Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-116-2025.pdf
PDF · 77.3 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/116/2025
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Erika Vargu a JUDr. Jany Vargovej, v spore navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v C., D. XXX/X, prechodne bytom v E. F. G., H. XX/X, proti dlžníkovi: I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. G., o návrhu na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č.k. 15C/35/2025-19 zo dňa 22. júla 2025, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e . Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov zamietol. V podrobnostiach poukázal na právnu úpravu, ktorú na vec aplikoval a uviedol, že podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej, úpravy právnych pomerov účastníkov by bolo právo účastníka ohrozené, resp. by bola ohrozená (úspešná) exekúcia. Z predložených dôkazov vyplýva, že navrhovateľ má voči osobe, ktorú v návrhu označil za dlžníka, peňažnú pohľadávku, ktorá vznikla ešte v roku 2008 vo vzťahu k pôvodnému veriteľovi. V roku 2011 dlžník vo forme notárskej zápisnice uznal tento dlh čo do dôvodu aj výšky. Dňa 11.10.2022 pôvodný veriteľ postúpil túto pohľadávku navrhovateľovi. Imanentnou podmienkou neodkladného opatrenia, ako aj príkazu na zablokovanie účtov je neodkladná, teda okamžitá potreba súdne zasiahnuť do existujúcich pomerov. Túto neodkladnú potrebu musí navrhovateľ v potrebnej miere osvedčiť. Navrhovateľ teda musí osvedčiť, že ak by súd okamžite nevydal príkaz na zablokovanie účtov, jeho prípadná exekúcia môže byť ohrozená. Neodkladnosť zásahu predovšetkým indikuje správanie dlžníka (napr. náhle zbavovanie sa majetku po získaní exekučného titulu). Súd v tejto súvislosti uvádza, že navrhovateľ nielenže nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by túto neodkladnú potrebu osvedčoval, on dokonca ani len netvrdil, že by existovala neodkladná potreba zablokovať jeho dlžníkovi bankové účty. Zo skutkových zistení pre súd vyplýva skôr pravý opak, keďže navrhovateľ sa dostal do pozície veriteľa už v roku 2022, teda pred takmer troma rokmi, kedy už vtedy mohol na podklade exekučného titulu (notárskej zápisnice) viesť exekúciu na majetok dlžníka. Zjavne neexistuje tak naliehavá potreba zablokovať účty dlžníka, keď sa navrhovateľ rozhodol daný stav riešiť až po takmer troch rokoch. Navrhovateľ súčasne tvrdil, že jeho dlžník má exekúcie, pričom lustráciou v registri poverení na výkon exekúcie súd zistil, že na majetok dlžníka nie je toho času vedená žiadna exekúcia. Navrhovateľ tak nielen že neosvedčil neodkladnú potrebu vydania príkazu na zablokovanie účtov, navrhovateľ neosvedčil ani len samotnú potrebu zablokovať účty jeho dlžníka, keďže z ničoho nevyplýva, že by dlžník nedisponoval majetkom, resp. že by bola na jeho majetok aktuálne vedená akákoľvek exekúcia. Navrhovateľ dokonca sám tvrdil, že jeho dlžník pracuje, a teda zjavne aj dosahuje príjem. Navrhovateľ nepredložil nič, čím by osvedčil, že by jeho prípadná exekúcia na majetok dlžníka bola neúspešná. 2. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu doručil v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. V podanom odvolaní vytýkal, že súd nesprávne posúdil neodkladnosť a naliehavosť situácie. Poukázal, že súd
ignoroval predložený dôkaz – screenshot z J. účtu na meno I. C.. J. je banková inštitúcia so sídlom mimo Slovenska, v Litve. Pohyb prostriedkov v takýchto inštitúciách je rýchly a mimo dosahu klasickej exekúcie. Screenshot bol pripojený práve ako osvedčenie rizika, že finančné prostriedky môžu byť okamžite prevedené alebo zrušené, čo znamená, že exekúcia v krajine pôvodu účtu, by sa nemohla efektívne vykonať. Dlžník má účet v Litve, zdržuje sa mimo SR, má v minulosti viacero exekúcií a nemá v SR žiadny známy majetok. Dôvod, prečo návrh podáva až teraz, je nový poznatok o účte v J. - preto naliehavosť nastala až teraz, nie v čase postúpenia pohľadávky v roku 2022. Pohyb (alebo existencia) účtu mimo SR je sama o sebe dôvodom na obavu, že exekúcia bude zmarená - aj bez nutnosti dokazovať, že sa už koná prevod. Poukázal, že účelom Nariadenia 655/2014 (EÚ) je ochrana veriteľa pred únikom majetku cezhranične. Súd posudzoval vec príliš formalisticky, ako keby šlo o klasické neodkladné opatrenie podľa CSP, a nie ako o špecifické európske opatrenie v cezhraničnom výkone práva. V odvolacom návrhu navrhoval, aby Krajský súd Žilina ako odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Námestovo č. k. 15C/35/2025-19 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne aby sám rozhodol tak, že vyhovie návrhu na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov. 3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu ako správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 4. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd zo skutočností, osvedčených navrhovateľom dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie dostatočne a vyčerpávajúco odôvodnil. 5. Za podstatné pre rozhodnutie odvolací súd považoval, že Nariadenie č. 655/2014 známe aj ako Nariadenie o Európskom príkaze na zaistenie majetkového účtu má za cieľ zjednodušiť a zefektívniť proces vymáhania cezhraničných pohľadávok v rámci Európskej únie. Ide o nástroj, ktorý umožňuje veriteľom, teda tým, ktorí majú nárok na platbu, požiadať súd o vydanie príkazu na zaistenie finančných prostriedkoch na bankových účtoch dlžníka, a to aj v iných členských štátoch EÚ. V skratke, nariadenie EP a Rady (EÚ) č. 655/2014 slúži na to, aby sa uľahčilo a zefektívnilo cezhraničné vymáhanie pohľadávok tým, že veriteľom umožňuje získať európsky príkaz na zaistenie majetkového účtu. 6. Uvedené naznačuje, že Nariadenie EP a Rady EÚ č. 655/2014 nie je samoúčelné, ale jeho cieľom je zefektívniť cezhraničné vymáhanie pohľadávok. V prejednávanej veci navrhovateľ neosvedčil, že by k vymáhaniu pohľadávky vo vzťahu k dlžníkovi pristúpil, mienil pristúpiť, teda že by aktuálne prebiehalo exekučné konanie na návrh navrhovateľa vo vzťahu k dlžníkovi, v ktorom sa jeho pohľadávka voči dlžníkovi uspokojuje. 7. Zároveň navrhovateľ neosvedčil základný predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia, a to existenciu právneho vzťahu medzi ním a dlžníkom, keď zároveň s návrhom na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov nepredložil do spisu oznámenie o postúpení pohľadávky v zmysle ust. § 526 Občianskeho zákonníka. 8. Právnou skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku je totiž oznámenie jeho pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky. Zároveň platí, že dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. To znamená, že pokiaľ navrhovateľ oznámenie pohľadávky dlžníkovi neosvedčil, bolo jeho povinnosťou osvedčiť, že k zániku záväzku splnením vo vzťahu k postupcovi zo strany dlžníka nedošlo. S ohľadom na uvedené, ním predložený dôkaz – screenshot z revoltu účtu na meno dlžníka nie je spôsobilý zvrátiť prvoinštančným súdom prijaté právne závery, na poklade ktorých návrh navrhovateľa zamietol a s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil (§ 387 ods. 2 CSP). Bez preukázania existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi a účelu, ktorému by mal príkaz na zablokovanie účtu dlžníka slúžiť, nie je osvedčená naliehavosť zásahu súdu do právnych pomerov dlžníka a ani existencia bezprostredne hroziacej ujmy na strane navrhovateľa. Túto môže odvrátiť iba tým, že pristúpi k vymáhaniu svojej pohľadávka, čo z neznámych dôvodov doposiaľ neurobil. 9. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní neúspešný, dlžník o prebiehajúcom konaní vedomosť nemá, na podklade čoho odvolací súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 10. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)