Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/43/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. L. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., N. XXXX/X, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny X., pochádzajúceho z rodičov F. X., rod. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X., N. XXXX/X, t.č. bytom X., F. XX, zastúpenej v konaní JUDr. Zuzanou Molokáčovou, advokátkou v Prešove, Masarykova 16 a P. X., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K., B. XXXX/XX, zastúpeného v konaní Mgr. Otom Salokym, advokátom v Prešove, Hlavná 94, o zvýšenie výživného a o určenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 27P/323/2022-359 zo dňa 19.02.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného od 1.12.2022 a určenie vyživovacej povinnosti otca pri nariadenej striedavej starostlivosti od 1.7.2024.

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) rozsudkom rozhodol cit.:

„I. z a m i e t a návrh matky na zvýšenie výživného počnúc dňom 1.12.2022,

II. platenie výživného zo strany rodičov navzájom počas striedavej osobnej starostlivosti v týždenných intervaloch počnúc právoplatnosťou výroku o striedavej osobnej starostlivosti (t.j. od 1.7.2024) n e u r č u j e ,

III. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že maloletý L. na čas po rozvode bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 150 Eur mesačne. Zároveň bol upravený styk otca s maloletým L.. Rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 27P/323/2022-132 zo dňa 21.11.2023 bol maloletý L. zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Maloletý L. je aj naďalej v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, avšak po právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku sa strieda u rodičov v týždenných intervaloch. V čase, keď je maloletý v starostlivosti matky, bývajú spolu v mestskom nájomnom byte, za ktorý matka platí 330 Eur mesačne nájom a 40 Eur mesačne poplatok za plyn a elektrinu. Zároveň spláca úvere po 103,22 Eur mesačne, pričom ide o úvery z obdobia, keď rodičia maloletého žili v spoločnej domácnosti ako manželia a boli použité na kúpu motorky a dlažby do spoločnej domácnosti. V auguste 2024 matka

zaplatila maloletému stravu na celý rok v sume 32 Eur. Z uvedenej platby sa vracia poplatok za dni, kedy sa v škole nestravuje. Zároveň matka platí internet v domácnosti, stravu pre L. každý druhý týždeň v sume 200 Eur mesačne a uhrádza odvoz smetí za maloletého v sume 55 Eur ročne, čo predstavuje sumu 4,58 Eur mesačne. V roku 2024 boli spolu v lete na dovolenke v K., ktorú matka uhradila v sume 1600 Eur. Tiež mu pravidelne uhrádza zubára a strihanie. Matka je aj naďalej zamestnaná vo firme Y. Z. Q.. so sídlom v B. (F. Q.), kde jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie január až november 2024 bol vo výške 1 194,60 Eur mesačne. Matka v priebehu konania poukázala na to, že medzi ňou a otcom je majetková disproporcia , ktorá vznikla titulom vyporiadania BSM, pretože otec nadobudol do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti, ktoré ohodnotila firma X. O. Q.., realitné centrum dňa 17.1.2024 na sumu 269 000 Eur a ona nadobudla kompenzačné vyrovnanie iba v sume 35 000 Eur. Otec býva v rodinnom dome so svojou priateľkou, plnoletou dcérou a s maloletým L., ktorý sa tam zdržiava 2 týždne v mesiaci z dôvodu týždennej striedavej osobnej starostlivosti. Za predmetný dom platí inkaso v sume 280 Eur mesačne. Na spoločnej domácnosti sa finančne podieľala aj jeho priateľka, ktorá je aktuálne nezamestnaná, keďže zrušili herňu, kde pracovala ako krupiérka. Do domácnosti prispieva aj plnoletá dcéra, ktorá je zamestnaná. Otec je zamestnaný vo firme I. D. Q.., K., kde za obdobie január až november 2024 bol jeho priemerný čistý mesačný príjem 616,46 Eur, v mesiaci december 2024 vo výške 616,61 Eur a v mesiaci január 2025 vo výške 666,36 Eur. Priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od januára 2024 do januára 2025 bol u otca vo výške 633,14 Eur. Okrem uvedeného otec poberá benefity od zamestnávateľa, ktoré spočívajú v úhrade pohonných hmôt mesačne v sume 100 Eur, príspevku na mobilný telefón v sume 25 Eur mesačne, k dispozícii má osobné motorové vozidlo, ktoré by musel zakupovať na leasing a tiež má k dispozícii notebook. S úhradou pohonných hmôt a mobilného telefónu je jeho čistý mesačný príjem 758,14 Eur. V období od 1.7.2020 do 1.1.2023 pracoval na znížený, respektíve čiastočný pracovný úväzok a v súčasnej dobe pracuje na plný pracovný úväzok ako zamestnanec po tom, čo ako spoločník previedol svoj obchodný podiel na ďalšieho spoločníka za sumu 2500 Eur. Odôvodnil to súkromnými problémami súvisiacimi s rozvodom manželstva. Maloletý L. v čase rozhodnutia prvostupňového súdu navštevoval 8. ročník základnej školy, aktuálne je v 9. ročníku základnej školy. Otec mu platí telefón v sume 21 Eur mesačne, poistku 24 Eur mesačne a internet v domácnosti. Zakupuje mu oblečenie a obuv, ktoré si maloletý necháva v jeho domácnosti a zároveň otec prispieva matke na jeho výživu sumou 150 Eur mesačne. Z Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 30.5.2024 bolo zistené, že rodičia maloletého L. sa dohodli, že výlučným vlastníkom v podiele 1/1 z celku z rodinného domu súpisné číslo XXXX, postavený na parcele A.-C.. XXXXX/XX v katastrálnom území K. spolu s príslušenstvom sa stáva otec. Zároveň sa rodičia dohodli, že výlučným vlastníkom v podiele X/X z celku k automatickej práčke sa stáva matka. Okrem rodinného domu sa stal výlučným vlastníkom otec maloletého aj k pozemkom v katastrálnom území K. na parcele A.-C.. XXXXX/XX - orná pôda o výmere 612 m2 a parcela A.-C.. XXXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 178 m2, tiež nadobudol kávovar, vysávač a domáce kino. Zároveň matka prebrala na seba záväzok do budúcnosti splácať zostatky úverov čerpaných od veriteľa F.. na základe zmlúv, ktoré sú špecifikované v zmluve o vyporiadaní BSM a zostatky týchto úverov sa zaväzuje v plnom rozsahu aj sama splatiť. Zároveň sa strany dohodli, že na vyrovnanie nadobúdaných majetkových hodnôt je otec povinný zaplatiť matke sumu 35 000 Eur ako vyrovnací podiel. Túto sumu obe strany považujú za primeranú, pričom uvedenú sumu otec zaplatil v plnej výške k rukám matky v hotovosti pri podpise dohody, čo obe strany potvrdili svojimi podpismi.

4. Na základe zisteného skutočného stavu dospel súd k záveru, že maloletý je aj naďalej v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch, pričom obaja rodičia sa rovnako podieľajú na zabezpečovaní základných a nevyhnutných potrieb maloletého, ako aj potrieb nad rámec bežného výživného. Každý z rodičov, ktorý má maloletého aktuálne v starostlivosti, mu zakupuje ošatenie, obuv, stravu, hygienu, lieky a v prípade, že je potrebné uhradiť nejaký nepredvídateľný výdavok, tento zakúpi matka a otec jej polovičnú sumu zašle. V priebehu konania maloletý L. sám potvrdil, že rodičia mu rovnako zakupujú ošatenie, obuv, stravu, dávajú mu vreckové a zakupujú učebné pomôcky a školské potreby podľa toho, u koho sa aktuálne nachádza. Doposiaľ otec na výživu maloletého pravidelne prispieva sumou 150 Eur mesačne, napriek tomu, že rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Súd preskúmal prevod obchodného podielu otca na jeho spoločníka vo výške 2 500 Eur výpisom z jeho účtu, pričom vyplatenú sumu otec vrátil svojmu otcovi v ten istý mesiac z dôvodu, že rovnakú sumu mu požičal pri zakladaní firmy. Otec predložil zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 30.7.2019, podľa ktorej výška základného imania obchodnej spoločnosti bola 5 000 Eur ku dňu podpísania zmluvy, pričom otec ako spoločník prehlásil, že na základnom imaní spoločnosti sa podieľal peňažným vkladom v sume 2 500 Eur. Príjem matky bol za

minulý rok priemerne mesačne 1 194,60 Eur aj s daňovým bonusom, ktorý poberá a ktorý bol od januára znížený na sumu 50 Eur mesačne. Zároveň poberá rodinné prídavky v sume 60 Eur mesačne. Príjem na strane otca je nižší, a to za obdobie január 2024 až január 2025 vo výške 633,14 Eur mesačne, avšak poberá benefity od zamestnávateľa v sume 100 Eur mesačne príspevok na pohonné hmoty, 25 Eur mesačne príspevok na mobilný telefón, užíva osobné motorové vozidlo od zamestnávateľa a užíva notebook poskytnutý zamestnávateľom. Súd zároveň zisťoval, aký príjem by otec mohol dosahovať na rovnakej pracovnej pozícii, nakoľko matka namietala, že v čase, keď žili v spoločnej domácnosti, bol jeho príjem podstatne vyšší. Pri rozhodovaní, či je dôvodné alebo nedôvodné určovať výživné pri striedavej osobnej starostlivosti u maloletého, vychádzal súd u otca z potencionality príjmu, ktorý by mohol dosahovať na rovnakej pozícii, akú vykonáva teraz, nakoľko mzda, ktorú poberá v súčasnej dobe je nižšia, ako priemerná mesačná mzda na Slovensku na obdobnej pozícii u iného zamestnávateľa. Súd nezistil výrazný nepomer v príjme oboch rodičov, a preto považoval za dôvodné výživné pri striedavej osobnej starostlivosti zo strany rodičov neurčiť. V priebehu konania matka namietala rozdielnu životnú úroveň maloletého, keď je striedavo v jej starostlivosti a v starostlivosti otca z dôvodu, že otec zostal bývať v rodinnom dome, z ktorého ona bola kompenzovaná finančne sumou 35 000 Eur mesačne. Poukazovala na majetkový nepomer na strane oboch rodičov, pri ktorom je dôvodné kompenzovať výškou výživného životnú úroveň maloletého v jej domácnosti, keďže býva iba v mestskom nájomnom byte. Pri zisťovaní majetkových pomerov u rodičov maloletého mal súd preukázané, že rodičia po rozvode manželstva uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM, takže išlo o dobrovoľné vysporiadanie sa zo strany oboch rodičov, kedy matka súhlasila s vyplatením kompenzačnej sumy vo výške 35 000 Eur s tým, že výlučným vlastníkom rodinného domu sa stal otec maloletého. Matka poukázala na majetkovú disproporciu v tom, že ona nie je vlastníčkou nehnuteľnosti a platí úvery z manželstva, ktoré sa zaviazala prevziať dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd neurčil výživné zo strany otca pre maloletého pri striedavej osobnej starostlivosti v týždenných intervaloch aj z dôvodu, že matke odpadla vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére, ktorej prispievala na výživu sumou 150 Eur mesačne a ktorá ostala bývať u otca. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd nepovažoval za adekvátne určovať vyživovaciu povinnosť počnúc právoplatnosťou výroku o striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Otec na výživu maloletého prispieval doposiaľ sumou 150 Eur mesačne a keďže sa spotrebované výživné u maloletých detí nevracia, podieľal sa doposiaľ na výžive maloletého viac, ako matka, napriek predbežnej vykonateľnosti výroku o výživnom. Súd zamietol návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletého L. počnúc dňom 1.12.2022, nakoľko v tomto období mal každý z rodičov v starostlivosti maloleté dieťa. Otec zabezpečoval starostlivosť vtedy ešte maloletej dcére T., ktorej matka prispievala na výživu 150 Eur mesačne a maloletý bol v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nepomerne, pričom rozdiel v počte dní, kedy ho mala matka viac, bol minimálny, a to 5 dní. Aj v tomto období súd vychádzal z potencionálneho príjmu, ktorý by otec dosahoval, pokiaľ by sa zamestnal na svojej pracovnej pozícii na lepšie platenom pracovnom mieste. Pokiaľ by súd vychádzal z potencionálneho príjmu otca vo výške 1 100 Eur mesačne, v tom čase mali obaja rodičia vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom, teda pre maloletého L. podľa odporúčacích tabuliek Ministerstva spravodlivosti by mal otec platiť výživné vo výške 18 % z príjmu, čo by predstavovalo sumu 176 Eur mesačne. Keďže otec už vtedy prispieval na výživu sumou 150 Eur mesačne a mal maloletého v nepomernej striedavej osobnej starostlivosti, súd považoval vtedy určené výživné za dostačujúce a také, ktoré zodpovedalo možnostiam a schopnostiam na strane otca.

5. Proti výrokom I., II. rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej v súlade s ust. , ods. 1 a ust. a nasl. . Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutých častiach zmenil a vyhovel jej návrhu na určenie výživného zo strany otca. V odvolaní ďalej uviedla, že matka nepocítila finančné výhody rovnomernej striedavej starostlivosti od 1.7.2024, pričom zvýšené výživné si uplatňuje aj za obdobie, ktoré predchádza súčasne nastavenej starostlivosti. Od poslednej úpravy výživného uplynulo takmer X rokov, ceny tovarov ako aj potreby dieťaťa vzrástli podstatným spôsobom a suma výživného 150 eur mesačne je v súčasnosti nedostatočná. Pokiaľ súd vo vzťahu k obchodného podielu otca vo firme má za to, že otec sa vzdal majetkového profitu z predaja obchodného podielu v trhovej hodnote. Možnosti otca podieľať sa na výžive maloletého sú vyššie, než reálne deklarované, čo súd prvého stupňa nebral do úvahy. Matka namietala, že v čase, keď žili v spoločnej domácnosti, bol príjem otca podstatne vyšší. Matka počas súdneho konania poukazovala na odlišnú životnú úroveň oboch rodičov. Bez ohľadu na dohodu rodičov pri vyrovnaní BSM právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Aj v prípade pomernej striedavej starostlivosti je rozdiel v majetkových dispozíciách oboch rodičov. Matka predložila ohodnotenie nehnuteľností, ktorých výlučným vlastníkom je otec maloletého, realitnou kancelárie X.

O., Q.. zo dňa 17.1.2024, ktorých hodnota sa pohybuje na úrovni 269.000 eur. Rodinný dom otca s bazénom poskytuje dieťaťu komfort aký mu matka, ktorá užíva mestský byt, nemôže vytvoriť a ak by mu to chcela kompenzovať má s tým zvýšené výdavky - výlety, návštevy kúpaliska a ďalšie aktivity podľa ročného obdobia. Súd poukázal na to, že matke odpadla vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére, ktorej prispievala na výživu sumou 150 Eur mesačne a ktorá ostala bývať u otca. Plnoletá dcéra je zamestnaná a spoločne s otcovou družkou sa všetci traja podieľajú na nákladoch domácnosti, v ktorej spoločne s otcom žijú. Aj tu je odlišná finančná situácia medzi matkou a otcom.

6. Otec vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( , ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s /, g/ ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

8. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje.

9. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie v svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

10. Úlohou súdu prvej inštancie po zrušení rozsudku v časti týkajúcej sa výživného bolo doplniť dokazovanie so zameraním sa na ustálenie príjmu otca, ktorý v priebehu konania previedol svoj podiel, ktorým sa ako spoločník podieľal na chode obchodnej spoločnosti a zároveň sa stal zamestnancom tejto spoločnosti s príjmom na úrovni výšky minimálnej mzdy. Rovnako tak súd mal porovnať majetkové pomery oboch rodičov a ich životnú úroveň.

11. Súd v bodoch 34. a 35. napadnutého rozsudku uzavrel, že na príjem otca je potrebné aplikovať zásadu potenciality, keďže zistil, že na obdobnej pracovnej pozícii v mieste bydliska otca sú dostupné pracovné ponuky, ktorých výšku súd ustálil na sumu 1.123 Eur mesačne. Táto úvaha súdu, ktorá sa opiera o zistený skutočný stav odvolací je podľa názoru odvolacieho súdu správna a vychádza zo zisteného skutočného stavu veci. Pracovná ponuka, ktorú predložila matka v odvolacom konaní je izolovaná, rozpätie platových podmienok je veľmi široké ( od 1.000 do 2.000 Eur v hrubom) a preto nie je možné mať za to, že by táto mala mať vplyv na záver súdu, ktorý ustálil výšku príjmu otca vychádzajúc z potenciality vo výške 1.123 Eur v čistom.

12. Matka vo svojom odvolaní napáda správnosť záveru súdu o tom, že v konaní nebola zistená disproporcia životných úrovní otca a matky s poukazom na to, že otec býva v rodinnom dome, pričom ona býva v nájomnom byte. Je potrebné súhlasiť s argumentáciou matky v odvolaní, že obsah dohody o vyporiadaní BSM nemá priamy súvis so životnou úrovňou rodičov a právom dieťaťa podieľať sa na nej. Na druhej strane je potrebné poukázať na to, že rodinný dom, v ktorom otec býva bol z veľkej časti postavený svojpomocne a v dome okrem mal. L. býva aj jeho plnoletá sestra T., ktorá už nadobudla schopnosť sa sama živiť.

13. Podľa § 62, ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

14. Podľa § 62, ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že mal. L. bol zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov s rovnomerným týždenným intervalom počnúc od 1.7.2024. Predtým prebiehala faktická asymetrická striedavá starostlivosť, pričom tak, ako to uviedol súd prvej inštancie v bode 39. napadnutého rozsudku, rozdiel v počte dní, kedy osobnú starostlivosť vykonávala matka bol minimálny, a to 5 dní. Otec prispieval na jeho výživu sumou 150 Eur mesačne, čo vzhľadom na rozsah výkonu osobnej starostlivosti aj odvolací súd považuje za dostatočné pre pokrytie potrieb mal. L.. Po nariadení striedavej osobnej starostlivosti je rozsah výkonu osobnej starostlivosti oboch rodičov rovnaký. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Pri veľkej disproporcii príjmov medzi rodičmi a na návrh jedného z rodičov alebo aj bez návrhu môže súd lepšie finančne situovanému rodičovi výživné aj určiť, a to zvyčajne na dorovnanie životnej úrovne dieťaťa v starostlivosti druhého, ekonomicky slabšieho rodiča, eventuálne na tvorbu úspor. ( Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom tzv. tabuľkové výživné Ministerstva spravodlivosti SR). Neurčenie vyživovacej povinnosti pri striedavej osobnej starostlivosti prichádza do úvahy vtedy, ak obaja rodičia majú približne rovnaké majetkové, zárobkové a osobné pomery a dĺžka striedavej osobnej starostlivosti je približne rovnaká. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že majetkové a zárobkové pomery rodičov sú porovnateľné vzhľadom na výšku príjmu matky a potenciálnej výšky príjmu otca, preto výživné nie je potrebné určiť.

16. Matka namieta, že maloletému nevie zabezpečiť také podmienky ako má v čase, keď je v starostlivosti otca, ktorý býva v rodinnom dome s bazénom, preto je určenie výživného namieste za účelom dorovnania životnej úrovne. Bývanie v rodinnom dome je pre mal. L. nepochybne komfortnejšie ako bývanie v byte s matkou v byte, ktorý má v nájme. Na druhej strane v dome býva aj plnoletá sestra L., ktorá pracuje. Matka v konaní nepreukázala, že otec má vyššiu životnú úroveň ako ona, ktorú by bolo potrebné kompenzovať určením výživného. Uhrádzanie všetkých odôvodnených potrieb maloletého realizujú obaja rodičia v rovnakom pomere. Pokiaľ matka poukazuje na to, že majetkové pomery otca odôvodňujú priznanie výživného, v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie s doplnením, že v čase, kedy otec previedol obchodný podiel, bola spoločnosť interiér, s.r.o. ( - 5.340 Eur) a z účtovnej závierky vyplýva, že v spoločnosti nebol žiaden akumulovaný nerozdelený zisk ( zdroj: www.finstat.sk). Preto nemožno vyhodnotiť prevod obchodného podielu ako vzdanie sa majetkového prospechu na úkor vyživovacej povinnosti. Námietka matky, že otec je vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu v hodnote 269.000 Eur čo má vplyv na jeho schopnosť platiť výživné taktiež neobstojí z dôvodu, že predmetný rodinný dom slúži na uspokojenie bytových potrieb otca a jeho dvoch detí, ktoré pochádzajú z manželstva rodičov. Hoci trhová hodnota tejto nehnuteľnosti môže byť pomerne vysoká, tento rodinný dom bol postavený svojpomocne za účelom bývania, ktoré aj v súčasnosti slúži na tento účel. K zmene situácie by mohlo dôjsť v budúcnosti v prípade, ak by otec dom predal a získal majetkový prospech z tohto predaja.

17. Ani ďalšie odvolacie námietky nemali vplyv na správnosť záverov súdu prvej inštancie. Napadnutý rozsudok preto potvrdil odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. v spojení s ust. .

18. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. v spojení s ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa .

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Podľa v spojení s ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).