Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5P-112-2025.pdf
PDF · 85.7 KB
Case nature
Subarea
5P/112/2025
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: P. T., narodená XX.XX.XXXX a S. T., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, deti rodičov - matky: J.. G. T., narodená XX.XX.XXXX, bytom X. XXXXX/XX, U., zastúpená: JUDr. Miroslava Erbenová, advokátka, so sídlom Svätoplukova 32, Bratislava, a otca: Z.. J. T., narodený XX.XX.XXXX, bytom X.Z. XXXXX/XX, U., adresa na doručovanie: V. Y. Z. Y..N..K.., so sídlom R. X/B, U., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I Súd ustanovuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, za kolízneho opatrovníka pre maloleté deti: P. T., narodená XX.XX.XXXX a S. T., narodený XX.XX.XXXX, na zastupovanie v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 5P/112/2025. II Súd zamieta návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 05.08.2025.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom zo dňa 05.08.2025, doručeným tunajšiemu súdu rovnakého dňa, sa matka domáha nariadenia neodkladného opatrenia tak, že (i) súd upraví styk maloletých detí s otcom a (ii) určí výživné na maloleté deti tak, že súd zaviaže otca prispievať na výživu maloletých detí vo výške 250 eur na každé dieťa.
2. Matka návrh odôvodnila tým, že dňa 13.05.2025 podala návrh na rozvod manželstva s úpravou práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 5P/64/2025. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti S. G. P.. Z dôvodu narastajúceho napätia a obavy o svoju bezpečnosť a bezpečnosť detí bola matka nútená opustiť spoločnú domácnosť v mesiaci apríl 2025. Následne podala návrh na rozvod manželstva s úpravou práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Nakoľko zo strany manžela dochádzalo k neustálym atakom navrhovateľka sa domáhala súdnej ochrany aj návrh na neodkladné opatrenie, ktorým žiadala súd nariadiť manželovi nevstupovať do nehnuteľnosti, kde sa momentálne s deťmi nachádza a neodkladné opatrenie - zákaz priblíženia k manželke na vzdialenosť menšiu ako 10m, o čom súdu doložila rozhodnutia (uznesenie Mestského súdu Bratislava IV č. k. 0C/22/2025 - 41 zo dňa 29.05.2025 a č. k. 49C/34/2025 - 78 zo dňa 02.07.2025). Aj napriek zlému partnerskému vzťahu si však matka uvedomuje, že ona aj otec maloletých majú rovnaké práva a povinnosti k ich spoločným maloletým deťom a aj keď medzi otcom maloletých detí a ňou došlo k narušeniu manželského a partnerského vzťahu, obaja ostávajú predovšetkým rodičmi. V záujme maloletých detí sa preto primárne vždy snažila, aby s otcom maloletých detí vedela aj napriek rozvratu manželstva vytvoriť pokojné a stabilné prostredie pre deti, avšak otec maloletých detí partnerský konflikt neustále prenáša na maloleté deti a premieta ho do roviny rodičovskej, čo považuje za neprípustné. Poukazuje na opakované incidenty, vyvolané otcom maloletých detí, keď opakovane volá policajnú hliadku do nehnuteľnosti, kde sa matka nachádza s maloletými deťmi, pričom sa matke neustále vyhráža podaním trestných oznámení, alebo tým že jej budú deti zo starostlivosti odobraté. Zo strany otca maloletých detí tak neustále dochádza k obviňovaniu, nadávkam a iným formám verbálneho napádania matky, a to aj za prítomnosti maloletých detí. Takýmto správaním
otec vytvára toxické a emocionálne neúnosné prostredie, čo má negatívny dopad na psychickú pohodu a nerušený vývin maloletých detí, ktoré by mali byť v tomto období zamestnané predovšetkým užívaním si pokojných prázdnin (matka doložila správy otca adresované matke a email od policajtov). Matka sa snažila dohodnúť sa s otcom maloletých detí aspoň na „provizórnej“ úprave práv a povinností k maloletým deťom a žiadala otca, aby jej dal dopredu písomne vedieť, keď si bude chcieť deti prebrať tak aby vedela zabezpečiť prípravu detí na styk s otcom. Otec však s matkou maloletých detí nekomunikuje a na jej výzvy ohľadne dohodnutia si konkrétneho termínu prevzatia a odovzdania detí nereaguje. Začiatkom júla oznámila matka otcovi maloletých detí, že odchádza na dovolenku, s tým že deti boli odovzdané starým rodičom. Počas dovolenky, otec maloletých detí nahlásil na políciu únos detí - pritom matka mu dopredu, písomne všetky skutočnosti oznámila. Atakoval aj jej rodinných príslušníkov, ktorým sa rovnako ako matke vyhrážal podaním trestného oznámenia (správy otca bratovi). Posledný incident sa stal dňa 31.07.2025 kedy si opätovne v prítomnosti polície prišiel po maloletú P.. Dcéra s ním nechcela odísť a tak začal otec obviňovať matku, že to kvôli nej údajne dieťa s ním nechce odísť. Následne však maloletá zrejme vystavená tlaku - nakoľko sa všetko dialo v prítomnosti polície, súhlasila. Na druhý deň 01.08.2025 otec oznámil matke, nech si „Príde vziať to decko“ a maloletú odovzdal matke na jej pracovisku. Dňa 05.08.2025 bol nariadený informatívny výsluch, s tým že otec sa na tento nedostavil. Matke sa vyjadril v minulosti opakovane tak, že bude odročovať všetky pojednávania, pretože on sa rozvádzať jednoducho nechce a nebude. Situácia sa tak stala neudržateľná. Má za to, že snahou otca je traumatizovať matku prostredníctvom detí a to jednak vytváraním trestných oznámení, neprispievaním na deti, vytváraním prekážok vo vzťahu k rozhodovaniu o maloletých deťoch - keď matke po tom, čo ho opakovane žiadala o udelenie súhlasu na prihlásenie do škôlky maloletého S., súhlas bez toho, aby na to mal dôvod neudelil. S poukazom na to, že otec sa žiadnym spôsobom nepodieľa na výžive maloletých detí, matke neprispieva na jednej strane, no v dôsledku neudelenia súhlasu s návštevou predškolského zariadenia má matka zvýšené výdavky (500 eur), pričom všetky výdavky v súvislosti so zabezpečením starostlivosti o maloleté deti znáša matka si dovoľujeme vo veci konajúci súd požiadať aj o určenie výživného. Matka si dovoľuje poukázať aj na Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom vydaného Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorou sa navrhuje výška výživného v prípade povinnosti k dvom vyživovaným deťom navštevujúcich predškolské zariadenie, vo výške 12% z príjmu povinného rodiča na každé dieťa. Výživa maloletých detí ak spočíva plne a výlučne na pleciach matky, s tým že otec maloletých detí sa nijakým spôsobom nepodieľa na zabezpečení výživy pre deti, práve naopak svojim správaním prispel k tomu, že matka má zvýšené výdavky. Takáto situácia je pre matku dlhodobo neudržateľná, bez toho aby sa otec podieľal na zabezpečení starostlivosti o deti. Pre úplnosť dodáme, že manžel neustále vypisuje e-maily zamestnávateľovi manželky s hanlivým obsahom, a to za účelom jej prepustenia zo zamestnania. Správanie otca maloletých detí považuje za manipulatívne, zastrašujúce, destabilizujúce, s tým že takýmto správaním trpia najmä maloleté deti, ktoré majú strach, sú neisté a psychicky rozladené. Konanie otca maloletých detí považuje za nesúladné a v príkrom rozpore so záujmami maloletých detí. Deti majú právo na stabilné, bezpečné a predvídateľné prostredie, čo momentálne nie je možné zabezpečiť bez súdnej ochrany.
3. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
4. Neodkladné opatrenie možno v zmysle § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), nariadiť na návrh pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán (resp. účastníkov konania v zmysle Civilného mimosporového poriadku) a bez nariadenia pojednávania.
7. Podľa § 366 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP), neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
8. Podľa § 117 CMP, ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
9. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej ochrany, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery účastníkov konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní. Postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy právneho vzťahu medzi nimi. Navrhovateľ teda musí osvedčiť, že bez okamžitej, hoci i len dočasnej, úpravy právnych pomerov by bolo právo ohrozené. Pokiaľ má mať navrhované neodkladné opatrenie len dočasnú povahu, jeho nariadením nemôže byť navodený nezvratný stav. Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah.
10. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť, že ide o úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí (ktorým sa priznáva osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, výživa, či dokonca zdravie alebo život maloletého dieťaťa vážne ohrozené.
11. Účelom neodkladných opatrení je tak rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletých detí s cieľom ochrany ich práv a v prípade konkrétneho ohrozenia.
12. Účastníkom konania sú maloleté deti. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (zákon o rodine), žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník"). Je potrebné, aby boli maloleté deti zastúpené opatrovníkom. Preto súd v zmysle § 117 CMP v nadväznosti na § 31 ods. 2 zákona o rodine ustanovil za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (výrok I), nakoľko ide o konanie ku ktorému zjavne môže dôjsť ku konfliktu záujmov rodičov a súd v danom prípade nepovažuje za účelné ustanoviť opatrovníka z okruhu blízkych osôb. Opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu v záujme maloletého dieťaťa (§ 61 ods. 1 v nadv. § 31 ods. 4 zákona o rodine).
13. Súd posúdil návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na vec aplikoval príslušné zákonné ustanovenia, a po zvážení všetkých skutočností dospel k záveru, že návrh matky nie je dôvodný.
14. Matka v návrhu neuviedla žiadne skutočnosti svedčiace o tom, že bez nariadenia neodkladného opatrenia sú právom chránené záujmy maloletých detí akokoľvek ohrozené. Naopak, žiadala o úpravu styku otca s maloletými deťmi.
15. K úprave styku otca s maloletými deťmi súd konštatuje, že jednak právo styku v danom prípade je právom svedčiacim otcovi maloletých detí, ako nerezidenčnému rodičovi (teda tomu, s ktorým maloleté deti nebývajú v jednej domácnosti), a je teda na otcovi, aby sa on sám domáhal kontaktu s maloletými deťmi, v tomto smere komunikoval s matkou a v prípade, že rodičia v tejto otázke nedospejú k dohode, otec sám uplatnil svoje právo na súde. Navyše súd žiadne ohrozenie maloletých detí zo strany otca nezistil. Z návrhu matky vyplýva, že ide o eskalovaný partnerský konflikt, pričom otec s matkou ohľadom styku s maloletými deťmi nekomunikuje. Sú má za to, že v danom prípade ide o eskalovaný konflikt medzi
rodičmi, avšak súd tiež poukazuje na to, že nezhody a konfliktné prostredie medzi rodičmi samy osebe nezakladajú naliehavú potrebu pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Po zvážení všetkých skutočností súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli vôbec splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako ho matka žiada nariadiť, nakoľko súd nemal za osvedčenú a ani nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí navrhovanou úpravou styku otca s maloletými deťmi. Nie je preto daný žiaden zákonný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia. Sumarizujúc uvedené, súd návrh matky ako nedôvodný aj v tejto časti zamietol.
16. K návrhu na určenie vyživovacej povinnosti v nevyhnutnej miere súd opätovne odkazuje na samotný účel neodkladných opatrení. Povinnosť platiť výživné je možné nariadiť len v nevyhnutnej miere tak, aby výživa detí nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Matka nijakým spôsobom neosvedčila potrebu určenia vyživovacej povinnosti otca a prečo bez tejto sumy sú záujmy maloletých detí (resp. ich život a zdravie, výživa) natoľko ohrozené, že je potrebný bezodkladný zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Matka uviedla, že má zvýšené výdavky v súvislosti s maloletým S., nakoľko hradí škôlku 500 eur. Výživné žiada na maloletú P. a S. vo výške 250 eur na každé dieťa, otec na výživu maloletých neprispieva. Z lustrácie v sociálnej poisťovni a z vlastnej činnosti súdu (súvisiace súdne konania) vyplýva, že matka je zamestnaná na Úrade podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku, s dostatočným príjmom, vlastní byt, ktorý prenajíma, pričom súd je toho názoru, že aj bez zo sumy žiadaného výživného nie sú toho času záujmy maloletých detí vážne ohrozené, opak matka neosvedčila ani nijako nepreukázala.
17. Je nesporné, že vyživovacia povinnosť patrí obom rodičom voči ich deťom. Rodičia sú povinní zabezpečiť svojim deťom výživu, starostlivosť a výchovu, a to do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Súd však poznamenáva, že následne, na základe vykonaného dokazovania ohľadne príjmu otca a jeho majetkových pomerov, príjmu matky a odôvodnených potrieb maloletých detí, rozhodne o výške výživného vo veci samej a nie v tomto konkrétnom prípade formou neodkladného opatrenia.
18. Po zvážení všetkých skutočností súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli vôbec splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako ho matka žiada nariadiť, nakoľko súd nemal za osvedčenú a ani nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí. Sumarizujúc uvedené, súd návrh matky ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol (výrok II).
19. Súd záverom poznamenáva, že rodičia maloletých detí by si mali uvedomiť, že pokiaľ sledujú najlepší záujem svojich detí, mali by v prvom rade spolu riadne komunikovať, byť ochotní a schopní dohodnúť sa aspoň na „čiastočných“ veciach týkajúcich sa výkonu ich starostlivosti maloletého, napr. na bežnom trávení času s maloletým, ako aj počas prázdnin, a nie sa spoliehať, že rozhodnutia potrebné pre blaho ich dieťaťa bude robiť výlučne len súd a nie aj oni sami, navyše formou neodkladných opatrení, čo odporuje ich účelu.
Poučenie:
Proti výroku I tohto uznesenia nie je možné podať odvolanie (§ 357 CSP a contrario).
Proti výroku II tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Mestskom súde Bratislava II. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).