Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B4-10Cb/299/2015

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: D.. T.. U. L., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. A. XXXX/X, XXX XX B. - L., zast. Consilior Iuris s.r.o., Radlinského 51, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 231 157, proti žalovanému: SG FM, s.r.o., Staré Grunty 24, 841 04 Bratislava, IČO: 36 366 838, v konaní o zaplatenie 366.280,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti II. výroku rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B4-10Cb/299/2015-1476 zo dňa 20. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B4-10Cb/299/2015-1476 zo dňa 20. marca 2024 v odvolaním napadnutej časti II. výroku potvrdzuje.

II. Žalobca má proti žalovanému právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) I. výrokom žalobu v celom rozsahu zamietol a II. výrokom rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 17.07.2015 sa žalobca domáhal, aby súd vydal rozsudok, ktorým by zaviazal žalovaného k úhrade 366.280,43 eur s príslušenstvom, z titulu neuhradenej faktúry č. D-11021, ktorou žalobca fakturoval cenu za dodanie realizačného projektu a ceny za inžiniersku činnosť pre zmenu stavebného povolenia stavby „Obytný súbor - Staré Grunty - Bratislava“ - zmena stavby pred dokončením v zmysle článku III. bod 6. dodatku č. 1, ktorým sa menila Zmluva o dielo č. 01/2006/D v článku VI bod 3. riadok 1.6 Realizačný projekt vo výške 11.092.975,- Sk bez DPH (368.219,31 eur) a riadok 1.7. Stavebné povolenie - zmena stavby vo výške 321.090,- eur bez DPH.

2. O žalobe rozhodol súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom zo dňa 18.01.2019 č.k. 10Cb/299/2015-1177 tak, že žalobe vyhovel a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4Cob/99/2019-1251 z 29.10.2020, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie opätovne vo veci rozhodol odvolaním napadnutým rozsudkom tak, že žalobu zamietol vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný úspešne vzniesol námietku premlčania, uplatnený nárok je premlčaný a súd ho nemôže žalobcovi priznať. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Napriek skutočnosti, že žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, súd mu nepriznal náhradu trov konania. Súd prihliadol na fakt, že žalovaný vzniesol námietku premlčania až takmer po štyroch rokoch od podania žaloby. Ak by bola námietka premlčania podaná pri prvom úkone žalovaného v konaní, je viac ako zrejmé, že výška trov konania, ktorá vznikla v konaní, by bola rádovo nižšia ako nakoniec vznikla. Za

dôležité v tomto smere považoval súd aj skutočnosť, že do podania námietky premlčania žalovaný argumentoval, že faktúra žalobcu bola vystavená predčasne, v rozpore s dohodou zmluvných strán, popieral objednanie diela, tvrdil, že žalobca nemal povinnosť podľa uzatvorenej zmluvy č. 01/2006/D projekt vypracovať, dielo mu ani nemalo byť dodané. Vznesením námietky premlčania došlo k zmene aj procesnej obrany, keď žalovaný tvrdil, že mu dielo bolo odovzdané 05.05.2009, resp. 06.05.2009 v zmysle a od toho času začalo plynúť premlčanie. Súd prvej inštancie uviedol, že pri rozhodovaní o trovách konania nemohol ignorovať fakt, že žalobca vyhotovil a dodal dielo právnemu predchodcovi žalovaného, súd mu však nemohol priznať uplatnený nárok z dôvodu, že sa oneskoril s podaním žaloby na súd. Uvedené oneskorenie podania žaloby na súd, však súd musí vyhodnotiť ako dopad snahy žalobcu o vystavenie faktúry podľa dohôd so žalovaným, resp. jeho právnym predchodcom. O skutočnosti, že dohody o spôsobe a čase vystavenia faktúry existovali nemal súd pochybnosť, vyplýva to z pôvodnej procesnej obrany žalovaného (keď okrem iného tvrdil, že faktúra bola vystavená predčasne), ale aj z mailovej komunikácie predloženej žalobcom (č.l. 1322 - 1325) a z výsluchu pána X.. Vedenie tejto komunikácie o čase vystavenia faktúry žalobcom žalovanému síce súd nemohol vyhodnotiť ako postup, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi u žalovaného, a mohol mu odoprieť právo na účinné vznesenie námietky premlčania, avšak pri rozhodovaní o trovách konania súd mal za to, že tu je daný dôvod hodný osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania úspešnej strane v súdnom konaní. Hľadanie dohody o čase vystavenia faktúry za dodané dielo považoval súd za legitímnu snahu medzi zmluvnými stranami aj vzhľadom na zložitú situáciu na realitnom trhu, na ktorú poukazoval pán X. ako zástupca žalovaného. V uvedenej mailovej komunikácii sa žalobca viackrát aj emotívne domáhal od zástupcu žalovaného vyjadrenia, kedy má a môže vystaviť faktúru. Pán X. okrem iného napísal (vo výpovedi napísanie tejto správy nepoprel) ,,faktúru zatiaľ nevystavuj, chystáme predaj celého projektu tak možno potom, to je stanovisko vedenia.,, Existenciu dohodovacieho konania o odklade vystavenia faktúry považoval súd za zrejmú. Uviedol, že žalobca mohol vystaviť faktúru skôr, avšak s rizikom jej neuhradenia žalovaným. Súd jeho snahu o dosiahnutie dohody so žalovaným tak, aby bola faktúra aj riadne uhradená, vnímal ako plne pochopiteľnú a legitímnu. Žalobcovi sa nakoniec aj vďaka tomu premlčalo jeho právo uplatniť si v súdnom konaní svoju pohľadávku voči žalovanému, súd však na tieto výnimočné okolnosti prihliadol pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Žalobca neporušil žiadnu svoju zmluvnú povinnosť, vypracoval a dodal dielo - projekt, žalovaný (právny predchodca) z dodania celkom zjavne profitoval. Súd teda zastával názor, že pre žalobcu by bolo extrémne nespravodlivé, aby okrem neúspechu v konaní, nie z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, či nedôvodnosti nároku, ale z dôvodu úspešne vznesenej námietky premlčania žalovaným (za už opísaných okolností) mal znášať aj trovy tohto súdneho konania. Z uvedených dôvodov súd o trovách konania rozhodol podľa a vzhľadom na existenciu dôvodov osobitného zreteľa nepriznal žalovanému náhradu trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku podal v časti II. výroku o trovách konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z odvolacieho dôvodu podľa ust. , nakoľko rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že prvoinštančný súd na nesprávne zistený skutkový stav aplikoval nesprávnu právnu normu ( ); a zároveň použitú právnu normu, o ktorej sa súd domnieval, že je správna, nesprávne interpretoval a aplikoval v konaní. Bol toho názoru, že v konaní neboli naplnené dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle a rozhodnutie je v tejto časti rozsudku zjavne vecne nesprávne a arbitrárne, odchyľujúce sa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít. Vytkol súdu, že dostatočným spôsobom nepreskúmal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v konaní, pričom uplatnil ustanovenie bez prihliadnutia aj na iné okolnosti, ktoré viedli účastníkov konania, najmä žalovaného k uplatneniu jeho práva v súdnom konaní prostredníctvom právneho zástupcu vznesením námietky premlčania. Uplatnenie ustanovenia nebolo súdom ani riadne a presvedčivo odôvodnené.

4. Žalovaný poukázal na to, že zákon predpokladá pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa ustanovenia kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a existenciu výnimočných okolností. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd sa nepriznaním náhrady trov konania žalovanému snažil vykompenzovať žalobcovi zamietnutie jeho žaloby, čo však nemá oporu v zákone, ale naopak hrubo odporuje základným princípom civilného sporového konania, najmä zásade zodpovednosti za výsledok v konaní, ktorá sa odzrkadľuje práve v v podobe povinnosti znášať trovy konania protistrany v prípade nedôvodne podanej žaloby. Účelom nemá byť kompenzácia strany za jej neúspech v spore, ale nepriznanie náhrady trov konania v krajne nespravodlivých prípadoch. Súd však za takýto prípad prakticky označil

situáciu, kedy je strana konania (žalovaný) úspešná v konaní v dôsledku dôvodne a včasne vznesenej námietky premlčania, čo považoval za neprípustné. Právo na priznanie primeranej a právnymi predpismi ustanovenej náhrady trov konania, ktoré úspešnej strane v konaní vzniknú, je súčasťou práva na spravodlivý proces a tiež súvisí, pokiaľ ide konkrétne o náhradu trov právneho zastúpenia, s majetkovým právom podľa a os. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právom na právnu pomoc v zmysle Listiny základných práv a slobôd. V prípade, ak súd aplikuje ustanovenie v rozpore so stanovenými podmienkami a/alebo ho aplikuje nesprávne z dôvodu, že jeho použitie nebolo výnimočné a nebolo náležite odôvodnené, dochádza v konaní k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces a práva na právnu pomoc, čo je dôvodom pre zmenu II. výroku rozsudku tak, že žalovanému bude priznaná náhrada trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

5. Súdom uvádzané tvrdenie, že žalovaný vzniesol námietku premlčania v konaní až takmer po štyroch rokov od podania žaloby, považoval za nepravdivé a zavádzajúce. Súd pri rozhodovaní vôbec nezohľadnil skutočnosť, že konanie sa síce formálne začalo už podaním žaloby zo dňa 17.07.2015 voči žalovanému, avšak právne (t.j. kedy bolo možné na podanú žalobu zo strany žalovaného reagovať) začalo až doručením žaloby žalovanému spolu s platobným rozkazom. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal dňa 17.05.2016 odpor voči vydanému platobnému rozkazu, takže relevantným dátumom v tomto prípade môže byť len deň podania odporu voči žalobe, a to je deň 23.05.2016. Následne súd pri rozhodovaní nezohľadnil ani skutočnosť, že počas konania dňa 06.06.2018 došlo k zmene právneho zástupcu žalovaného. Žalovaný poukázal na to, že námietka premlčania bola uplatnená dňa 14.06.2018 na súdnom pojednávaní a bola písomne doplnená podaním žalovaného zo dňa 14.08.2018, po dvoch rokoch a jednom mesiaci od prvého procesného úkonu žalovaného v konaní. Mal za to, že námietku premlčania uplatnil riadne a včas, pričom žiadny právny predpis zároveň neukladá povinnosť stranám sporu uplatniť námietku premlčania len pri prvom úkone v súdnom konaní. Zo žiadneho ustanovenia hmotného alebo procesného práva zároveň nevyplýva, že by žalovaný nemohol námietku premlčania uplatniť až v závere konania na súde prvej inštancie. Bol toho názoru, že vzhľadom na uvedené skutočnosti námietka premlčania nebola a ani nemohla byť v konaní uplatnená neskoro alebo neprimerane oneskorene. Žalovaný nemôže byť preto sankcionovaný súdom za to, že nevzniesol námietku premlčania už pri prvom úkone, nakoľko si účinným spôsobom počas trvania súdneho konania hájil svoje práva dostupnými procesnými prostriedkami. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca pred podaním žaloby na súd mal zároveň dostatok času na využitie právneho zastúpenia vo veci a mohol sa so svojím právnym zástupcom poradiť o jeho právach, ale aj o povinnostiach, o ktorých sa bude rozhodovať v súdnom konaní. Žalobca túto možnosť evidentne nevyužil a zažaloval žalovaného neskoro, čím sa vystavil možnosti, že počas trvania súdneho konania môže byť vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného. Mal za to, že by bolo zároveň extrémne nespravodlivé, ak by bol žalovanému súdom nepriznaný nárok na trovy konania, ktoré účinne vynaložil na obranu svojich práv pred súdom. Uvedené by bolo zároveň v rozpore s dobrými mravmi a so samotným princípom súdneho konania. Žalobu v prvom rade inicioval žalobca a po hlbšej analýze veci a zabezpečení právneho poradenstva vo veci mohol práve on predísť výške trov konania, ktoré boli žalovaným v konaní v súčasnosti vynaložené. Žalovaný nemôže byť sankcionovaný za to, že žalobca si nehájil svoje údajné práva skôr, ako boli reálne uplatnené žalobou žalobcom v tomto konaní.

6. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia zmenil II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V prípade (in eventum), ak by odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ale v menšom rozsahu, v takomto prípade žiadal odvolací súd, aby zohľadnil skutočnosti prezentované žalovaným počas trvania konania a skutočnosti uvedené v tomto odvolaní, a v prípade, že nevyhovie návrhu žalovaného na zmenu II. výroku rozsudku, aby ho zmenil tak, že žalovanému priznáva voči žalobcovi (omylom uvedené „žalovanému“) nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 78,26 %, ktorých výpočet podrobne špecifikoval v bode 4.4. odvolania. Zároveň si uplatnil aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd v prebiehajúcom konaní riadne posúdil všetky okolnosti, ktoré mohli viesť k aplikovaniu ustanovenia , a to osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov, okolnosti ktoré viedli žalobcu k uplatneniu si práva na súde a postoj strán v konaní, čo uviedol aj v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by sa súd obmedzil výlučne na konštatovanie, že uplatnenie námietky premlčania po uplynutí viac ako 4 rokoch po začatí konania je jediným dôvodom na nepriznanie náhrady trov konania žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, ale práve naopak opisuje postoj strán v priebehu konania, ako aj pred jeho začatím a poukazuje na skutočnosť, že žalobca neporušil žiadnu zmluvnú povinnosť vo vzťahu k žalovanému a jeho snahu o dosiahnutie dohody so žalovaným, ktorá napokon viedla k premlčaniu jeho nároku vníma ako pochopiteľnú a legitímnu.

8. Žalobca sa stotožnil s odôvodnením súdu, že aj keď postup žalovaného spočívajúci v snahe oddialiť vystavenie faktúry žalobcom v spojení s postojom žalovaného v prebiehajúcom konaní a jeho meniacimi sa skutkovými tvrdeniami nemohol vyhodnotiť ako postup v rozpore s dobrými mravmi, je tu daný dôvod hodný osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania úspešnej strane. Považoval za nepodstatné poukazovať na malú časovú odchýlku, a to najmä s ohľadom na to, že k záveru o nepriznaniu náhrady trov konania viedli aj iné skutočnosti ako to, či bola námietka premlčania vznesená presne po 3 alebo po 4 rokoch prebiehajúceho konania. V neposlednom rade žalobca počas celého konania poukazoval najmä na postoj žalovaného v predmetnom konaní pred momentom vznesenia námietky premlčania a najmä na to, že žalovaný v priebehu konania niekoľkokrát zmenil svoju argumentáciu v závislosti od toho, ktoré jeho tvrdenie bolo riadne vyvrátené dôkaznými prostriedkami predloženými žalobcom. Podstatnou je najmä skutočnosť, že táto námietka bola vznesená po dlhšom časovom období od začiatku konania, a to až následne po vyvrátení účelových tvrdení žalovaného.

9. Bol toho názoru, že počas celej spolupráce žalobcu so žalovaným, žalovaný konal s cieľom vyhnúť sa zaplateniu za riadne vypracovaný a dodaný realizačný projekt a poskytnuté inžinierske služby, a to z dôvodu maximalizovania zisku dosiahnutého na stavbe projektu. S poukazom na uviedol, že spôsob konania žalovaného sa síce navonok môže javiť ako využívanie prostriedkov procesnej obrany, avšak s ohľadom na konanie žalovaného pred súdnym konaním a s ohľadom na procesnú obranu žalovaného v priebehu konania ide o zjavné zneužitie práv žalovaného. V momente ako mal žalovaný za preukázané, že jeho argumentáciu žalobca vyvrátil, uviedol ďalšie nové tvrdenia, až napokon dospel k argumentácii spočívajúcej v premlčaní nároku žalobcu, a to aj napriek svojim predchádzajúcim tvrdeniam, že faktúra bola vystavená žalobcom predčasne. Konanie žalovaného viedlo k nedôvodným prieťahom v konaní, čo rovnako uviedol súd v napadnutom rozsudku, kedy konštatoval, že ak by bola námietka premlčania podaná pri prvom úkone žalovaného v konaní je viac ako zrejmé, že výška trov konania, ktorá vznikla v konaní by bola rádovo nižšia ako nakoniec vznikla. Žalobca s odkazom na Nález Ústavného súdu SR ÚS 601/2020 vyslovil názor, že prípade nepriznania náhrady trov konania žalovanému nejde o sankcionovanie žalovaného, ako tento uvádza vo svojom odvolaní, ale o vyvodenie dôsledkov z konania žalovaného. Uplatnenie námietky premlčania v neskoršom štádiu konania síce nemusí mať vplyv na samotné meritórne rozhodnutie súdu, avšak takéto uplatnenie námietky premlčania môže mať odlišné dôsledky vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách. Vo vyššie citovanom náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, tento označil aplikovanie ustanovenia v prípade uplatnenia námietky premlčania v neskoršom štádiu konania, ako plne legitímne.

10. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca mal evidentne možnosť vznesenia námietky premlčania predvídať a na základe takéhoto či už vlastného predpokladu, alebo predpokladu jeho právneho zástupcu ustáliť, že žalobu zoberie späť vzhľadom na to, že jeho nárok je evidentne premlčaný žalobca uviedol, že nemohol vznesenie námietky premlčania v žiadnom ohľade predvídať, nakoľko bol až do momentu vznesenia námietky premlčania presvedčený o skutočnosti, že faktúru za vypracovanie realizačného projektu a vykonanie inžinierskej činnosti nevystavil oneskorene, čo sa snažil v priebehu celého konania preukázať. Sám žalovaný vo svojich vyjadreniach pred začatím súdneho konania uvádzal, že faktúra je vystavená predčasne a dokonca označil konanie žalobcu ako účelové, keď podal žalobu týždeň pred uplynutím premlčacej doby. Žalobca počas celého konania poukazoval na vzájomné dohody medzi ním

a žalovaným, ktoré pojednávali o odklade vystavenia faktúry. Vzhľadom na to argumentácia žalovaného o povinnosti predvídať neobstojí. Taktiež zdôraznil, že uplatnenie námietky premlčania je dlžníkove právo a nie jeho povinnosť, pričom súd neprihliada na premlčanie z úradnej povinnosti, a teda aj keď veriteľ disponuje premlčanou pohľadávkou, nemožno pred podaním žaloby na súd zovšeobecniť (a z pohľadu právneho zástupcu veriteľa vždy odporučiť veriteľovi), že žaloba bude v takom prípade nedôvodná a zmietnutá, keď nie je zrejmé, či si dlžník námietku premlčania uplatní alebo nie. Premlčaním nedochádza k zániku práva, a preto je potrebné aj v tomto konaní uviesť, že žaloba bola podaná dôvodne na ochranu existujúceho práva žalobcu, aj keď premlčaného, čo vyšlo najavo až v konaní.

11. S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B4-10Cb/299/2015-1476 zo dňa 20.03.2024 potvrdil a priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

12. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu zopakoval svoju odvolaciu argumentáciu a zotrval na odvolacích návrhoch.

13. Žalobca k vyjadreniu žalovaného poukázal na svoje doterajšie vyjadrenia počas priebehu konania, ako aj vyjadrenie k odvolaniu a uviedol, že v prípade, ak by nebolo ustanovenie pri rozhodovaní o priznaní nároku na náhradu trov konania aplikované, vznikol by na strane žalovaného neprimeraný a nezaslúžený prospech. Zo strany žalobcu boli žalobcovi riadne dodané všetky požadované služby vrátane vypracovania realizačného projektu. Na základe takto vypracovaného projektu žalovaný zrealizoval projekt a dosiahol zisk. Žalobca za poskytnuté služby nedostal žiadnu odmenu, pričom jeho povinnosťou bolo vyplatiť subdodávateľov, s ktorými spolupracoval pri poskytovaní služieb a ktorým mal odmenu uhradiť práve z odmeny, ktorú mu mal zaplatiť žalovaný. Žalobca by navyše znášal nielen vlastné trovy právneho zastúpenia, ale aj trovy právneho zastúpenia žalovaného, za úkony ktoré by boli vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby a rozsah vykonaného dokazovania neúčelné a nehospodárne a vzhľadom na to a aj vzhľadom na výšku hodnoty predmetu sporu a dĺžku súdneho konania by bola výška náhrady trov konania pre žalobcu likvidačná. Žalovaný naopak v prípade aplikácie ustanovenia uhradí výlučne svoje trovy právneho zastúpenia v prebiehajúcom konaní. Už samotné zamietnutie žaloby na základne uplatnenia námietky premlčania, ktorú považoval za uplatnenú v rozpore s dobrými mravmi sa pre žalobcu javí ako neprimerane tvrdé a nespravodlivé, čo aplikácia ustanovenia aspoň čiastočne zmierni.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a 380 ) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

15. Odvolací súd sa v zmysle stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v časti II. výroku, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu právneho hodnotenia súdom. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom v časti II. výroku vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie rozhodnutia o trovách konania.

16. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci ( ). Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku rozhodnutia, ktorým sa o veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu, u žalovaného ide o plný úspech vtedy, ak bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitné zreteľa ( ). V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá

mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Judikatúra konštatovala, že ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Uvedené ustanovenie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie NS SR z 28.01.2010, sp. zn. 2M Cdo/17/2009). Použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982).

19. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3 MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07, či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000). Ustanovenie neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07), ale má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

20. Súd prvej inštancie žalobu zamietol s odôvodnením, že nakoľko žalovaný v konaní úspešne vzniesol námietku premlčania, uplatnený nárok je premlčaný a súd ho nemohol žalobcovi priznať. O trovách konania rozhodol podľa a vzhľadom na existenciu dôvodov osobitného zreteľa nepriznal žalovanému náhradu trov konania. S uvedeným právnym posúdením rozhodnutia o náhrade trov konania nesúhlasil žalovaný a proti rozsudku podal v časti II. výroku odvolanie. Taktiež namietol, že súd svoje rozhodnutie v tejto časti dostatočne neodôvodnil.

21. Po preskúmaní spisu, odvolania žalovaného a vyjadrení strán sporu mal odvolací súd za to, že v predmetnej veci súd prvej inštancie v bode 18. odôvodnenia rozsudku podrobne uviedol, z akých dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania a odvolací súd sa s jeho názorom v celom rozsahu stotožnil. Odvolací súd mal za preukázané, že hoci bol v merite úspešný žalovaný, po posúdení všetkých skutkových okolností v súdenej veci súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je dôvodné žalovanému nepriznať ich náhradu voči žalobcovi. Stotožnil sa s názorom konajúceho súdu, že pre žalobcu by bolo nespravodlivé, aby okrem neúspechu v konaní, nie z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, či nedôvodnosti nároku, ale z dôvodu úspešne vznesenej námietky premlčania žalovaným za daných okolností mal znášať aj trovy žalovaného tohto súdneho konania. Ako je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd riadne a dostatočne posúdil všetky okolnosti prerokovávanej veci, ktoré mohli viesť k aplikovaniu ustanovenia , a to osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov, okolnosti ktoré viedli žalobcu k uplatneniu si práva na súde a postoj strán v konaní, čo uviedol aj v odôvodnení napadnutého rozsudku. Stotožňuje sa s názorom žalobcu, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by sa súd obmedzil výlučne na konštatovanie, že uplatnenie námietky premlčania po uplynutí žalovaným namietaných takmer 4 rokoch po začatí konania je jediným dôvodom na nepriznanie náhrady trov konania žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, ale práve naopak opisuje postoj strán v priebehu konania, ako aj pred jeho začatím a poukazuje na skutočnosť, že žalobca neporušil žiadnu zmluvnú povinnosť vo vzťahu k žalovanému,

a snahu žalobcu o dosiahnutie dohody so žalovaným, ktorá napokon viedla k premlčaniu jeho nároku, ktorú vnímal ako pochopiteľnú a legitímnu.

22. Ďalej súd správne prihliadol aj na meniacu sa argumentáciu žalovaného v rámci procesnej obrany proti uplatnenému nároku, keď v momente ako mal žalovaný za preukázané, že jeho argumentáciu žalobca vyvrátil, uviedol ďalšie nové tvrdenia, až napokon dospel k argumentácii spočívajúcej v premlčaní nároku žalobcu, a to aj napriek svojim predchádzajúcim tvrdeniam, že faktúra bola vystavená žalobcom predčasne. Konanie žalovaného tak viedlo k nedôvodným prieťahom v konaní, čo rovnako uviedol súd v napadnutom rozsudku, keď konštatoval, že ak by bola námietka premlčania podaná pri prvom úkone žalovaného v konaní, je viac ako zrejmé, že výška trov konania, ktorá vznikla v konaní by bola rádovo nižšia ako nakoniec vznikla. Odvolací súd nepovažoval za podstatnú skutočnosť, či sa tak udialo po takmer štyroch rokoch ako uviedol súd prvej inštancie, alebo po vyše dvoch rokoch ako uviedol žalovaný. Podstatnou bola najmä skutočnosť, že námietka premlčania bola vznesená po dlhšom časovom období od začiatku konania, a to až následne po vyvrátení účelových tvrdení žalovaného. V tejto súvislosti odvolací súd zhodne so žalobcom dáva do pozornosti Nález Ústavného súdu SR ÚS 601/2020, ako aj skutočnosť, že žalovaný rovnako ako aj žalobca bol počas celého konania zastúpený právnym zástupcom, a teda so žalobou musel byť riadne oboznámený už v momente podania odporu voči platobnému rozkazu, v ktorom však námietku premlčania nevzniesol. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že v prípade nepriznania náhrady trov konania žalovanému nejde o sankcionovanie žalovaného, ale o vyvodenie dôsledkov z jeho konania.

23. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvej inštancie zohľadnil všetky skutkové a procesné okolnosti, správne vyhodnotil, že boli splnené procesné podmienky na aplikáciu ust. a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Súd na správne zistený skutkový stav aplikoval správnu právnu normu ( ); a zároveň použitú právnu normu správne interpretoval a aplikoval v konaní. V konaní boli naplnené dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle a rozhodnutie súdu je v tejto časti rozsudku vecne správne a dostatočne odôvodnené. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok v napadnutej časti II. výroku o trovách konania podľa potvrdil ako vecne správny.

24. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. . Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie.

26. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

27. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).