Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34C-14-2025.pdf
PDF · 95.66 KB
Case nature
Area
Subarea
34C/14/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v právnom spore žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom Južné nábrežie 13, 042 19 Košice, IČO: 44 518 684, proti žalovaným: 1./ A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX B., 2./ D. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX B., o zaplatenie 333,43 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 333,43 Eur spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 333,43 Eur odo dňa 18.6.2024 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1.1 Žalobca žalobou doručenou elektronicky na Okresný súd Banská Bystrica dňa 16.1.2025 žiadal súd, aby v upomínacom konaní zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade k povinnosti zaplatiť mu istinu 333,43 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 333,43 Eur odo dňa 18.6.2024 do zaplatenia. 1.2 Zároveň žiadal súd, aby mu priznal proti žalovaným v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu.
2. Žalobca odôvodnil žalobu najmä tými skutkovými tvrdeniami, že na základe Zmluvy o nájme kompenzačného bytu č. NZ/299/2023/K zo dňa 6.10.2023 sa žalovaní v 1. a 2. rade stali nájomcami bytu č. X, E. X. C. E. F. C. X G. B.. Žalobca ďalej uviedol, že Zmluva o nájme bola uzavretá na dobu určitú od 1.9.2023 do 29.2.2024. Konštatoval, že v zmysle Dodatkov č. 1 a č. 2 k Zmluve o nájme kompenzačného bytu č. NZ/299/2023/K bola doba nájmu predĺžená do 31.8.2024. Z dôvodu neplatenia za užívanie bytu nebola však so žalovanými v 1. a v 2. rade predĺžená nájomná zmluva a od 1.9.2024 užívajú predmetný byt bez právneho titulu. Žalobca v žalobe poukázal na skutočnosť, že v čase vzniku nedoplatkov bol na základe Zmluvy o výkone správy majetku Mesta Košice č. 1336/2008 zo dňa 1.12.2008 v znení dodatkov č. 1 až č. 23 správcom bytu č. X E. F. C. X G. B.. Konštatoval, že v zmysle Dodatku č. 3 predmetnej zmluvy je oprávnený vo svojom mene vymáhať dlhy vzniknuté nehradením platieb zo strany užívateľov bytov, ktoré mu boli zverené do správy. Uzavrel, že žalovaná istinu predstavuje nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2023 do 31.12.2023 vo výške 333,43 Eur, pričom nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním bol žalovaným v 1. a 2. rade oznámený dňa 17.6.2024.
3. V rámci prostriedkov procesného útoku žalobca do konania označil a predložil listinné dôkazy: Zmluvu o výkone správy majetku mesta Košice č. 1336/2008 zo dňa 22.12.2008, jej Dodatok č. 3, Zmluvu o nájme kompenzačného bytu č. NZ/299/2023/K zo dňa 6.10.2023, Dodatok č. 1 k zmluve o nájme kompenzačného bytu č. NZ/299/2023/K zo dňa 16.4.2024, Dodatok č. 2 k zmluve o nájme kompenzačného bytu č. NZ/299/2023/K zo dňa 3.6.2024, zálohový predpis platieb za užívanie bytu platný odo dňa 1.1.2023, vyúčtovanie nákladov za služby spojené s užívaním bytu za zúčtovacie obdobie od 1.1.2023 – 31.12.2023, podpisový hárok vyúčtovania za rok 2023 za vchod XXXXXX C. X G. B., upomienku zo dňa 16.12.2024, kópiu nedoručenej zásielky vrátenej poštovým úradom dňa 26.11.2024.
4. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 31.1.2025 vo veci pod sp.zn. 25Up/74/2025 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 333,43 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 333,43 Eur odo dňa 18.6.2024 do zaplatenia vrátane uloženia povinnosti nahradiť žalobcovi (spoločne a nerozdielne) trovy konania vo výške 25,- Eur.
5. Žalovaným v 1. a 2. rade sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť, a z toho dôvodu žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci. Na základe tejto skutočnosti Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Mestskému súdu Košice v súlade s ust. §10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní.
6. Podľa ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
7. Súd vykonal celý rad krokov smerujúcich k zisteniu pobytu žalovaných v 1. a 2. rade. Všetky dostupné lustrácie boli bez kladného výsledku. Súd požiadal o súčinnosť pri doručovaní žaloby aj príslušné Obvodné oddelenie Policajného zboru Košice - Sídlisko KVP, ktorým bolo zistené, že žalovaní v 1. a v 2. rade sa v mieste svojho trvalého pobytu nezdržiavajú. Z uvedenej adresy sa vrátila súdu zásielka nedoručená s oznámením príslušného poštového úradu, že žalovaní v 1. a 2. rade si zásielky neprevzali v odbernej lehote. Následne súd postupom podľa ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámenie o podanej žalobe, ktoré bolo vyvesené/zverejnené dňa 18.6.2025 a zvesené dňa 10.7.2025.
8. Podľa ust. § 297 zákona č.160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
9. Vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie, pretože ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur, súd v súlade s ust. § 297 Civilného sporového poriadku rozhodol vec bez nariadenia pojednávania dňa 26.8.2025 na základe listinných dôkazov predložených žalobcom a zistil tento skutkový stav veci:
10. Zo Zmluvy o výkone správy majetku mesta Košice č. 1336/2008 zo dňa 22.12.2008 vyplynulo, že žalobca je správcom obecného majetku (majetku Mesta Košice), teda aj bytov na ulici Podjavorinskej v Košiciach, je oprávnený konať v mene vlastníka a na jeho účet. Z čl. III bod 1 dodatku č. 3 k predmetnej zmluve vyplýva povinnosť vo vlastnom mene a na účet vlastníka uplatňovať a vymáhať pohľadávky z nezaplateného nájomného za užívanie bytov patriacich Mestu Košice, uplatňovať a vymáhať nároky na vypratania bytov patriacich Mestu Košice ako i uplatňovať a vymáhať ostatné nároky súvisiace so spravovaním majetku vlastníka podľa tejto zmluvy v súdnych a exekučných konaniach.
11. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade ako nájomcovia dňa 30.8.2023 uzavreli s Mestom Košice, Trieda SNP 48/A, Košice ako vlastníkom a prenajímateľom Zmluvu o nájme kompenzačného bytu č. NZ/299/2023/K, na základe ktorej im bol prenechaný do nájmu byt v B. E. F. C. XXXX/X, H. I. X, na 4. poschodí, pozostávajúci z kuchyne, z 1 izby a príslušenstva.
Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.9.2023 do 29.2.2024, avšak do času uzavretia predmetnej nájomnej zmluvy žalovaní v 1. a v 2. rade byt užívali bez riadne uzavretej a podpísanej zmluvy.
12. Z Dodatkov č. 1 a č. 2 k nájomnej zmluve súd zistil, že doba nájmu bola Dodatkom č. 1 predĺžená do 31.5.2024 a Dodatkom č. 2 predĺžená do 31.8.2024.
13. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním v predmetnom byte za zúčtovacie obdobie roka 2023 súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovaným v 1. a v 2. rade nedoplatok za náklady za služby spojené s bývaním za obdobie nekryté nájomnou zmluvou vo výške 333,43 Eur.
14. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
15. Podľa ust. § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
16. Podľa ust. § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania to buď na dobu určitú alebo bez určenia doby užívania.
17. Podľa ust. § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
18. Podľa ust. § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsob výpočtu nájomného úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanoví osobitný právny predpis.
19. Podľa ust. § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.
20. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
21. Podľa ust. § 559 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
22. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy súd považoval uplatnený nárok žalobcu za dôvodný v celom rozsahu. Vo svojom rozhodnutí vychádzal z preukázania skutočností, že žalovaní v 1. a 2. rade užívali byt č. X E. C. F. H. X v Košiciach bez nájomnej zmluvy do 31.8.2023. Možno konštatovať, že žalovaní v 1. a v 2. rade využívali tiež služby v súvislosti s užívaním tohto bytu poskytované žalobcom. Napriek tomu, že tento byt užívali v rozhodnom období, neuhrádzali za užívanie obvyklú odplatu, zodpovedajúcu výške nájomného a nákladov za služby spojené s bývaním. Týmto spôsobom sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatili, následkom čoho im vznikla povinnosť toto bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať. Žalobca si preto nárok v istine pohľadávky uplatnil dôvodne a súd mu ho v uplatnenom rozsahu priznal.
23. Pri posúdení dôvodnosti uplatnených úrokov z omeškania, súd vo všeobecnosti vychádzal z toho, že v prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, čas plnenia nie je dohodnutý subjektami tohto zodpovednostného vzťahu, a nie je daná ani zákonom. Dlžník je preto povinný splniť veriteľovi záväzok spočívajúci vo vydaní bezdôvodného obohatenia prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka.
24. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
25. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka prvá veta dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
26. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Výšku úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch určuje Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to v ustanovení § 3 nariadenia.
28. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. Zásielka žalobcu obsahujúca vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním za rozhodné obdobie bola žalovanej v 1. rade doručená dňa 17.5.2024. Dňom nasledujúcim po uplynutí 30 dňovej lehoty sa žalovaní v 1. a 2. rade dostali do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi titulom neuhradenia nedoplatku za užívanie bytu v rozhodnom zúčtovacom období. Počnúc týmto dňom t.j. od 18.6.2024 súd priznal žalobcovi zákonné úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 333,43 Eur do zaplatenia.
30. Podľa ust. § 511 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než odpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili. Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
31. Súd uvádza, že zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade k povinnosti uhradiť žalobcovi uplatnenú a priznanú pohľadávku vo výške 333,43 Eur spoločne a nerozdielne v súlade s ust. § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje tzv. pasívnu solidaritu, ktorá je vyjadrená pojmami spoločne a nerozdielne. Je charakterizovaná viacerými subjektmi na dlžníckej strane a ich povinnosťou splniť dlh tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne. Solidarita dlžníkov voči veriteľovi môže byť založená právnym predpisom, rozhodnutím súdu, dohodou účastníkov, povahou plnenie. Po uspokojení pohľadávky veriteľa dochádza spravidla k vzájomnému vyporiadaniu medzi dlžníkmi /spoločnými či solidárnymi/. Vzájomné vyporiadanie dlžníkov je závislé od toho, aká je výška vzájomných podielov spoludlžníkov /spoločných či solidárnych/ na ich spoločnom záväzku a v akom rozsahu sa ten ktorý z dlžníkov podieľal na plnení dlhu voči veriteľovi. Výška vzájomných podielov dlžníkov /spoludlžníkov/ môže byť stanovená právnym predpisom, rozhodnutím súdu, dohodou dlžníkov, príp. ak neexistujú vyššie uvedené dôvody, nastupuje zákonný dôsledok, podľa ktorého podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere sú rovnaké.
32. Vzhľadom na solidárny charakter záväzku je žalobca oprávnený požadovať plnenie celého dlhu od ktoréhokoľvek z dlžníkov s tým, že ak dlh splatí jeden dlžník (žalovaný), zanikne tým v rozsahu plnenia aj povinnosť druhého dlžníka. Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov (ust. § 511 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka).
33. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
36. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
37. Vzhľadom k uvedenému súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcovi priznal voči žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom konkrétna výška trov tohto konania bude predmetom samostatného rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).