vyplýva, že tieto zápočty žalovaní 1/ a 2/ neuznávajú. Uviedli, že žalobcu upozornili na tú skutočnosť, že v roku 2021 riadne neuhrádza platby za služby spojené s nájmom, ktoré si žalobca jednostranne bez súhlasu žalovaných znížil o 50 % na sumu 120,- Eur s DPH/mesiac. Takto znížené platby následne podrobil jednostranným zápočtom, ktoré žalovaní 1/ a 2/ neuznávajú. Týmto postupom podľa žalovaných došlo k porušeniu nájomnej zmluvy, nakoľko žalobca si svojvoľne znížil výšku platieb za služby spojené s nájmom.

18. Žalovaní v ďalšom uviedli, že žalobca si nesprávne vykladá pojem obdobie sťaženého užívania a nájomné neplatil aj v obdobiach, kedy tu sťažené užívanie nebolo. Zdôraznili, že predpisy umožňujúce rozložiť nájomné v prípade nedohody medzi prenajímateľom a nájomcom na 48 mesačných splátok sa netýkali povinnosti uhrádzať platby za energie, ktoré žalobca riadne neuhrádzal. Výška týchto platieb

pritom vychádzala zo zmluvy a podľa žalovaných nebolo právom žalobcu si tieto platby jednostranne znižovať.

19. Žalovaní 1/ a 2/ súčasne poukázali na to, že žalobca niekoľko mesiacov neplatil nájomné, preto tento preplatok bol započítaný oproti nájomnému, avšak žalobca podľa žalovaných aj naďalej na nájomnom dlhoval nemalú sumu.

20. Žalovaní majú za to, že žaloboti pohľadávkam nájomného započítava ním tvrdený, fiktívny nárok na bezdôvodné obohatenie, ktorého existenciu žalovaný odmieta. Doposiaľ nebola existencia tohto nároku preukázaná a vzhľadom na tvrdený čas prerábky by bol takýto nárok aj v prípade jeho uplatnenia pred súdom, zjavne premlčaný.

21. Žalovaní 1/ a 2/ zdôraznili, že žalobca predmet nájmu neodovzdal, bránil sa rôznymi podaniami, resp. obštrukciami, z ktorého dôvodu v záujme vyhnutia sa prípadnej svojpomoci, považujú žalobu o vypratanie za dôvodnú.

22. Tvrdenia žalobcu o zhodnotení predmetu nájmu považujú z pohľadu predmetu sporu za irelevantnú skutočnosť, ktorá nebola podľa žalovaných 1/ a 2/ v konaní preukázaná.

23. Okresný súd v úvode odôvodnenia svojho rozhodnutia skonštatoval, že u žalobcu je daný naliehavý právny záujem na určení existencie práva z predmetnej nájomnej zmluvy, a to s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 47/2020.

24. Za spornú nepovažoval okresný súd medzi spornými stranami tú skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ bola uzavretá nájomná zmluva o prenájme nebytových priestorov na dobu určitú podľa , ani to, že žalovaný 1/ doručil žalobcovi písomnú výpoveď nájomnej zmluvy s odôvodnením, že žalobca bol v omeškaní s platením nájomného.

25. Za spornú medzi sporovými stranami považoval okresný súd otázku - či boli splnené dôvody pre výpoveď nájomnej zmluvy uvádzané vo výpovedi nájmu; či žalobca bol ku dňu výpovede z nájmu nebytových priestorov v omeškaní s platením nájomného; či žalobca platil platby nájomného v žalobe špecifikovanom období v správnej výške; či žalobca dôvodne jednostranne započítal ním tvrdené pohľadávky voči pohľadávkam žalovaného 1/ na nájomnom; či žalobca mal v súvislosti s pandémiou COVID-19 sťažené užívanie predmetu nájmu, a ak áno v akom období; či zo strany žalobcu došlo k zhodnoteniu predmetu nájmu a či táto skutočnosť má vplyv na predmet sporu.

26. Okresný súd konštatoval, že nespochybňuje tú skutočnosť, že pandémia COVID-19 a s ňou spojené opatrenia mali za následok výrazné sťaženie, či v mnohých prípadoch až nútené ukončenie, podnikateľskej činnosti. Dopad prijatých opatrení bol obzvlášť výrazný v tzv. gastro sektore. Z uvedeného dôvodu okresný súd poukázal na to, že bolo potrebné ustáliť pojem "obdobie sťaženého užívania predmetu nájmu“, a to v kontexte určenia spôsobu výšky nájomného za aplikácie Konštatoval, že za účelom možnosti určenia spôsobu výšky nájmu podľa je nutné vychádzať z rozhodnutí orgánov k tomu určených, teda z vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva SR. Okresný súd na základe uvedeného konštatoval, že vychádzajúc zo znenia vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva SR ako aj poukazujúc na usmernenie Ministerstva hospodárstva SR zverejnené na webovej stránke MH SR je nutné konštatovať, že výpočet výšky nájomného stanovený žalobcom predstavujúci možnosť úhrady nájomného v 48 splátkach sa vzťahoval na obdobia: 13.03.2020 – 19.05.2020; 24.10.2020 – 14.11.2020; 19.12.2020 – 18.04.2021 a nevzťahoval sa na obdobie, ktoré bolo špecifikované žalovaným 1/ vo výpovedi nájomnej zmluvy, za ktoré obdobie nebolo zo strany žalobcu uhradené nájomné v dojednanej výške, a to za obdobie: od 01.10.2020 – 23.10.2020, od 15.11.2020 – 30.11.2020, od 01.12.2020 – 18.12.2020, od 19.04.2021 – 30.04.2021, 05/2021, 06/2021, 07/2021. Okresný súd podotkol, že na to, aby bolo možné konštatovať dôvodnosť postupu pre úpravu výšky nájomného podľa neboli splnené podmienky.

27. K argumentácii žalobcu ohľadne zápočtu platieb dlžného nájomného s pohľadávkou žalobcu na preplatok platieb za energie okresný súd prisvedčil argumentácii žalovaných, že výška mesačných platieb za energie bola zmluvne dojednaná. Pokiaľ ide o možnosť splácania platieb v zmysle , okresný súd poukázal na usmernenie Ministerstva hospodárstva SR, ktoré

k danej problematike na svojej webovej stránke uviedlo: „Upozorňujeme, že do sumy nájomného, na ktoré sa žiada dotácia, sa nezaratúvajú úhrady za plnenia obvykle spojené s užívaním predmetu nájmu. Preto povinnosť nájomcu uhradiť vyčíslené prevádzkové náklady (uhrádzané napr. vo forme zálohovej platby) ostáva zachovaná aj napriek žiadosti o dotáciu na úhradu nájomného. Ak dohodnutá výška nájomného zahŕňa aj úhrady za plnenia a nie je možné ich oddeliť od samotného nájomného, zákon predpokladá, že úhrady za plnenia tvoria 5 % z výšky nájomného. V tomto prípade sa za nájomné teda pokladá aj 95 % takto dohodnutej výšky nájmu.“

28. Na základe uvedeného okresný súd konštatoval, že výška tvrdenej pohľadávky žalobcu voči žalovanému 1/ nebola preukázaná, preto zápočet pohľadávky žalobcu s pohľadávkami žalovaného 1/ nemohla byť ustálená ako pohľadávka spôsobilá na započítanie.

29. Okresný súd považoval za nepreukázanú aj argumentáciu žalobcu, ktorý vyhodnotil konanie žalovaných ako konanie nesúladné s dobrými mravmi a v rozpore s poctivým obchodným stykom. Okresný súd poukázal na to, že žalobca i žalovaný sú podnikateľské subjekty, ich právny vzťah mal obchodnoprávny charakter, pre ktorý je určujúca zásada zmluvnej voľnosti. Tá skutočnosť, že žalovaní nereagovali na žiadosti a výzvy žalobcu o úpravu výšky nájomného, by mohla byť posúdená ako dôvod pre skončenie nájmu podľa , avšak samotná táto skutočnosť má za následok len to, že v dohode medzi zmluvnými stranami na zmene ustanovení nájomnej zmluvy nedošlo, teda zmluvné dojednania platia bez zmien.

30. Okresný súd v ďalšom konštatoval, že pokiaľ ide o právnu argumentáciu žalobcu ohľadne zhodnotenia predmetu nájmu, že táto otázka nebola predmetom sporu.

31. Záverom okresný súd uviedol, že nevykonal dôkaz výsluchom svedka p. D. E., nakoľko skutočnosti, ktoré mali byť ozrejmené jeho výsluchom, nemali priamy súvis s predmetom tohto sporu, keďže jeho výpoveď mala byť zameraná na otázku zhodnotenia predmetu nájmu. Okresný súd v danom smere poukázal na to, že zo strany žalobcu od začatia konania, okrem skutkového tvrdenia, neboli vykonané žiadne procesné návrhy (napríklad rozšírenie žaloby), ktoré by odôvodňovali riešenie uvedenej otázky v danom spore. Súd v danom smere uviedol, že mu je známe, že na okresnom súde prebieha spor medzi rovnakými sporovými stranami o plnenie, preto je dôvodné sa domnievať, že tento nárok je uplatnený v tom konaní.

32. Okresný súd uzavrel, že výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 02.09.2021 adresovaná žalobcovi spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti a skončenie nájmu výpoveďou zo dňa 02.09.2021 bolo v súlade s nájomnou zmluvou, ako aj v súlade so Z uvedeného dôvodu okresný súd výrokom I. zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáhal určenia, že právo žalobcu užívať nebytový priestory trvá.

33. Vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovaných 1/ a 2/, ktorou sa žalovaní domáhali vypratania predmetného nebytového priestoru, okresný súd uviedol, že primárne sa zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou u žalovaného 1/ na podanie vzájomnej žaloby. V danom smere okresný súd konštatoval, že vychádzal zo znenia predloženej zmluvy o výpožičke zo dňa 19.06.2019 uzavretej medzi žalovaným 2/ ako požičiavateľom a žalovaným 1/ ako vypožičiavateľom, ktorej predmetom bolo prenechanie do užívania nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza predmetný nebytový priestor. Okresný súd konštatoval, že aktívna vecná legitimácia žalovaného 1/ na podanie vzájomnej žaloby na vypratanie predmetného nebytového priestoru je daná. Rovnako, vychádzajúc z predloženej zmluvy o výpožičke zo dňa 19.06.2019 mal súd za preukázané, že žalovaný 1/ bol oprávnený vypovedať predmetnú nájomnú zmluvu.

34. Pri rozhodnutí o vzájomnej žalobe žalovaných 1/ a 2/ okresný súd konštatoval, že sa prejudiciálne zaoberal otázkou, či došlo k platnému skončeniu nájomnej zmluvy, pričom ustálil, že výpoveď nájomnej zmluvy bola žalobcovi daná dôvodne. Žalobca nepoprel, resp. priamo potvrdil tvrdenie žalovaných, že predmet nájmu neodovzdal, preto bol nárok žalovaných 1/ a 2/ uplatnený vzájomnou žalobou preukázaný a vo výroku II. mu vyhovel.

35. O trovách konania okresný súd rozhodol v súlade s a priznal úspešným žalovaným 1/ a 2/ nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.

36. Voči predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca v celom rozsahu z odvolacích dôvodov podľa , e), f), h) .

37. Odvolateľ predovšetkým namietal, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore s ust. , keď zrozumiteľne a presvedčivo nevysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu a na základe čoho takto rozhodol; ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a prečo; z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil; prečo nevykonal ďalšie žalobcom navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Z uvedeného dôvodu má žalobca za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je arbitrárny, nepreskúmateľný a nepresvedčivý pre jeho nedostatočné odôvodnenie, čo je dôvodom pre jeho zrušenie odvolacím súdom. V danom smere odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie vôbec nevysvetlil, prečo vychádzal pri posudzovaní obdobia sťaženého užívania nájmu pre účely výpočtu výšky nájomného z usmernenia MH SR zverejneného na webovej stránke, ktoré sa týkalo poskytovania dotácií zo strany MH SR a konkrétne prečo dospel k záveru, že výpočet výšky nájomného umožňujúci úhradu nájomného v 48 splátkach pri aplikácii sa nevzťahuje na obdobie od 01.10.2020 – 23.10.2020, od 15.11.2020 – 30.11.2020, od 01.12.2020 – 18.12.2020, od 19.04.2021 – 30.04.2021, 05/2021, 06/2021, 07/2021. V danom smere žalobca opakovane poukázal na to, že žiadal žalovaného 1/ dňa 25.03.2020 o poskytnutie zľavy na nájomnom, pričom žalovaný 1/ na jeho žiadosť nereagoval a zľavu mu neposkytol. Z uvedeného dôvodu žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na poskytnutie dotácie od MH SR, pričom v zmysle , pokiaľ prenajímateľ zľavu nájomcovi neposkytne, nájomca je oprávnený splatiť nájomné v 48 splátkach. Žalobca pritom nemal žiadnu právnu povinnosť sledovať webovú stránku MH SR a riadiť sa jeho usmerneniami pri poskytovaní dotácií. Žalobca v konaní poukazoval na konkrétne rozhodnutia ÚVZ SR, ktoré sú verejne prístupné na stránkach ÚVZ SR a vo Vestníku vlády SR, ktorými bolo nariadené uzatvorenie prevádzok verejného stravovania so zákazom vstupu do ich interiéru, a to počas obdobia uvedeného vo výpovedi z nájomnej zmluvy, preto muselo ísť o obdobie sťaženého užívania predmetu nájmu.

38. Žalobca apeloval na to, že súd prvej inštancie vôbec nezdôvodnil a nevysvetlil, prečo ním uvedené obdobia nepovažoval za obdobie sťaženého užívania a prečo na toto obdobie nevzťahoval výpočet nájomného podľa , a to napriek tomu, že rozhodnutiami ÚVZ SR v tomto období bolo preukázateľne nariadené uzatvorenie prevádzok verejného stravovania so zákazom vstupu do ich interiéru a obmedzenie koncentrácie zákazníkov. Okresný súd tak len nekriticky prevzal a osvojil si argumentáciu žalovaných, ktorí poukazovali na usmernenia MH SR zverejnené na webovej stránke týkajúskytnutia dotácií. Odvolateľ vyčítal súdu prvej inštancie, že si mal byť vedomý rozdielu v právnej sile a záväznosti rozhodnutí ÚVZ SR a usmernení MH SR uvedených na webovej stránke MH SR týkajúcistupu pri podávaní žiadostí o dotáciu. Údaje vyplývajúce z usmernení MH SR, na ktoré poukazovali žalovaní, sú v rozpore s nariadeniami a zákazmi uloženými rozhodnutiami ÚVZ SR.

39. V ďalšom žalobca namietal, že žalovaný 1/ nie je a v čase podania výpovede z nájomnej zmluvy ani nebol vlastníkom predmetu nájmu, a preto žalovaní 1/ako nevlastník predmetu nájmu nebol oprávnený a aktívne legitimovaný k podaniu výpovede. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vôbec neuviedol a nevysvetlil, na základe akých skutkových a právnych skutočností, úvah a myšlienkových pochodov dospel k záveru, že žalovaní 1/ ako nevlastník, bol oprávnený vypovedať nájomnú zmluvu. Zo znenia zmluvy o výpožičke nevyplýva explicitne oprávnenie vypovedať nájomnú zmluvu uzavretú medzi žalovaným 1/ a žalobcom treťou osobou. Z uvedeného dôvodu sa možno len domnievať, že súd prvej inštancie dospel k uvedenému záveru vychádzajúc z toho, že pokiaľ bol žalovaný 1/ ako nevlastník oprávnený bezplatne užívať predmet nájmu a tento ďalej prenajímať, tak bol asi oprávnený ich aj ukončiť. Pokiaľ však súd prvej inštancie takto uvažoval, bol povinný to jasne, výstižne a presvedčivo vysvetliť. Žalobca mal však za potrebné poukázať na to, že v čase uzavretia nájomnej zmluvy bol vlastníkom predmetu nájmu žalovaný 1/, avšak v čase podania výpovede nájomnej zmluvy bol vlastníkom žalovaný 2/. Pokiaľ aj žalovaný 2/ na základe zmluvy o výpožičke bezplatne prenechal do užívania nehnuteľnosti žalovanému 1/ a oprávnil ho na uzatváranie nájomných zmlúv s tretími osobami, bolo to za stavu, keď bol predmet nájmu už prenajatý žalobcovi, čo spôsobovalo právnu nemožnosť ďalšieho prenajatia už prenajatého predmetu nájmu. Z uvedeného dôvodu žalobca tvrdil, že za daného stavu bol oprávnený vypovedať predmet nájmu, vzhľadom už na existujúci nájomný vzťah, iba žalovaný 2/. Zmenou vlastníctva k predmetu nájmu vstúpil žalovaný 2/ do právneho postavenia prenajímateľa podľa ust. , a preto oprávnenie bezplatne užívať nehnuteľnosti, v ktorých je predmet nájmu, mohol žalovaný 2/ udeliť žalovanému 1/ na základe zmluvy o výpožičke

iba vo vzťahu k tým nebytovým priestorom, ktoré v čase uzavretia zmluvy o výpožičke boli voľné, t.j. neprenajaté. Z odôvodnenia rozhodnutia sa však nedá zistiť, či sa súd prvej inštancie touto skutočnosťou zaoberal a ako ju posúdil.

40. Odvolateľ v ďalšom dôvodil, že žalovaný 1/ ako prvý porušil nájomnú zmluvu, keď v rozpore s článkom II. bod 4 nájomnej zmluvy nevrátil žalobcovi preplatky na energiách, ktoré žalovaný 1/ vyúčtoval faktúrami. Tieto preplatky žalobcovi nevrátil ani na jeho žiadosti, na ktoré nereagoval. Žalovaný 1/ nepopieral tvrdenie žalobcu, že mu nevrátil preplatky na energiách a tvrdil, že tento preplatok bol započítaný s nájomným. Uvedená skutočnosť tak nebola medzi stranami sporná, avšak napriek tomu ju súd prvej inštancie urobil spornou v bode 94 a 95 rozsudku, keď konštatoval, že tvrdená pohľadávka žalobcu voči žalovanému 1/ nebola preukázaná, a preto nemohla byť ustálená ako pohľadávka spôsobilá na započítanie. Predmetné zdôvodnenie súdu prvej inštancie je zmätočné, vnútorne rozporné, nejasné a nepresvedčivé, keď nie je možné zistiť, na základe čoho, prečo, akých úvah a myšlienkových pochodov dospel súd prvej inštancie k záveru, že pohľadávka žalobcu na vrátenie preplatku na energiách nebola preukázaná. Nárok žalobcu na vrátenie preplatku pritom vyplýva z článku II. bod 4 nájomnej zmluvy a existencia pohľadávky žalobcu na vrátenie preplatku na energiách nebola sporná medzi stranami.

41. Žalobca namietal, že v konaní tvrdil, že konanie žalovaného 1/ počas trvania nájomného pomeru je v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi, preto nepožíva právnu ochranu. Dôvodom k takémuto tvrdeniu bola skutočnosť, žalovaný 1/ ako prvý porušil nájomnú zmluvu, keď v rozpore s článkom II. bod 4 nájomnej zmluvy nevrátil žalobcovi preplatky na energiách, žalovaní 1/ si neplnil zákonné povinnosti udržiavať predmet nájmu v užívaniaschopnom stave a nereagoval na žiadosti žalobcu o opravy. Súd prvej inštancie v bode 96 odôvodnenia rozhodnutia vyhodnotil túto argumentáciu žalobcu ako nepreukázanú, avšak neuviedol nič k tej skutočnosti, že žalovaný 1/ ako prvý porušil nájomnú zmluvu, keď nevrátil žalobcovi preplatky na energiách, ktoré vyúčtoval faktúrami.

42. Žalobca taktiež namietal závery súdu prvej inštancie uvedené v bode 97 odôvodnenia rozhodnutia ohľadne zhodnotenia predmetu nájmu, keď okresný súd konštatoval, že táto otázka nebola predmetom tohto sporu. V danom kontexte v bode 98 odôvodnenia rozhodnutia súd poukázal na to, že nevykonal dôkaz výsluchom svedka D. E., nakoľko jeho výsluchom mali byť ozrejmené otázky, ktoré nemajú priamy súvis s predmetom sporu . Žalobca považoval toto tvrdenie súdu prvej inštancie za nesprávne. V danom smere poukázal na zápisnicu z pojednávania zo dňa 22.05.2023, z ktorej vyplýva, že súd prvej inštancie určil za sporné skutkové tvrdenie aj otázku, či zo strany žalobcu došlo k zhodnoteniu predmetu nájmu a či táto skutočnosť má vplyv na predmet sporu. Z uvedeného tak vyplýva, že táto otázka bola predmetom konania, pričom strany nemali námietky voči takto súdom určeným sporným skutkovým tvrdeniam. Odvolateľ namietal, že okresný súd na pojednávaní dňa 04.10.2023 vykonal výsluch svedkyne B. C. a pojednávanie odročil za účelom doplnenia dokazovania výsluchom svedka p. D. E.. Na začiatku pojednávania vo veci dňa 28.02.2024 žalovaní navrhli, aby súd nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz - výsluch svedka D. E., pričom súd prvej inštancie bez umožnenia žalobcovi vyjadriť sa k tomuto návrhu žalovaných, uznesením rozhodol, že tento dôkaz nevykoná. Urobil tak napriek tomu, že v konaní určil ako spornú otázku zhodnotenie predmetu nájmu žalobcom a jeho vplyv na predmet sporu. Tento procesný postup súdu prvej inštancie považoval žalobca za nesprávny, nezákonný a vadný, ktorým znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie vôbec neuviedol a nevysvetlil, na základe akých skutkových a právnych skutočností či úvah a myšlienkových pochodov dospel k záveru, že skutočnosti, ktoré mali byť ozrejmené výsluchom svedka D. E., nemajú priamy súvis s predmetom sporu.

43. Žalobca namietal úvahy súdu prvej inštancie uvedené v bode 98 odôvodnenia rozhodnutia, že zo strany žalobcu neboli od začatia konania vykonané žiadne procesné návrhy ohľadne zhodnotenia predmetu nájmu. Žalobca namietal, že mu nie je známe a zrozumiteľné, aké procesné návrhy mohol žalobca vykonať v konaní, v ktorom sa domáha iba určenia, že právo užívať predmet nájmu naďalej trvá, keďže nejde o konanie o plnenie, v ktorom by mohlo byť namieste rozšírenie žaloby.

44. Záverom žalobca opakovane poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, z ktorého dôvodu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku mu odníma možnosť konať pred súdom. Napadnutý rozsudok postráda dostatočne argumentačne zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. V danom smere odvolateľ poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu (I.ÚS 265/05,

III.ÚS 311/07, IV.ÚS 14/07, I.ÚS 243/07, IV.ÚS 329/04, III.ÚS 192/09, I.ÚS 33/2012, III.ÚS 107/07, ...). Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

45. Žalovaný 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo všetkých jeho výrokoch považujú za vecne správne a navrhujú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalobcu zaviazal k náhrade trov konania.

46. Žalovaný 1/ a 2/ opakovane poukázali na to, že v zmysle nájomnej zmluvy bolo právom prenajímateľa dať nájomcovi výpoveď z nájmu v prípade, pokiaľ dôjde k omeškaniu nájomcu s platením nájomného alebo platieb za energie čo i len jeden mesiac. Žalobca iba sporadicky uhrádzal nájomné a platby za energie, čím sa dostal do omeškania s plnením svojej základnej zmluvnej povinnosti. Výpoveď z nájmu dňa 02.09.2021 bola žalobcovi riadne doručená a v zmysle tejto výpovede a dohodnutých výpovedných dôb sa nájom skončil dňa 31.10.2021. Napriek skončeniu nájmu, žalobca predmet nájmu riadne neodovzdal a do dnešného dňa ho užíva bez právneho dôvodu, pričom neuhrádza žiadne nájomné, čím žalovaným spôsobuje ujmu. Z uvedeného dôvodu podali voči žalobcovi žalobu o zaplatenie nájomného, respektíve vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré konanie sa vedie na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 37Cb/82/2023. V danom konaní sa žalobca bráni tvrdením, že z dôvodu sťaženého užívania nemohol predmet nájmu riadne užívať, preto podľa jeho názoru nebol povinný platiť nájomné. Podľa názoru žalovaných si žalobca vykladá nesprávne pojem sťaženého užívania a odmieta platiť nájomné za obdobie, kedy k sťaženému užívaniu nedochádzalo.

47. Žalobca sa mýli, pokiaľ sa domnieva, že akékoľvek, orgánom verejnej moci nariadené obmedzenie v súvislosti s pandémiou ochorenia Covid 19 sa automaticky považuje za sťažené užívanie a oprávňuje nájomcu neplatiť nájomné v dohodnutej lehote splatnosti, ale ho rozložiť na 48 rovnakých mesačných splátok. Žalobca pritom poukazuje na celý rad nariadení a vyhlášok ústredných a miestnych orgánov štátnej správy, avšak z týchto žiadnym spôsobom nevyplýva, že obdobie tzv. sťaženého užívania, za ktoré Ministerstvo hospodárstva SR poskytovalo dotácie na nájomné je vo väčšom rozsahu, ako tvrdili žalovaní 1/ a 2/ a súd skonštatoval vo svojom rozhodnutí.

48. Možnosť rozložiť si záväzok na 48 mesačných splátok sa týkal výlučne nájomného, avšak žiadnym spôsobom sa netýkal platieb za energie, ktoré mal žalobca aj v čase sťaženého užívania povinnosť platiť v plnej výške, riadne a včas. Žalobca takto nepostupoval a svojvoľne neplatil úhrady za energie v dohodnutej výške a v zmluvne dohodnutých lehotách splatnosti. Pokiaľ by aj žalobca preukázal dlhšie obdobie sťaženého užívania, nič to nemenilo na tom závere, že platby za energie neuhrádzal riadne a včas, čo je v zmysle nájomnej zmluvy samostatným a nezávislým dôvodom na výpoveď z nájmu, ktorý výpovedný dôvod aj v ich výpovedi zo dňa 02.09.2021 uplatnili.

49. Pokiaľ ide o zhodnotenie predmetu nájmu, žalovaní uviedli, že tvrdenia žalobcu nie sú relevantné pre posúdenie merita veci. Žalobca v konaní iba predkladal pochybné doklady, z ktorých existencia žiadnej pohľadávky voči nim nevyplýva. Argumentoval tým, že predmet nájmu zhodnotil predchádzajúci nájomca, ktorý mu svoju pohľadávku voči žalovaným postúpil za peňažnú odplatu. Z predloženej zmluvy zo dňa 15.01.2014 vyplýva, že malo ísť o postúpenie pohľadávky za odplatu vo výške 1,- Eur, k čomu však žalobca predložil výdavkové pokladničné doklady znejúce na 2 fyzické osoby, na základe ktorých mal každej z nich vyplatiť sumu 7.500,- Eur. Z takto predložených listín je zrejmé, že sa nimi nepreukazuje existencia žiadnej pohľadávky. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď sa existenciou žalobcom tvrdenej pohľadávky odmietol zaoberať a poukázal na to, že žalobca bude mať v konaní vedenom pod sp. zn. 37Cb/82/2023 v rámci svojej obrany dostatočný priestor tvrdiť a preukazovať právny základ a výšku ním tvrdenej, údajnej pohľadávky, voči nim.

50. Za absurdnú označili žalovaní 1/ a 2/ argumentáciu žalobcu, že sa k žalobcovi správali v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Poukázali na to, že, naopak, žalobca zneužíva dĺžku súdneho konania, aby bez právneho dôvodu okupoval po skončení nájmu prenajatú nehnuteľnosť a už takmer 3 roky neplatí žiadne nájomné. ,

51. K nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorou argumentoval žalobca, žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že nie je povinnosťou súdu dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, avšak iba na tie, ktoré sú pre jeho rozhodnutie relevantné.

52. Žalobcovi bolo zaslané vyjadrenie žalovaných na vyjadrenie, avšak sa k nemu už nevyjadril.

53. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 379 (viazaný rozsahom odvolania), § 380 ods. 1 (viazaný odvolacími dôvodmi) a bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je vo výroku vecne správne.

54. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaný 1/ ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca uzavreli dňa 09.12.2013 nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol prenájom nebytových priestorov. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01.01.2014 – 31.01.2029. Žalovaný 1/ a žalobca uzavreli súčasne dňa 01.01.2014 Dohodu o rozúčtovaní nákladov za všetky druhy energií a vody tak, že platby za náklady za energie mali byť splatné k 15. dňu v mesiaci a spôsob ich výpočtu určený podľa zmluvy o nájme. Platby za vykurovanie predstavovali 100,- Eur mesačne a platby za vodné, stočné predstavovali 50,- Eur mesačne.

55. Faktúrou č. 31210058 (opravným dokladom k faktúre č. 2200827) vyúčtoval žalovaný 1/ žalobcovi preplatok za spotrebu vody za rok 2020 vo výške 576,05 Eur.

56. Faktúrou č. 31210059 (opravným dokladom k faktúre č. 2200827) vyúčtoval žalovaný 1/ žalobcovi preplatok za spotrebu plynu za rok 2020 vo výške 743,45 Eur.

57. Listom zo dňa 25.3.2020 adresovaným žalovanému 1/ požiadal žalobca o úpravu fakturácie nájomného, a to s poukazom na Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR.

58. Žalovaný 1/ listom zo dňa 27.1.2021 oznámil žalobcovi úpravu výšky nájomného o mieru inflácie tak, že výška upraveného mesačného nájomného predstavuje v roku 2020, pri miere inflácie 1,90 %, sumu 391,18 Eur.

59. Listom zo dňa 7.2.2021 žalobca požiadal žalovaného 1/ o vyúčtovanie a vysporiadanie záloh za služby spojené s nájmom.

60. Listom zo dňa 15.4.2021 oznámil žalobca žalovanému 1/, že vykonal jednostranný zápočet pohľadávok z titulu Nájomnej zmluvy, keď k 15.4.2021 predstavovala podľa žalobcu pohľadávka žalovaného 1/ voči žalobcovi celkovú sumu 411,73 Eur, ktorú si žalobca započítal so splatnou pohľadávkou voči žalovanému 1/ titulom preplatku na platbách za spotrebu vody za rok 2020 v sume 576,05 Eur.

61. Listom zo dňa 15.5.2021 žalobca oznámil žalovanému 1/, že vykonal jednostranný zápočet pohľadávok z titulu Nájomnej zmluvy, keď k 15.4.2021 predstavovala, podľa žalobcu, pohľadávka žalovaného 1/ voči žalobcovi celkovú sumu 210,90 Eur, ktorú si žalobca započítal so splatnou pohľadávkou voči žalovanému 1/ titulom preplatku na platbách za spotrebu plynu za rok 2020 v sume 743,45 Eur.

62. Listom zo dňa 15.6.2021 žalobca oznámil žalovanému 1/, že vykonal jednostranný zápočet pohľadávok z titulu Nájomnej zmluvy, keď k 15.6.2021 predstavovala, podľa žalobcu, pohľadávka žalovaného 1/ voči žalobcovi celkovú sumu 220,07 Eur, ktorú si žalobca započítal so splatnou pohľadávkou voči žalovanému 1/ titulom preplatku na platbách za spotrebu plynu za rok 2020 v sume 532,55 Eur.

63. Listom zo dňa 15.7.2021 žalobca oznámil žalovanému 1/, že vykonal jednostranný zápočet pohľadávok z titulu Nájomnej zmluvy, keď k 15.7.2021 predstavovala, podľa žalobcu, pohľadávka žalovaného 1/ voči žalobcovi celkovú sumu 660,27 Eur, ktorú si žalobca započítal so splatnou pohľadávkou voči žalovanému 1/ titulom preplatku na platbách za spotrebu vody za rok 2020 v sume 312,48 Eur.

64. Žalovaný 1/ vypovedal dňa 2.9.2021, listom adresovaným žalobcovi, Nájomnú zmluvu z dôvodu, že žalobca ako nájomca viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného a zároveň viac ako jeden

mesiac mešká s platením za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom a to za mesiac október 2020 (v alikvótnej časti od 1.10.2020 do 23.10.2020), za mesiac november 2020 (v alikvótnej časti od 15.11.2020 do 30.11.2020), za mesiac december 2020 (v alikvótnej časti od 1.12.2020 do 18.12.2020), za mesiac apríl 2021 (v alikvótnej časti od 19.4.2021 do 30.4.2021), za mesiac máj 2021 (v celom rozsahu), za mesiac jún 2021 (v celom rozsahu), za mesiac júl 2021 (evidovaná čiastočná platba 183,47 Eur).

65. Z výpisu z LV č. XX pre k.ú. A. vyplýva, že aktuálnym vlastníkom nebytových priestorov je žalovaný 2/. Titulom nadobudnutia uvedených nehnuteľností je uvedená Zmluva o zabezpečovacom prevode práva č. 140/19.

66. Zmluvou o výpožičke zo dňa 19.06.2019 uzavretou medzi žalovaným 2/ ako požičiavateľom a žalovaným 1/ ako vypožičiavateľom prenechal žalovaný 2/ žalovanému 1/ do užívania nehnuteľnosť, v ktorej sa nachádza predmetný nebytový priestor.

67. Podľa , 2 o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.

68. Podľa , prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak b) nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom;

69. Podľa , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

70. Podľa , ktorým sa dopĺňa o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, v znení neskorších predpisov a o doplnení o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid - 19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení (ďalej len „“), dotáciu z rozpočtovej kapitoly ministerstva na príslušný rozpočtový rok možno poskytnúť na úhradu nájomného, ktorým je plnenie v peniazoch, na ktoré je prenajímateľ oprávnený podľa nájomnej zmluvy alebo obdobnej zmluvy podľa právneho poriadku iného štátu zakladajúcej právny vzťah, ktorého obsahom je právo nájomcu užívať najneskôr od 1. februára 2020 predmet nájmu (ďalej len "dotácia na nájomné"), ktorého užívanie na dohodnutý účel bolo v súvislosti so zamedzením následkov šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 opatreniami orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva, zriaďovateľov škôl a školských zariadení alebo Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky znemožnené uzavretím predmetu nájmu, prerušením vyučovania na školách a v školských zariadeniach alebo podstatne obmedzené zákazom prítomnosti verejnosti v predmete nájmu (ďalej len "sťažené užívanie"); dotácia na nájomné sa neposkytuje poskytovateľovi ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorému sa poskytuje úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

71. Podľa , dotáciu na nájomné možno poskytnúť nájomcovi vo výške, v akej bola poskytnutá zľava z nájomného na základe dohody medzi prenajímateľom a nájomcom, najviac však vo výške 50% nájomného za obdobie sťaženého užívania; to platí aj pre verejnoprávne inštitúcie 36) a iné právnické osoby zriadené zákonom. Ak je prenajímateľom správca majetku štátu, 37) nájomné sa znižuje na polovicu.

72. Podľa , ak sa prenajímateľ a nájomca nedohodli na poskytnutí zľavy z nájomného podľa odseku 6, nájomca môže uhrádzať prenajímateľovi celé neuhradené nájomné za obdobie sťaženého užívania, najviac v 48 rovnakých mesačných splátkach, splatných vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa skončila mimoriadna situácia v súvislosti so šírením nebezpečnej

nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ak sa prenajímateľ a nájomca nedohodnú na inej lehote splatnosti. Ak nájomca nájomné už uhradil, môže uhradiť nájomné za rovnako dlhé obdobie ako bolo sťažené užívanie, najviac v 48 rovnakých mesačných splátkach, splatných vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa skončila mimoriadna situácia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ak sa prenajímateľ a nájomca nedohodnú na inej lehote splatnosti. Počas plnenia splátok nie je prenajímateľ alebo jeho právny nástupca oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, ak právo jednostranne zvýšiť nájomné nebolo dohodnuté pred 1. februárom 2020.

73. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie nevyhodnotil a neposúdil niektoré tvrdenia a argumenty strán sporu, ktoré mali podstatný význam pre rozhodnutie súdu a dospel tak k predčasnému záveru, že žaloba nie je dôvodná.

74. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že právo žalobcu užívať nebytové priestory naďalej trvá a súčasne vyhovel vzájomnej žalobe žalovaných 1/ a 2/ na vypratanie nebytových priestorov žalobcom, a to bez toho, aby dal stranám sporu jasné a zrozumiteľné odpovede na argumentáciu produkovanú nimi v priebehu súdneho konania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak zaťažil vadou jeho nepreskúmateľnosti, keď nedal zrozumiteľné odpovede na všetky podstatné argumenty strán sporu produkované v priebehu konania. Okresný súd tak týmto nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej republiky už vo viacerých svojich rozhodnutiach poukazoval na to, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu je podľa článku 46 ods. 1 , resp. práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia (viď napr. II.ÚS 209/04, III.ÚS 95/06, III.ÚS 206/07), t.j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Z odôvodnenia meritórneho rozhodnutia súdu musí byť zjavné aj to, prečo niektoré z tvrdení strán sporu považoval súd za relevantné a iné za irelevantné. Úlohou súdu prvej inštancie je preto náležite zistiť skutkový stav, právne ho posúdiť a zaujať autoritatívny názor na predmet konania a dostatočne svoje myšlienkové postupy odôvodniť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie musí byť konzistentné, zrozumiteľné a musí dávať odpovede na podstatné argumenty a námietky strán sporu. Pokiaľ v rozhodnutí absentuje odpoveď na podstatné argumenty strán sporu a vyhodnotenie jednotlivých dôkazných prostriedkov, ktoré strany sporu produkovali na podporu svojich skutkových tvrdení, tento nedostatok predstavuje porušenie práva na spravodlivý proces v podobe nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia (IV.ÚS 115/03, III.ÚS 209/04).

75. Tak je tomu aj v danom prípade, keď sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu, ktorý po celý čas súdneho konania tvrdil, že výpoveď z nájomnej zmluvy nie je platná, nakoľko ju podal subjekt, ktorý k tomu nemal oprávnenie (žalovaný 1/). V danom smere žalobca poukazoval na to, že v priebehu zmluvného vzťahu došlo k zmene vlastníka nehnuteľnosti, v ktorej mal prenajatý nebytový priestor, a to zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/, Zmluvou o zabezpečovacom prevode práva. Žalobca tak namietal, že pokiaľ aj jestvovali výpovedné dôvody, výpoveď z nájomnej zmluvy mohol udeliť jedine žalovaný 2/ ako vlastník nebytového priestoru. Žalovaný 1/ tak nemal aktívnu vecnú legitimáciu na podanie výpovede z nájomnej zmluvy, pričom do právneho postavenia prenajímateľa vstúpil žalovaný 2/ z titulu nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti postupom podľa ust. . Okresný súd sa danej argumentácii žalobcu, hoci je svojou povahou vo vzťahu k prejednávanej veci významnou, venoval len v bode 101 odôvodnenia rozhodnutia, aj to skôr vo vzťahu k vzájomnej žalobe podanej žalovaným 1/ a 2/ a vo vzťahu k výpovedi len okrajovo. Okresný súd na danom mieste konštatoval: „Vychádzajúc zo znenia predloženej zmluvy o výpožičke zo dňa 19.06.2019 uzavretej medzi žalovaným 2/ ako požičiavateľom a žalovaným 1/ ako vypožičiavateľom, predmetom ktorej bolo prenechanie do užívania nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza predmetný nebytový priestor, je možné konštatovať, že aktívna vecná legitimácia žalovaného 1/ na podaní vzájomnej žaloby na vypratanie predmetného nebytového priestoru je daná. Rovnako, vychádzajúc z uvedeného listinného dôkazu mal súd preukázané, že žalovaný 1/ bol oprávnený vypovedať predmetnú nájomnú zmluvu.“ Takéto konštatovanie súdu prvej inštancie vo vzťahu k legitimácii žalovaného 1/ na podanie výpovede z nájomnej zmluvy je nielen strohé, avšak absolútne nedáva odpoveď na otázku nastolenú žalobcom, či a na základe čoho, žalovaný 1/

bol oprávnený podať výpoveď z nájomnej zmluvy, keďže v priebehu nájomného vzťahu došlo k zmene vlastníctva na žalovaného 2/. Okresný súd sa vôbec nevysporiadal s touto argumentáciou žalobcu a ani stručne neuviedol svoje myšlienkové postupy, ktorými dospel k záveru, že legitimácia žalovaného 1/ na podanie výpovede je daná. Samotný odkaz na zmluvu o výpožičke zo dňa 19.06.2019, kde okresný súd len označil zmluvné strany a predmet zmluvy bez toho, aby konkrétne poukázal na jednotlivé ustanovenia zmluvy, z ktorých vyvodil, že žalovaný 1/ disponoval legitimáciou na udelenie výpovede žalobcovi, je nepostačujúci z pohľadu poskytnutia argumentácie súdu na tak závažnú otázku akou je legitimácia oprávneného subjektu na podanie výpovede. Rozhodnutie okresného súdu je tak v tejto časti nepreskúmateľné, čo neumožnilo ani odvolaciemu súdu preskúmať jeho závery.

76. Odvolací súd dáva za pravdu odvolateľovi, že takéto rozhodnutie nedáva zrozumiteľne a presvedčivo odpovede na ním nastolené otázky a námietky vo vzťahu k oprávnenosti žalovaného 1/ na podanie výpovede. Je pravdou, tak ako na to poukazovali žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu, že nie každá „nedokonalosť súdneho rozhodnutia“ predstavuje takú vadu súdneho rozhodnutia, na ktorú je potrebné reagovať zrušením rozhodnutia odvolacím súdom. Ako už judikoval v niekoľkých svojich rozhodnutiach aj Ústavný súd Slovenskej republiky, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby dal odpovede na všetky námietky a argumenty, avšak súd vymedzuje iba tie námietky a argumenty, ktoré majú pre rozhodnutie význam (viď napr. II.ÚS 78/95 zo dňa 16.03.2005). Chápanie relevancie kvality odôvodnenia je dlhodobo a konzistentne zvýrazňované aj v judikatúre ESĽP, ktorý v práve na riadne odôvodnenie rozsudku síce nevidí absolútne právo strany sporu na odpoveď na úplne každý jej argument, ale vyžaduje špecifickú odpoveď na argumenty, na ktorých odpovediach, je rozhodnutie postavené, pričom zdôrazňuje, že otázka relevantnosti toho - ktorého tvrdenia alebo návrhu sa posudzuje podľa okolností konkrétneho prípadu. Z odôvodnenia meritórneho rozhodnutia musí byť zjavné aj to, prečo niektoré z tvrdení strán považoval súd za právne irelevantné. Súd si preto ešte pred formulovaním samotných odpovedí musí ujasniť, na ktoré otázky je jeho povinnosťou odpovedať. V danom prípade sa však súd prvej inštancie nevyjadril k podstatnej námietke a argumentácii žalobcu ohľadne oprávnenosti žalovaného 1/ podať výpoveď z nájomnej zmluvy a na túto odpoveď úplne rezignoval, keď sa argumentačne nevysporiadal s produkovanými námietkami žalobcu.

77. V ďalšom odvolací súd poukazuje na dôvodnosť aj ďalšej odvolacej námietky odvolateľa, a to, že súd prvej inštancie obdobne nepreskúmateľným spôsobom ustálil pojem „ obdobie sťaženého užívania predmetu nájmu“ len všeobecným vymedzením vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva SR, ako aj poukazom na usmernenie Ministerstva hospodárstva SR zverejneného na webovej stránke MH SR (bod 92 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie), na základe čoho konštatoval, že výpočet výšky nájomného stanovený žalobcom s možnosťou úhrady nájomného v 48 splátkach sa vzťahoval len na obdobie 13.03.2020 – 19.05.2020; 24.10.2020 – 14.11.2020; 19.12.2020 – 18.04.2021 a nevzťahoval sa na obdobie špecifikované vo výpovedi žalovaným 1/, a to obdobie : od 01.10.2020 – 23.10.2020; od 15.11.2020 – 30.11.2020; od 01.12.2020 - 18.12.2020; od 19.04.2021 – 30.04.2021, 05/2021, 06/2021 a 07/2021. Okresný súd pritom vôbec neuviedol, z akých konkrétnych noriem pri formulovaní daného právneho záveru vychádzal, ako dospel k záveru, že tá ktorá vyhláška Úradu verejného zdravotníctva SR sa na určité obdobie vzťahuje, resp. nevzťahuje a nedal odpoveď stranám sporu na základnú rozpornú otázku, čo sa považuje za „obdobie sťaženého užívania predmetu nájmu“. Odvolací súd prisvedčuje odvolateľovi, že takéto zdôvodnenie súdu prvej inštancie postráda zrozumiteľné odôvodnenie jeho právneho posúdenia prejednávanej problematiky.

78. Z konštantnej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky pritom vyplýva, že do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktoré predpisuje zákon (IV.ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci. Okresný súd sa vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, ktorý po celý čas v súdnom konaní tvrdil, že v zmysle právnych noriem (vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva SR, na ktoré v súdnom konaní poukazoval) sa za obdobie sťaženého užívania predmetu nájmu považuje obdobie od 12.03.2020 – 20.05.2020, ako aj obdobie od 30.10.2020 – 17.06.2021 (neskôr upravené od 01.10.2020). Pokiaľ okresný súd zaujal stanovisko, že jeho právna argumentácia nie je správna, mal súčasne dať žalobcovi stručnú odpoveď na to, ako dospel k tomuto záveru. Ak súd prvej inštancie použil vo svojej právnej argumentácii

poukaz na usmernenie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré bolo zverejnené na jeho webovej stránke, je nutné prisvedčiť odvolateľovi v tom smere, že ide o usmernenie bez právnej záväznosti. Odpoveď na relevantnú právnu otázku žalobcu ohľadne ustálenia obdobia sťaženého užívania predmetu nájmu, s poukazom na možnosť úhrady nájomného v splátkach, je potrebné vykladať v súlade so znením relevantných noriem s právnou záväznosťou. Pokiaľ aj okresný súd využije vo svojej právnej argumentácii usmernenie ústredného orgánu štátnej správy, uvedené právne postupy a jeho argumentáciu musí náležitým spôsobom zdôvodniť, a to o to viac, pokiaľ strana sporu takýto postup namieta. Okresný súd však vo svojom rozhodnutí nedal odpovede na takto nastolenú argumentáciu zo strany žalobcu, preto jeho rozhodnutie aj v tejto časti postráda zrozumiteľnosť a preskúmateľnosť.

79. Odvolací súd prisvedčuje odvolateľovi aj v tom smere, že odôvodnenie súdu prvej inštancie v bode 95 jeho rozhodnutia je zmätočné a rozporné, keď súd prvej inštancie konštatoval, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému 1/ nebola preukázaná, a teda nemohlo ísť o pohľadávku spôsobilú na započítanie. Správne poukazuje odvolateľ na to, že súd prvej inštancie z nesporných skutkových tvrdení učinil sporné, keďže medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný 1/ vyúčtoval pripojenými faktúrami č. 31210058 a č. 31210059 preplatky na energiách - za spotrebu vody a za spotrebu plynu za rok 2020 (576,05 + 743,45 Eur). Z uvedeného dôvodu konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že výška tvrdenej pohľadávky žalobcu voči žalovanému 1/ nebola preukázaná, a preto nemohla byť ustálená ako pohľadávka spôsobilá na započítanie, nebolo dôvodné. Úlohou súdu prvej inštancie bolo vysporiadať sa s tým, či došlo k platnému zápočtu zo strany žalobcu (voči pohľadávkam žalovaných na úhradu nájomného, či platieb spojených s užívaním nájmu), resp. k započítaniu žalovaných z titulu vyúčtovaného nájmu voči pohľadávke žalobcu z titulu preplatku. Okresný súd mal preto vyhodnotiť existenciu uvedených pohľadávok, zistiť ktoré zo započítacích prejavov predchádzalo a následne posúdiť platnosť/neplatnosť daných započítacích prejavov.

80. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti postupom podľa a vrátil okresnému súdu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd konštatuje, že nemôže nahrádzať povinnosť okresného súdu odôvodniť svoje rozhodnutie v zásadných častiach a tento nedostatok preto nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

81. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie s poukazom na konštatovanú nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd sa už k ostatným odvolacím námietkam žalobcu nevyjadroval.

82. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom postupe opakovane prejednať nárok žalobcu ako aj nárok žalovaných vznesený vo vzájomnej žalobe a vysporiadať sa s ich podstatnou argumentáciou prezentovanou v priebehu konania. Prioritne sa pritom okresný súd vysporiada s právnou argumentáciou žalobcu, či žalovaný 1/ mohol platne ukončiť výpoveďou nájomný pomer uzavretý pôvodne medzi žalobcom a žalovaným 1/, ktorý v priebehu trvania nájomného pomeru zmenil osobu prenajímateľa zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ postupom podľa . Okresný súd riadne zdôvodní, či žalovaný 1/ získal oprávnenie v zmysle zmluvy o výpožičke uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ zo dňa 19.06.2019 na vypovedanie nájmu, a to uvedením konkrétneho ustanovenia zmluvy (či právneho predpisu), ktoré ho na takúto dispozíciu oprávňuje, pričom svoju právnu argumentáciu uvedie tak, aby bola preskúmateľná odvolacím súdom. Odvolací súd pritom dáva do pozornosti, že táto skutočnosť je podstatná aj vo vzťahu k platbám nájomného a k oprávneniu žalovaného 1/ narábať s nájomným.

83. Až v prípade, pokiaľ okresný súd dospeje k záveru, že žalovaný 1/ bol legitimovaný na podanie výpovede z nájmu, poskytne rovnako zrozumiteľné zdôvodnenie vo vzťahu k vymedzeniu obdobia sťaženého užívania predmetu nájmu s posúdením oprávnenosti zníženia platieb nájomného žalobcom v jednotlivých obdobiach a vysporiada s tým, či tak žalobca ako aj žalovaní disponovali platnými pohľadávkami, ktoré bolo možné vzájomne započítať a posúdi ich započítacie prejavy. Okresný súd sa vysporiada aj s ostatnou podstatnou argumentáciou strán sporu produkovanou v priebehu konania.

84. Odvolací súd zdôrazňuje, že okresný súd bude prednostne riešiť legitimáciu žalovaného 1/ na podanie výpovede a až následne, pokiaľ dospeje k záveru, že mu takáto legitimácia svedčí, preskúma ostatné skutkové tvrdenia strán sporu. Okresný súd bude pritom dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo v

súlade s presvedčivé a dávalo odpovede na všetky podstatné argumenty a námietky strán sporu.

85. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

86. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).