Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_K2-37C-47-2020.pdf
PDF · 129.94 KB
Case nature
Area
Subarea
K2-37C/47/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudcom, Mgr. Kamilom Petrovičom, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., zast.: JUDr. Martin Fabián, so sídlom Štúrova 20 , 040 01 Košice-Juh, proti žalovanému: Mesto Košice, IČO: 00 691 135, so sídlom Trieda SNP 48A , 040 11 E., v konaní o zaplatenie sumy 17.297,97 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie o zaplatenie sumy 6.941,39 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.784,71 eura od 27.4.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.488,36 eura od 9.12.22021 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne sumy 668,32 eura od 7.3.2022 do zaplatenia, zastavuje.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 4.371,64 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 779,56 eura od 30.5.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.253,35 eura od 25.3.2022 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.338,73 eura od 20.4.2023 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcom rozsahu žalobu zamieta.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 27.4.2020 podľa zákona 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov, ktorý súd predmetnú vec, po podaní návrhu žalobkyňou na pokračovanie v konaní, postúpil dňa 29.7.2020 na tunajší súd ako súd príslušný na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 11.280,20 eura spolu s príslušenstvom (úroky z omeškania) vrátane náhrady trov konania. 2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti – pozemku, parc. č. 10564 - orná pôda o výmere 763 m2, evidovanej na mape určeného operátu ako parcela registra „E“, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX, pre katastrálne územie: D. A., obec: E.- D., okres: Košice. Žalobkyňa tvrdila, že predmetný pozemok užíva žalovaný ako verejné priestranstvo a súčasť rekreačného areálu „Anička“, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu, nakoľko doposiaľ nebola so žalobkyňou uzatvorená žiadna nájomná, alebo iná zmluva, ktorá by upravovala vzťahy vyplývajúce z užívania týchto nehnuteľností žalovaným, príp. dohoda o výške primeranej náhrady za predmetné užívanie. Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia žalobkyňa vychádzala zo záverov súkromného Znaleckého posudku č. 42/2020 zo dňa 26.03.2020, vyhotoveného F. G. H., D. X, XXX XX E., znalcom z odboru stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, na základe ktorého bola určená všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti minimálne výške 70.800 eur, a výška primeraného nájmu
7,392 eura/m2, t.j. celkovo vo výške 5.640,10 eura/ročne. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie posledných 24 mesiacov, t.j. za obdobie od 28.04.2018 do 27.04.2020, celkovo vo výške 11.280,20 eura (763m2 x 7,392 eura za m2/rok x 24 mesiacov). Žalobkyňa tiež tvrdila, že žalovaného opakovane, naposledy prostredníctvom jej právneho zástupcu, listom zo dňa 26.11.2019, vyzývala na úhradu finančného vyrovnania právnym titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovanému vzniklo užívaním predmetného pozemku a že žalovaného zároveň vyzvala aj na uzatvorenie nájomnej zmluvy, príp. inej zmluvy, ktorou by sa upravili podmienky užívania predmetného pozemku, ako aj výška náhrady za užívanie predmetného pozemku žalovaným do budúcna, alebo aj k uzatvoreniu prípadnej kúpnej zmluvy, avšak bezúspešne, keďže žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval na návrhy žalobkyne.
3. Proti platobnému rozkazu, vydanému v upomínacom konaní Okresným súdom Banská Bystrica, žalovaný podal odpor, v ktorom žalobkyňou uplatnený nárok v konaní neuznal a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný potvrdil, že na pozemku žalobkyne sa nachádza I. J. ako verejná zeleň, ktorý nadobudol na základe zákona č. 138/1991 Zb., následne delimitovaného delimitačným protokolom zo dňa 13.04.2006. Na svoju obranu však uviedol, že k pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalobkyne vzniklo zo zákona č. 66/2009 Z.z. vecné bremeno v jeho prospech, ktoré mu zakladá právny titul k užívaniu predmetného pozemku, pričom zákon nestanovuje, že za vecné bremeno zriadené v zmysle § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. patrí náhrada. Ďalej uviedol, že vychádzajúc zo súkromnoprávnej úpravy vecných bremien možno tiež konštatovať, že so zriadením vecného bremena nie je nerozlučne spätá povinnosť poskytnúť náhradu. K záveru o povinnosti žalovaného poskytnúť náhradu za zákonom č. 66/2009 Z. z. zriadené vecné bremeno nemožno dospieť ani s odvolaním sa na ustanovenia čl. 20 ods. 1 a čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, tak ako argumentuje žalobkyňa. Žalovaný podotkol, že zákonodarca nestanovil povinnosť poskytnúť za zákonom č. 66/2009 Z.z. zriadené vecné bremeno náhradu a je nemysliteľné, aby všeobecný súd nahradil vôľu zákonodarcu a nárok priznal. A už vôbec tak nie je v prípade, kedy je z legislatívnej praxe zákonodarcu zrejmé, že pokiaľ ten má v úmysle za zákonom zriadené vecné bremeno poskytnúť náhradu, výslovne to v právnom predpise ustanoví ako napr. v § 4d zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, v § 4 ods. 4 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach, či v § 11 ods. 9 zákona č. 251/2012 zákona o energetike. Uvedené nie je možné preklenúť ani s odvolaním sa na ústavne konformný výklad. Nesprávnym by bol podľa žalovaného aj názor, že zákonom č. 66/2009 došlo k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva v zmysle § 20 ods. 4 Ústavy SR. K nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva v zmysle uvedeného ustanovenia môže dôjsť len v rámci jeho zákonom stanoveného obsahu. Zákon č. 66/2009 Z.z. stanovil obsah vlastníckeho práva, preto logicky nemohol rovnakým ustanovením vlastnícke právo nútene obmedziť. Právne následky zákona č. 66/2009 Z.z. nie je možné považovať za nútené obmedzenie vlastníckeho práva ani podľa ust. § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré nie je ničím iným len preniknutím čl. 20 ods. 4 do civilného kódexu a z toho dôvodu nie je možné predpokladom núteného obmedzenia vlastníckeho práva podľa Občianskeho zákonníka prikladať iný význam, ako predpokladom obsiahnutým v ústavnej norme. V žiadnom prípade sa teda nejedná o nútené obmedzenie vlastníckeho práva, ale o úpravu zákonných medzí základného práva vlastniť majetok tak, ako to predpokladá čl. 13 ods. 2 Ústavy. Žalovaný neuznal žalobkyňou uplatnený nárok ani čo do uplatnenej výšky a uviedol, že za týmto účelom si nechal vypracovať Znalecký posudok č. 111/2019 zo dňa 24.7.2019, vypracovaný znalcom Ing. Pavlom Daňkom, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena vo výške 0,55 eura za m2 a rok, čo je výrazne menej ako si žalobkyňa uplatňuje v tomto konaní. Žalovaný v závere dal do pozornosti súdu skutočnosť, že žalobkyňa si v konaní uplatňuje finančnú náhradu za obdobie od 28.4.2018 do 28.4.2020, avšak v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 12C/2/2020 si žalobkyňa voči žalovanému uplatňuje náhradu za užívanie totožného pozemku (práve z dôvodu zákonného vecného bremena zriadeného zákonom č. 66/2009 Z.z.), a to za obdobie od 5.9.2016 do 5.9.2019, čo znamená, že v časti obdobia od 24.8.2018 do 5.9.2019 sa žalované obdobia prekrývajú. Nakoľko konanie vedené pod sp. zn. 12C/2/2020 bolo začaté skôr, žalovaný z toho dôvodu vzniesol námietku prekážky litispendencie v časti žalovaného nároku. 4. Žalobkyňa sa k odporu žalovaného vyjadrila podaním zo dňa 27.7.2020, v ktorom tvrdenia žalovaného označila za účelové a z hľadiska predmetu tohto súdneho konania za právne irelevantné. Žalobkyňa uviedla, že opakovane už bolo právoplatnými rozhodnutiami súdov rozhodované v skutkovo a právne takmer totožných právnych sporoch tak, že žalovaný bol opakovane právoplatnými súdnymi rozhodnutiami zaviazaný uhradiť nároky žalobcov titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa nesúhlasila so žalovaným, že k by predmetnému pozemku v jej výlučnom vlastníctve malo v zmysle § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. vzniknúť právo bezplatného vecného bremena. Z listinných dôkazov
predkladaných žalovaným v tomto súdnom konaní v žiadnom prípade nevyplýva, že na základe predmetných listín prešlo na žalovaného vlastnícke právo k stavbám prípadne aj verejnej zeleni, ktoré sú v súčasnej dobe vo vlastníctve žalovaného, a ktoré prešli do jeho vlastníctva podľa osobitných predpisov. Predmetom žalovaným predloženého Delimitačného protokolu zo dňa 04.01.1981 nebol v žiadnom prípade prevod akýchkoľvek nehnuteľností, ale ako vyplýva z jeho samotného obsahu jeho predmetom prevodu bolo „vyčlenenie rozpočtového úseku pre správu a údržbu zelene s rozsahom vykonávať správu mestskej zelene............“. Rovnako, ani z ďalších listinných dôkazov, ktoré v tomto konaní predložil žalovaný, v žiadnom prípade nevyplývajú žalovaným uvádzané skutočnosti. Na časti pozemku vo vlastnícke žalobkyne nie je možné aplikovať zákon č. 66/2009 Z. z. tiež z dôvodu, že žalovaný časť rekreačného areálu s názvom Detský areál J., prenajíma tretej osobe - podnikateľovi, ktorá ho používa na svoje podnikateľské účely. Účelovým tvrdeniam žalovaného uvádzaným v tomto súdnom konaní, zároveň nezodpovedá ani súčasný stav zápisu v katastri nehnuteľností, keďže z LV č. XXXXX, katastrálne územie: D. A., ktorý som v konaní ako listinný dôkaz predložila v žiadnom prípade nevyplýva, že by k predmetnému pozemku- parc.č. 10564 - orná pôda o výmere 763 m2, evidovanej na mape určeného operátu ako parcela registra „E“, mal žalovaný zriadené právo vecného bremena v zmysle § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. Podľa žalobkyne právo vecného bremena v zmysle § 4 zákona č. 66/2009 Z.z., ktorého obsahom je „držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby“, môže vychádzajúc z povahy predmetného práva vecného bremena vzniknúť výlučne len k pozemku pod stavbou, a nie aj k ďalším pozemkom. Žalobkyňa tiež nesúhlasila s argumentáciou žalovaného o bezodplatnosti zákonného vecného bremena. Podľa žalobkyne, pokiaľ by aj žalovaný v konaní preukázal vznik práva vecného bremena v zmysle § 4 zákona č. 66/2009 Z.z., s poukazom na ustanovenie § 20 ods. 4) Ústavy SR, žalobkyňa má nárok na primeranú náhradu za zriadenie práva vecného bremena, ktorej výška v konečnom dôsledku zodpovedá výške nárokov, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania. Vo vzťahu k žalovaným predloženému Znaleckému posudku č. 111/2019 zo dňa 24.07.2019, vypracovanom znalcom F. I. K., žalobkyňa vzniesla námietku zaujatosti a predmetný znalecký posudok považovala za absolútne neobjektívny dôvodiac pomerom znalca k sporovej strane – žalovanému, a to s ohľadom na početné objednávky žalovaného na vyhotovenie znaleckých posudkov znalcom F. I. K.. 5. Na podanie žalobkyne zo dňa 27.7.2020 reagoval žalovaný v rámci dupliky, podaním doručeným súdu dňa 14.10.2020. K pochybnostiam žalobkyne ohľadne toho, či park J. ako verejná zeleň bol na žalovaného delimitovaný delimitačným protokolom, žalovaný uviedol, že vychádzajúc z Protokolu o prechode vlastníctva, majetkových práv a záväzkov v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí zo dňa 13.04.2006 a jeho príloh, z archívnych dokumentov ako list Útvaru hlavného architekta mesta Košice „Vymedzenie priestorov PKO – Košice“ zo dňa 13.08.1979, z následnej listinnej komunikácie medzi Záhradníckym a sadovníckym podnikom mesta Košice a Parkom kultúry a oddychu, z kópie pozemkovej mapy zo dňa 16.11.1983, z listu PKO v Košiciach zo dňa 31.10.1983, má žalovaný za to, že na žalovaných pozemkoch vo vlastníctve žalobkyne sa nachádza park Anička, ako verejná zeleň, ktorý bol na žalovaného delimitovaný delimitačným protokolom zo dňa 13.04.2006. Z toho dôvodu je potrebné podľa žalovaného aplikovať zákon č. 66/2009 Z. z., ktorý upravuje aj usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnená verejná zeleň, ktorá prešla do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu. Zo strany žalovaného tak nemôže dochádzať k bezdôvodnému obohateniu, keďže žalovanému vzniklo zo zákona č. 66/2009 Z. z. vecné bremeno k užívaniu žalovaných pozemkov a jeho zápis v katastri nehnuteľností má už len evidenčný charakter a nemá vplyv na samotný vznik a existenciu tohto vecného bremena. Námietku zaujatosti znalca žalovaný považoval za irelevantnú dôvodiac tým, že ročne zadáva rádovo desiatky až stovky objednávok na znalecké posudky na určenie hodnoty nehnuteľnosti, pričom tieto znalecké posudky vypracovávajú rôzny znalci. Preto skutočnosť, že znalec F. I. K. L. I. A. E. vyhotovil viacero znaleckých posudkov, nemá žiaden vplyv na jeho objektívnosť resp. nezaujatosť.
6. V následnom podaní doručenom súdu dňa 9.12.2021 žalobkyňa už nespochybňovala tvrdenie žalovaného, že park Anička ako verejná zeleň, prešla do vlastníctva žalovaného. Žalobkyňa v podaní so žalovaným polemizovala iba v otázke odplatnosti zákonného vecného bremena, poukazujúc pritom na konštantnú judikatúru súdov, ktorá sa ustálila v tom, že za vecné bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z. z., patrí peňažná náhrada.
7. Podaním doručeným súdu dňa 7.3.2022 žalobkyňa oznámila súdu čiastočné späťvzatie žaloby v časti nárokov uplatňovaných za obdobie od 28.4.2018 do 5.9.2019, a to vzhľadom na skutočnosť, že v súdnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 12C/2/2020, sa proti totožnému žalovanému
domáha nárokov za užívanie rovnakého pozemku v jej výlučnom vlastníctve - parc.č. 10564- orná pôda o výmere 763 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX, pre katastrálne územie: D. A., ktorá je predmetom aj tohto konania, za obdobie od 05.09.2016 do 05.09.2019. Žalobkyňa predmetným podaním súčasne rozšírila žalobu o ďalšie obdobie od 28.4.2020 do 7.3.2022. Voči žalovanému si tak žalobkyňa uplatňovala celkovo nároky za obdobie od 06.09.2019 do 07.03.2022 (t.j. 763 m2 x 7,392 eura za m2/rok x 914 dní = 14.123,42 eura). Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhla, aby súd pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v rozšírení pôvodne uplatňovaného peňažného nároku v nasledujúcom znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 14.123,42 eura, spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.631,29 EUR od 27.04.2020 do zaplatenia, spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.132,32 eura od 09.12.2021 do zaplatenia, spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.359,81 eura od 07.03.2022 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi, trovy súdneho konania vrátane trov právneho zastúpenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku“. 8. Súd uznesením zo dňa 22.7.2022, č. k. 37C/47/2020-125, rozhodol o návrhu žalobkyne na pripustenie zmeny žaloby tak, že v zmysle ust. § 142 ods. 1 CSP súd pripustil zmenu žaloby v znení: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 14.123,42 eura spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.631,29 eura od 27.04.2020 do zaplatenia, spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.132,32 eura od 09.12.2021 do zaplatenia a spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.359,81 eura od 07.03.2022 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni trovy súdneho konania vrátane trov právneho zastúpenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.“
9. Podaním doručeným súdu dňa 17.4.2023 žalobkyňa oznámila súdu čiastočné späťvzatie žaloby v časti nárokov uplatňovaných v tomto súdnom konaní, týkajúcich sa vydania bezdôvodného obohatenia, titulom užívania pozemku žalovaným vo výmere 375 m2 (t.j. 763 m2 – 388 m2 = 375 m2), t.j. v rozsahu zaplatenia sumy 6.941,39 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.784,71 eura od 27.4.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.488,36 eura od 9.12.22021 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne sumy 668,32 eura od 7.3.2022 do zaplatenia. Na zdôvodnenie späťvzatia žaloby žalobkyňa uviedla, že nechala vyhotoviť Ing. Jozefom Borovským geometrický plán č. 14/2023 zo dňa 20.03.2023, na základe ktorého plánu bol pozemok vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, ktorý je predmetom tohto súdneho konania – pozemok parc.č. 10564- orná pôda vo výmere 763 m2, rozdelený na dve novovytvorené parcely registra „C“ parcelné číslo 6651/76- ostatná plocha vo výmere 386 m2 a parcelné číslo 6651/77- ostatná plocha vo výmere 388 m2. Z predloženého geometrického plánu podľa žalobkyne vyplýva, že časť predmetného pôvodného pozemku registra „E“ parcelné číslo 10564, vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, je žalovaným prenajímaná tretej osobe – podnikateľovi ako súčasť rekreačného areálu - K. F. J., a to preukázateľne v časti zodpovedajúcej predmetnému novovytvorenému pozemku registra „C“ parcelné číslo 6651/77 vo výmere 388 m2. Žalovaný za predmetný prenájom poberá peňažnú odplatu, ktorá skutočnosť, s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z.z., vylučuje aplikáciu zákona číslo 66/2009 Z.z., a to minimálne vo vzťahu k tej časti pozemku, ktorá je súčasťou K. J. J. – M. vo výmere 388 m2.
10. Predmetným podaním doručeným súdu dňa 17.4.2023 žalobkyňa zároveň navrhla pripustiť zmenu žaloby, spočívajúcu v rozšírení pôvodne uplatneného nároku o ďalšie obdobie, a to od 7.3.2022 do 14.4.2023, t.j. o sumu 3.174,55 eura (t.j. 388 m2 x 7,392 eura za m2/rok x 404 dní), a na základe vyššie uvedeného čiastočného späťvzatia žaloby, ako aj na základe rozšírenia žaloby o ďalšie uvedené obdobie, dôvodiac tým, že žalovaný ani od posledného rozšírenia žaloby v predmetnom spore zo dňa 7.3.2022 do dnešného dňa neplatí primeranú náhradu za užívanie pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobkyne.
11. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 22.5.2024, rozhodol o návrhu žalobkyne na pripustenie zmeny žaloby tak, že v zmysle ust. § 142 ods. 1 CSP súd pripustil zmenu žaloby v znení : „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 17.297,97 eura spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.631,29 eura od 27.4.2020 do zaplatenia, spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.132,32 eura od 9.12.2021 do zaplatenia, spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.359,81 eura od 7.3.2022 do zaplatenia, spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.174,55 eura od 14.4.2023 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.“
12. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby súd s použitím ust. § 145 ods. 2 CSP konanie o žalobe, v časti o zaplatenie sumy 6.941,39 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.784,71 eura od 27.4.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.488,36 eura od 9.12.22021 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne sumy 668,32 eura od 7.3.2022 do zaplatenia, zastavil. Súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby súd nezisťoval, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu došlo skôr než sa začalo pojednávanie a preto i prípadný nesúhlas žalovaného by nebol účinný (§ 146 ods. 1 CSP). 13. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 14. Ako z nesporných súd postupom podľa ust. § 151 ods. 1 CSP vyšiel z tvrdení žalobkyne, že v žalovanom období bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti – pozemku, parc. č. 10564 - orná pôda o výmere 763 m2, evidovanej na mape určeného operátu ako parcela registra „E“, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX, pre katastrálne územie: D. A., obec: Košice- Sever, okres: Košice. Sporné nebolo ani to, že na predmetnom pozemku žalobkyne sa nachádza I. J., ako verejná zeleň vo vlastníctve žalovaného, ktoré vlastníctvo na žalovaného prešlo podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. 15. V snahe kvantifikovať rozsah, v akom na pozemok žalobkyne zasahuje areál detského ihriska „Anička“, ktorý žalovaný, podľa tvrdenia žalobkyne, prenajíma podnikateľskému subjektu, žalobkyňa nechala vypracovať Geometrický plán č. 14/2023 zo dňa 20.03.2023, ktorý bol vyhotovený F. G. H.. Na základe tohto geometrického plánu bol rozdelený pozemok vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, ktorý je predmetom tohto súdneho konania – pozemok parc.č. 10564 - orná pôda vo výmere 763 m2, na dve novovytvorené parcely registra „C“ parcelné číslo 6651/76 - ostatná plocha vo výmere 386 m2 a parcelné číslo 6651/77 - ostatná plocha vo výmere 388 m2.
16. Ako z nesporného súd vyšiel z tvrdenia žalobkyne, že časť pôvodného pozemku registra „E“ parcelné číslo 10564, vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, je žalovaným prenajímaná tretej osobe – podnikateľovi ako súčasť rekreačného areálu - K. F. J., a to v časti zodpovedajúcej novovytvorenému pozemku registra „C“ parcelné číslo 6651/77, vo výmere 388 m2. Žalovaný tento rozsah, v akom na pozemok žalobkyne zasahuje areál detského ihriska Anička, nespochybnil.
17. Mesto Košice (v zmluve označené ako „prenajímateľ“) a spoločnosť MEDIPARTNERS s.r.o., so sídlom Irkutská 8, Košice, IČO: 36586561 (v zmluve označená ako „nájomca“), uzavreli dňa 29.4.2010 Nájomnú zmluvu č. 2010000369, predmetom ktorej podľa čl. III. zmluvy bol areál detského ihriska „Anička“, umiestneného na pozemku časť parc. č. 6651,3, v katastrálnom území D. A., ktorý pozemok nebol predmetom nájmu. Nájomná zmluva bola uzavretá od 1.5.2010 na dobu určitú 14,5 rokov (Nájomná zmluva č. 2010000369 na č. l. 178). Vo vzťahu k tejto nájomnej zmluve žalovaný vo svojom podaní zo dňa 11.5.2023 (č. l. 177) uviedol, že v rámci nej došlo ex lege k zmene nájomcu zo spoločnosti MEDIPARTNERS s.r.o. na spoločnosťou DEPAN s.r.o., že spoločnosť MEDIPARTNERS s.r.o. zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 03.02.2020 predala časť podniku v oblasti spoločenských a zábavných zariadení pre deti a mládež v spojitosti s poskytovaním služieb rýchleho občerstvenia v areáli detského ihriska Anička spoločnosti DEPAN s.r.o.. Súčasťou zmluvy o predaji časti podniku boli aj ustanovenia o prevzatí záväzkov podniku vyplývajúcich zo zmluvných vzťahov, v ktorých bolo vyslovene uvedené, že na spoločnosť DEPAN s.r.o. prechádzajú aj práva a povinnosti z nájomnej zmluvy č. 2010000369 uzatvorenej s mestom Košice. K uvedeným skutočnostiam žalovaný nepredložil žiadne listinné dôkazy. Súd ich však vyhodnotil ako nesporné, nakoľko žalobkyňa ich žiadnym spôsobom nespochybnila.
18. Spolu s Nájomnou zmluvou č. 2010000369 zo dňa 29.4.2010, žalovaný predložil Prílohu č. 1 - kópiu katastrálnej mapy (č. l. 181), tvoriacu neoddeliteľnú súčasť nájomnej zmluvy, z ktorej vyplýva, že časť pôvodného pozemku registra „E“ parcelné číslo 10564, vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, je súčasťou areálu detského ihriska „Anička“, a to v rozsahu zodpovedajúcom novovytvorenému pozemku registra „C“ parcelné číslo 6651/77 vo výmere 388 m2, ktorý rozsah nebol v konaní sporný.
19. Na základe zhodných tvrdení sporových strán si súd s použitím ust. § 186 ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, skutkovo osvojil všeobecnú hodnotu nájmu žalovaného pozemku, a to vo výške 3.125 eura/m2/rok, ktorá výška bola v konaní objektivizovaná Znaleckým posudkom č. 160/2021 (č. l. 255), vyhotovenom Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žilina, ktorý znalecký posudok predložil súdu žalovaný, z ktorého závermi sa žalobkyňa stotožnila (viď vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 22.5.2024).
20. Nesporné bolo tiež tvrdenie žalobkyne, že za žalované obdobie žalovaný neposkytol žalobkyni žiadnu náhradu za užívanie predmetného pozemku. 21. Súd vec právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona: Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa ust. § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. Podľa ust. § 1 zákona č. 66/2009 Z. z., o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.“), (1) Tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou"). (2) Tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu. (3) Tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely. Podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa ust. § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenie nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 22. Súd, vychádzajúc z nesporných skutočností a vykonaného dokazovania, dospel k záveru o dôvodnosti žaloby v časti nedotknutej späťvzatím. 23. Žalobkyňa si podanou žalobou, po čiastočnom späťvzatí žaloby, uplatňovala nárok na zaplatenie sumy 10.356,58 eura titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Pri posúdení uvedeného nároku súd vyšiel z nesporných skutočností, že žalobkyňa bola v žalovanom období, t. j. od 6.9.2019 do 14.4.2023, výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti – pozemku, parc. č. 10564 - orná pôda o výmere 763 m2, evidovanej na mape určeného operátu ako parcela registra „E“, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX, pre katastrálne územie: D. A., že žalovaný predmetnú parcelu užíval v žalovanom období v rozsahu výmery 388 m2, teda v rozsahu zodpovedajúcom novovytvorenému pozemku registra „C“ parcelné číslo 6651/77, a to na základe Geometrického plánu č. 14/2023 zo dňa 20.03.2023.
24. Súd pri právnom posúdení žalobkyňou uplatneného nároku vyšiel z nesporných skutočností, že na pozemku žalobkyne, v rozsahu 388 m2, sa nachádza areál detského ihriska „Anička“, že žalovaný tento areál prenajíma spoločnosti DEPAN s.r.o., predtým spoločnosti MEDIPARTNERS s.r.o., že pozemok vo výlučnom vlastníctve žalobkyne je využívaný nájomcom na podnikateľské účely.
25. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. obsahuje negatívne vymedzenie pôsobnosti zákona č. 66/2009 Z. z.. Využívanie predmetného pozemku na podnikateľský účel je tak právnou skutočnosťou
spôsobujúcou v danom prípade nemožnosť aplikácie zákona č. 66/2009 Z. z.. Na základe uvedeného preto súd posúdil žalobkyňou uplatnený nárok ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
26. Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal zo záverov Znaleckého posudku č. 160/2021, vyhotovenom Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žilina, ktorým znaleckým posudkom bola objektivizovaná hodnota nájmu predmetného pozemku, a to vo výške 3.125 eura/m2/ rok, s ktorou výškou sa žalobkyňa stotožnila. 27. Žalobkyni tak vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku – parcely č. 10564, resp. novovytvoreného pozemku registra „C“ parcely č. 6651/77, v rozsahu užívania 388 m2, za obdobie od 6.9.2019 do 14.4.2023 v hodnote 3,125 eur/ m2/rok, čo predstavuje 4.371,64 eura (výška finančnej odplaty za jeden rok predstavuje 388 x 3,125 eura/m2/rok, t. j. 1.212,50 eura, a za tri roky a 221 dní je to spolu 4.371,64 eura). 28. Na základe uvedeného súd žalobe v časti nedotknutej späťvzatím vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 4.371,64 eura a v prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 29. Žalobkyňa sa popri istine domáhala aj priznania úrokov z omeškania a nakoľko žalovaný svoj dlh riadne a včas nesplnil, dostal sa preto do omeškania a žalobkyni ako veriteľovi vzniklo právo na úroky z omeškania podľa ust. § 517 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka. Začiatok omeškania sa spája so splatnosťou dlhu. Pri určení splatnosti súd vychádzal zo všeobecného ust. § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V danej veci žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaného vyzvala na plnenie ešte pred podaním žaloby. Výzva na plnenie zo dňa 25.11.2019 (č. l. 22) sa netýka žalovaného obdobia. Výzvou na plnenie je teda samotná žaloba, ktorá bola žalovanému doručená dňa 28.5.2020. Splatnosť dlhu vo výške 779,56 eura, vo vzťahu k prvému uplatnenému obdobiu od 6.9.2019 do 27.4.2020 preto nastala dňa 29.5.2020 a prvým dňom omeškania je deň 30.5.2020. Výzvou na plnenie za ďalšie uplatnené obdobie, t. j. od 28.4.2020 do 7.3.2022, je návrh na pripustenie zmeny žaloby zo dňa 7.3.2022, ktorý bol žalovanému doručený dňa 23.3.2022. Splatnosť dlhu tak nastala dňa 24.3.2022 a prvým dňom omeškania je deň 25.3.2022. Výzvou na plnenie za ďalšie uplatnené obdobie, t. j. od 8.3.2022 do 14.4.2023, je návrh na pripustenie zmeny žaloby zo dňa 17.4.2023, ktorý bol žalovanému doručený dňa 18.4.2023. Splatnosť dlhu tak nastala dňa 19.4.2023 a prvým dňom omeškania je deň 20.4.2023. 30. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 779,56 eura od 30.5.2020 do zaplatenia, zo sumy 2.253,35 eura od 25.3.2022 do zaplatenia a zo sumy 1.338,73 eura od 20.4.2023 do zaplatenia a v prevyšujúcom rozsahu súd žalobu zamietol. 31. Súd žalobkyňou uplatnený nárok v konaní právne posúdil, ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to na základe skutočnosti, ktorá do konania pojednávania dňa 22.5.2024, nebola sporná. Konkrétne na základe tej skutočnosti, že na pozemku žalobkyne, v rozsahu 388 m2, sa nachádza areál detského ihriska „Anička“, ktorý žalovaný prenajíma spoločnosti DEPAN s.r.o., predtým spoločnosti MEDIPARTNERS s.r.o., s tým že pozemok vo výlučnom vlastníctve žalobkyne bol a je využívaný nájomcom na podnikateľské účely, ktorá skutočnosť podľa názoru súdu má za následok nemožnosť aplikácie zákona č. 66/2009 Z. z..
32. Až na pojednávaní dňa 22.5.2024 žalovaný prostredníctvom svojho povereného zástupcu uviedol nové skutkové tvrdenia, popierajúce tvrdenia žalobkyne o využívaní jej pozemku na podnikateľské účely, ktoré tvrdenia žalobkyne boli už obsahom jej podania zo dňa 27.2.2020, vyhotoveného v rámci upomínacieho konania, ktorým podaním žalobkyňa reagovala na odpor žalovaného proti vydanému platobnému rozkazu. Zástupca žalovaného konkrétne uviedol, že nakoľko ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., t. j. ku dňu 1.7.2009, nebola uzavretá vo vzťahu k areálu detského ihriska „Anička“ žiadna nájomná zmluva, vzniklo k pozemku žalobkyne zo zákona vecné bremeno, na ktorú skutočnosť nemalo vplyv to, že až následne bola takáto nájomná zmluva uzavretá.
33. S poukazom na sudcovskú koncentračnú zásadu § 153 ods. 2 CSP súd na skutkové tvrdenia žalovaného neprihliadol, pretože má za to, že tieto skutkové tvrdenia mohol žalovaný uplatniť skôr, a to už vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k odporu zo dňa 27.7.2020, ktoré podanie bolo žalovanému doručené dňa 30.9.2020 a nie s odstupom tri a pol roka.
34. Účelom a zmyslom koncentrácie v civilnom sporovom konaní (§§ 153 a 154 CSP) je najmä prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie, vrátane rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Procesný úkon nie je vykonaný
včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Je plne v diskrečnej právomoci súdu, či omeškaný procesný úkon strany ospravedlní alebo nie (Uznesenie ÚS SR sp. zn. ÚS 33/2021 zo dňa 26.1.2021). V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Obdo/43/2018 zo dňa 26.2.2019. Z tohto rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že ...„žalovaný nerešpektoval výzvu súdu na predloženie nových tvrdení a dôkazov v záväznej procesnej lehote spojenej so sudcovskou koncentráciou konania, čím došlo k procesnej preklúzii práva predkladať v neskoršom štádiu konania nové skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré bolo možné predložiť skôr (t.j. najneskôr v lehote určenej súdom). Je nepochybné, že žalovaný (jeho právny zástupca) v rozpore s platnou a účinnou právnou úpravou nerešpektoval pokyny súdu, čím došlo k sudcovskej koncentrácii konania, čím zaniklo jeho oprávnenie predkladať súdu tvrdenia a dôkazy, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania na základe záväznej výzvy súdu prvej inštancie“ (odsek 9.4. uznesenia NS SR sp. zn. 3Obdo 43/2018 zo dňa 26. februára 2019). Aj v danej veci žalovaný nerešpektoval doručenú výzvu súdu zo dňa 21.9.2020, hoci bol poučený o sudcovskej koncentrácii konania, t.j. v lehote15-tich dní od doručenia tejto výzvy neuviedol ďalšie skutočnosti, a neoznačil dôkazy, ale učinila tak až na pojednávaní konanom dňa 22.5.2024, čím došlo k procesnej preklúzii práva žalovaného v neskoršom štádiu konania, t.j. až na predmetnom pojednávaní používať prostriedky procesnej obrany, čo znamenalo, že súd nemohol po procesnej preklúzii práva, ktorá nastala u žalovaného, prihliadať na tieto dodatočne použité prostriedky procesnej obrany zo strany žalovaného. O včasnom uplatnení prostriedkov procesnej obrany by išlo vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. V danom prípade sa však takáto situácia podľa posúdenia súdu nestala.
35. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadne zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
36. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
37. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 38. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie o trovách konania vyplýva jednak zo skutočnosti, že súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 4.371,64 eura, čo predstavuje úspech žalobkyne, zo skutočnosti, že súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie sumy 5.984,94 eura, čo predstavuje neúspech žalobkyne a tiež zo skutočnosti, že na základe čiastočného späťvzatia žaloby, súd zastavil konanie o zaplatenie sumy 6.941,39 eura, čo predstavuje takisto neúspech žalobkyne v konaní, keďže žalobkyňa zobrala žalobu späť bez toho, aby sa domohla voči žalovanému uplatneného nároku, z ktorého dôvodu procesne zavinila zastavenie konania.
39. Vychádzajúc z uvedeného, miera úspechu žalobkyne vo vzťahu k pôvodnému predmetu konania (17.297,97 eura) predstavuje 25,27% a miera úspechu žalovaného predstavuje 74,73%. V konečnom dôsledku to znamená, že žalovaný má vo veci samej čistý úspech vo veľkosti 49,46% (74,73% - 25,27%), a preto má v rovnakej veľkosti proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanému ako strane sporu, ktorá nebola v konaní zastúpená advokátom a nebola v konaní zaviazaná na zaplatenie súdneho poplatku, žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli a žalobkyni, ktorá bola v konaní v prevažnej miere neúspešná, nárok na náhradu trov konania nevznikol, súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Košice písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods. 3 CSP). Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.