Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/76/2025

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Michaela Krajčová a JUDr. Natália Kolláriková, v právnej veci žalobkyne: B. Z., H.. XX.XX.XXXX, R. C. E. XXX, XXX XX E.R., právne zast. Advokátska kancelária Jakubčová a partneri, s.r.o., so sídlom Rajská 7687/7, 811 08 Bratislava, IČO: 50 046 594, proti žalovaným: 1/. R. A., H.. XX.XX.XXXX, R. C. Ž. XXXX/XX, XXX XX C. a 2/ O. K., H.. XX.XX.XXXX, R. C. Ž. XXXX/XX, XXX XX C., obe právne zast. VICOVÁ & ŠUMICHRAST advokátska kancelária, so sídlom Družstevná 1363/10, 900 27 Bernolákovo, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. 47C/84/2024-78 zo dňa 23. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok č.k. 47C/84/2024-78 zo dňa 23. mája 2025, p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok uznesením č.k. 47C/84/2024-78 zo dňa 23. mája 2025 návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Podaným návrhom sa žalobkyňa (navrhovateľka neodkladného opatrenia) domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd prvej inštancie uloží žalovaným povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré môžu žalobkyni sťažiť alebo znemožniť prechod peši a prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami cez pozemok parcely reg. „., parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, ktorý je evidovaný Okresným úradom K., odbor katastrálny, na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie C., obec C., a to do meritórneho rozhodnutia vo veci samej a zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoj návrh odôvodnila tým, že nemá umožnený priamy prístup k nehnuteľnosti evidovanej v katastrálnom území C., obec C., okres K. vedenou Okresným úradom K., katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX ako: - pozemok parcely registra „., parc. č. XXXX/XX, o výmere XXX m2, vedený ako záhrada prostredníctvom verejnej cesty alebo inej verejnej komunikácie, pričom jediná možná prístupová cesta vedie cez nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaných, ktorá slúži ako výlučná prístupová komunikácia. Tvrdí, že absenciou prístupu k nehnuteľnosti je znemožnené jej využitie ako pozemku, nakoľko má záujem na využití predmetnej nehnuteľnosti ako stavebného pozemku, čo nevyhnutne predpokladá existenciu prístupu k nej. Absencia prístupu nepredstavuje len prekážku pre jej bežné užívanie, ale aj objektívnu prekážku v stavebnom konaní. Nakoľko žalované dlhodobo odmietajú žalobkyni umožniť akýkoľvek prístup cez nehnuteľnosť v ich vlastníctve, pričom toto konanie je nielen v rozpore so zásadami susedského spolužitia, ale je aj porušením zákonnej povinnosti špecifikovanej v ust. , žalobkyňa zastáva názor, že v danom prípade nie je možné sa spoliehať na to, že pri budúcej realizácii stavebných prác žalobkyne na svojej nehnuteľnosti budú žalované dobrovoľne umožňovať prístup žalobkyni k jej nehnuteľnosti.

Vzhľadom na to, že existuje dôvodná obava, že aj v ďalších fázach, vrátane realizácie stavebnej činnosti, bude výkon vlastníckeho práva žalobkyne obmedzovaný, resp. úplne znemožnený, zriadenie vecného bremena in rem rozhodnutím súdu predstavuje jediný právne efektívny a preventívny prostriedok, ktorým možno zabezpečiť nerušený výkon práv žalobkyne a zároveň predísť konfliktom.

3. Žalobkyňa je toho názoru, že ust. je potrebné vykladať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a nie striktne formalisticky; síce uvádza, že vecné bremeno možno zriadiť v prospech vlastníka stavby, avšak jeho výklad musí byť v súlade so zásadami spravodlivosti, právnej istoty a účelu zákona. Skutočnosť, že medzi nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaných a nehnuteľnosťou žalobkyne sa nachádzajú ďalšie dva pozemky, vychádzajúcou z katastrálnej mapy, považuje žalobkyňa za irelevantnú z hľadiska posúdenia podmienok pre zriadenie vecného bremena. Zo žalobkyňou priloženej ortofotomapy vyplýva, že uvedené pozemky tvoria súčasť verejnej komunikácie a neexistuje žiadna reálna alternatíva prístupu k nehnuteľnosti žalobkyne inou trasou než cez nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných.

4. Žalobkyňa navrhla zriadenie vecného bremena in rem za odplatu spolu vo výške 10.000 eur, ktorá by bola poukázaná na účty žalovaných po 5.000 eur. Zároveň však vyjadrila ochotu akceptovať, aby výška primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena bola určená v záujme objektívneho posúdenia hodnoty zásahu do práv žalovaných. Keďže sa žalobkyňa situáciu snažila už riešiť mimosúdnou cestou, a teda sa obrátila na žalované a zaslala im návrh na uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena, pričom žalované znemožnili dosiahnutie dohody, žalobkyňa nemala inú možnosť než sa obrátiť na súd. Poukázala aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co/285/2018, zo dňa 24.05.2022, v ktorom odvolací súd uviedol, že vstup na pozemok podľa ustanovenia sa pripúšťa len vtedy, keď to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie pozemkov alebo stavieb. Vstupom je možné rozumieť nielen samotné vstúpenie, teda prekročenie hranice susedovho pozemku, ale tiež pobyt na ňom, obmedzený účelom vstupu, t.j. podmienkami uvedenými v . Vstupom na susedov pozemok v zmysle tohto ustanovenia je teda aj pobyt po dobu nevyhnutnú na vykonanie úkonov, ktoré si vyžaduje údržba alebo obhospodarovanie vlastného pozemku. Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že existuje reálna potreba upraviť pomery strán sporu, a to formou ochrany práv a právom chránených záujmov žalobkyne prostredníctvom vydania neodkladného opatrenia.

5. Súd prvej inštancie predmetný návrh žalobkyne po právnej stránke posúdil podľa § 324 ods. 1, § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, , ods. 2, ods. 3 a (ďalej ako ).

6. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal otázkou, či nie je možné dosiahnuť žalobkyňou sledovaný účel zabezpečovacím opatrením pričom dospel k záveru, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neprichádza do úvahy z dôvodu, že sa žalobkyňa nedomáhala zabezpečenia peňažnej pohľadávky. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj s listinnými dôkazmi, ktoré boli k nemu pripojené, dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, nakoľko žalobkyňa neosvedčila splnenie podmienok, ktoré zákon pre nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje. Jednou z podmienok vyžadovanou ust. je existencia naliehavej a nutnej potreby bezodkladne upraviť pomery strán sporu, čo zo žalobkyňou popísaného skutkového stavu nemal súd prvej inštancie za osvedčené. Žalobkyňa uvádzala, že žalované jej opakovane odopierajú prístup na pozemok za účelom riadnej údržby a starostlivosti oň, avšak neuviedla, akú konkrétnu údržbu, resp. starostlivosť je nevyhnutné o pozemok žalobkyne vykonať, resp. že nevykonaním nejakých konkrétnych úkonov v súčasnosti hrozí vznik škody, ktorú je potrebné bezodkladne odvrátiť alebo odstrániť. Zároveň mal súd prvej inštancie osvedčené, že žalobkyňa v čase nadobudnutia svojho pozemku mala vedomosť o tom, že k tomuto pozemku neexistuje prístupová cesta, a teda stav, ktorý sa žalobkyňa rozhodla riešiť podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je stavom dlhodobým.

7. Žalobkyňa v návrhu odkazovala na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co/285/2018 zo dňa 24.05.2022, pričom však závery súdu citované žalobkyňou neodôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia a skôr svedčia tomu, aby súd podaný návrh zamietol. v ustanovení zakotvuje povinnosť vlastníka umožniť vstup susedovi na svoj pozemok za splnenia ustanovených podmienok, ale pripúšťa sa len vtedy, keď to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie pozemkov alebo stavieb. Ak by miera nevyhnutnosti vstupov mala dosiahnuť takú úroveň, že by sa

obmedzenie vlastníckeho práva suseda blížilo alebo prakticky rovnalo obmedzeniu rovnajúceho sa vecným bremenám, nie je súd oprávnený takéto právo podľa priznať, pretože by tým došlo k výraznému obmedzeniu vlastníckeho práva bez akejkoľvek náhrady. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je možné nariadiť neodkladné opatrenie tak, ako to navrhovala žalobkyňa, nakoľko ani netvrdila ani neosvedčila, akú nevyhnutnú údržbu alebo obhospodarovanie pozemku je potrebné v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vykonať. Záverom súd prvej inštancie upriamil pozornosť na skutočnosť, že ak by po rozhodnutí o zamietnutí jej návrhu prišlo k zmene skutkových okolností, toto rozhodnutie súdu prvej inštancie netvorí prekážku rozhodnutej veci, a teda je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podať opätovne. Vzhľadom na to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný v priebehu konania o zriadení vecného bremena, rozhodnutie o neodkladnom opatrení nie je konečným rozhodnutím a preto o trovách neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

8. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa domáhajúc sa nariadenia neodkladného opatrenia a priznania nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Odvolanie podala z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Žalobkyňa v návrhu uviedla, že jej opakovane nie je umožnený vstup na susedný pozemok vo vlastníctve žalovaných, ktorý je nevyhnutný pre vykonanie konkrétnych údržbových prác na nehnuteľnosti evidovanej v katastrálnom území C., obec C., okres K. vedenou Okresným úradom K., katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX ako: - pozemok parcely registra „., parc. č. XXXX/XX, o výmere XXX m2, vedený ako záhrada, v jej vlastníctve, pričom toto konanie žalovaných je v priamom rozpore s ust. .

9. Naliehavosť zásahu vyplýva aj z povahy samotnej údržby, ktorá musí mať pravidelný charakter, nakoľko najmä v jarných a letných mesiacoch dochádza k intenzívnemu rastu vegetácie. Okrem nevyhnutnej starostlivosti o samotný pozemok si riadna údržba vyžaduje aj pravidelnú kontrolu a udržiavanie stavby nachádzajúcej sa na nehnuteľnosti, ktorá môže byť v prípade nečinnosti vystavená zatekaniu, narušeniu konštrukcie či iným škodám spôsobeným nepriaznivými vplyvmi počasia alebo zanedbaním údržby. Práve na zabezpečenie riadnej starostlivosti o celú nehnuteľnosť, vrátane stavby, je zo strany žalobkyne potrebná pravidelná fyzická prítomnosť na mieste, a to minimálne dvakrát týždenne počas tohto vegetačného obdobia. Žalované jej však dlhodobo a sústavne takýto prístup znemožňujú, čo môže mať za následok nielen estetickú a funkčnú degradáciu nehnuteľnosti žalobkyne, ale aj vznik konkrétnych a merateľných škôd na jej majetku. Ide teda o stav, ktorý predstavuje bezprostrednú a reálne hroziacu ujmu, ktorej odvrátenie si vyžaduje rýchly a efektívny zásah ešte pred skončením konania vo veci samej.

10. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v súlade s opakovane vyzývala žalované, aby jej vstup za účelom údržby umožnili, a k dobrovoľnému splneniu nedošlo, neostáva jej iný zákonný prostriedok ochrany práv, ako návrh na neodkladné opatrenie. Žalobkyňa osvedčila, že iný reálny spôsob prístupu k jej nehnuteľnosti neexistuje a že sa opakovane pokúsila vyriešiť situáciu mimosúdnou cestou. Poukázala aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 22Cdo/1281/2002 zo dňa 05.11.2002, ktoré má zásadný význam pre výklad a aplikáciu ust. , pretože z neho vyplýva, že právo vstúpiť na pozemok za účelom obhospodarovania susediacich pozemkov nemožno priznať, ak by tým došlo bez náhrady k obmedzeniu práva vlastníka susediaceho pozemku v rozsahu blížiacom sa alebo sa v podstate rovnajúcom povinnostiam vyplývajúcim zo zriadeného vecného bremena. Žalobkyňa však nepožaduje trvalý ani neobmedzený vstup na pozemok žalovaných, ale len možnosť prechodu v nevyhnutnej miere a na nevyhnutne potrebný čas, konkrétne dvakrát týždenne, za účelom zabezpečenia bežnej údržby.

11. Zamietnutie návrhu z dôvodu, že ide o „dlhodobý spor“, je v rozpore s účelom , ktorý neviaže naliehavosť len na novovzniknuté okolnosti, ale na aktuálnu potrebu ochrany práva a hroziacu ujmu. Aj podľa komentára k potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité časové obdobie. Záver súdu prvej inštancie podľa názoru žalobkyne nezodpovedá skutkovému stavu a neberie dostatočne do úvahy dôvody, pre ktoré je neodkladné opatrenie v danom prípade nevyhnutné na ochranu jej vlastníckeho práva. S prihliadnutím na uvedené teda navrhuje, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým uloží povinnosť žalovaným dvakrát týždenne zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré môžu žalobkyni sťažiť alebo znemožniť prechod peši a prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami cez pozemok parcely registra „., parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná

plocha a nádvorie o výmere XXX m2, ktorý je evidovaný Okresným úradom K., odbor katastrálny, na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie C., obec C., okres K., za účelom údržby, a to do meritórneho rozhodnutia vo veci samej. Zvyšná časť podania obsahuje vyjadrenia žalobkyne relevantné pre konanie vo veci samej.

12. Žalované vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne iné relevantné skutočnosti alebo dôkazy, oproti tým, ktoré už tvrdila vo svojom vyjadrení. V prvom rade poukazujú na skutočnosť, že žalobkyňa ich nikdy osobne, ani sprostredkovane nepožiadala o umožnenie prístupu k jej pozemku nachádzajúcom sa v k. ú. C., evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok parcely registra „., parc. č. XXXX/XX, o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrada; žalobkyňa totiž na prístup k svojmu pozemku dlhodobo používa prístup cez pozemok parcely reg. C, parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XXX. Žalobkyňa pozemok pravidelne navštevuje a obhospodaruje, čo samo o sebe vylučuje tvrdenie žalobkyne, že k pozemku nemá umožnený prístup a jediná možná prístupová cesta vedie cez nehnuteľnosť v podielovom vlastníctve žalovaných. Ohľadom neexistencie prístupovej cesty k svojmu pozemku mala žalobkyňa vedomosť už v čase jeho nadobudnutia. Zároveň žalované, odvolávajúc sa na list vlastníctva č. XXXX, poukazujú na skutočnosť, že na pozemku žalobkyne sa nenachádza žiadna stavba, ku ktorej by mala mať žalobkyňa zabezpečený nevyhnutný prístup.

13. Žalované ďalej uviedli, že dňa 02.06.2025 prevzali výzvu žalobkyne zo dňa 28.05.2025, v ktorej požaduje, aby žalované odstránili prerastajúcu vegetáciu z ich pozemku, nakoľko jej spôsobujú nepríjemnosti pri údržbe jej nehnuteľnosti, čo môže viesť ku vzniku škôd. Sama žalobkyňa teda vo výzve uvádza, že pozemok obhospodaruje, čiže má k nemu prístup a tento stav trvá dlhodobo. Žalované sa v celom rozsahu stotožňujú s presvedčivým a správnym uznesením Okresného súdu Pezinok č.k.: 47C/84/2024-78 zo dňa 23.05.2025. Aj vzhľadom na obsah výzvy žalobkyne, ktorú žalované predložili súdu prvej inštancie a ktorá sama o sebe odporuje tvrdeniam žalobkyne uvedeným v odvolaní a vyjadrení je zrejmé, že postup žalobkyne v tomto súdnom konaní predstavuje šikanózny výkon práva a preto žalované navrhujú, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

14. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a podľa v spojení s , a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

15. Predmetom odvolacieho prieskumu je preskúmanie vecnej správnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré môžu žalobkyni sťažiť alebo znemožniť prechod peši a prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami cez pozemok parcely reg. „., parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, ktorý je evidovaný Okresným úradom K., odbor katastrálny, na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie C., obec C., a to do meritórneho rozhodnutia vo veci samej a zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Návrh bol zdôvodnený tým, že žalobkyňa nemá umožnený priamy prístup k nehnuteľnosti evidovanej v katastrálnom území C., obec C., okres K. vedenou Okresným úradom K., katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX ako: - pozemok parcely registra „., parc. č. XXXX/XX, o výmere XXX m2, vedený ako záhrada prostredníctvom verejnej cesty alebo inej verejnej komunikácie, pričom jediná možná prístupová cesta vedie cez nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaných, ktorá slúži ako výlučná prístupová komunikácia. V podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdila skutočnosti odôvodňujúce opodstatnenosť, ako aj trvanie nároku tým, že bez nariadenia neodkladného opatrenia dochádza k faktickému znemožneniu výkonu vlastníckeho práva žalobkyne, pričom absencia pravidelnej údržby má podľa žalobkyne za následok postupné znehodnocovanie pozemku, čoho dôsledkom je vznik majetkovej ujmy.

16. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

19. Podľa a ods. 2 , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

20. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

21. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

22. Neodkladné opatrenie, ako už názov tohto procesného inštitútu napovedá, slúži na rýchle a pružné riešenie situácie, kedy je potrebný okamžitý (bezprostredný) zásah súdu. Niektoré životné situácie vyvolávajú nutnosť v záujme právnej bezpečnosti fyzických alebo právnických osôb zaistiť okamžitú procesnú ochranu, ktorú by nebolo možné so zreteľom na bezprostredne hroziacu ujmu zaistiť v potrebnom čase obvyklým stanoveným spôsobom. Nariadenie neodkladného opatrenia má svoje opodstatnenie v prípadoch, ak je obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia jeho navrhovateľa alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. V rámci existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov súd teda nariadi neodkladné opatrenie spravidla v situácii, kedy danej strane hrozí vznik alebo rozširovanie reálnej škody či inej ujmy, prípadne, ak strane hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ je potrebné interpretovať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila nenapraviteľná alebo len ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, aj keď súd nemá náležite zistený skutkový stav, pričom musí prihliadať nielen na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia.

23. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. V danom prípade je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobkyne, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

24. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie. Odvolací súd poznamenáva, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, musí žalobca (navrhovateľ neodkladného opatrenia) preukázať, z čoho, t.j. z akých okolností vyvodzuje svoj

nárok na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má tak dôkaznú povinnosť pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované neodkladné opatrenie.

25. Ako vyplýva z , právo nakladať s predmetom vlastníctva (ius disponendi) je jedným zo základných subjektívnych oprávnení vlastníka. Jeho obsahom je disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, či už dvojstranných (kúpna zmluva, darovacia zmluva, nájomná zmluva, záložná zmluva, zmluva o zriadení vecného bremena, atď.), alebo jednostranných (napr. závet). Oprávnenie nakladať s vecami alebo právami predstavuje základ pre realizáciu ich ekonomických hodnôt iným spôsobom než užívaním a spotrebou.

26. Nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúceho dispozičné oprávnenie dochádza nevyhnutne k zásahu do základných práv povinnej osoby, a to najmä do základného práva vlastniť majetok podľa SR, základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť v zmysle SR, základného práva na ochranu majetku podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru a pod. Z uvedeného hľadiska musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd je pri obmedzovaní dispozičného oprávnenia povinný dbať aj na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa. (k tomu pozri ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016 - komentár k ).

27. Odvolací súd z listu vlastníctva č. XXXX zistil, že žalobkyňa predmetnú nehnuteľnosť - záhradu nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 23.12.2019, to znamená, že stav, ktorý v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opisuje, nemôže zakladať naliehavú a bezodkladnú potrebu upraviť pomery, nakoľko je to stav pretrvávajúci od začiatku vzniku vlastníckeho práva žalobkyne k danej nehnuteľnosti

- t.j. už pred samotným nadobudnutím konkrétnej nehnuteľnosti mala možnosť zistiť spôsoby prístupu k nej. Samotná skutočnosť, že sa rozhodla takto situovanú nehnuteľnosť napriek obmedzenému prístupu nadobudnúť, nemôže byť na ťarchu žalovaných a odvolací súd má za to, že by nariadenie neodkladného opatrenia neprimerane zaťažovalo žalované vo výkone im garantovaného základného práva vlastniť majetok. Nakoľko ohľadom zriadenia vecného bremena v prospech nehnuteľnosti žalobkyne prebieha aj konanie vo veci samej, v ktorom sa vykoná riadne dokazovanie za účelom ustálenia, či žalobkyňa má možnosť prístupu k svojej nehnuteľnosti aj inak ako cez nehnuteľnosť žalovaných, v súčasnosti nie je osvedčená potreba nariadenia neodkladného opatrenia. Požiadavka primeranosti uloženej povinnosti (opatrením) chráneného nároku je pritom nevyhnutným predpokladom zákonnosti neodkladného opatrenia. Vyhovením návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia by došlo k prekročeniu zákonných limitov z hľadiska primeranosti neodkladného opatrenia a k zásahu do vlastníckeho práva žalovaných, ktoré je chránené podľa článku 20 ods. 1 .

28. Žalobkyňa v odvolaní poukazovala na skutočnosť, že v súlade s ust. nepožaduje trvalý ani neobmedzený vstup na pozemok žalovaných. Odvolací súd v tomto smere poznamenáva, že žalobkyňa nijakým spôsobom neosvedčila, že jediný spôsob, akým sa vie k svojej nehnuteľnosti dostať, je skrz nehnuteľnosť žalovaných, a teda napriek tomu, že tvrdí, že by možnosť prechodu využívala len dvakrát týždenne, stále sa jedná o obmedzenie žalovaných v neprimeranom rozsahu, pretože sa nejedná len o určitú vymedzenú časť rozlohy ich nehnuteľnosti, v rámci ktorej budú obmedzované, pričom aj časový údaj „dvakrát týždenne“ považuje odvolací súd za neurčitý.

29. Zároveň zo žalobkyňou predloženého listu vlastníctva č. XXXX nie je možné identifikovať stavbu, ktorá by bola postavená na pozemku žalobkyne a ktorá si podľa jej tvrdenia vyžaduje riadnu údržbu, pravidelnú kontrolu a udržiavanie stavby, aby sa predišlo zatekaniu, narušeniu konštrukcie, či iným škodám. Je potrebné upriamiť pozornosť na to, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa uvádzala, že absenciou prístupu k nehnuteľnosti (pozemok vedený ako záhrada) je jej znemožnené využitie tohto pozemku, nakoľko má záujem na využití predmetnej nehnuteľnosti ako stavebného pozemku, čo nevyhnutne predpokladá existenciu prístupu k nej. Dôvodila, že absencia prístupu nepredstavuje len prekážku pre jej bežné užívanie, ale aj objektívnu prekážku v stavebnom konaní. Zároveň tvrdila, že jediná možná prístupová cesta vedie cez nehnuteľnosť vo vlastníctve

žalovaných, ktorá slúži ako výlučná prístupová komunikácia. V odvolaní proti napadnutému uzneseniu však už poukazuje na nevyhnutnosť údržby stavbu na predmetnom pozemku, ktorá v čase podania návrhu na nariadenie neodkladné opatrenie v zmysle jeho obsahu ešte neexistovala. Z daného vyplýva, že ak žalobkyňa naďalej tvrdí, že jej nie je umožnený vstup na jej pozemok cez pozemky žalovaných a medzičasom na predmetnom pozemku bola postavená stavba, daná skutočnosť popiera jej samotné tvrdenie, že jediná možná prístupová cesta k nehnuteľnosti žalobkyne je cez pozemky žalovaných.

30. Po preskúmaní predloženej veci a odvolacích námietok žalobkyne a žalovaných, odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že v danom prípade žalobkyňa neosvedčila naliehavosť potreby nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, a takisto ani bezodkladnú potrebu upraviť pomery medzi stranami sporu. Žalobkyňa je stranou, ktorá podala návrh a teda na nej spočívala povinnosť preukázať naplnenie všetkých podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu konania a rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia nebol splnený stupeň osvedčenia naliehavosti žalobkyňou požadovanej ochrany, ktorej sa domáhala formulovaným petitom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

31. Odvolací súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa a nasl. a preto uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol, ako vecne správne potvrdil ( ). 32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa s a v spojení s tak, že úspešným žalovaným priznal nárok na ich náhradu proti žalobkyni v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa odsek 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).