Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1S-43-2025.pdf
PDF · 84.16 KB
Case nature
Subarea
1S/43/2025
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD. v právnej veci žalobcu: East-Personal Job s.r.o., so sídlom Dubravská cesta 2, 841 01 Bratislava, IČO: 47 014 890, v zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Henrich Dušek, s.r.o., so sídlom Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava, IČO: 36 740 951, proti žalovanému: Inšpektorát práce Bratislava, Za kasárňou 1, 832 64 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. IBA-043-25-2.1/P-A24,25-25, reg. č. IPBA/IPBA_ODD PPV/ KON/2025/100 zo dňa 13.02.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.04.2025 domáha preskúmania zákonnosti protokolu o výsledku inšpekcie práce vydaného Inšpektorátom práce Bratislava č. IBA-043-25-2.1/P- A24,25-25, reg. č. IPBA/IPBA_ODD PPV/KON/2025/100 zo dňa 13.02.2025, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať odkladný účinok správnej žalobe ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobca v žalobe namieta nedostatočné zistenie skutkové stavu žalovaným. Vytýkal žalovanému, že sa v rámci inšpekcie a aj v rámci vypracovaného protokolu vôbec nezaoberal skutočnosťami týkajúcimi sa toho, že zamestnankyňa, u ktorej bolo konštatované nelegálne zamestnávanie, A. B., bola do Sociálnej poisťovne prihlásená dňa 19.05.2024, so vznikom poistenia dňa 20.05.2024, zo strany zamestnávateľa C. D. D., s ktorým žalobca uzavrel delimitačný protokol o prevedení dotknutých zamestnancov (týkalo sa to aj A. B.), vrátane prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov. Delimitačný protokol bol predložený Sociálnej poisťovni, ktorá podľa vyjadrenia zamestnanca pobočky Bratislava, pani E. F., nemôže delimitovať tých zamestnancov, ktorí boli prihlásení do registra Sociálnej poisťovne neskôr ako 01.05.2024, čo bol práve prípad dotknutej zamestnankyne A. B.. Títo zamestnanci boli následne dodatočne Sociálnou poisťovňou stornovaní z registra poistencov, sporná zamestnankyňa dňa 17.06.2024.
3. Žalobca poukázal na to, že žalovaný v protokole v časti zistené nedostatky na str. 4 uvádza, že bolo zistené, že žalobca zamestnankyňu A. B. prihlásil do registra Sociálnej poisťovne dňa 25.06.2024 o 20:05 hod. k dátumu 20.05.2004 a že nelegálne zamestnávanie tejto fyzickej osoby trvalo minimálne od 20.05.2024 do 25.06.2024. Ďalej žalovaný uvádza, že žalobca ako kontrolovaný subjekt využíva závislú prácu fyzickej osoby – A. B. a neprihlásil túto do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmych dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie
do uvedeného registra, čím porušil ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z. z.“).
4. Žalobca zastáva názor, že uložením povinnosti žalobcovi v žalobou napadnutom protokole o výsledku inšpekcie, a to prijať opatrenia na odstránenie príčin zistených porušení predpisov, došlo k zásahu do jeho práv a povinností. V súlade s uvedeným považuje protokol za procesný úkon správneho orgánu, ktorého obsah má autoritatívny vzťah k jeho adresátovi (žalobcovi) a správny orgán v tomto prípade vystupuje v pozícii vykonávateľa štátnej moci. Napokon, aj v samotnom poučení protokolu sa uvádza, že proti tomuto protokolu je možné podať správnu žalobu podľa správneho poriadku.
II.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe z 24.07.2025 uviedol, že v zmysle už pomerne ustálenej rozhodovacej praxe súdov v oblasti správneho súdnictva je protokol spôsobilým predmetom prieskumu len pokiaľ ide o tzv. nariaďovaciu časť ukladajúcu opatrenia, ktorá môže zasiahnuť do práv žalobcu. Taktiež uviedol, že základné zásady správneho konania sa na vydávanie (v tomto prípade) protokolov vzťahujú primerane, čo vyplýva z odlišného charakteru dozornej činnosti.
6. Pokiaľ účastník konania namieta nespoľahlivo zistený stav veci, žalovaný nadväzujúc na vyššie uvedené uviedol, že zistený skutkový stav je potrebné skúmať len do tej miery, aby bola splnená požiadavka jeho zistenia v rozsahu odôvodňujúcom vyvodenie opatrení. Protokol musí spĺňať minimálny štandard preskúmateľnosti v tom zmysle, aby bolo zrejmé, na základe akých zistení boli uložené opatrenia. Výkon inšpekcie práce predstavuje dozornú činnosť spočívajúcu v získavaní, zaznamenávaní a zdokumentovaní informácií patriacich do oblasti preverovanej inšpektormi práce u konkrétneho zamestnávateľa v určenom časovom období. Dokazovanie sa v rámci inšpekcie práce nevykonáva, pretože na postup pri výkone inšpekcie práce sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
7. Právny záver o porušení § 3 ods. 2 v nadväznosti na ustanovení § 2 odseku 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. je podľa názoru žalovaného správny a vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu vyplývajúceho z podkladov predložených žalobcom. Žalovaný má za to, že protokol z výkonu inšpekcie práce bol vydaný na základe riadneho posúdenia skutkového stavu a právneho stavu zisteného u žalobcu a v súlade s právnymi predpismi. Žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú a navrhuje ju v celom rozsahu zamietnuť.
III.
8. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
9. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
10. Podľa § 3 ods. 1 písm. a), c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
11. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
13. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
IV.
14. V súlade s ust. § 97 SSP správny súd primárne posudzoval splnenie procesných podmienok, teda podmienok, za ktorých môže konať a rozhodnúť.
15. Skúmal, či je protokol z inšpekcie práce aktom preskúmateľným v správnom súdnictve. V tejto otázke existovali v praxi správnych súdov aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky odlišné právne názory, až do vydania uznesenia Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04.12.2023, ktorý rozhodovaciu prax zjednotil.
16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo výroku uznesenia sp. zn. 19SVs/2/2022 uviedol, že „Opatrenie inšpektora práce obsiahnuté v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení účinnom do 20. júla 2020 ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve vylúčený na základe § 7 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku. Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenie ukladá kontrolovanému konkrétne povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú.“
17. Pri posudzovaní, či protokol z inšpekcie práce, prípadne niektorá jeho časť je spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve, je potrebné vychádzať predovšetkým z pozitívneho a negatívneho vymedzenia predmetu tohto prieskumu. Podľa ust. § 2 ods. 2 SSP sa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. V doterajšej praxi nebolo sporné, že o obsahu protokolu z inšpekcie práce možno uvažovať len ako o opatrení orgánu verejnej správy. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c) SSP sa opatrením orgánu verejnej správy rozumie správny akt vydaný v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby. Takisto nie je sporné, že žalovaný je podľa ust. § 3 a § 7 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) orgánom štátnej správy, teda orgánom verejnej správy v zmysle ust. § 4 písm. a) SSP, a že uloženú povinnosť v protokole z inšpekcie práce ukladá žalovaný v rámci výkonu verejnej správy na úseku inšpekcie práce podľa citovaného zákona.
18. Z obsahu žalobou napadnutého protokolu z inšpekcie práce vyplýva, že žalobcovi boli uložené opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona o inšpekcii práce, a to odo dňa prevzatia protokolu postupovať v zmysle platných právnych predpisov. Žalobcovi bola uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a predložiť žalovanému v lehote troch dní od prevzatia protokolu písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie príčin zistených porušení predpisov.
19. Vychádzajúc z právneho názoru Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, správny súd konštatuje, že protokol z inšpekcie práce, ktorý ukladá všeobecné opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce, nie je v zásade spôsobilým predmetom prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP, pretože ide o opatrenie predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
20. O takto formulované opatrenia ide aj v preskúmavanej veci. Z protokolu č. IBA-043-25-2.1/ P-A24,25-25, reg. č. IPBA/IPBA_ODD PPV/KON/2025/100 zo dňa 13.02.2025 nevyplývajú žiadne
konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt (žalobca) splniť. Opatrenie, ktoré z protokolu vyplýva, je všeobecné, upozorňujúce na dodržiavanie tých právnych predpisov a záväzkov, ktoré kontrolovanému subjektu už aj tak z právnych predpisov vyplývajú. Obdobne je tomu aj v tomto prípade, keď žalovaný v súlade s ust. § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Toto opatrenie, uvedené v protokole, nemení právne postavenie žalobcu, pretože mu neukladá vykonať konkrétne kroky s presným obsahom, a preto nie je spôsobilé zasiahnuť do jeho práv, povinností alebo oprávnených záujmov. Z uvedeného dôvodu nemožno uplatniť ani výnimku, za splnenia ktorej by bolo možné protokol považovať za preskúmateľný súdom. (bližšie pozri bod 18. uznesenia Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19Svs/2/2022).
21. Napriek nesprávnemu poučenie v napadnutom protokole z inšpekcie, správny súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) SSP žalobu odmietol ako neprípustnú.
22. Vzhľadom na procesný charakter rozhodnutia o odmietnutí žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nerozhodoval.
23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.
24. O vrátení kráteného súdneho poplatku za podanú žalobu v zmysle § 11 ods. 3 tretia veta a § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov rozhodne vyšší súdny úradník (§ 14 ods. 4 cit. zákona) samostatným uznesením.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.