Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_18P-123-2025.pdf
PDF · 109.17 KB
Case nature
Subarea
18P/123/2025
Uznesenie
Mestský súd Košice v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťa matky: C. D. E., F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, H. a otca: C. I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, H., práv. zast. J. H. F., advokátka so sídlom ul. K. XX G. H., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, takto
r o z h o d o l :
Nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:
I. Dočasne zveruje maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
II. Dočasne upravuje styk otca s maloletým dieťaťom za prítomnosti matky maloletého dieťaťa na mieste verejne prístupnom tak, že otec je oprávnený na styk s maloletým
- každý párny týždeň v sobotu od 16:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu čase od 16:00 hod do 18:00 hod. a
- v nepárny týždeň v stredu od 16:00 do 18:00 hod.
III. Rodičia maloletého dieťaťa sú povinní, v prípade, že sa stretnutie zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť, oznámiť druhému rodičovi túto skutočnosť najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku, inak bezprostredne potom, čo vznikne dôvod, pre ktorý sa stretnutie nebude môcť uskutočniť.
IV. Toto neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej vedenej Mestským súdom Košice pod. sp. zn. 18P/90/2025.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka, matka maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.08.2025 žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by dočasne zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a styk otca s maloletým upravil tak, že otec maloletého je povinný stretávať sa s maloletým každý párny víkend a to v nedeľu v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod. a to za prítomnosti matky maloletého dieťaťa na mieste prístupnom až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej vedenej Mestským súdom v Košiciach pod sp. zn. 18P/90/2025.
2. Navrhovateľka podanie tohto návrhu odôvodnila tým, že situácia, v ktorej sa nachádza, dospela ku nevyhnutnej potrebe úpravy osobnej starostlivosti a styku ku maloletému dieťaťu a to pre ochranu zdravia maloletého dieťaťa. S otcom maloletého dieťaťa matka nežije v spoločnej domácnosti od marca roku 2025. Aj po odchode zo spoločnej domácnosti ju neustále atakuje, aj jej rodičov. Po rozchode umožnila synovi stretávať sa s otcom, avšak synove správanie po stretnutí s otcom sa začalo zhoršovať. Matka si po stretnutiach všimla modriny na tele maloletého. Matka mala najskôr za to, že sa to stalo nedopatrením. Začiatkom júla syn matke niekoľkokrát uviedol, že ho otec bezdôvodne udiera aj po hlave a chová sa
k nemu zle, preto k nemu nechce ísť, pretože sa ho bojí, že sa k nemu bude chovať zle. Syn sa matke postupne zveril aj s tým, že mu otec zakazuje jesť jedlá, ktoré mu matka dáva, lebo sa mu pokazia zuby, má na neho kričať, lebo je hluchá, že učiteľky v škôlke, ktorú vybrali spoločne, bijú deti, čím mu znechucuje predškolské zariadenie a ohrozuje jeho zdravý psychický vývoj a spôsobuje traumu. Podľa matky je najpodstatnejším dôvodom pre podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je ten, že otec maloletého sa k nemu chová zle, bezdôvodne ho udiera po celom tele, hádže mu rôzne predmety do hlavy, preto aj matka podala na prokuratúru dňa 29.7.2025 na otca maloletého dieťaťa trestné oznámenie vo veci trestného činu Týrania blízkej osoby a zverenie osoby podľa ustanovenia § 208 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona.
3. Pre úplnosť súdu uvádza, že dňa 24.07.2025 bol súdu doručený návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom jeho právnej zástupkyne elektronicky avšak nakoľko nebol v zmysle Civilného sporového poriadku riadne podpísaný zaručeným elektronickým podpisom teda autorizovaný podľa osobitného predpisu a nebol ani dodatočne doručený v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizovaný podľa osobitného predpisu, súd na neho neprihliadal a na dodatočné doručenie podania nevyzýval v zmysle ust. § 125 CSP, o čom bola právna zástupkyňa otca písomne vyrozumená dňa 13.08.2025. Konanie o návrhu otca o neodkladnom opatrení bolo vedené pod sp. zn. 18P/118/2025.
4. V nadväznosti na toto vyrozumenie otec prostredníctvom právnej zástupkyne dňa 13.08.2025 do súdneho spisu sp. zn. 18P/123/2025 doručil súdu podanie označené ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, obsahom ktorého bol jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v znení totožnom ako v konaní 18P/118/2025. Navrhoval, aby súd neodkladne nariadil, že je oprávnený sa stretávať sa svojim synom každý párny týždeň v utorok od 15:00 hod. do 18:30 hod. , každý nepárny týždeň vo štvrtok od 15:00 hod. do 18:30 hod. a každý párny týždeň v sobotu od 09:00 hod. do 19:00 hod. tým, že matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť a pred vchodom bydliska matky mu dieťa odovzdať a otec je povinný jej dieťa v stanovenom čase pred vchodom bydliska matky odovzdať, čo bude platiť až do právoplatného skončenia konania 18P/90/2025.
5. Otec navrhol nariadenie neodkladného opatrenie pretože má za to, že tu existuje naliehavá potreba upraviť jeho styk s maloletým synom, aby nedošlo k porušeniu alebo k ohrozeniu práv dieťaťa, ich vzájomnému odcudzeniu až nepriateľstvu. Má podozrenie, že matka navádza maloletého proti nemu a spolu so svojou matkou ho pred dieťaťom očierňujú a hovoria mu rôzne klamstvá a z dôvodu, že matka maloletého si dobrovoľne neplní, čo si medzi sebou o úprave stretávania sa s dieťaťom dohodli. V snahe zabrániť mu v styku s maloletým podala na neho opakovane dvakrát trestné oznámenie za obťažovanie, prvý prípad riešilo Obvodné oddelenie G., okres I. a druhýkrát Obvodné oddelenie H. L.. Výsledky šetrenia polície zatiaľ nepozná. Z dôvodu, že trestné oznámenia nemali racionálny základ snažil sa len stretnúť so svojím maloletým dieťaťom a matku ani jej rodinu nejakým spôsobom neprenasledoval a neobťažoval. V súčasnosti býva u svojich rodičov, ale medzičasom nadobudol do vlastníctva štvorizbový byt na J. M. G. H., ktorý je toho času v rekonštrukcii.
6. Návrh na úpravu práv a povinností podal na Mestskom súde Košice otec maloletého dieťaťa, dňa 10.06.2025, konanie o tomto návrhu je vedené pod sp. zn. 18P/90/2025.
7. Na základe žiadosti súdu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, odbor sociálnych vecí a rodiny Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej len „úrad“), uskutočnil prešetrenie pomerov v rodine, o ktorom podal správu zo dňa 06.08.2025. Zo správy vyplýva, že spisová dokumentácia maloletého dieťaťa A. B. nar. XX.XX.XXXX je vedená na úrade od júna 2025 z dôvodu oznámení zo strany otca aj zo strany matky maloletého dieťaťa. Obaja rodičia v osobných rozhovoroch avizovali pretrvávajúce a eskalujúce konfliktné situácie týkajúce sa styku otca s maloletým dieťaťom, ktoré vznikajú medzi rodičmi po rozpade ich družobného vzťahu.
8. Otec požaduje, aby bol maloletý zverený v riadnom konaní do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v ním navrhovanom rozsahu striedania domácností rodičov a aby súd striktne upravil aj dni sviatkov a prázdnin, aby vyživovacia povinnosť rodičov nebola žiadnemu z rodičov určená. Tento spôsob starostlivosti o maloletého vidí ako najvhodnejšie riešenie, pričom je ochotný o rozsahu striedavej osobnej starostlivosti s matkou dieťaťa ešte diskutovať a dohodnúť sa. Spoločnú domácnosť viedli rodičia na adrese G. M. N. XX, H. od roku 2019 do marca 2025, kedy sa otec zo spoločnej domácnosti na
žiadosť partnerky odsťahoval. Otec sa ďalej vyjadril, že v čase jeho odchodu zo spoločnej domácnosti bol zo strany matky ubezpečovaný o tom, že ona mu v stretávaní sa so synom nebude brániť a ak bude chcieť byť so synom, tak mu ona umožní prísť do domácnosti a bude môcť so synom tráviť čas, s čím sa on za daných okolností uspokojil. Spočiatku sa otec so synom stretával podľa toho, ako určila matka. Otec hodnotí jeho vzťah so synom ako veľmi blízky. Naposledy bolo zo strany matky otcovi umožnené vidieť syna 25.06.2025, asi dve hodiny. Od toho času z jej strany neprišiel ďalší návrh na umožnenie jeho stretnutia so synom, čoho sa on neustále snaží domôcť. Otec v rozhovore dôrazne uviedol to, že on sa nikdy syna nedotkol, nikdy mu ani len náznakom neublížil slovom a už vôbec nie fyzicky, pričom matka má veľmi dobrú vedomosť o tom, že on vždy odmietal dieťa trestať, neuznáva takéto výchovné metódy a ani nesúhlasí s tým, aby sa pred dieťaťom riešili partnerské problémy a aby sa situácie pred ním riešili zvyšovaním hlasu či inými hostilnými prejavmi. Výživné na syna uhrádza otec v sume 150,- Eur mesačne. Okrem výživného prispel dieťaťu nákupom bežných vecí, no presnú výšku jeho nákladov a príjmov predloží konajúcemu súdu. Čo sa týka neodkladného opatrenia, tak otec trvá na dočasnej úprave jeho styku s maloletým v rozsahu ako je uvedené v petite jeho návrhu a aj na dôvodoch, ktoré ho k podaniu tohto neodkladného opatrenia viedli.
9. Dňa 04.08.2025 sa na úrad dostavila matka maloletého a vo vec riadneho návrhu na úpravu práv a povinností, ktoré je vedené na Mestskom súde Košice a ktorého navrhovateľom je otec dieťaťa uviedla, že ona s návrhom otca, aby bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov nesúhlasí. Matka v rozhovore uviedla, že ona tiež podala návrh na neodkladné opatrenie, ktorým požaduje, aby súd dočasne upravil možnosť otca stretávať sa s dieťaťom každý párny víkend a to v nedeľu v čase od 16,00 hod. do 18,00 hod. za prítomnosti matky a to na mieste verejne prístupnom a to z dôvodu, že matka má skúsenosť s naliehavým správaním otca maloletého, ktorý sa jej po odchode zo spoločnej domácnosti vyhrážať, že jej syna vezme, neustále ju atakoval telefonátmi a sms správami, pravidelne chodieval pred rodičovský rodinný dom a vyčkával tam na matku alebo niekoho z rodiny, z ním vyvolávaných konfrontácií si zhotovoval na mobilnom telefóne nahrávky proti vôli matky. Dôvodom požiadavky matky na jej prítomnosť pri styku otca s dieťaťom je podľa slov matky skutočnosť, že otec pri osobných stretnutiach dieťa často bezdôvodne udieral po celom tele a dokonca aj po hlave, čo dieťa samé názorne matke ukazovalo a povedalo jej vraj aj to, že s otcom ísť nechce, pretože sa ho bojí, nakoľko sa k nemu otec bude zle správať. Okrem toho matka v tejto súvislosti poukázala na to, že po odchode otca zo spoločnej domácnosti rodičov, umožňovala otcovi v plnej miere stretávať sa s dieťaťom, avšak často dochádzalo ku konfrontáciám pri odovzdávaní dieťaťa, a aj k tomu, že dieťa matku následkom vplyvu otca odmietalo, bilo ju s tým, že je zlá a že má na ňu kričať, pretože mu to otec povedal, že je mama hluchá a že nemá jesť to, čo mu mama navarí. Neskôr, keď dieťa malo matke povedať aj o to, že ho otec fyzicky a bezdôvodne udiera, matka usúdila, že je nevyhnutné dieťa ochrániť, nakoľko u otca nie je v bezpečí. Matka v ďalšom rozhovore uviedla, že ona si viac krát všimla to, že dieťa má na tele modriny a myslela si, že dieťa iba spadlo počas pobytu u otca. Dieťa jej však povedalo, že ho otec často krát udrel po celom tele a ono vôbec nevedelo prečo to otec urobil. Dieťa malo matke povedať aj to, že v čase kedy raz prespalo u otca, tak ho otec bil, keď plakalo za mamou. Otec údajne nechal dieťa plakať v izbe, neprišiel on a ani jeho rodičia za ním, aby ho utíšili. Matka sa rozhodla, že bude celú vec riešiť cestou orgánov činných v trestnom konaní. Otec sa podľa ďalších slov matky aj neskôr často dožadoval toho, že chce syna na noc a to aj cez týždeň a to aj napriek tomu, že mal skúsenosť s jednou nocou, kedy bolo dieťa traumatizované a celú noc preplakalo, nikdy predtým sa nestalo, že by zaspávalo bez matky a v jemu neznámom prostredí. Otec od času jeho odchodu zo spoločnej domácnosti prispieva dieťaťu sumou 140,- Eur mesačne, nad rámec toho nijako neuhrádza náklady na potreby dieťaťa. Matka t.č. zabezpečuje starostlivosť o dieťa. Čo sa týka nástupu maloletého do Materskej školy, pokiaľ rodičia spolu žili, tak navštívili súkromnú MŠ O. J., kde matka uhradila aj zápisný poplatok a zúčastnila sa niekoľkých adaptačných hodín. Maloletý bol s touto škôlkou už stotožnený, páčilo sa mu tam, no po rozchode rodičov otec zmenil názor, ovplyvňoval dieťa s tým, že sú tam zlé pani učiteľky a pod. T.č. je situácia taká, že otec nesúhlasí ani s kompromisným riešením, teda ani s nástupom maloletého do inej, v mieste bydliska rodičov bližšej súkromnej materskej školy. Otec nesúhlasil ani s inou MŠ, ktorú navrhla matka a to bez toho, že by bol zariadenie osobne navštíviť. Dieťa je citovo naviazané na ňu ako matku, predovšetkým zaspávanie bez prítomnosti matky ťažko zvláda. Súkromná materská škola dokáže dieťaťu v tomto smere zabezpečiť dostatočne potrebné adaptačné obdobie. Z toho dôvodu matka preferuje súkromný typ materskej škôlky.
10. Dňa 11.07.2025 úrad realizoval sociálne zisťovanie v mieste bydliska matky na adrese G. XX, H.. Jedná sa o trojizbový kompletne vybavený a zariadený byt. V čase sociálneho zisťovania
bol v domácnosti prítomný aj maloletý A.. Dieťa pôsobilo priateľským a bezprostredným dojmom. Úrad požiadal dňa 22.07.2025 ošetrujúcu pediatričku dieťaťa o jej písomné stanovisko k úrovni zabezpečovania starostlivosti o dieťa a spolupráci rodičov s pediatrom z pohľadu ošetrujúceho pediatra. Podľa názoru kolízneho opatrovníka v danom prípade vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti je z pohľadu kolízneho opatrovníka v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa dočasne upraviť jeho styk s otcom, pričom matkinu požiadavku na jej prítomnosť pri styku ako aj jej požiadavku, aby styk otca s maloletým prebiehal na verejne dostupnom mieste je potrebné vziať do úvahy, vzhľadom na obsah závažnosti jej oznámenia, ktoré podala na Okresnej prokuratúre Košice II dňa 29.07.2025.
11. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilného mimosporového poriadku“), súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
12. Podľa ust. § 1 CMP, podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
13. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
14. Podľa ust. § 40 CMP, súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
15. Podľa ust. § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť 18P/72/2025 4 nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
16. Podľa ust. § 324 ods. 1 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilného sporového poriadku“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
17. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
18. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
19. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
20. Podľa ust. § 328 ods.2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326 Civilného sporového poriadku.
21. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
22. Podľa ust. § 330 ods. 1, 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
23. Podľa ust. § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
24. Podľa ust. § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
25. Podľa ust. § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
26. Podľa ust. § 336 ods. 1,2,3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
27. V danom prípade sa jedná o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré konanie upravuje Civilný mimosporový poriadok, za aplikácie všeobecnej subsidiarity Civilného sporového poriadku. Civilný mimosporový poriadok upravuje odlišnosti od všeobecného procesného režimu Civilného sporového poriadku ako generálneho procesného kódexu. Aj z nadpisu tretej časti Civilného mimosporového poriadku „Niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu“ je nepochybné, že tento zákon upravuje len niektoré špecifiká neodkladných opatrení v mimosporových konaniach s tým, že všeobecná úprava a účel inštitútu neodkladného opatrenia je upravený v príslušných ustanoveniach Civilného sporového poriadku. Preto súd v danej veci aplikuje príslušné ustanovenia oboch procesných kódexov. Pretože konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd nie je viazaný obsahom návrhu.
28. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu a rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok bezodkladnosti vydania rozhodnutia. Na nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej, pričom je potrebné vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).
29. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia, resp. pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva. Dokazovanie má v tomto prípade charakter tzv. osvedčovania, keď skutočnosti uvedené v návrhu alebo ktoré sú súdu zrejmé, keď nariaďuje neodkladné opatrenie, spĺňajú atribút vysokej miery pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
30. Pretože konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd nie je viazaný obsahom návrhu, teda v súlade s ust. § 40 CMP môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú aj v prípade, ak sa konanie mohlo začať bez návrhu. Ide o prejav princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy, ktoré sa uplatňujú v mimosporových konaniach.
31. Po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadrenia otca a kolízneho opatrovníka má súd za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný a pomery maloletého je potrebné neodkladne upraviť.
32. Vychádzajúc z doteraz zisteného stavu je nepochybné, že vzťahy medzi rodičmi maloletých detí sú problematické a komunikácia rodičov je narušená. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a dohodnúť sa na výkone rodičovských práv a povinností k maloletému je toho času pre rodičov mimoriadne problematické, preto je nevyhnutné, aby do pomerov účastníkov konania zasiahol súd.
33. Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že ideálnym stavom je, keď dieťa môže vyrastať v starostlivosti oboch rodičov. Zároveň je však potrebné podotknúť aj to, že základným právom dieťaťa je právo na pokojné a harmonické rodinné prostredie a je povinnosťou oboch jeho rodičov mu takéto prostredie zabezpečiť a vytvárať s ohľadom na potreby maloletého dieťaťa.
34. Obaja rodičia sú nositeľmi rovnakých rodičovských práv a povinností. Starostlivosť a výchovu o dieťa je právom rodiča, pričom aj dieťa má právo na rodičovskú výchovu, ktorá sa realizuje najmä prostredníctvom samotného styku rodiča a dieťaťa. Každý z rodičov má však rôzne pohľady na frekvenciu stretnutí, či ich priebeh.
35. Súd má za to, že pokiaľ bude existovať súdna úprava výkonu rodičovských práv a povinností, môže to prispieť k eliminácii konfliktov medzi rodičmi, ktorých komunikácia je komplikovaná. Súd zohľadnil aj vyjadrenie úradu.
36. Matka opísala situácie, kedy podľa jej slov otec je k dieťaťu agresívny a toto jej údajne verbalizoval aj maloletý. Tieto skutočnosti neboli nateraz osvedčené. Len samotné podanie trestného oznámenia nevyvoláva potrebu neodkladného zásahu súdu a nepredstavuje ani osvedčenie a potvrdenie jej tvrdení.
37. Matka aj otec osvedčili naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu, pričom bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by mohlo byť ohrozené zdravie alebo život maloletého dieťaťa. Súd v tomto prípade prihliadol aj na odporúčanie kolízneho opatrovníka Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Košice, ktorý po komplexnom šetrení v rodine maloletého odporučil v danom prípade vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti, že je v najlepšom záujmom maloletého dieťaťa dočasne upraviť jeho styk s otcom, pričom matkinu požiadavku na jej prítomnosť pri styku ako aj jej požiadavku, aby styk otca s maloletým prebiehal na verejne dostupnom mieste je potrebné vziať do úvahy, vzhľadom na obsah závažnosti jej oznámenia, ktoré podala na Okresnej prokuratúre Košice II dňa 29.07.2025.
38. Súd v záujme udržania a pestovania pozitívnych väzieb maloletého s otcom aj napriek aktuálnej negatívnej situácii medzi rodičmi, upravil rozsah stretávania sa maloletého s otcom v rozsahu tak ako je to uvedené vo výrokovej časti a to z toho dôvodu, že považuje za potrebné, aby sa citová väzba otca s maloletým budovala na princípe pravidelnosti a stability, aby zbytočne nedochádzalo k jej narušeniu svojvoľným prístupom matky. Súd upravil styk tak, aby sa otec stretával s maloletým každý druhý víkend bez prespatia aj preto, aby mala aj matka možnosť si v ostatné víkendy naplánovať program s maloletým a tiež preto, že považuje takúto úpravu za intenzívnejšiu pre budovanie vzťahu otca so synom. Súd zároveň rodičom uložil povinnosť sa navzájom informovať o prípadnej nemožnosti uskutočnenia styku najmenej 24 hodín vopred, v prípade akútnej zmeny dať si na vedomie bezodkladne.
39. V konaní vo veciach maloletých je potrebná ochrana a rešpektovanie záujmov samotného maloletého dieťaťa na vytváraní a prehlbovaní citovej väzby a výchovného vplyvu zo strany oboch rodičov. Súd apeluje na rodičov, aby sa vzájomnou spoluprácou snažili maloletému vytvárať harmonické a stabilné prostredie, v ktorom budú rešpektovať potreby a záujmy každého člena, napriek tomu, že už nie sú partnermi, ale ostanú navždy rodičmi.
40. Súd zdôrazňuje, že rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výchove, pričom je v záujme dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený pravidelný osobný kontakt s oboma rodičmi. Ani jednému z rodičov nepatrí právo obmedzovať v starostlivosti o dieťa druhého rodiča (pokiaľ o tom nerozhodne súd). Je predovšetkým na rodičoch, aby maloletému dieťaťu zabezpečili bezkonfliktné a stabilné výchovné prostredie a úlohou
matky, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa vytvoriť priaznivé podmienky na uskutočnenie styku otca s dieťaťom. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem detí, ktorý nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia. Rovnako ani nezhody rodičov vzniknuté z ich partnerského vzťahu a jeho následného rozpadu, nemôžu byť dôvodom na obmedzovanie rodičovských práv ktoréhokoľvek z rodičov a zároveň zásahu do práva dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov.
41. V zmysle ust. § 330 ods. 1 CSP, súd rozhodol, že toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 18P/81/2023.
42. Zároveň súd apeluje na matku, aby v priebehu stretávania sa otca s maloletým za jej prítomnosti sa zdržala akýchkoľvek neprimeraných zásahov (či už verbálnych alebo fyzických) do výkonu jeho práva na styk s dieťaťom, pretože styk je nariadený za jej prítomnosti (pre pokoj a pohodu dieťaťa) a nie za jej asistencie!
43. Súd záverom poznamenáva, že neodkladné opatrenie má len dočasný charakter, nie je rozhodnutím vo veci samej a nenahrádza ani neprejudikuje budúce rozhodnutie súdu. Súd ďalším postupom vykoná vo veci dokazovanie a na základe jeho záverov rozhodne o vhodnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletého.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa ust. § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.