Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11C-62-2025.pdf
PDF · 69.42 KB
Case nature
Subarea
11C/62/2025
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v spore žalobcu A. B., nar. XX. XX. XXXX, s hláseným pobytom v meste Liptovský Mikuláš, zastúpeného JUDr. Petrom Pompom, advokátom so sídlom Vagonárska 95, Poprad, proti žalovanej A. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX/X, E. F., o vydanie bezdôvodného obohatenia, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh na zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou 24. 07. 2025 sa žalobca domáhal proti žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia vo výške určenej znaleckým posudkom spolu s 7,5 % ročným úrokom z omeškania. Uplatnený návrh odôvodnil tým, že strany sporu žili v spoločnej domácnosti, z ktorého spolužitia vznikli samostatné majetkové práva a záväzky obdobné majetkovým pomerom manželov. Žalovaná nadobudla do svojho výlučného vlastníctva rodinný dom súpisné číslo XX, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie E. F.. Rekonštrukcia a oprava tohto rodinného domu bola financovaná z výlučných prostriedkov žalobcu, v rokoch 2020 až 2022 zo svojho na výlučný majetok žalovanej zaplatil minimálne 45 538,72 eura. Žalobkyňa jednostranne zrušila trvalý pobyt žalovaného v danom rodinnom dome, čím došlo k zániku ich spoločného obydlia.
2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že žalovaná jednostranne bez dohody odhlásila žalobcu z trvalého pobytu a vykonala kroky, ktoré môžu viesť k zníženiu hodnoty predmetnej nehnuteľnosti. Navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanej. Zároveň žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
3. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4. Podľa § 343 ods. 2 C. s. p., záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
5. Podľa § 344 C. s. p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
6. Súd môže zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo na veciach dlžníka v prípade, ak má návrhom aspoň osvedčenú skutočnosť, že navrhovateľ má voči dlžníkovi splatnú a vymáhateľnú pohľadávku a zároveň je osvedčené to, že dlžník sa snaží zamedziť vymoženiu pohľadávky exekúciou. Zo samotného účelu zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je rýchly zásah súdu v prípade ohrozenia práv, vydaniu opatrenia nepredchádza dokazovanie a súd spravidla rozhodne bez nariadenia pojednávania a vyjadrenia protistrany. Zriadenie záložného práva je vždy obmedzením vlastníckeho práva. V prípade
zriadenia sudcovského záložného práva zabezpečovacím opatrením musí byť tento zásah primeraný okolnostiam a právnym záujmom protistrany. Vychádzajúc z uvedeného súd návrh zamietol, lebo žalobca neosvedčil existenciu predpokladov, ktoré sú nevyhnutné na takýto zásah do vlastníckeho práva žalovanej.
7. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkretizovaná peňažná pohľadávka tak, aby bolo zrejmé, že uplatňovaný peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania tohto nároku, vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nie sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Bez konkretizácie uplatňovaného nároku súd zároveň nemá ako posúdiť aj otázku primeranosti zásadu do vlastníckeho práva žalovanej. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia totiž nemôže vzniknúť celkom zjavný nepomer medzi hodnotou založenej nehnuteľnosti a výškou uplatňovaného nároku a súd je tak povinný rešpektovať zásahu a požiadavku proporcionality. Zároveň súd konštatuje, že žalobca neosvedčil existenciu peňažného nároku, ktorého vymoženie sa má zriadením záložného práva zabezpečiť. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozsudku vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Listinné dôkazné prostriedky majú preto pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a prakticky sa obmedzuje len na oboznamovanie s predloženými listinnými dôkazmi tak, aby zistil najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Žalobca je tak povinný spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dôkazmi hodnoverne osvedčiť opodstatnenosť svojho nároku. V danom prípade žalobca ani len nevyčíslil výšku tvrdeného bezdôvodného obohatenia, pričom predložené faktúry za stavebné práce samé o sebe neosvedčujú dôvodnosť nároku.
8. Pre posúdenie ďalšej podmienky, a to obavy budúceho zmarenia exekúcie, musí byť v návrhu aspoň osvedčené, že takáto obava existuje a žalobca musí poskytnúť také dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potreby neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osobe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ale musí k nej pristúpiť aspoň osvedčenie takého konania žalovanej, v dôsledku ktorého dochádza, resp. môže dôjsť k zníženiu hodnoty jej majetku. Ani táto podmienka nebola v návrhu osvedčená, naviac, žalobca ani nerozvinul svoje skutkové tvrdenia o uvedenie konkrétneho konania žalovanej, v dôsledku ktorého by mohla byť ohrozená budúca exekúcia.
9. Na základe vyššie uvedeného súd návrh zamietol ako nedôvodný. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že závery, z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní o návrhu, nemajú žiadny vplyv na posudzovanie uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.