Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-102-2025.pdf
PDF · 77.68 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/102/2025
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa – spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Urbana, vo veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. XXX/X, prechodne bytom E. F. G., H. XX/X, proti dlžníkovi: I. J., nar. XX.X.XXXX, bytom K. D. – H., L. XXX/XXX, o návrhu na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov, na základe odvolania navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 16C/67/2025-21 zo dňa 22.7.2025
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) napadnutým uznesením zamietol návrh na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov (výrok I.) a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania (výrok II.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie odkázal na príslušné ustanovenia zákona č. 54/2017 Z. z. o európskom príkaze na zablokovanie účtov, na ustanovenia Civilného sporového poriadku o neodkladných opatreniach, ako aj na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 655/2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach. Osobitne okresný súd akcentoval znenie článku 14 úvodných ustanovení nariadenia č. 655/2014, z ktorého vyplýva, že „samotné neuhradenie pohľadávky ani samotná skutočnosť, že finančná situácia dlžníka je zlá alebo sa zhoršuje, by sa sama o sebe nemala považovať za dostatočný dôvod na vydanie príkazu.“ 3. Zo zákonnej úpravy neodkladných opatrení v zmysle CSP (príkaz na zablokovanie účtu v danej veci má charakter neodkladného opatrenia) podľa okresného súdu vyplýva, že vzhľadom na osobitnú povahu tohto inštitútu je procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie zjednodušený a zrýchlený. Súd rozhoduje bez vyjadrenia strán sporu a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP sa nevykonáva a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže. Pri rozhodovaní vychádza súd z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. 4. Súd prvej inštancie mal za to, že navrhovateľ musí osvedčiť, že ak by okamžite nevydal príkaz na zablokovanie účtov, vymoženie navrhovateľovej pohľadávky voči dlžníkovi bude zmarené alebo podstatne sťažené. Neodkladnú potrebu úpravy pomerov predovšetkým naznačuje správanie dlžníka (napríklad náhle zbavovanie sa majetku po získaní exekučného titulu). 5. Nadväzne okresný súd dospel k záveru, že navrhovateľ netvrdil a taktiež nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by osvedčoval neodkladnú potrebu zablokovania účtov dlžníka, resp. ktorým by osvedčoval obavu z ohrozenia exekúcie. V tlačive síce uviedol, že exekúcia je bezúspešná a dlžník na Slovensku nevlastní žiaden majetok, avšak jeho tvrdenia o neexistencii majetku dlžníka sú v rozpore s obsahom priloženej správy o priebehu exekúcie vedenej pod sp. zn. 139EX 905/22, podľa ktorej má dlžník zriadený účet v banke/bankách a taktiež vlastní osobné motorové vozidlo. Navrhovateľ pritom neuviedol žiadne tvrdenia, z ktorých by bolo zrejmé, prečo napriek existencii tohto majetku má byť predmetná exekúcia
bezúspešná (čo napríklad bráni exekúcii osobného automobilu, aký je stav na účtoch dlžníka a pod.). Okrem toho skutočnosť, že dlžníkova finančná situácia je zlá, nie je dôvodom na vydanie príkazu na zablokovanie. V danom prípade naviac táto okolnosť ani nebola nijako osvedčená. Navrhovateľ sa v podstate domáha vydania príkazu na zablokovanie z dôvodu, že doposiaľ nebola jeho pohľadávka uspokojená v rámci exekučného konania na Slovensku. Ani túto skutočnosť však neosvedčil. 6. Za daných okolností súd prvej inštancie konštatoval, že neboli splnené podmienky na vydanie príkazu na zablokovanie. Pokiaľ ide o trovy konania, okresný súd ich náhradu nepriznal, keďže navrhovateľ nebol vo veci úspešný.
7. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, prípadne vydania rozhodnutia o európskom príkaze na zablokovanie účtov. 8. Uviedol, že okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď zanedbal cezhraničný kontext a účel Európskeho nariadenia č. 655/2014. Zároveň dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nezohľadnil reálne hroziace riziko zmarenia výkonu rozhodnutia, k čomu akcentoval fakt, že existujú ďalšie prostriedky procesného útoku (napr. výsluch exekútora, prečo nespeňažil vozidlo). Zdôraznil, že dlžník sa dlhodobo zdržiava mimo územia SR, konkrétne v Nemecku, kde pracuje. To vytvára reálne riziko, že budúci výkon rozhodnutia bude zmarený alebo podstatne sťažený, čo je presne účelom nariadenia č. 655/2014. Mal za to, že okresný súd nesprávne vyhodnotil predložený dôkaz – potvrdenie o exekúcii. Dlžník na Slovensku nemá žiaden majetok, bankové účty sú s nulovým zostatkom a motorové vozidlo je nespeňažiteľné. V danej veci treba zobrať do úvahy, že 18- ročné vozidlo bez STK je prakticky nemožné speňažiť v rámci exekúcie. Zákon to síce umožňuje, ale náklady na speňaženie by presiahli akýkoľvek možný výťažok z predaja. 9. Nie je tiež pravdou, že by navrhovateľ netvrdil dôvody neodkladnosti uplatneného nároku. V návrhu totiž uviedol, že dlžník má účet v Nemecku, zdržuje sa mimo SR, má exekúciu zjavne bezúspešnú a nemá na Slovensku žiaden známy majetok. Dôvod, prečo navrhovateľ podáva návrh až teraz, je nový poznatok o tom, že sa dlžník zdržiava v Nemecku. V čase postúpenia pohľadávky v roku 2022 o uvedenom nemal vedomosť. Pohyb dlžníka mimo územia SR je sám osobe dôvodom na obavu, že exekúcia bude zmarená, a to aj bez nutnosti dokazovania. Dlžníka ohľadom pohľadávky opakovane kontaktoval, ale tento si navrhovateľa zablokoval s výsmechom, že nedostane od neho finančné prostriedky. 10. Odvolateľ zdôraznil, že účelom nariadenia je ochrana veriteľa pred únikom majetku cezhranične. Okresný súd však posudzoval vec príliš formalisticky, ako keby išlo o klasické neodkladné opatrenie podľa Civilného sporového poriadku a nie o špecifické európske opatrenie v cezhraničnom výkone práva. Súd sa sústredil viac na formálne dôvody ako na účel samotného nariadenia. Toto nariadenie má totiž zabrániť únikom majetku pred rozhodnutím alebo v období medzi rozhodnutím a exekúciou. Nevyžaduje sa, aby už prebiehalo exekučné konanie. 11. Nad rámec uvedeného navrhovateľ poukázal na to, že miestna legislatíva v Nemecku prísne vyžaduje znalosť väčšieho množstva informácií o dlžníkovi na rozdiel od Slovenska, kde stačí podať návrh na vykonanie exekúcie a exekútor zistí naraz všetky banky dlžníka. Keďže navrhovateľ nemá informácie o nemeckej adrese dlžníka, nemá potom žiadnu možnosť podať v Nemecku návrh na vykonanie exekúcie. 12. Odvolateľ uzavrel, že boli splnené podmienky na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov. K odvolaniu pripojil vyúčtovanie exekučného konania zo dňa 29.7.2025.
13. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a § 329 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. Východiskovo je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné poukázať na principiálnu zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než v odvolaní vznesených, konkrétnych námietok. 15. Zároveň treba podotknúť, že aj konaní o neodkladnom opatrení platí koncentračný princíp znamenajúci všeobecnú neprípustnosť tzv. novôt v odvolacom konaní, t. j. takých prostriedkov
procesného útoku a procesnej obrany, ktoré odvolateľ neprodukoval v štádiu pred súdom prvej inštancie. Výnimku z tohto pravidla reguluje právna úprava len pre konkrétne prípady v § 366 CSP.
16. Z takto vymedzených hľadísk odvolací súd primárne konštatuje, že navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku prezentoval viacero argumentov, ktoré mali charakter neprípustných novôt – išlo o námietku nevykonania dôkazu výsluchom exekútora (v tomto prípade navyše platí, že takýto výsluch nebolo možné vykonať bez návrhu), tvrdenie, že motorové vozidlo vo vlastníctve dlžníka je nespeňažiteľné a že je bez STK. Rovnako tvrdenia o nulových zostatkoch na bankových účtoch, ťažkostiach vymáhať pohľadávku v Nemecku a napokon aj dôkaz v podobe Vyúčtovania exekúcie sú novotami, vo vzťahu ku ktorým navrhovateľ nijako nepreukázal, že by ich mohol odvolací súd pripustiť v zmysle zmieneného § 366 CSP. Všetky tieto tvrdenia a dôkazy mohol navrhovateľ uviesť skôr. Okrem toho vyúčtovanie exekúcie nedefinuje, či exekúcia pokračuje alebo bude ukončená. Inými slovami, aktuálne nulový výťažok ešte neznamená, že nebudú nejaké finančné prostriedky vymožené.
17. Ďalší okruh odvolacích námietok (svojim charakterom už nie novôt, nakoľko boli produkované aj pred súdom prvej inštancie), odvolací súd vyhodnotil ako prípustné (reagovali na právne posúdenie okresného súdu), avšak nie dôvodné. 18. Predovšetkým záver okresného súdu o neosvedčení uplatneného nároku zodpovedá podstate procesnej úpravy vyjadrenej v Civilnom sporovom poriadku. Bolo totiž na navrhovateľovi, aby vysvetlil a preukázal (osvedčil) ohrozenie jeho práv v podobe ťažkostí s vymožením pohľadávky vnútroštátnymi prostriedkami. Na „uľahčenie“ tohto jeho postupu mal k dispozícii formulár na uplatnenie nároku podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 655/2004 Z. z., čo však náležite nevyužil. Na objasnenie nevymožiteľnosti pohľadávky na území Slovenska poukázal len na to, že dlžník „zdrhol do Nemecka“ a že „je to vykonateľné“. Zároveň správa o stave exekúcie pripojená k návrhu sa nijako neodrazila v skutkových tvrdeniach, ktoré mal navrhovateľ presne uviesť vo formulárovom návrhu (§ 132 ods. 2 CSP per analogiam). Okresný súd k tejto správe náležite podotkol, že z nej nevyplýva, že by mala byť exekúcie neúspešná. Neobstojí preto tvrdenie odvolateľa o formalistickom prístupe okresného súdu, popierajúcom účel nariadenia. Takýmto/týmto účelom totiž rozhodne/nepochybne nie je automatické zablokovanie účtu dlžníka súdom len na základe predloženého návrhu, bez skúmania splnenia (právnou úpravou vyžadovaných) podmienok.
19. Zhrnúc opísané, samotné zdržiavanie sa dlžníka v zahraničí a doposiaľ nezaplatená pohľadávka nie sú tými skutočnosťami, ktoré by mohli viesť súd k použitiu ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 655/ 2004 Z. z. Tento záver súčasne neznemožňuje navrhovateľovi uplatniť svoje nároky opakovane, pokiaľ dôjde k zmene skutkových okolností, ktoré viedli k zamietnutiu aktuálneho návrhu.
20. O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, keďže účastníkom tejto fázy konania bol len navrhovateľ.
21. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.