Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-62-2025.pdf
PDF · 117.43 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/62/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
15Csp/62/2025
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu: M.B.A. Consult Investments s.r.o., so sídlom: Boženy Němcovej 1080/13, Brezno, IČO: 55 414 656, právne zastúpený: Advokátska kancelária Galadík s.r.o., so sídlom Nám. Štefana Moysesa 45/17A, Banská Bystrica, IČO: 54 691 419, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. D. XX/XX, A. E. F., o zaplatenie 3.136,64 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
15Csp/62/2025
I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
15Csp/62/2025
1.Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica vrámci upomínacieho konania domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu 3.136,64 eur spolu s úrokom z omeškania 7,5 % ročne zo sumy 3.136,64 eur od 27.01.2023 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že pôvodný veriteľ - spoločnosť Československá obchodná banka, a.s. prijala dňa 19.11.2019 zo strany žalovaného žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXX. Predmetom žiadosti bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 3 900,- eur. Nakoľko žalovaný splnil podmienky pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, pôvodný veriteľ akceptoval žiadosť žalovaného a dňa 19.11.2019 mu schválil a poskytol spotrebiteľský úver. Súčasťou zmluvy o úvere boli aj obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery, všeobecné obchodné podmienky banky, ktoré žalovaný prevzal dňa 19.11.2019, čo potvrdil svojím podpisom. Pôvodný veriteľ si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o úvere spočívajúcu v poskytnutí úveru splnil, čo preukazuje výpis z úverového účtu, z ktorého je zrejmé, že žalovaný v priebehu trvania zmluvného vzťahu načerpal spolu sumu 3.900,- eur. Žalovaný však podmienky pre splácanie úveru riadne nedodržiaval, čím sa dostal do omeškania. Žalovaný uhradil splátky v celkovej výške 1.824,35 eur, ktoré boli započítané na istinu v sume 763,36 eur, na riadny úrok v sume 808,85 eur, na poplatky v sume 244,68 eur a na úrok z omeškania v sume 7,46 eur. Dlžná istina tak po odpočítaní uhradených splátok započítaných na istinu predstavovala sumu 3.136,64 eur. Žalovaný dohodnuté podmienky nedodržal, čím sa dostal do omeškania, na čo bol upozornený zo strany pôvodného veriteľa výzvou zo dňa 13.9.2022. Záväzok žalovaného predstavoval sumu 95,92 eur. Ďalej bol upozornený výzvou zo dňa 13.10.2022. Záväzok žalovaného predstavoval sumu 153,68 eur. Výzvou zo dňa 28.11.2022 oznámil pôvodný veriteľ žalovanému, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky. Žalovaný bol upozornený, že ku dňu 27.11.2022, je výška pohľadávky banky 301,74 eur. Banka žalovaného predmetnou výzvou upozornila, že ak nedôjde k vysporiadaniu pohľadávku banky, tak banka je oprávnená vyhlásiť úver za splatný Žalovaný po vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru neuhradil pôvodnému veriteľovi nič. Pôvodný veriteľ splnil podmienky vyžadované ust. § 53 ods. 9 OZ, keď od splatnosti neuhradenej splátky uplynula 3 mesačná lehota, pôvodný veriteľ si splnil notifikačnú povinnosť výzvou zo dňa 28.11.2022, z ktorej vyplýva, že žalovaný bol upozornený na možnosť zosplatnenia úveru, ak neuhradí dlžnú sumu. Nakoľko zo strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvných podmienok, pristúpil pôvodný veriteľ dňa 26.01.2023 k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Uvedené oznámenie bolo žalovanému zasielané dňa 29.1.2023. Dlžná suma ku dňu zosplatnenia úveru predstavovala sumu 3.387,67 eur, a to vrátane príslušenstva a prípadných poplatkov podľa sadzobníka banky. Výzvou zo dňa 27.8.2024, vyzval pôvodný veriteľ žalovaného na úhradu záväzku vo výške 4.518,35 eur a žalovaný bol predmetnou výzvou upozornený na možnosť súdneho vymáhania a postúpenia pohľadávky. Uvedená výzva bola žalovanému zasielaná 30.8.2024. Pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru 26.01.2023. Od splatnosti nezaplatenej splátky splatnej 26.9.2022 uplynuli tri mesiace. Kvalifikovaná výzva zo dňa 28.11.2022 bola žalovanému zo strany pôvodného veriteľa zasielaná. Nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, pristúpil pôvodný veriteľ k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a to do splatnosti najbližšej splátky, t.j. splatnosť najbližšej splátky bola zmluvou určená na 26. deň v mesiaci a k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo 26.01.2023. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 022451000205 zo dňa 11.12.2024 nastala právna skutočnosť, ktorá má za následok zmenu v osobe veriteľa Československá obchodná banka, a.s., na žalobcu. O vyššie uvedenej skutočnosti bolo žalovanému expedované oznámenie o postúpení pohľadávky. Žalovaný bol pôvodným veriteľom písomne vyzvaný na zaplatenie omeškanej časti dlhu, a to výzvou zo dňa 28.11.2022. Napriek písomnej výzve bol žalovaný v omeškaní dlhšie ako 90 dní, nakoľko posledná splátka splatná 26.9.2022 nebola uhradená. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavuje dlžná istina úveru sumu 3.136,64 eur. 3. Súd v upomínacom konaní žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu zo dňa 02.05.2025, proti ktorému podal žalovaný včas odpor. Namietal v ňom, že splatnosť jeho záväzku nenastala, keďže nedošlo k platnému zosplatneniu úveru. V zosplatnení nebola špecifikovaná konkrétna splátka, pre ktorú sa dlh zosplatňuje a v tomto smere poukazoval na príslušnú judikatúru. Uvedený nedostatok podľa žalovaného nie je možné ničím konvalidovať. Vzhľadom na to, že nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, ku dňu postúpenia pohľadávky na žalobcu nebol dlh v celom rozsahu splatný, keď splatnými boli len jednotlivé splátky úveru, nie však celý dlh. Podľa žalovaného však banka môže postúpiť inej osobe len tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Mal za to, že ani zmluva o postúpení pohľadávky nie je platná pre rozpor so zákonom, a preto žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Žiadal preto žalobu zamietnuť. 4. Žalobca následne navrhol pokračovanie sporu na miestne príslušnom súde, a preto bola vec po zrušení platobného rozkazu z dôvodu podaného odporu postúpená tunajšiemu súdu. Odpor mal žalobca doručený dňa 15.05.2025, k odporu nepodal vyjadrenie. 5. Súd nariadil pojednávanie na deň 26.08.2025, na ktoré sa dostavil žalovaný. Právny zástupca žalobcu mal doručené predvolanie riadne do vlastných rúk, následne podaním doručeným súdu dňa 18.08.2025 ospravedlnil neúčasť žalobcu a jeho právneho zástupcu a súhlasil, aby súd konal a rozhodol aj v ich neprítomnosti. Súd preto pojednával v neprítomnosti žalobcu. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že trvá na tom, že veriteľ riadne úver nezosplatnil a tiež namietal, že žalobca nepreukázal ani to, že výzva veriteľa sa dostala do jeho dispozičnej sféry. Trval na tom, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Pre prípad, že by súd mu však uložil povinnosť zaplatiť nejakú sumu žalobcovi, žiadal o povolenie platenia dlhu v splátkach vo výške 150,- eur mesačne. 6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav:
7. Súd mal preukázané, že žalovaný požiadal dňa 19.11.2019 v Československej obchodnej banke, a.s. (ČSOB, a.s.) o poskytnutie spotrebiteľského úveru v sume 3.900,- eur. Následne dňa 19.11.2019 ČSOB, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 012052170R, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru v sume 3.900,- eur. Žalovaný sa zaviazal spotrebiteľský úver splácať v 96 mesačných splátkach po 59,09 eur, pričom bolo dohodnuté aj poistenie schopnosti splácať úver pre prípad smrti alebo plnej invalidity a pracovnej neschopnosti v sume 4,84 eur mesačne. Celkovo sa žalovaný zaviazal vrátiť sumu 6.156,12 eur. Úroková sadzba bola 9,90 % ročne. Prvá splátka bola splatná dňa 26.12.2019, každá splátka bola splatná vždy k 26.dňu v mesiaci s konečnou splatnosťou dňa 26.11.2027. Poplatok za poskytnutie úveru bol 20,- eur. Uzatvorenie zmluvy s týmto obsahom sporné nebolo.
8. Podľa čl. VII bod 1 písm. a/ v spojení s bodom 2 písm. b/ Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery, banka je oprávnená, ak nastane omeškanie so splatením akejkoľvek sumy vyplývajúcej zo zmluvy voči banke, vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru písomným oznámením banky odoslaným dlžníkovi, v ktorom bude deň predčasnej splatnosti oznámený.
9. Žalovaný bol listom zo dňa 13.09.2022 označeným ako výzva na zaplatenie dlžnej čiastky vyzvaný zo strany veriteľa - ČSOB a.s. na úhradu sumy zo zmluvy č. 012052170R zo dňa 19.11.2019 k spotrebiteľskému úveru v sume 76,42 eur na účte spotrebiteľského úveru (+ 19,50 eur na nepovolenom debete na bežnom účte – z tohto titulu ale nie je žalovaný nárok uplatnený – poznámka súdu). Opakovanou výzvou zo dňa 13.10.2022 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie sumy 147,93 eur titulom dlhu na účte spotrebiteľského úveru z uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.11.2019. Dňa 28.11.2022 bol žalovaný vyzvaný poslednou výzvou na úhradu pohľadávky na uhradenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zo zmluvy č. 012052170R zo dňa 19.11.2019 v sume 286,47 eur (+ 15,- eur dlh na nepovolenom debete na bežnom účte). Žalovaný bol súčasne upozornený, že ak nebude táto suma okamžite zaplatená, úver bude vyhlásený za splatný a bude povinný uhradiť celý úver s príslušenstvom v sume 3.286,22 eur. Táto výzva bola dňa 02.12.2022 prevzatá matkou žalovaného - zjavne osoba podpísaná ako „Madárová“ s označením „mama“. Oznámením o vyhlásení predčasnej splatnosti zo dňa 29.01.2023 veriteľ – ČSOB, a.s. vyhlásil predčasnú splatnosť úveru zo zmluvy č. 012052170R dňom 26.01.2023 a žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie sumy 3.387,67 eur s príslušenstvom a poplatkami. 10. Z výpisu z úverového účtu vyplýva, že žalovaný čerpal sumu 3.900,- eur. Nebolo sporné tvrdenie žalobcu, že žalovaný uhradil sumu 1.824,35 eur.
11.Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie dlhu aj výzvou zo dňa 27.08.2024 s upozornením na možnosť postúpiť pohľadávku inej osobe. Výzva bola žalovanému doručovaná poštou v zmysle pripojeného poštového podacieho hárku dňa 30.08.2024. Dňa 11.12.2024 spol. ČSOB, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou postupca postúpil na postupníka - žalobcu pohľadávky spolu s príslušenstvom, pričom v zmysle prílohy k zmluve bola na postupníka postúpená aj pohľadávka voči žalovanému vo výške istiny 4.651,18 eur zo zmluvy č. 012052170R. Listom zo dňa 13.12.2024 bol žalovaný informovaný postupcom o postúpení pohľadávky na žalobcu, pričom podľa podacieho poštového hárku, list bol žalovanému doručovaný poštou dňa 16.12.2024.
12. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje. Podľa ust. § 2 písm. a), b), d) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 17 ods. 1, 3 a 5 zákona účinného v čase postúpenia pohľadávky, (1) Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. (3) Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak sa postupuje podľa predpisov upravujúcich riešenie krízových situácií na finančnom trhu, upravujúcich konkurzné konanie alebo ide o prechod pohľadávky z finančnej inštitúcie podľa § 20a ods. 16, ktorá je oprávnená poskytovať spotrebiteľské úvery, na finančnú inštitúciu podľa § 20a ods. 16, ktorá je oprávnená poskytovať spotrebiteľské úvery s predchádzajúcim súhlasom Národnej banky Slovenska. (5)Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa nepoužijú na prevod práv veriteľa v súvislosti s nesplácaným úverom poskytnutým úverovou inštitúciou na základe zmluvy o úvere alebo na prevod samotnej zmluvy o úvere vzťahujúcej sa na nesplácaný úver podľa osobitného predpisu. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
13. Veriteľ –ČSOB, a.s v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi zmluvy na základe zmluvy uzavretej dňa 19.11.2019 je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona.
14. V konaní nebolo sporné, že žalovaný uzatvoril so spol. ČSOB, a.s. (bankou) ako veriteľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 19.11.2019. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver bez uvedenia účelu vo výške 3.900,- eur. Keďže súd ustálil, že zmluva uzatvorená so žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z., súd najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona, pričom súd konštatuje, že zmluva obsahuje všetky povinné náležitosti vymenované v tomto zákonnom ustanovení a žiadna taká náležitosť, ktorá by spôsobovala bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru (§ 11 ods. 1 zákona), neabsentuje. Nechýba žiadna taká náležitosť, pre absenciu ktorej by dlžník nevedel posúdiť rozsah svojho záväzku.
15. V konaní nebolo sporné uzatvorenie zmluvy so žalovaným, ani čerpanie finančných prostriedkov v tvrdenej výške 3.900,- eur žalovaným. V konaní bolo preukázané, že žalovaný sa zaviazal splácať úver v 96 mesačných splátkach. Žalobca tvrdil, že žalovaný túto svoju povinnosť porušil, a preto veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť spotrebiteľského úveru v súlade s ustanovením úverovej zmluvy a obchodných podmienok. Súd sa preto zameral na posúdenie, či k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo v súlade so zákonom. Súd konštatuje, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru nebolo platné.
16. Súd sa zameral na posúdenie náležitostí výzvy – predžalobnej upomienky (označená ako posledná výzva na úhradu pohľadávky) zo dňa 28.11.2022, a to aj vo svetle judikatúry Najvyššieho súdu SR, ktorý v uznesení sp.zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024 uzavrel, že výzva, ktorú veriteľ adresuje dlžníkovi
pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru postupom podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka musí obsahovať uvedenie konkrétnej mesačnej splátky, pre ktorú hrozí, že bude úver predčasne zosplatnený. V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky, a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z ustanovenia § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený. S prihliadnutím na tieto východiská súd konštatuje, že veriteľom vyhotovená výzva zo dňa 28.11.2022 neobsahuje identifikáciu konkrétnej splátky, pre ktorú by mohlo dôjsť k zosplatneniu úveru, keď uvádza, iba súhrnnú dlžnú sumu ku dňu 27.11.2022 vo výške 286,74 eur na účte spotrebiteľského úveru a vo výške 15,- eur na nepovolenom debete na bežnom účte. Mesačná splátka úveru bola dohodnutá v zmluve na sumu 59,09 eur bez poistenia (63,93 eur s poistením), a teda suma 286,74 eur celkom zrejme predstavuje za určité obdobie (nevedno aké) naakumulovaný dlh titulom viacerých nezaplatených splátok. Uvedenie konkrétnej splátky, pre nezaplatenie ktorej hrozí zosplatnenie úveru, resp. zaplatením ktorej dlžník odvráti zosplatnenie úveru, nie je vo výzve uvedené a jej identifikáciu nie je možné ani z obsahu výzvy nijak odvodiť. Táto náležitosť nie je naplnená ani pri predošlých výzvach zo dňa 13.09.2022 a 13.10.2022, v ktorých sa tiež uvádza len súhrnná dlžná suma splátok úveru naakumulovaná za dlhšie obdobie bez ich identifikácie. Navyše výzva zo dňa 28.11.2022 (ako aj obe predošlé výzvy) uvádzajú nielen dlžnú sumu na splátkach úveru (286,74 eur) ale súčasne aj dlh na nepovolenom debete na bežnom účte (15,- eur), pričom veriteľ uviedol, že ak nebudú tieto dlžné sumy uhradené, tak vyhlási úver č. 012052170R zo dňa 19.11.2019 za predčasne splatný. Súdu nie je jasné, z akého dôvodu banka do výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka týkajúcej sa úveru zo zmluvy č. 012052170R zo dňa 19.11.2019 zahrnula aj výzvu na zaplatenie dlžnej sumy debetného zostatku na bežnom účte, keďže jeho nezaplatenie ako dlhu z iného záväzkovo-právneho vzťahu (iného ako z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.11.2019) nemôže veriteľa oprávňovať k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru z úverovej zmluvy č. 012052170R zo dňa 19.11.2019. Výzva tak pôsobí celkom mätúco, pretože nielenže nekonkretizuje, pre ktorú konkrétnu splátku úveru hrozí predčasné zosplatnenie úveru, ale navyše nesprávne spotrebiteľa poučuje o tom, že na to, aby sa vyhol vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru z úverovej zmluvy č. 012052170R zo dňa 19.11.2019, musí dlžník zaplatiť aj dlh na debete na bankovom účte, ktorý vzťah však vôbec s úverovým vzťahom z predmetnej úverovej zmluvy nesúvisí a nesplnenie pohľadávky banky z neho voči žalovanému dlžníkovi nemôže privodiť vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru z iného úverového vzťahu. O to viac je potom výzva banky čo do obsahu zmätočná, pretože jej obsah sa javí tak, že na to, aby sa dlžník vyhol vyhláseniu predčasnej splatnosti žalovaného úveru, musí uhradiť všetky záväzky voči banke bez ohľadu na to, z akého záväzkovo-právneho vzťahu s bankou vznikli. Takáto výzva podľa názoru súdu tak v žiadnom prípade nemôže byť považovaná za riadnu výzvu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Napokon, uvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú sa úver zosplatňuje, neobsahuje ani následné oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 29.01.2023, kde sa uvádza len celková dlžná suma 3.387,67 eur s príslušenstvom a poplatkami. Z týchto dôvodov súd konštatuje, že nebol dodržaný postup pri vyhlasovaní predčasnej splatnosti podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a teda je jej vyhlásenie pre rozpor so zákonom neplatné. Navyše výzva zo dňa 28.11.2022 bola doručená v zmysle pripojenej doručenky matke žalovaného a k oznámeniu o vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru zo dňa 29.01.2023 nebol pripojený žiaden doklad o tom, že by táto listina bola doručovaná
žalovanému. Žalovaný pritom na pojednávaní poprel, že sa výzva dostala do jeho dispozície. Keďže nebolo preukázané ani to, že by bol pôvodný veriteľ písomnosti súvisiace s vyhlasovaním predčasnej splatnosti úveru doručil do dispozičnej sféry žalovaného, ani z tohto dôvodu (nad rámec uvedeného dôvodu neplatnosti) nebolo možné na vyhlásenie predčasnej splatnosti prihliadnuť.
17. Preto súd konštatuje aj to, že úver nebol účinne predčasne zosplatnený, a teda na vykonané vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru listom zo dňa 29.01.2023 súd ani neprihliadal. Úver sa teda nestal splatným v celom rozsahu v dôsledku vyhlásenia predčasnej splatnosti a tento úver sa nestal splatným celkom ani v dôsledku uplynutia konečnej splatnosti, pretože táto ešte neuplynula ani ku dňu vyhlásenia rozsudku, keď posledná splátka je splatná až v novembri 2027. Ide tak stále o „živý“ úver z existujúcej úverovej zmluvy, ktorá trvá aj do času rozhodnutia súdu, ktorého konečná splatnosť nenastala, z ktorej teda zmluvným stranám stále plynú práva aj povinnosti. Takýto úver však v zmysle § 17 zákona č. 129/2010 Z.z. nemôže byť predmetom postúpenia z veriteľa na tretiu osobu. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. platí, že veriteľ nemôže previesť práva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu a tieto ani nemôžu prejsť na tretiu osobu. Z tohto zákazu platí výnimka v prípade ak, a/ ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b/ prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Uvedené podmienky pod a/ + b/, za ktorých môže byť pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere predmetom postúpenia, musia byť splnené kumulatívne, pričom už nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok, že pohľadávka bola postúpená z veriteľa na tretiu osobu v rozpore so zákonom. V prejednávanej veci nebola splnená podmienka uvedená pod písm. b/, keď sa zmluvou o postúpení pohľadávok s účinnosťou ku dňu 11.12.2024 na žalobcu pohľadávka voči žalovanému zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá nebola ani po konečnom termíne splatnosti a ani sa pohľadávka nestala splatnou pred konečnou splatnosťou, nakoľko vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru nebolo platné a nevyvolalo účinky. Je preto nutné konštatovať, že k postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu došlo v rozpore s týmto osobitným zákonným ustanovením, a teda takéto postúpenie je neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom. Súd ešte dodáva, že za určitých okolností síce cit. ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. neplatí, avšak to pripadá do úvahy len za podmienok uvedených v § 17 ods. 3 tohto zákona (riešenie krízových situácií na finančnom trhu, resp. konkurzné konanie), pričom existenciu týchto výnimiek žalobca ani len netvrdil. Rovnako výnimkou je podľa § 17 ods. 3 tohto zákona prípad prechodu pohľadávky z jedného veriteľa na inú osobu (prechod – univerzálna sukcesia), avšak nie postúpenie pohľadávky (teda singulárna sukcesia). V čase postupovania pohľadávky bol účinný aj ods.5 § 17 tohto zákona ako výnimka z pravidiel postupovania pohľadávky podľa tohto ustanovenia, pričom však nebolo tvrdené ani preukázané, že by v danom prípade šlo o prevod práv na žalobcu v režime zákona č. 106/2024 Z.z. o správcoch úverov a nákupcoch úverov a ani to, že by žalobca spĺňal zákonom vyžadované predpoklady na správu úverov.
18. Nakoľko teda zmluva o postúpení pohľadávky nie je platná pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ), žalobca sa v dôsledku tohto úkonu, od ktorého odvodzuje v spore svoju aktívnu vecnú legitimáciu, nestal veriteľom žalovanej pohľadávky. V spore mu tak chýba aktívna vecná legitimácia, nakoľko nie je podľa hmotného práva nositeľom tvrdeného oprávnenia, o ktoré v spore ide a ktorého splnenia sa voči žalovanému domáha. Na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie súd prihliada ex offo. S poukazom na túto skutočnosť súd preto žalobu o zaplatenie žalovanej pohľadávky s úrokom a úrokom z omeškania v celom rozsahu zamietol.
19. Okrem toho (aj nebyť nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu), nakoľko nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, súd konštatuje, že jednotlivé splátky spotrebiteľského úveru sú splatnými v zmysle dátumov ich splatnosti dohodnutých v úverovej zmluve, teda vždy mesačne od 26.12.2019 až do 26.11.2027. V tejto súvislosti ale súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024, podľa ktorého nemožno priznať veriteľovi právo na zaplatenie splátok úveru splatných ku dňu rozhodnutia súdu, ak si v žalobe veriteľ uplatňoval zaplatenie celého predčasne zosplatneného úveru a súd dospel k záveru, že predčasné zosplatnenie úveru je neplatné. Najvyšší súd SR uzavrel, že síce by šlo o plnenie z rovnakej zmluvy, ale súd by neprípustne priznal plnenie z iného skutkového stavu, než aký bol vymedzený v žalobe. V žalobe pritom žalobca jednoznačne tvrdil, že došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru (a aj odôvodňoval, akým postupom sa tak stalo), ktoré súd posúdil nakoniec ako neplatné a žiadal priznať práve a len takto zosplatnený
úver. Najvyšší súd SR pre takéto prípady uzavrel, že ak by súd priznal za takéhoto stavu nárok na zaplatenie jednotlivých splatných splátok, porušil by tým zásadu „ne ultra petitum“, a teda prekročil by rámec vymedzeného petitu, čo je neprípustné. Vychádzajúc teda z uvedeného rozhodnutia najvyššej súdnej autority, súd dospel k záveru, že žalobe by aj nebyť nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v každom prípade nebolo možné vyhovieť ani čiastočne (nie je možné priznať namiesto predčasnej zosplatneného úveru dlžné splátky splatné do dňa rozhodnutia súdu). Súd preto aj z tohto dôvodu žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bol plne úspešný žalovaný, keďže súd žalobu zamietol, a preto žalovaný má proti neúspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. Žalovanému zo spisu vyplývajú trovy minimálne titulom poštovného za podanie odporu proti platobnému rozkazu. Súd preto žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods.2 CSP.
Poučenie:
15Csp/62/2025
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.