Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/51/2025

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov Mgr. Martina Štubniaka (sudca spravodajca) a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu A. B., narodeného XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. XXX, XXX XX D., právne zastúpeného Advokátska kancelária BUGRI s.r.o., so sídlom Námestie SNP 14/23, 960 01 Zvolen, IČO: 56 434 995, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 71 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 866, o zaplatenie 6.715,14 Eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/25/2024-264 zo 6. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.715,14 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). Žalovanej tiež uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o určení ich výšky (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie takto rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy (škody) spôsobenej mu porušením komunitárneho práva žalovanou Slovenskou republikou, ktorá podľa neho nesprávne implementovala do vnútroštátneho právneho poriadku smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/88/ES zo dňa 04. 11. 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (ďalej len „smernica č. 2003/88/ES“, resp. „smernica“). V dôsledku toho mu čas výkonu služobnej pohotovosti nebol služobným úradom započítavaný do jeho služobného času hasiča vykonávajúceho štátnu službu na OR HaZZ vo E. a to viedlo k tomu, že fakticky mal v období apríla 2021 až februára 2024 priemerný týždenný služobný (pracovný) čas 51,28 hodín, ktorý tak prekročil maximálny týždenný pracovný čas 48 hodín určený článkom 6 písm. b) smernice.

3. Podľa súdu prvej inštancie bola daná jeho vecná a miestna príslušnosť na prejednanie tohto sporu a takisto bola daná aj pasívna vecná legitimácia žalovanej. Pracovná činnosť žalobcu spadá pod ustanovenia smernice, ktorá však nebola do právneho poriadku SR správne transformovaná, pričom žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody vzhľadom na splnenie všetkých troch podmienok vyžadovaných judikatúrou súdneho dvora pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú porušením komunitárneho práva, ktorú vzhľadom na absenciu slovenskej právnej úpravy bolo potrebné posúdiť analogicky podľa a nasl. . Súd prvej inštancie pritom poukázal na výpočet žalobcu, že za žalované obdobie došlo u žalobcu k prekročeniu maximálneho týždenného pracovného času 48 hodín majúc tak za preukázaný zásah do jeho osobnostných práv. Súd prvej inštancie sa stotožnil tiež so spôsobom výpočtu žalobcom uplatneného nároku a preto žalobe vyhovel.

4. V zákonnej lehote podala proti rozsudku odvolanie žalovaná, ktorá predovšetkým namietala, že bez bližšieho zaoberania sa počtom odpracovaných hodín v zmysle čl. 2 smernice, s prihliadnutím na

neutrálne dni podľa čl. 16 písm. b) smernice a na referenčné obdobie podľa čl. 19 smernice nemožno konštatovať, že by došlo automaticky k porušeniu čl. 6 písm. b) smernice. Na toto súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí neposkytol odpoveď, keď nezdôvodnil prečo považoval výpočty žalobcu o odpracovanom čase za správne a nezaoberal sa ani otázkou referenčných období.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť vzhľadom na jeho vecnú správnosť označiac námietky žalovanej za nedôvodné s tým, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie podstatnými skutočnosťami.

6. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami a a bez nariadenia pojednávania ( a contrario) odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa a vec mu podľa vrátil v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolací súd dospel k záveru o dôvodnosti žalovanou podaného odvolania, pretože súd prvej inštancie sa v rozhodnutí (napriek jeho rozsiahlosti) nedostatočne zaoberal, resp. vôbec neuviedol, na základe akých konkrétnych skutkových okolností a s nimi súvisiacich právnych záverov mal preukázané, že počas žalovaného obdobia žalobca odpracoval viac než (v priemere) maximálne prípustných 48 hodín, ako to určuje čl. 6 písm. b) smernice. Súd prvej inštancie vôbec neuviedol v akom rozsahu došlo k prekročeniu ani ako bolo toto prekročenie určené a na základe čoho. Nepostačovalo v napadnutom rozhodnutí iba odkázať na prepočty žalobcu, súd prvej inštancie bol sám povinný preskúmateľne uviesť, ako dospel k tomu, že žalobca odpracoval viac než smernicou určený limit. Žalovaná preto dôvodne v odvolaní namietala s odkazom na , že súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd preto pristúpil ku kasácii napadnutého rozhodnutia, aby tento nedostatok súd prvej inštancie odstránil. Ak totiž súd v písomnom vyhotovení rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje , základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní a keďže súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia uvedenou námietkou riadne nezaoberal, nemôže ani odvolací súd splniť svoju úlohu prieskumného súdu. Vzhľadom na uvedené bolo nadbytočné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalovanej.

8. V ďalšom konaní nasledujúcom po vrátení veci urobí súd prvej inštancie náležité právne posúdenie spornej otázky, pričom toto riadne uvedie do odôvodnenia nového rozhodnutia tak, aby rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedal zásade, podľa ktorej má súdne rozhodnutie poskytovať odpovede na všetky právne relevantné otázky týkajúce sa uplatneného práva. Súd v odôvodnení nového rozhodnutia teda preskúmateľne uvedie ako vyriešil nastolenú otázku (ne)prekročenia limitu 48 hodín určeného čl. 6 písm. b) smernice.

9. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ). V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda aj odvolacieho konania ( ).

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( CSP).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.