Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_PN-10Er-606-2011.pdf
PDF · 71.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-10Er/606/2011
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci exekúcie oprávneného: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. proti povinnému: neb. E. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX Trnava, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka, so sídlom exekútorského úradu Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec pod č. EX 7737/10 o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému zročné výživné za obdobie od mája 2009 do novembra 2009 vo výške 254,96 Eur a za obdobie od januára 2010 do decembra 2010 vo výške 994,96 Eur spolu s bežným výživným vo výške 99,58 Eur od 01.01.2011 a trovy exekúcie takto
r o z h o d o l :
I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú .
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
III. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči súdu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 31.12.2010 sa na základe návrhu zákonnej zástupkyne oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi začalo exekučné konanie na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 17P/2/2007 zo dňa 13.02.2007 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Dňa 17.01.2011 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Poverením č. 5204 040799 zo dňa 25.11.2011 vydaným Okresným súdom Piešťany bol poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor JUDr. Ing. Roman Liščák (ďalej len „súdny exekútor“), na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému zročné výživné za obdobie od mája 2009 do novembra 2009 vo výške 254,96 Eur a za obdobie od januára 2010 do decembra 2010 vo výške 994,96 Eur spolu s bežným výživným vo výške 99,58 Eur od 01.01.2011 a trovy exekúcie.
3. Dňa 12.01.2016 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel.
4. Podľa § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.
5. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. O zastavení exekúcie môže súd rozhodnúť kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Súd je povinný v priebehu celého exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie exekúcie.
9. Smrťou dlžníka alebo veriteľa záväzok zásadne nezanikne, lebo ich práva a povinnosti vo všeobecnosti prechádzajú na ich právnych nástupcov, väčšinou na dedičov. Smrť spôsobuje zánik záväzkov len vtedy, ak bol záväzok čo do svojho trvania viazaný výhradne na osobu dlžníka alebo veriteľa. Smrť dlžníka je teda výnimočným spôsobom zániku práva a povinnosti z uvedenej všeobecnej zásady o prechode práv a povinností na ich právnych nástupcov. Ide o zánik povinnosti viažuci sa s poukazom na ust. § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka na osobu dlžníka. Takouto povinnosťou je i platenie výživného. Smrťou povinného zanikla aj povinnosť platiť výživné. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný v priebehu exekučného konania zomrel, súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú výrokom I. tohto uznesenia a exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku výrokom II. tohto uznesenia.
10. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
11. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
12. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd. Súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
14. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
15. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči súdu, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom v predmetnej exekúcii sa jedná o vymoženie pohľadávky na výživnom (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku).
17. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku, § 357 písm. m) CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.