Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/48/2025

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v konaní navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XX, D., právne zastúpený: MÚDRY & MINÁRIKOVÁ advokátska kancelária s.r.o., IČO: 52418219, so sídlom: Palackého 6403, Trenčín, proti povinnej: A. A. E., F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom G. XXX/X, H. I., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Povinnej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 24.7.2025 podal navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil povinnej, aby sa zdržala vstupu do rodinného domu so súp. č. XXXX, ktorý sa nachádza na ulici C. v D., ktorý stojí na pozemku parcely registra „C", parc. č. 1940/1 -zastavaná plocha a nádvorie o výmere 124 m2, ako aj ja pozemok parcely registra „C" , parc. č. 1940/4 - záhrada o výmere 140 m2, pozemok parcela registra „C", parc. č. 1940/7 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 303 m2, a parcela registra „C" parc. č. 1940/8 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 34 m2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XX pre k. ú. D., ako aj pozemok parcely registra „C", parc. č. 1941/1 - záhrada o výmere 160 m2 a pozemok parcely registra „C" parc. č. 1941/17 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3 m2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. D., a to až do právoplatného skončenia tohto konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 15C/46/2025, s výnimkou prípadu, kedy povinná aspoň 24 hodín pred zamýšľaným vstupom na tieto nehnuteľnosti oznámi úmysel vstúpiť na uvedené nehnuteľnosti navrhovateľovi, a to písomne s oznámením dátumu a času zamýšľaného vstupu a zároveň, aby súd uložil navrhovateľovi, aby v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania, č. k. 15C/46/2025, podal žalobu vo veci samej. Vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že účastnídielovými spoluvlastníkmi (navrhovateľ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/3 a povinná o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3) nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území D., obci D., okrese D., a ktoré sú evidované : na LV č. XXXX, a to pozemkov:

- parcely registra C č. 1941/1, záhrada, o výmere 160 m2,

- parcely registra C č. 1941/17, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 3 m2, na LV č. XX, a to pozemkov:

- parcely registra C č. 1940/1, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 124 m2,

- parcely registra C č. 1940/4, záhrada, o výmere 140 m2,

- parcely registra C č. 1940/7, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 303 m2,

- parcely registra C č. 1940/8, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 34 m2, a stavby so súpisným číslom: XXXX - Rodinný dom, ktorá je postavená na pozemku - parcele registra C, parcelné číslo: 1940/1, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 124 m2

Navrhovateľ podal dňa 04.06.2025, na Okresný súd Trenčín, žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, konanie je vedené pod sp.zn.: 15C/46/2025. Navrhovateľ v predmetnej nehnuteľnosti, ktorá je jeho hlavným a jediným miestom obvyklého pobytu, dlhodobo a nepretržite býva a má tam zriadený aj trvalý pobyt - prakticky od narodenia. Rodinný dom je jeho primárnym obydlím, ktoré legitímne a výlučne užíva, stará sa oň, udržiava ho, zveľaďuje a využíva na účely každodenného života. Všetky zmluvné vzťahy týkajúce sa dodávok energií (elektrika, voda, plyn), ako aj služieb (televízia, internet) sú vedené výlučne na meno navrhovateľa. Navrhovateľ taktiež sám, a bez akéhokoľvek finančného príspevku zo strany povinnej zabezpečuje úhradu všetkých nákladov súvisiacich s uvedenými službami. Okrem toho navrhovateľ financuje z vlastných prostriedkov aj všetky opravy, technickú údržbu a bežnú prevádzku týchto nehnuteľností, a to bez akéhokoľvek nároku na preplatenie alikvotnej čiastky takto vynaložených výdavkov zo strany povinnej. Uvedený spôsob užívania vykazuje všetky znaky skutočného, trvalého a výlučného obydlia, s ktorým je navrhovateľ pevne a dlhodobo spojený. Naopak, povinná túto nehnuteľnosť nijakým spôsobom nevyužíva, nebýva v nej, a nenachádzajú sa v nej ani žiadne jej osobné či iné veci, ktoré by nasvedčovali aspoň minimálnemu záujmu o užívanie tejto nehnuteľnosti. Jej trvalý pobyt je evidovaný na adrese G. XXX/X, XXX XX H. I., jedná sa o rodinný dom, ktorý má vo výlučnom vlastníctve, kde má aj fakticky zriadené svoje bydlisko, ktoré sama považuje za svoje obydlie. Okrem toho, povinná vlastní aj druhý rodinný dom v Trenčíne, katastrálne územie J., ktorý vlastní spolu s manželom v bezpodielovom spoluvlastníctve. Skutočnosť, že predmetnú nehnuteľnosť užíva výlučne navrhovateľ, a že povinná o jej správu či užívanie nejaví žiaden záujem, je ďalej podporená čestnými vyhláseniami vyhotovenými práve povinnou, v zmysle ktorých, všetko hospodárenie týkajúce sa týchto nehnuteľností bude výlučne na navrhovaeľovi, s tým, že všetky takto vynaložené náklady nebude požadovať k úhrade od povinnej. Týmto spôsobom povinná výslovne deklarovala svoju pasivitu vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti, ako aj skutočnosť, že nepočíta s jej osobným užívaním ani do budúcna. Z uvedeného je zrejmé, že medzi povinnou a predmetnou nehnuteľnosťou absentuje akýkoľvek reálny a trvalý vzťah, a jej spoluvlastnícky podiel má len formálny charakter, bez faktického výkonu práv spoluvlastníka. Rovnaký vzťah k podielovému spoluvlastníctvu mala povinná aj za života jej matky, kde žalovaného a ich matku nikdy nekontaktovala a nezaujímala sa ani o hospodárenie s nehnuteľnosťou, čo matka uviedla v samotnej notárskej zápisnici - Listina o vydedení a závet. Ešte pred samotným podaním žaloby sa navrhovateľ snažil riešiť vzniknutú situáciu zmierlivou a mimosúdnou cestou. V tejto súvislosti oslovil povinnú s návrhom na uzatvorenie mimosúdnej dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Povinná tento návrh pôvodne prijala so súhlasom a prejavila ochotu k dohodnutiu sa. Napriek tomu namiesto definitívneho uzatvorenia dohody začala povinná, v sprievode ďalšej osoby (pravdepodobne jej manžela), opakovane a bez súhlasu navrhovateľa vstupovať do predmetného rodinného domu v čase jeho neprítomnosti. Počas týchto neoprávnených vstupov dochádzalo k hrubým zásahom do súkromia navrhovateľa. Povinná svojvoľne, bez súhlasu navrhovateľa prehľadávala jeho osobné veci, otvárala a prehľadávala zásuvky, v ktorých má uložené svoje osobné veci a veci súkromnej povahy, otvárala skrine a iné súkromné priestory domu. Takéto konanie bolo jednoznačne neprimerané, bezdôvodné, neospravedlniteľné a v priamom rozpore s právom navrhovateľa na ochranu súkromia a nedotknuteľnosť obydlia. Neohlásené a neoprávnené vstupy povinnej do domu nadobudli opakovaný charakter, pričom ich intenzita v poslednej dobe výrazne eskalovala. Okrem toho boli v interiéri rodinného domu zaznamenané aj ďalšie, doposiaľ neidentifikované osoby, ktoré si bez vedomia a súhlasu navrhovateľa fotografovali vnútorné priestory domu a zaznamenávali ich na mobilné zariadenia. Tieto skutky predstavujú zjavný zásah do ústavne garantovaných práv navrhovateľa, predovšetkým práva na ochranu súkromia, nedotknuteľnosť obydlia a práva pokojne užívať svoj majetok. Vyvrcholením dlhodobo stupňujúceho konania povinnej bolo, keď dňa 15.05.2025 bez relevantného dôvodu privolala hliadku Mestskej polície v Trenčíne s tvrdením, že sa údajne nemôže dostať do predmetného rodinného domu, ktorý užíva výlučne navrhovateľ. Privolaní príslušníci Mestskej polície Trenčín vstúpili bez vedomosti a osobnej prítomnosti navrhovateľa, bez jeho súhlasu a predovšetkým bez preverenia relevantných skutočností do obydlia navrhovateľa. Tento postup považuje žalovaný za účelový, neopodstatnený a vykonaný výlučne so zámerom vyvolať dojem, že povinná má právo do tejto nehnuteľnosti vstupovať, čím sa zároveň snažila navodiť falošný obraz o skutočnom stave veci pred zasahujúcimi príslušníkmi mestskej polície. Navrhovateľ sa prostredníctvom podania žiadosti o sprístupnenie informácii v zmysle o slobodnom prístupe k informáciám, domáhal sprístupnenia informácií kto a za akým účelom vstúpili príslušníci Mestskej polície Trenčín do menovaných nehnuteľností. Žalobcovi bolo dňa 05.06.2025, prostredníctvom emailovej správy doručené vyjadrenie k zaslanej žiadosti o sprístupnenie informácií. Prílohu tohto mailu tvoril úradný záznam MsP Trenčín o vykonaní vstupu na vyššie uvedené nehnuteľnosti. Ako je z uvedených dokumentov zrejmé, povinná celkom zjavne a účelne uviedla

príslušníkov MsP Trenčín do omylu tvrdením, že pred privolaním hliadky MsP sa pokúsila kontaktovať navrhovateľa, čo nie je pravda. Rovnako nepravdivé je tvrdenie, že zo strany navrhovateľa nebola vôľa dohodnúť sa na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva - dôkaz č. 10 jednoznačne preukazuje opak. Navrhovateľ opakovane prejavil ochotu riešiť vec dohodou, ku ktorej však napokon nedošlo z dôvodov, ktoré doteraz neboli zo strany povinnej vysvetlené. Týmto konaním povinná ďalej prehlbuje právnu neistotu a zvyšuje podozrenie, že systematicky a cieleným spôsobom zasahuje do práv navrhovateľa, čím sa dopúšťa potenciálneho protiprávneho konania. Navrhovateľ je presvedčený, že správanie povinnej má šikanózny charakter a jej cieľom je obmedzovať jeho práva na súkromie, pokojný rodinný život a pokojné užívanie majetku. Zároveň má dôvodné podozrenie, že osoby zaznamenané na fotografiách č. 4 a 8 sa nachádzali v dome za účelom vyhotovenia dokumentácie potrebnej na ocenenie nehnuteľnosti, čo by mohlo svedčiť o záujme povinnej scudziť alebo inak previesť svoj spoluvlastnícky podiel tretej osobe, prípadne svoj spoluvlastnícky podiel zaťažiť právom tretej osoby. Vzhľadom na vyššie uvedené udalosti a v záujme ochrany svojich ústavne garantovaných práv a právom chránených záujmov navrhovateľ dňa 04.06.2025 podal na Okresný súd Trenčín Žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a dňa 05.06.2025 podal na Okresné riaditeľstvo policajného zboru Trenčín Oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu. Navrhovateľ, z dôvodu technickej poruchy, neuhradil v zákonom stanovenej lehote súdny poplatok za podanie žaloby, ktorou sa domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 14.07.2025 zastavil konanie vo veci samej, č. k. 15C/46/2025-94 a neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 15C/46/2025-84 zo dňa 07.07.2025 v celom rozsahu zrušil. Z tohto dôvodu, navrhovateľ opätovne podáva tento Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobu v obdobnom znení podá navrhovateľ ihneď, po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania. Na základe všetkých, vyššie uvedených skutočností, sa navrhovateľ domáha vydania neodkladného opatrenia, ktorého cieľom je dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi a zabrániť ďalšiemu neprimeranému zasahovaniu povinnej do práv navrhovateľa. Je nepochybné, že súčasná situácia je neudržateľná - povinná svojim konaním každodenne a svojvoľne zasahuje do priestoru, ktorý je výlučným a legitímnym obydlím navrhovateľa. Jej správanie je nepredvídateľné, neprimerané a nebezpečné z pohľadu porušovania základných práv. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je pojem „obydlie" v zmysle čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd definovaný fakticky - ide o miesto, kde má osoba trvalý a dostatočný vzťah, ktoré reálne užíva ako svoj súkromný priestor. Na rozdiel od formálno-právneho titulu je rozhodujúce faktické užívanie a väzba na daný priestor.

Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa /, d/ , neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Neodkladným opatrením je potrebné riešiť situáciu, keď nastane taký právny a faktický stav, ktorý vyžaduje rýchlu, hoci len dočasnú úpravu pomerov strán sporu. Nová právna úprava neodkladných opatrení upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Súd môže pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, ale ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť neuloží. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba z dvoch dôvodov ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov musí byť naliehavá a úprava pomerov sa nemôže vzťahovať na čas minulý. Jeho nariadenie je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a navrhovateľ opíše skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre tento inštitút platí osobitný postup súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, kde vzhľadom na záujem o včasnú ochranu práv a oprávnených záujmov strán sporu, nemusí byť dodržaný úplný formálny postup stanovený pre dokazovanie pri rozhodovaní o veci samej.

Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava faktických a právnych pomerov medzi stranami sporu. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami sporu, že toto právo je porušované alebo ohrozené, a že na jeho ochranu je práve potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, t. j. že bez okamžitej úpravy pomerov strán sporu by bolo právo strany sporu ohrozené. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe žalobcom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t. j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Je preto povinnosťou navrhovateľa označiť a predložiť dôkazné prostriedky, osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia.

Navrhovateľ sa domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnej, aby sa zdržala vstupu do spoločných nehnuteľností, evidovaných na LV č. XX K. XXXX pre k.ú. D. za podmienok bližšie špecifikovaných v návrhu, a to až do právoplatného skončenia tohto konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 15C/46/2025.

Súd z pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 15C/46/2025 zistil, že dňa 5.8.2025 došlo k právoplatnému zastaveniu predmetného konania z dôvodu neuhradenia súdneho poplatku zo žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Súd o predmetnej skutočnosti dňa 11.8.2025 telefonicky upovedomil právneho zástupcu žalobcu a vyzval ho, aby súdu oznámil, či na podanom návrhu na nariadenie neodkladného oparenia trvá s tým, že ho oboznámil, že o tejto skutočnosti bude upovedomený aj písomne.

Podľa o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa .

Nakoľko samotný navrhovateľ ohraničil potrebu neodkladnej úpravy pomerov právoplatným ukončením konania Okresného súdu Trenčín, vedeného pod sp.zn. 15C/46/2025, ku ktorému došlo dňa 5.8.2025, o čom bol jeho právny zástupca súdom upovedomený, pričom do dnešného dňa nedošlo k úprave požadovaného znenia petitu neodkladného opatrenia, súd jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (v posledný deň zákonnej lehoty na rozhodnutie) zamietol, nakoľko ku dňu rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia táto lehota už uplynula. Súd v prejednávanom prípade

vzhľadom na znenie petitu navrhovaného neodkladného opatrenia nemohol rozhodnúť inak, nakoľko by tým neprípustne prekročil navrhovateľom koncipovanú potrebu dočasnej úpravy pomerov.

Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa , 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Vzhľadom na to, že súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, plne úspešnou sporovou stranou sa stala žalovaná. Nakoľko táto s návrhom nebola oboznámená, žiadne trovy konania jej nemohli vzniknúť, a preto súd rozhodol o tom, že jej trovy konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (, ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci,

- neboli splnené procesné podmienky,

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).