Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-7Sa/50/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, sudcom: Mgr. Jurajom Markom, v právnej veci žalobkyne: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX D., zastúpenej advokátskou kanceláriou Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti konania a rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 25.04.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 25.04.2022 zrušujea vec vracia tomuto orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

II. Správny súd v Bratislave žalobcovi právo na náhradu trov konania priznáva. Po právoplatnosti tohto rozsudku súd rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava (ďalej ako „prvostupňový orgán“), svojim rozhodnutím č. XXX- XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 10.02.2022 priznala žalobcovi nárok na nemocenské z nemocenského poistenia zamestnanca od 13. januára 2022 do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, vo výške 10,38587000 EUR (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“).

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa včas odvolanie, v ktorom namietala priznanú výšku nemocenského, ktorá podľa jej názoru nevychádzala z príjmov z Českej republiky a žiadala prehodnotiť prvostupňové rozhodnutie aj v zmysle judikatúry súdneho dvora Európskej únie. Uviedla, že z dôvodu využitia voľného pohybu osôb nemôže byť poškodená, nakoľko podľa článku 5 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej ako „Nariadenie“) platí rovnocennosť pri zaobchádzaní pri dávkach, príjmoch, faktoch a udalostiach. Tvrdila, že jej bola priznaná nižšia suma dávky, než na ktorú má nárok. Uviedla, že ak by pracovala na Slovensku, pri určení výšky dávky by sa vychádzalo z príjmov dosiahnutých za obdobie od januára 2021 do júna 2021 a odkázala na rozsudok tretej komory Súdneho dvora zo dňa 15.12.2011 Försäkringskassan c/a Elisabeth Bergström (vec C-257/10), ktorý priložila ako prílohu k odvolaniu. K odvolaniu priložila aj pracovnoprávne podklady (formulár E 104 zo dňa 08.02.2022, potvrdenia o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti za rok 2021 a evidenčný list dôchodkového poistenia vydaný českou inštitúciou).

3. Prvostupňový orgán na základe odvolania prvostupňové rozhodnutie opätovne preskúmal, nakoľko však ani po jeho opätovnom preskúmaní odvolaniu nevyhovel v celom rozsahu, tak v súlade s § 217

ods. 2 ZSP predložil odvolanie spolu so spisovým materiálom Sociálnej poisťovni, ústredie (ďalej ako „žalovaná“) ako odvolaciemu orgánu.

4. Žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 25.04.2022 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobkyne voči prvostupňovému rozhodnutiu v celom rozsahu zamietla a prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdila. Napadnuté rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že na žalobkyňu sa počas jej pracovného pomeru v Českej republike vzťahovala legislatíva Českej republiky – konštatovala, že o uvedenom svedčí formulár E 104 zo dňa 08.02.2022 vystavený príslušnou českou inštitúciou, podľa ktorého bola žalobkyňa od 02.12.2013 do 30.06.2021 nemocensky poistená podľa právnych predpisov Českej republiky. Ďalej konštatovala, že priamo v úvodnej vete ustanovenia článku 5 Nariadenia sa k rovnocennosti zaobchádzania pri dávkach, príjmoch, faktoch alebo udalostiach uvádza, že uvedené ustanovenie platí, pokiaľ nie je v tomto Nariadení ustanovené inak; inak je pritom ustanovené v článku 21 Nariadenia. V článku 5 Nariadenia má ísť teda o všeobecnú zásadu, ktorá môže byť prekonaná niektorým z nasledujúcich špeciálnych ustanovení, pričom takýmto špeciálnym ustanovením je článok 21 Nariadenia. Ak sa za príslušnú inštitúciu členského štátu bude dosadená Sociálna poisťovňa a za právne predpisy, predpisy Slovenskej republiky, tak z článku 21 ods. 2 Nariadenia vyplýva, že pri výpočte nemocenského podľa právnych predpisov Slovenskej republiky sa zohľadňujú výlučne príjmy (vymeriavacie základy na platenie poistného na nemocenské poistenie), ktoré žalobkyňa dosiahla podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, čo znamená, že na príjmy dosiahnuté v inom členskom štáte Európskej únie sa pri určení výšky nemocenskej dávky neprihliada (preto pri výpočte nemocenského nie je podľa žalovanej možné zohľadniť plat alebo príjem dosiahnutý žalobkyňou u zamestnávateľa v Českej republike). Žalovaná ďalej uviedla, že vychádzala aj z metodiky príslušného útvaru, ktorý je zmysle Organizačného poriadku Sociálnej poisťovne kompetentný metodicky riadiť činnosť pobočiek Sociálnej poisťovne v oblasti nemocenských dávok, pričom základným pravidlom pri nároku na nemocenské dávky v zmysle koordinačných nariadení je, že nárok na tieto dávky majú osoby podľa právnych predpisov toho členského štátu Európskej únie, v ktorom sú zamestnané, t. j. nemocensky poistené, a teda v ktorom platia príspevky na nemocenské poistenie (lex loci laboris). V tejto súvislosti uviedla, že každý štát má vo vlastných právnych predpisoch zadefinované podmienky nároku na nemocenské dávky a postupy pri výpočte výšky týchto dávok, pričom ak by bolo zámerom koordinačných nariadení, že pri určení výšky nemocenských dávok sa zohľadňuje i príjem dosiahnutý v určenom období v inom členskom štáte, bola by táto skutočnosť v koordinačných nariadeniach ustanovená a boli by na tieto účely vytvorené príslušné formuláre, ktoré slúžia na účely výmeny relevantných informácií medzi jednotlivými členskými štátmi, tak ako je to napríklad v prípade dávky v nezamestnanosti.

5. Na rozdiel od dávky v nezamestnanosti, ktorá sa refunduje, sa podľa žalovanej nemocenské dávky podľa ustanovení koordinačných nariadení nerefundujú a ani príjmy dosiahnuté na území iného členského štátu sa pri výpočte dávky nezohľadňujú. Žalovaná sa vo svojej praxi doposiaľ nestretla s požiadavkou príslušnej inštitúcie iného členského štátu o potvrdenie vymeriavacích základov dosiahnutých podľa slovenských právnych predpisov na účely ich zhodnotenia pre určenie výšky nemocenskej dávky podľa právnych predpisov iného členského štátu.

6. Nariadenie pritom nepriznáva nárok na dávky sociálneho poistenia, nedefinuje svoje vlastné špecifické podmienky nároku na dávky, iba koordinuje túto oblasť, pričom zaručuje rešpektovanie rozličných vnútroštátnych predpisov – mala za to, že z uvedeného dôvodu sa po zistení, ktorá legislatíva sa na konkrétnu fyzickú osobu pri jej životnej situácii použije, na samotné posúdenie nároku na dávku a jej výpočet použijú výlučne vnútroštátne právne predpisy štátu príslušného na priznanie dávky.

7. Žalovaná ďalej uviedla, že jej nie sú známe rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, ktoré by bližším spôsobom definovali výklad dotknutých ustanovení Nariadenia viažucich sa k výpočtu nemocenských dávok, avšak príslušné ustanovenia Nariadenia vykladá v zhode s aplikačnou praxou inštitúcií iných členských štátov.

8. K posúdeniu nároku na materské žalobkyne uviedla, že z vnútroštátnych predpisov Slovenskej republiky vyplýva, že žalobkyňa dosiahla príjem na území Slovenskej republiky pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky za kratšie obdobie ako 90 dní a v roku 2021 nebola žalobkyňa nemocensky poistená podľa právnych predpisov Slovenskej republiky u iného zamestnávateľa ako u zamestnávateľa MENTUM, s.r.o., a preto pri výpočte výšky dávky sa vychádza z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.

II.

Žaloba

9. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 13.06.2022 domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne, a to najmä z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť dôvodov. Poukázala na článok 48 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj na články 4 až 6 Nariadenia. Uviedla, že v jej prípade neboli správne zohľadnené uvedené ustanovenia Nariadenia, čo sa v konečnom dôsledku odrazilo aj v nesprávnom vyčíslení dávky nemocenského. Tvrdila, že uvedená skutočnosť mala závažný dopad na jej finančnú situáciu ako slobodnej matky, ktorá sa spoliehala práve na doposiaľ získaný príjem z Českej republiky. Uviedla, že žalovaná v žiadnom rozsahu neprihliadla na jej finančné ohodnotenie v období od roku 2013 do 2021, ktoré predstavovalo mesačne zhruba 4.800 EUR v hrubom - ak by žalovaná prihliadla na jej nadštandardný príjem v čase práce v zahraničí, výška materského na deň by predstavovala 55,87 EUR na deň, čo je o 41,71 EUR viac, ako jej žalovaná určila z pravdepodobného vymeriavacieho základu. Bola toho názoru, že žalovanej tvrdenie o skutočnosti, že bola poistená menej ako 90 dní v rozhodujúcom období je nesprávne, nakoľko v zmysle článku 6 Nariadenia malo prísť k sčítaniu poistných dôb. Poukázala na to, že okrem toho, že v konaní žalovanej absentuje dodržiavanie princípu započítania dôb poistného, je možné v konaní žalovanej badať aj nerešpektovanie ďalších princípov, na ktorých je Nariadenie budované, a to predovšetkým princíp rovnocennosti zaobchádzania pri dávkach, príjmoch, faktoch alebo udalostiach.

10. Uviedla, že hoci Nariadenie explicitne neupravuje započítavanie príjmov zo zahraničných členských štátov na účely nemocenského poistenia, tak nesúhlasí s tvrdením žalovanej o nemožnosti zohľadnenia zahraničných príjmov. Mala za to, že cieľom Nariadenia bolo predovšetkým zabezpečiť ochranu sociálnych práv migrujúcich pracovníkov, čo zahŕňa aj skutočnosť, že sú členské štáty povinné zohľadniť pri priznávaní a vyplácaní dávok sociálneho zabezpečenia všetky skutočnosti, ktoré sa stali v inom členskom štáte ako keby sa stali na území daného štátu, a sú rozhodujúce vo vzťahu k dávkam sociálneho zabezpečenia - z uvedeného dôvodu preto nerozumie prístupu žalovanej, ktorá svojím postupom a napadnutým rozhodnutím znemožnila poberanie nemocenského v takej výške, v akej by jej mala v zmysle eurokonformného výkladu práva patriť.

11. Vzhľadom na účel nemocenských dávok, ktoré sa poskytujú poistencovi za účelom zabezpečenia príjmu v prípade, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne práceneschopným na výkon zárobkovej činnosti, bola toho názoru, že by sa mali analogicky aplikovať ustanovenia Nariadenia o zohľadnení zahraničných príjmov na účely dávky v nezamestnanosti, ktorá sa účelom zhoduje s dávkou materského. Poukázala na to, že obe dávky slúžia na pokrytie príjmu v čase, keď poistenec nie je schopný vykonávať zárobkovú činnosť a tým pádom uhrádzať svoje základné existenčné životné potreby. Mala za to, že by sa malo na jej situáciu aplikovať analogicky ustanovenie článku 61 Nariadenia o výpočte dávok v nezamestnanosti a rovnako by sa malo uplatniť na účely dávky nemocenského aj ustanovenie článku 65 ods. 6 až 8 Nariadenia, v zmysle ktorého je možné dávku v nezamestnanosti refundovať.

III.

Konanie pred správnym súdom

12. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 02.11.2022 prakticky zopakovala celý obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Zotrvala na svojich argumentoch a mala za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom o sociálnom poistení, v súlade s koordinačnými predpismi a na základe spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci. Žalobu žiadala zamietnuť ako nedôvodnú. Nežiadala o nariadenie pojednávania.

13. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k žalobe zo dňa 27.03.2023 uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovanej a zotrváva na podanej žalobe. Obdobne ako v podanej žalobe poukázala na článok 5 a 6 Nariadenia, podľa ktorých mala žalovaná na účely výpočtu nemocenského pristúpiť k zohľadneniu jej príjmov dosiahnutých za obdobie rokov od 2013 do 2021 na území Českej republiky. V ostatnom sa pridŕžala argumentácie uvedenej v podanej žalobe a žiadala, aby súd žalobe vyhovel.

14. Žalovaná sa k uvedenému vyjadreniu žalobkyne v ďalšom konaní nevyjadrila.

IV.

Relevantné právne predpisy

15. Podľa (ďalej len „“), správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

16. Podľa , správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba.

17. Podľa článku 5 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej ako „Nariadenie“), pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak a vzhľadom na osobitné vykonávacie ustanovenia, platí toto: a) ak podľa právnych predpisov príslušného členského štátu má poskytnutie dávok sociálneho zabezpečenia a iného príjmu určité právne účinky, príslušné ustanovenia takýchto právnych predpisov sa uplatňujú tiež na poskytnutie rovnocenných dávok získaných podľa právnych predpisov iného členského štátu, alebo na príjem získaný v inom členskom štáte; b) ak sú podľa právnych predpisov príslušného členského štátu právne účinky prisúdené výskytom určitých faktov alebo udalostí, takýto členský štát zohľadní podobné fakty alebo udalosti, ktoré sa vyskytli v ktoromkoľvek členskom štáte, ako keby sa stali na jeho vlastnom území. 18. Podľa článku 6 Nariadenia, pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, príslušná inštitúcia členského štátu, právne predpisy ktorého: (i) nadobudnutie, zachovanie, trvanie alebo znovunadobudnutie práva na dávky, (ii) pokrytie právnymi predpismi, alebo (iii) prístup k alebo vyňatie z povinného, voliteľného nepretržitého alebo dobrovoľného poistenia, podmieňujú ukončením dôb poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliskom, zohľadní v potrebnom rozsahu doby poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliska, dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek iného členského štátu, ako keby tieto doby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje. 19. Podľa článku 21 ods. 2 a 4 Nariadenia, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy ustanovujú, že výpočet peňažných dávok má vychádzať z priemerného príjmu alebo priemerného príspevku, určí takýto priemerný príjem alebo príspevok výlučne odkazom na príjmy potvrdené ako vyplatené alebo príspevky zaplatené počas dôb dosiahnutých podľa uvedených právnych predpisov (2). Odsek 2 a 3 sa uplatňujú mutatis mutandis na prípady, v ktorých právne predpisy uplatňované príslušnou inštitúciou ustanovujú špecifickú referenčnú dobu, ktoré zodpovedá v danom prípade buď čiastočne alebo úplne dobám, ktoré daná osoba dosiahla podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov (4).

V.

Právne posúdenie správneho súdu

20. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. a , preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia ( ), neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach (/ , a 2 ), bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa ustanovenia , a dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne.

21. Ako predmet sporu v tejto právnej veci správny súd identifikoval určenie výšky nemocenského, ktoré žalovaná podľa názoru žalobkyne určila v rozpore s ustanoveniami Nariadenia, a to bez zohľadnenia príjmov a odvedeného poistného za pracovnú činnosť vykonanú žalobkyňou na území Českej republiky a v konečnom dôsledku aj bez zohľadnenia príjmov a odvedeného poistného za pracovnú činnosť vykonanú žalobkyňou na území Slovenskej republiky.

22. Z napadnutého rozhodnutia, ako aj zo skutkového stavu, tak ako bol pred správnym súdom ustálený, vyplýva, že ku dňu vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti žalobkyne, povinné nemocenské poistenie u jej zamestnávateľa na území Slovenskej republiky trvalo menej ako 90 dní. Za rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu žalovaná následne určila kalendárny rok 2021, ktorý predchádzal kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (§ 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení). Na základe takto určeného rozhodujúceho obdobia žalovaná skonštatovala, že v tomto období žalobkyňa nedosiahla na území Slovenskej republiky žiadny zohľadniteľný vymeriavací základ, nakoľko nebola nemocensky poistená podľa predpisov Slovenskej republiky u iného zamestnávateľa ako u zamestnávateľa MENTUM, s.r.o.. Dôsledkom takto vyhodnoteného skutkového stavu, žalovaná vypočítala výšku nemocenského podľa ustanovenia § 37 ods. 1 zákona o sociálnom poistení z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57 zákona o sociálnom poistení (namiesto vymeriavacieho základu odvíjajúceho sa od reálnych príjmov žalovanej určeného podľa § 55 zákona o sociálnom poistení).

23. Použitie právnych predpisov Slovenskej republiky a nezohľadnenie príjmov dosiahnutých na území Českej republiky žalovaná zdôvodnila ustanoveniami Nariadenia.

24. Žalovaná pri svojej argumentácii poukazuje na výnimku z ustanovenej rovnosti zaobchádzania pri dávkach, príjmoch, faktoch alebo udalostiach (podľa článku 5 Nariadenia), ktorá má byť podľa názoru žalovanej ustanovená v článku 21 ods. 2 a 4 tohto Nariadenia.

25. Tak ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, uvedené ustanovenia Nariadenia žalovaná interpretovala, a následne aplikovala tak, že pri výpočte nemocenského pre žalobkyňu musia byť použité právne predpisy Slovenskej republiky, pričom sa pri výpočte zohľadňujú výlučne príjmy (vymeriavacie základy na platenie poistného), ktoré navrhovateľka dosiahla podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Na príjmy dosiahnuté v inom členskom štáte EÚ sa podľa výkladu predmetných ustanovení Nariadenia žalovanou neprihliada, a preto pri výpočte nemocenského nie je možné zohľadniť plat alebo príjem dosiahnutý žalobkyňou v Českej republike.

26. Vyššie uvedený výklad Nariadenia žalovanou nie je správny, nakoľko je založený výlučne na izolovanej aplikácii ustanovenia článku 21 ods. 2 Nariadenia, nerešpektujúc ostatné ustanovenia tohto Nariadenia. Takýto výklad Nariadenia mal v konečnom dôsledku za následok aplikáciu nesprávnych ustanovení zákona o sociálnom poistení a nesprávne určenie výšky nemocenského, tak ako na to poukazuje žalobkyňa v podanej správnej žalobe.

27. Správny súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovanej týkajúcej sa uplatnenia právnych predpisov Slovenskej republiky pri výpočte nemocenského (článok 11 ods. 1 v spojení s ods. 3 písm. a) Nariadenia), ako aj povinnosti zohľadniť zákonnú výnimku pri paušálne ustanovenej rovnosti zaobchádzania pri dávkach, príjmoch, faktoch alebo udalostiach podľa článku 5 Nariadenia (článok 21 ods. 2 a 4 Nariadenia).

28. Správny súd sa však nestotožňuje s výkladom a následnou aplikáciou článku 21 ods. 2 a 4 Nariadenia žalovanou, nakoľko žalovaná pri výklade tohto ustanovenia nerozlíšila zohľadnenie výšky príjmu dosiahnutého v inom členskom štáte (článok 5 Nariadenia) a zohľadnenie doby poistenia (článok 6 Nariadenia), viď argumentáciu nižšie.

29. Podľa článku 21 ods. 2 a 4 Nariadenia, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy ustanovujú, že výpočet peňažných dávok má vychádzať z priemerného príjmu alebo priemerného príspevku, určí takýto priemerný príjem alebo príspevok výlučne odkazom na príjmy potvrdené ako vyplatené alebo príspevky zaplatené počas dôb dosiahnutých podľa uvedených právnych predpisov (2), pričom citovaný odsek 2 sa uplatňuje mutatis mutandis aj na prípady, v ktorých právne predpisy uplatňované príslušnou inštitúciou ustanovujú špecifickú referenčnú dobu, ktorá zodpovedá v danom prípade buď čiastočne alebo úplne dobám, ktoré daná osoba dosiahla podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov (4).

30. Z uvedeného ustanovenia článku 21 ods. 2 Nariadenia je zrejmé, že v prípade, ak príslušné právne predpisy (právne predpisy SR) ustanovujú, že pri výpočte peňažnej dávky (nemocenského) je potrebné vychádzať z priemerného príjmu, príslušná inštitúcia (žalovaná) má vychádzať z príjmu dosiahnutého

podľa právnych predpisov SR. Takýto výklad uvedeného ustanovenia Nariadenia zaujala v napadnutom rozhodnutí aj žalovaná.

31. Ustanovenie článku 21 ods. 2 Nariadenia je však doplnené odsekom 4, podľa ktorého sa má odsek 2 aplikovať aj na prípady, ak referenčná doba, určená ako minimálny predpoklad pre vznik nároku a výpočet peňažnej dávky (nemocenského) podľa právnych predpisov SR, bola dosiahnutá z časti alebo úplne podľa právnych predpisov iného členského štátu. To znamená, že ustanovenie článku 21 ods. 4 Nariadenia výslovne počíta s tým, že referenčnú dobu, určenú ako minimálny predpoklad pre vznik nároku a výpočet nemocenského podľa právnych predpisov SR, je možné dosiahnuť z časti alebo úplne podľa právnych predpisov iného členského štátu, a pre takýto prípad určuje, že aj v tomto prípade je pre výpočet výšky nemocenského potrebné zohľadniť výlučne príjem dosiahnutý podľa právnych predpisov SR.

32. Obsahom ustanovenia článku 21 ods. 2 a 4 Nariadenia je teda skutočne výnimka zo všeobecnej zásady rovnocennosti zaobchádzania pri dávkach, príjmoch, faktoch alebo udalostiach podľa článku 5 Nariadenia, nakoľko sa pri výpočte dávky nemocenského nezohľadňuje samotná výška príjmu dosiahnutá v inom členskom štáte ako v štáte v ktorom má byť dávka nemocenského poskytnutá, tak ako to argumentuje žalovaná.

33. Toto ustanovenie však neustanovuje výnimku zo všeobecnej zásady podľa článku 6 Nariadenia, na základe ktorej je príslušná inštitúcia (žalovaná), pri posudzovaní nároku na dávku nemocenského, povinná zohľadniť rozsah doby poistenia dosiahnutej podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek iného členského štátu, ako keby tieto doby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia (žalovaná) uplatňuje (právne predpisy SR).

34. Pri výpočte nemocenského je teda podľa vyššie uvedeného výkladu príslušných ustanovení Nariadenia potrebné postupovať tak, že sa zohľadní výška príjmu dosiahnutá v rozhodujúcom členskom štáte (v tomto prípade SR) a referenčná doba vyžadovaná právnymi predpismi SR pre vznik nároku a výpočet nemocenského bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte bola dosiahnutá.

35. Iba takýmto výkladom je možné dosiahnuť ochranu sociálnych práv migrujúcich pracovníkov, aby neboli diskriminovaní pri vzniku nároku a výpočte výšky sociálnych dávok tým, že poistné odviedli v inom členskom štáte. Zároveň však tento výklad zohľadňuje ekonomické záujmy jednotlivých členských štátov, keď sa pri určení samotnej výšky sociálnych dávok odkazuje na príjem dosiahnutý výlučne v rozhodujúcom členskom štáte.

36. Takýto výklad ustanovenia článku 21 ods. 2 a 4 Nariadenia neodporuje ani metodike príslušného útvaru Sociálnej poisťovne, ústredie, na ktorý odkazuje v napadnutom rozhodnutí žalovaná, podľa ktorého má byť základným pravidlom pri nároku na nemocenské dávky to, že nárok na tieto dávky majú osoby podľa právnych predpisov toho členského štátu EÚ, v ktorom sú zamestnané (nemocensky poistené). Nemocenské na základe uvedeného výkladu Nariadenia bude totiž stále poskytnuté a určené osobe podľa právnych predpisov členského štátu EÚ, v ktorom je poberateľ dávky sociálne poistený. Jediným rozdielom je, že pri posudzovaní jeho nároku bude v prípade potreby zohľadnená aj doba poistenia dosiahnutá v inom členskom štáte s odkazom na príjem dosiahnutý v štáte rozhodujúcom.

37. Čo sa týka argumentu žalovanej uvedenom v napadnutom rozhodnutí, že pokiaľ by mal byť príjem z iného ako rozhodujúceho členského štátu zohľadnený pri určení výšky nemocenského, bola by táto skutočnosť v Nariadení uvedená a boli by za týmto účelom vytvorené príslušné formuláre, ktoré by slúžili na účel výmeny relevantných informácií medzi jednotlivými členskými štátmi, tak správny súd uvádza, že čo sa týka zohľadnenia doby príjmu z iného členského štátu, presne tak tomu aj je. Na základe argumentácie vyššie správny súd poukázal na to, že podľa článku 6 Nariadenia, je žalovaná, pri posudzovaní nároku na dávku nemocenského, povinná zohľadniť rozsah doby poistenia dosiahnutej podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek iného členského štátu, ako keby tieto doby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov SR. Formulár za účelom výmeny relevantných informácií medzi jednotlivými členskými štátmi týkajúci sa zohľadnenia doby poistenia predložila žalovanej samotná žalobkyňa spolu so žiadosťou o priznanie nemocenského, viď formulár E 104/CZ – Potvrzení týkající se sčítání dob pojištění, zaměstnání nebo bydlení, odkazujúce na predchádzajúce nariadenia EHS, ktoré boli konsolidované vyššie citovaným Nariadením.

38. Žalovaná teda nepostupovala správne, ak pri výpočte nemocenského nezohľadnila dobu poistenia žalobkyne v Českej republike (riadne preukázanú od 2. decembra 2013 do 30. júna 2021) a bez ďalšieho v napadnutom rozhodnutí skonštatovala, že žalobkyňa v rozhodujúcom období (kalendárny rok 2021) určenom podľa ustanovenia § 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, nedosiahla žiadny zohľadniteľný vymeriavací základ (napriek preukázanému výkonu pracovnej činnosti a odvádzaniu poistného v Českej republike od 1. januára do 30. júna 2021 a výkonu pracovnej činnosti a odvádzaniu poistného v Slovenskej republike od 1. decembra do 31. decembra 2021).

39. Na základe uvedených skutočností teda správny súd prisvedčil argumentácii žalobcu, týkajúcej sa nezákonnosti napadnutého rozhodnutia v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia, spočívajúceho v nesprávnej interpretácii a aplikácii ustanovení Nariadenia s následkom nesprávneho určenia výšky nemocenského podľa príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení.

40. Na základe vyššie uvedeného výkladu príslušných ustanovení Nariadenia sa naopak správny súd nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, ktorá sa domáhala zohľadnenia výšky jej príjmu dosiahnutého v Českej republike na základe analogickej aplikácie ustanovení Nariadenia týkajúcich sa dávok v nezamestnanosti (článok 61 Nariadenia). Ustanovenie článku 21 Nariadenia vzťahujúce sa výslovne na dávku nemocenského je podľa názoru správneho súdu dostatočne určité a zrozumiteľné, preto analógia s ustanovením článku 61 nie je potrebná, navyše v situácii, keď článok 21 ods. 2 Nariadenia zohľadnenie výšky príjmu z iného, ako rozhodujúceho členského štátu vylučuje. Tento záver správneho súdu však nemá vplyv na skonštatovanú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a nesprávne určenie nemocenského žalovanou na základe argumentácie vyššie.

41. Napadnuté rozhodnutie teda vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a trpí vadou podľa ustanovenia , na základe čoho správny súd napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

42. V ďalšom konaní žalovaná opätovne posúdi a určí výšku nemocenského podľa príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení a Nariadenia, pričom bude postupovať podľa právneho názoru správneho súdu tak, že zohľadní výkon pracovnej činnosti v Českej republike, akoby bol dosiahnutý v Slovenskej republike, s odkazom na výšku príjmu dosiahnutú v Slovenskej republike (článok 21 ods. 2 a 4 Nariadenia).

43. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu ( ). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej ako „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môže v konaní o kasačnej sťažnosti zvoliť na zastupovanie advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci ( v spojení s ).