Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15C-39-2025.pdf
PDF · 165.24 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/39/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., IČO: 50 387 189, so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., IČO: 55 732 453, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, v konaní o zaplatenie 900,- EUR s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 900,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 900,- EUR od 05.12.2024 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou v rámci upomínacieho konania Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 04.03.2025 postúpenou pre odpor podaný žalovaným Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie dňa 28.04.2025 sa žalobca domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, v ktorom by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody sumu 900,- EUR s príslušenstvom. 2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného pod číslom 9853300348 došlo ku škode na vozidle poškodeného s tým, že škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 240564 priloženú v prílohe, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený ešte predtým uzatvoril so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť žalobca oznámil žalovanému. Žalobca žalobou uplatnený nárok na náhradu škody oprel o ustanovenie § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“) a o ustanovenie § 424 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
3. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov rozhodol Okresný súd Banská Bystrica vo veci platobným rozkazom sp. zn. 26Up/326/2025 dňa 27.03.2025 tak, že návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
4. Proti platobnému rozkazu žalovaný podal odpor, v dôsledku čoho sa vydaný platobný rozkaz zrušil. V odpore žalovaný uviedol, že dňa 12.09.2024 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo zn. A. A. s EČV: B., rok výroby 2016, ktorého majiteľom bol C. D. – poškodený. Za škodu bolo zodpovedné motorové vozidlo poistené u žalovaného s evidenčným číslom A., ktorého vlastníkom bola C. B. E. a ktoré malo v čase nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s číslom poistnej zmluvy 6628834825. Pokiaľ bolo poškodené vozidlo za účelom opravy v servise GAPA car, s.r.o. B., poškodený si u žalobcu prenajal na základe Zmluvy o prenájme č. 519/801 zo dňa 13.09.2024 náhradné motorové vozidlo zn. Land Rover Discovery s EČV: E.. Prenájom náhradného vozidla poškodeným trval od 13.09.2024 do 25.09.2024 t.j. 13 dní, pričom denný prenájom bol dojednaný vo výške 180,- EUR s DPH. Po ukončení prenájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 240564 na sumu vo výške 2.340,- EUR t.j. 13 dní x 180,- EUR. Ako dôkaz predložil uvedenú faktúru. Žalovanému bola faktúra predložená na úhradu v rámci poistnej udalosti 9536323052. Podľa žalovaného žalovaný po posúdení uplatneného nároku vo výške 2.340,- EUR z tejto sumy priznal poškodenému ako oprávnenú sumu za prenájom vo výške 1.440,- EUR z dôvodov uvedených v Oznámení o poistnom plnení t.j. priznal poškodenému náhradu nákladov za použitie náhradného vozidla po dobu zapožičania 8 dní, pričom žalovaný uviedol, že v tejto dobe je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne. Ako dôkaz predložil žalovaný Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 19.11.2024, v ktorom je v popise položiek uvedené – neprimerané náklady na náhradné vozidlo 5 dní v sume 900,- EUR. Žalovaný v podanom odpore namietal predovšetkým dĺžku prenájmu náhradného vozidla, keďže poškodené vozidlo bolo v servise od 13.09.2024 do 25.09.2024 a počas tejto doby mal poškodený prenajaté náhradné vozidlo. Poškodené vozidlo bolo dané do servisu dňa 13.09.2024 na základe dohody poškodeného so servisom, čo podľa žalovaného vyplýva z dotazníka, ktorý vypĺňa poškodený. Podľa názoru žalovaného sa dá predpokladať, že keď servis prijal vozidlo na opravu dňa 13.09.2024, kedy v priestoroch servisu bola vykonaná aj obhliadka tohto poškodeného vozidla technikom spoločnosti Slovexperta s.r.o., v tento deň servis zahájil opravu poškodeného vozidla a ako dôkaz, na ktorý poukazoval, predložil Dotazník poškodeného. Ďalej žalovaný v podanom odpore namietal, že podľa kalkulácie opravy, ktorú v procese likvidácie doložil žalovanému servis, oprava vrátane odmontovania poškodených dielov a namontovania nových náhradných dielov mala trvať osem hodín 42 minút (v kalkulácii uvedených pri mechanických prácach 8,7 hodín). Lakovanie malo podľa kalkulácie servisu trvať 7 hodín 12 minút (v kalkulácii uvedených 7,20 hodín). Uvedené časové údaje v súčte predstavujú 15 hodín 54 minút, čo pri osemhodinovom pracovnom čase predstavuje 2 dni. Uvedené nie úplne korešponduje s kalkuláciou, ktorú ako poukazoval žalovaný vypracoval systémom AUDATEX, ktorý platí pri použití originálnych náhradných dielov a technológii opravy stanovenej výrobcom pre danú značku motorového vozidla. Podľa kalkulácie žalovaného samotná oprava poškodeného vozidla mala v rámci mechanickej práce trvať 7 hodín 40 minút a lakovnícke práce 3 hodiny 45 minút spolu s vedľajšími nákladmi t.j. celkovo mali samotné práce trvať 11 hodín 25 minút, čo tiež je možné označiť za 2 pracovné dni. Žalovaný v podanom odpore ďalej uviedol, že v procese likvidácie nákladov za opravu poškodeného vozidla nepriznal celé servisom fakturované náklady na opravu, čo uviedol aj v Oznámení o poistnom plnení. Zároveň uviedol, že z uvedeného vyplýva, že v rámci lakovacích prác servis účtoval vyššie náklady, a to z dôvodu vyššieho počtu hodín lakovacích prác, ktoré ale neboli pre uvedenie vozidla do pôvodného stavu nevyhnutné, a tým sa predĺžila samotná oprava aj prenájom náhradného vozidla. Ako dôkaz predložil kalkuláciu nákladov na opravu predloženú servisom, oznámenie o poistnom plnení za opravu zo dňa 10.10.2024. Žalovaný v podanom odpore ďalej uviedol, že Servis GAPA car, s.r.o. patrí do siete Q-Service a v rámci tejto siete je garancia dodania potrebných náhradných dielov do 24 hodín od objednania. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný za jednoznačné, že pri priznaní oprávnenej doby prenájmu 8 dní vychádzal z doložených dokladov a z obvyklej doby opravy. Ďalej uviedol, že nie je bez významu, že servis, ktorý opravu poškodeného vozidla realizoval je servisom spolupracujúcim so žalobcom, ktorý prenajíma náhradné vozidlá po dobu, pokým prebieha oprava. Podľa názoru žalovaného, žalobca nepreukázal dôvodnosť prenájmu na dobu dlhšiu ako stanovil žalovaný, pričom dôkazné bremeno je v tejto otázke na žalobcovi, keďže žalovaný spochybnil dĺžku prenájmu. Ďalej žalovaný bol toho názoru, že poškodený nemôže mať neobmedzený nárok na náhradné vozidlo, pokým je jeho poškodené vozidlo v servise, preto práve z dôvodu, aby sa predišlo neúmernému predlžovaniu opravy a tomu zodpovedajúcemu prenájmu boli výrobcami motorových vozidiel daných značiek vypracované manuály, ktoré dĺžku opravy a jednotlivé pracovné úlohy časovo ohraničujú. Pri svojom písomnom zdôvodnení odporu poukázal žalovaný na Judikát R 7/1992, v ktorom sa uvádza, že „ak si poškodený musel zapožičať namiesto
svojho poškodeného motorového vozidla iné vozidlo a náklady na zapožičanie prevyšujú náklady, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho, v dôsledku poškodenia vyradeného vozidla, možno náklady na zapožičanie náhradného vozidla vynaložené v nutnom a účelnom rozsahu zahrnúť do skutočnej škody“. Žalovaný je toho názoru, že prenájom má byť teda výlučne viazaný na dobu, pokým sa poškodené vozidlo opravuje, keď uvedené podľa neho vyplýva zo samotného Judikátu. Preto je o to viac potrebné skúmať, či náhradné vozidlo bolo zapožičané účelne, čo do dôvodu zapožičania, tak do doby nájmu a výšky nájomného. Rozsah náhrady škody nemôže byť ovplyvnený subjektívnymi okolnosťami a neexistuje žiadny zákonný predpoklad na zvýhodnenie poškodeného. Skutočnosť, či uplatnené náklady na prenájom náhradného vozidla boli nutné a účelné závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu. Dôkazné bremeno o výnimočných okolnostiach odôvodňujúcich v konkrétnom prípade priznanie náhrady v čiastke vyššej než je obvykle potrebné je na žalujúcej strane a nie strane žalovanej. Zároveň žalovaný uviedol, že na úkor škodcu a na jeho náklady v tomto prípade na úkor poisťovne nemôžu byť prenesené ako žalobca tvrdí objektívne faktory ako napr. počet iných objednávok vo vybranom servise, konanie pracovníkov opravovne, personálne vybavenie a technická vybavenosť servisu a iné, keď škodca (poisťovňa) nemá možnosť výberu servisu poškodeným (žalobcom) nijakým spôsobom uplatniť. Zároveň v podanom odpore žalovaný žiadal súd v prípade, ak žalobca podá žiadosť o pokračovanie v konaní, aby konajúci súd postúpil konanie na miestne príslušný súd žalovaného, ktorým je Mestský súd Bratislava IV, keďže sa jedná o občianskoprávny spor, ktorého predmetom je plnenie z poistnej zmluvy.
5. Žalobca dňa 23.04.2025 podal súhlas s pokračovaním v konaní na miestne príslušnom súde a následne sa vyjadril k podanému odporu a uviedol, že žalobca riadne všetky rozhodné skutočnosti, za akých došlo ku škodovej udalosti presne uviedol. Následne popísal, že dňa 12.09.2024 došlo v Martine ku škodovej udalosti na motorovom vozidle A. A., B. spôsobenej poškodenému C. D.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla zn. F. G. A. poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to na zabezpečenie súkromných záležitostí v okrese Martin zapožičaním náhradného motorového vozidla zn. LAND ROVER DISCOVERY, ev. č. E. u žalobcu v zmysle Zmluvy o nájme č. 519/801 zo dňa 13.09.2024. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 240564 zo dňa 26.09.2024 s dátumom splatnosti 09.10.2024 na sumu 2.340,- EUR. Žalovaný dňa 19.11.2024 pristúpil k čiastočnej úhrade vzniknutej škody v sume 1.440,- EUR, ktorú poukázal priamo na účet žalobcu, nakoľko poškodený ešte predtým uzatvoril so žalobcom dňa 25.09.2024 Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 12.09.2024 titulom náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5 predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu v dôsledku, čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného v tomto konaní domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla, a to vo výške 900,- EUR. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody, čo uviedol žalobca, a to v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Relevantné dokumenty boli predložené spolu s návrhom súdu a na tieto žalobca opätovne odkázal. Ďalej žalobca uviedol, že tvrdenia žalovaného považuje v plnom rozsahu za neopodstatnené a účelové. Svoj nárok o náhradu škody žalobca opiera o príslušné ustanovenia Zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom prenájom náhradného vozidla je súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov ( R7/1992). Náhrada škody má podľa názoru žalobcu plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nakoľko poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený v užívaní vlastného vozidla, a to po dobu opravy poškodeného vozidla. Ďalej žalobca uviedol, že poškodený má nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla až do doby, než bude môcť používať svoje vlastné vozidlo, t. j. do reparácie škody. Zo zásad pre reparáciu škôd vyplýva, že pokiaľ je to možné je potrebné protiprávny stav, ktorý v dôsledku škody vznikol odstraňovať tak, aby poškodený pociťoval následky škôd čo najmenej. Dokiaľ nie je škodlivý následok reparovaný navrátením do pôvodného stavu, protiprávny stav trvá a všetky náklady,
ktoré je v súvislosti s trvajúcim protiprávnym stavom nutné vynaložiť, je možné považovať za vynaložené účelne a v priamej súvislosti so vzniknutou škodou. Dobu opravy vozidla a čas jeho odovzdávania poškodený nemal možnosť ovplyvniť, a preto ani k tejto dobe zodpovedajúca doba prenájmu náhradného vozidla nebola situáciou, že by tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov v súvislosti so zabezpečením zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Žalobca zdôraznil, že poškodený si náhradného vozidlo požičal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise, pričom dĺžku opravy vozidla a jeho odovzdanie ovplyvniť nemohol.
Žalobca uviedol, že nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy poškodeného vozidla vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Žalobca má za to, že teda preukázal, že v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou si poškodený zapožičal náhradné motorové vozidlo, a teda aj účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, kedy sa vozidlo poškodeného nachádzalo v oprave. Uplatnený nárok na náhradu škody je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, spĺňa všetky kritériá nároku na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka t. j. okrem vzniku škody a protiprávneho úkonu aj kritérium príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou. Zákonom stanovené predpoklady zodpovednosti za škodu: a) porušenie právnej povinnosti – existencia protiprávneho úkonu b) vznik škody ako majetkovej ujmy c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou d) zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil musia byť splnené tieto súčasne, čo žalobca považuje za preukázané. Argumentáciu žalovaného vo vzťahu k dĺžke opravy poškodeného motorového vozidla považuje žalobca za irelevantnú, lebo práve do stavu, do ktorého sa poškodený dostal, a ktorý zavinil klient žalovaného, nemožno pripisovať na ťarchu poškodeného práve neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a aj nedôvodne zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jeho vozidla dopravnou nehodou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. V dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného, nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel si zapožičať náhradné vozidlo po dobu jeho opravy, čo žalobca považuje za preukázané v rámci dôkaznej povinnosti žalobcu. Náhradu nákladov vynaložených poškodeným účastníkom dopravnej nehody na náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou t.j. dopravnou nehodou, ktorej účastníkom bol poškodený, právny predchodca žalobcu. V prejednávanej veci považuje žalobca za potrebné vychádzať z celkovej dĺžky opravy, ktorá bola preukázaná priloženými listinami. Počas opravy poškodeného vozidla bol poškodený nútený si riešiť túto situáciu zabezpečením si náhradného vozidla, ktoré náklady s tým vzniknuté v tomto konaní žalobca riadne preukázal a mal za to, že uniesol dôkazné bremeno žalovaného nároku. Mal za to, že preukázal aj ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za požičanie motorového vozidla za obdobie po poistnej udalosti, k zapožičaniu ktorého bol poškodený nútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú sám nespôsobil, ale do ktorej sa vinou klienta žalovaného dostal, v dôsledku čoho vznikla poškodenému škoda. V zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 4 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. ako aj ustálenej judikatúry všeobecných súdov je skutočnou škodou škoda spočívajúca v tom, že poškodený musel vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktoré jej má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci.
6. Žalobca sa domnieva, že pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla a keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla, pričom poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/189/2014, v ktorom sa súd priklonil k vyjadreniu žalobcu, zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax súdov v tom, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži ak k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Pokiaľ ide o dĺžku prenájmu náhradného vozidla priznanú žalovaným, došlo k neoprávnenému kráteniu poistného plnenia, nakoľko práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol svoje vozidlo reálne užívať odo dňa, kedy bolo vozidlo
prevzaté servisom za účelom opravy až do ukončenia predmetnej opravy a odovzdania opraveného vozidla poškodenému, preto až vtedy pominie faktické obmedzenie poškodeného spôsobené dopravnou nehodou. V súvislosti s otázkou, či bol samotný prenájom náhradného vozidla nutný, žalobca uviedol, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné poškodené vozidlo. Nie je preto vhodné spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva, aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Ku skutočnostiam, ktoré žalovaný v odpore uvádzal, že priznal náhradu nájomného len za 8 dní trvania nájmu, ktorú žalovaný považoval ako za primeranú a účelne vynaloženú dobu nájmu, pričom nepriznal zvyšné dni za nájom náhradného vozidla žalobca uviedol, že ak žalovaný určil dĺžku prenájmu podľa neho v primeranej dobe s ohľadom na jeho interné výpočty ideálnej dĺžky opravy vozidla, toto je možné považovať len za ničím nepodložené tvrdenie žalovaného, ktoré nijakým spôsobom nepreukázal, teda žalovaný nepreukázal, že dĺžka opravy bola neprimeraná. Žalobca sa domnieva, že uniesol dôkazné bremeno tvrdenia, keď súdu predložil faktúru servisu a zákazkový list servisu, z ktorých vyplýva časové obdobie, počas ktorého bola oprava vozidla vykonaná. Z predloženej Zmluvy o nájme vyplýva, že poškodený mal zapožičané náhradné vozidlo len v čase, kedy nedisponoval svojim poškodeným vozidlom, ktoré sa nachádzalo v oprave. Pre posúdenie účelnosti doby zapožičania náhradného vozidla je podstatná doba faktického obmedzenia poškodeného. Žalobca preukázal, že poškodený bol fakticky obmedzený v užívaní svojho vlastného motorového vozidla až do 25.09.2024 a do tohto dátumu považuje žalobca nájom náhradného vozidla nepochybne za účelný. K preukázaniu žalovaného na to, že v procese likvidácie nákladov za opravu poškodeného vozidla nepriznal celé servisom fakturované náklady na opravu, pričom z Oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že znížil náklady na cenu prácu na sumu 21,- EUR bez DPH/hod., ďalej, že do poistného plnenia boli priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítaný v kalkulačnom programe, ďalej, že do poistného plnenia žalovaný zahrnul režijný materiál vo výške max. 20,- EUR bez DPH, k tomuto žalobca uviedol, že uvedené nesúvisí s dĺžkou opravy a že servis pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnako kvalitatívne, funkčné a estetické kritéria ako pred poistnou udalosťou. Poukázal žalobca na to, že z konštantnej judikatúry slovenských súdov vyplýva, že krátenie poistného plnenia spočívajúce v znížení práce za normohodinu pre neautorizované servisy ako aj krátenie poistného plnenia z dôvodu neprimerane účtovaného lakovacieho materiálu je neoprávnené uviedol, že žalovaný na jednej strane namieta, že opravné práce mali byť vykonané za 2 dní, no na druhej strany priznal ako oprávnenú dobu opravy v trvaní 8 dní. Podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 10Co/147/2024 zo dňa 27.03.2025 „Nemožno tiež prehliadnuť vnútorný rozpor v rámci postoja žalovaného, ktorý sa síce na jednej strane domáha záveru, že práca na vozidle nepresiahla 10 hodín, súčasne však ako primeraný čas prenájmu dobrovoľne priznal/uhradil rozsah 18 dní.“ Žalobca poukázal na tvrdenie žalovaného, ktorý si podľa názoru žalobcu sám na základe svojich interných výpočtov určil aká dĺžka opravy by mala byť primeraná, aké časové obdobie trvalo doručenie náhradných dielov a to bez toho, aby vôbec uvedené informácie od servisu reálne zisťoval. Žalobca sa preto domnieva, že žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že servis, ktorý vykonával opravu poškodeného vozidla mohol túto opravu ukončiť skoršie ako ju reálne ukončil. Z uvedeného dôvodu žalobca uviedol, že žalovaný si určil sám, že oprava má byť vykonaná do 8 dní nie však 13, ale tieto tvrdenia nepreukázal. Ďalej žalobca argumentoval aj tým, že vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 602/2022-34 je nutné konštatovať, že pokiaľ stále prebieha oprava jeho poškodeného vozidla, nedochádza k zmene postavenia poškodeného a aj naďalej je nútený užívať náhradné motorové vozidlo. Na základe uvedeného tak podľa ústavného súdu možno považovať dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovaného o ukončení likvidácie škodovej udalosti (a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) Zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov) za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady.
7. Žalobca sa v rámci repliky vyjadril aj k rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Cob/34/2023, na ktorý žalovaný poukazuje a v ktorom je okrem iného uvedené, že „odvolací súd zdôrazňuje, že poškodená si náhradné vozidlo požičala iba na obdobie, kedy sa poškodené vozidlo nachádzalo v servise a poškodenú dĺžku opravy ovplyvniť nemohla. Možnosť využitia náhradného vozidla počas opravy vlastného motorového vozidla je formou určitej kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle
poškodeného.“ Podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 13Cob/203/2018 zo dňa 20.03.2019 „dobu nájmu počas opravy poškodeného motorového vozidla žalobca predloženými a okresným súdom vykonanými dôkazmi preukázal ako účelnú a nevyhnutnú, ktorá zodpovedala druhu opravy. Ak túto dĺžku doby opravy, počas ktorej bol zabezpečený nájom náhradného motorového vozidla chcel žalovaný spochybniť t.j., že k rozsahu poškodenia motorového vozidla poistnou udalosťou a rozsahu vykonávanej opravy, táto mala trvať kratšie, a tým následne kratšie aj doba nájmu, čo malo dopadnúť aj na výšku nároku žalobcu, tak bol to žalovaný, ktorý bol povinný tieto tvrdenia a námietky v konaní pred okresným súdom preukázať. Rovnako, ak žalovaný spochybňoval predmetnú faktúru, tak bol toto nim tvrdené spochybnenie povinný aj dokázať.“ Podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 14Cob/57/2019 zo dňa 24.10.2019 „dôkazné bremeno preukázania žalovaným tvrdenej neúčelnosti nájomného v rozsahu vyplývajúcom z predmetnej fakturácie bolo na strane žalovaného. Tento toto dôkazné bremeno neuniesol a jeho procesná obrana v uvedenej časti zostala iba v rovine tvrdenia bez prepojenia na konkrétne dôkazy vyplývajúce z jeho vlastnej dôkaznej iniciatívy.“ Rovnako tak žalobca poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 10Co/93/2019 zo dňa 30.10.2019, podľa ktorého „nemožno časové trvanie vykonania jednotlivých čiastkových opravných prác na poškodenom vozidle stotožniť s nutnosťou ponechania poškodeného motorového vozidla za účelom jeho komplexnej opravy v servise. V tomto prípade vozidlo bolo do servisu za účelom opravy prevzaté dňa 27.11.2023 v stredu, dĺžka nájmu náhradného vozidla trvala do dňa 20.12.2023 v stredu a z opravy bolo vydané opravené vozidlo až dňa 02.01.2024 v utorok. V tejto súvislosti poukazujeme aj na skutočnosť, že servis má cez víkend zatvorené a teda počas víkendov je možné len veľmi ťažko vykonať opravu vozidla. Na obdobie, kedy sa vozidlo nachádzalo v servise (v čase od prevzatia vozidla) do ukončenia nájmu za náhradné vozidlo, pripadli 3 víkendy (celkovo 6 dní, kedy servis reálne nemohol na vozidle vykonávať opravy). Servis vykonával opravu vozidla podľa technologických postupov, pričom opravu vozidla sa snažil vykonať v čo najkratšom čase zohľadňujúc technologické postupy.“
Žalobca nesúhlasil ďalej s tvrdením žalovaného, že oprava vozidla bola zbytočne zdĺhavá a rovnako tak neprijal záver žalovaného, že pokiaľ sa vozidlo nachádzalo v servise dlhšie ako je podľa žalovaného primeraná doba opravy vozidla (žalovaný si totiž sám určuje aká doba opravy je primeraná a aká neprimeraná bez toho, aby primeranosť resp. neprimeranosť akokoľvek preukázal) z dôvodu existencie objektívnych skutočností nie je možné za túto „dlhšiu dobu“ priznať poškodenému resp. žalobcovi poistné plnenie. Domnieva sa žalobca, že prijatím takéhoto záveru by dospel do štádia, kedy by poisťovne krátili takmer každé poistné plnenie, nakoľko je len veľmi nepravdepodobné, že pri vykonávaní opravných prác sa v autoservisoch nevyskytnú také objektívne skutočnosti, ktoré by opravu predĺžili ako napr. čakanie na náhradné diely, víkendy, sviatky, pracovná vyťaženosť servisov, atď. Počet normohodín uvedených vo faktúre však nikdy neodzrkadľuje reálny čas, ktorý pracovníci servisu strávili pri oprave vozidla. Autoservis si môže vyúčtovať len vynaloženú prácu stanovenú kalkulačnými programami. Servis potrebuje zrealizovať a ukončiť opravu, čo najskôr tak, aby mu boli zaplatené náklady na opravu, na druhej strane sám poškodený má záujem na tom, aby mal svoje vozidlo, čo najskôr k dispozícií. Neexistuje žiaden dôvod na to, aby poškodené vozidlo nezmyselne stálo v servise za účelom predlžovania nájmu tak, ako sa to snaží vykresliť žalovaný. Nie je jediný dôvod na to, aby servis umelo predlžoval opravu, nakoľko servis potrebuje opravu ukončiť čo najskôr, aby sa mu uvoľnili kapacity na opravu ďalších vozidiel. Nie je teda dôvod na to, aby vozidlo len tak stálo v servise a nevykonávali sa na ňom opravy, pretože by tým servis sám sebe ekonomicky škodil, keďže by nemohol prijímať ďalšie zákazky a dosahovať tak zisk. Okrem toho, pokiaľ sa vozidlo stále nachádza v servise a oprava nie je ukončená, nemôže predsa túto servis vyfakturovať a obdržať tak za svoje opravné práce odmenu. K tvrdeniam žalovaného o neprimeranosti dĺžky opravy žalobca uviedol, že tieto nič nemenia na faktickom obmedzení poškodeného, ktoré poškodený nedokázal žiadnym spôsobom ovplyvniť. V neposlednom rade dal žalobca do pozornosti tú skutočnosť, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najrýchlejšiu opravovňu resp. robil preukázateľne výber medzi servismi a požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú tak, aby čo možno v najväčšej miere vyhovel poisťovni škodcu. Rovnaký záver zaujal Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017, pričom v opačnom prípade by sa jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Aj podľa uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn.13Cob/138/2019 zo dňa 03.12.2019 vo všeobecnosti platí, že náklady vynaložené na prenájom náhradného vozidla sú vynakladané účelne a nutne do doby trvania nepriaznivého následku dopravnej nehody, spočívajúceho v spôsobenej škode na motorovom vozidle. Účelnosť nákladov na nájom náhradného vozidla okrem samotného faktu, že poškodený nemohol používať
svoje vlastné vozidlo poškodené pri poistnej udalosti, bola preukázaná vyhlásením poškodeného ako nájomcu v Zmluve o nájme. Žalobca uviedol, že doba nájmu rozhodne nebola ponechaná na ľubovôli poškodeného, či servisu, nakoľko na jednej strane servis potrebuje zrealizovať a ukončiť opravu čo najskôr tak, aby mu boli zaplatené náklady na opravu, na druhej strany sám poškodený má záujem na tom, aby mal svoje vozidlo čo najskôr k dispozícii. Žalobca mal za to, že neexistuje žiaden dôvod na to, aby poškodené vozidlo nezmyselne stálo v servise za účelom predlžovania nájmu tak, ako sa to snaží vykresliť žalovaný. Poukázal na to, že žalovaný tento svoj nelogicky ba až absurdný predpoklad nijakým spôsobom nepreukázal. Žalovaný sa v rámci dupliky vyjadril a uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že si dĺžku opravy určil svojvoľne. Uviedol, že spolu s podaným odporom pripojil posudok/ kalkuláciu č. 9853300348 zo dňa 09.01.2024, ktorý vyčíslil náklady na opravu, v ktorých sú zahrnuté náhradné diely potrebné k oprave ako aj nevyhnutý čas potrebný k uvedeniu vozidla do stavu pred dopravnou nehodou. Predmetná kalkulácia sa viac-menej zhoduje v kódoch náhradných dielov ako aj v počte normohodín prác faktúrou za opravu, ktorú vystavil servis, v ktorej boli zaúčtované aj položky, ktorých vynaloženie žalovaný rozporoval v odpore. Aj právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení uviedol, že časť práce vyjadrený v ČJ je stanovený kalkulačnými programami, ktoré presne stanovia počet normohodín potrebných na opravu vozidla. Ako žalovaný uvádzal kalkuláciu opravy vypracoval systémom AUDATEX. Podľa kalkulácie opravy vystavenej servisom, ktorý opravu realizoval, kalkulácia bola vypracovaná systémom SilverDAT, ktorá bola doložená v odpore. Žalovaný uviedol, že pri výpočte pomocou systému SilverDAT je možné vyhodnotiť a vypočítať presné náklady na opravu vozidla, a to na základe konkrétnych údajov výrobcu. Každý výpočet začína identifikáciou vozidla na základe kódu VIN alebo ručným zadaním a vďaka tejto identifikácii VIN sú k dispozícii všetky potrebné informácie vrátane príslušných výbav vozidla, ktoré umožňujú presný výpočet/kalkuláciu nákladov na opravu. Výsledná kalkulácia opravy zobrazuje prehľad nákladov na náhradné diely, lakovanie, náklady na spotrebovanú prácu vrátane započítania združených prác podľa štandardov stanovených jednotlivými výrobcami. Žalovaný uviedol, že tak ako už uviedol aj v podanom odpore, servis, ktorý opravu realizoval nie je síce servisom autorizovaným, ale garantuje dodanie náhradných dielov do 24 hodín od objednania. V kontexte na uvedenú skutočnosť žalovaný uviedol, že pri realizovaní opravy v servise, ktorý do 24 hodín od objednania vie zabezpečiť požadované náhradné diely a pri rozsahu stanovenia nevyhnutnej práce v dĺžke cca 16 hodín = 2 pracovné dni, stanovil žalovaný čas opravy v trvaní 4 dni tak, ako to uviedol v odpore. V tejto súvislosti žalovaný opätovne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.06.2016 sp. zn. 3Mcdo/3/2015, podľa ktorého skutočnosť, či uplatnené náklady na prenájom náhradného vozidla boli nutné a účelné závisí vždy na posúdení konkrétneho prípadu. Výška náhrady škody nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou ale výškou čiastky účelne vynaloženej. Dôkazné bremeno o výnimočných okolnostiach odôvodňujúcich v konkrétnom prípade priznanie náhrady v čiastke vyššej než je obvykle potrebné, leží na žalujúcej strane a nie na žalovanej strane. Žalovaný dal do pozornosti skutočnosť, že technici servisu, kde je oprava poškodeného vozidla vykonávaná sa popri oprave venujú aj inej činnosti, nemôže ísť na ťarchu vinníkovi resp. jeho poisťovni ako žalovanému.
8. Súd konal a rozhodol na pojednávaní dňa 26.08.2025 v neprítomnosti žalovaného, ktorý po zohľadnení princípu procesnej ekonómie ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní s tým, že žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. 9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na podanej žalobe a uviedol, že poškodený mal náhradné motorové vozidlo v nájme len počas obdobia, kedy nedisponoval svojim vlastným poškodeným vozidlom, ktoré sa nachádzalo v servise za účelom opravy po škodovej udalosti, ktorú spôsobil klient žalovaného. Žalovaný namietal dĺžku opravy poškodeného vozidla, ale nepredložil do konania žiadny dôkaz, ktorý by podporoval jeho tvrdenia. Naproti tomu žalobca do konania predložil zákazkový list ako aj faktúru servisu, z ktorých jednoznačne vyplýva dĺžka pobytu poškodeného vozidla v servise z dôvodu vykonávania opravy. Mal za to, že žaloba je dôvodná a preukázaná a preto navrhol žalobe vyhovieť v plnom rozsahu.
10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise zistiac nasledovný skutkový stav:
11. Dňa 12.09.2024 došlo v Martine ku škodovej udalosti na motorovom vozidle zn. A. A., B. spôsobenej poškodenému C. D.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla zn. F. G., A. poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb t.j. na zabezpečenie súkromných záležitostí v okrese Martin, a to zapožičaním si náhradného motorového vozidla zn. LAND ROVER DISCOVERY, ev.č. E. u žalobcu
v zmysle Zmluvy o nájme č. 519/801 zo dňa 13.09.2024. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 240564 dňa 26.09.2024 s dátumom splatnosti dňa 09.10.2024 na sumu 2.340,- EUR. Žalovaný dňa 19.11.2024 pristúpil k čiastočnej úhrade vzniknutej škody v sume 1.440,- EUR, ktorú poukázal už priamo na účet žalobcu, a to z dôvodu, že poškodený ešte predtým uzatvoril so žalobcom dňa 25.09.2024 Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 12.09.2024 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 4 predmetnej Zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností žalovaného. Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného v tomto konaní domáhal preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla, a to vo výške 900,- EUR spolu s úrokom z omeškania.
12. Z faktúry č. 20241195 vystavenej autoservisom GAPA car, s.r.o. dňa 25.09.2024 je zrejmé, že dňa 13.09.2024 bolo poškodené vozidlo zn. A. A., B. prijaté do autoservisu a zákazka bola zaevidovaná pod číslom ZAK2024/1216 dňa 13.09.2024, pričom z faktúry č. 20241195 vystavenej na sumu 9.169,27 EUR je tiež zrejmé číslo poistnej udalosti 9853300348, pod ktorým túto poistnú udalosť zaevidovala poisťovňa teda žalovaný. Z faktúry č. 20241195 je teda zrejmé, že poškodené vozidlo bolo v oprave spoločnosti GAPA car, s.r.o. v čase od 13.09.2024 do 25.09.2024, keďže oprava ako služba bola podľa faktúry č. 20241195 dodaná dňa 25.09.2024, keď v ten deň bola faktúra za opravu poškodeného vozidla vystavená.
13. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 10.10.2024 je zrejmé, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 10.10.2024 a uhradil faktúru č. 20241195 vo výške 7.680,30 EUR za opravu poškodeného vozidla, pričom podľa prílohy k Oznámeniu o poistnom plnení žalovaný krátil náklady na opravu poškodeného vozidla uplatnené faktúrou č. 20241195 vystavenou na sumu 9.169,27 EUR o sumu vo výške 1.448,95 EUR.
14. Dňa 13.09.2024 uzatvoril poškodený ako nájomca so žalobcom Zmluvu o prenájme vozidla č. 519/801, v zmysle ktorej bol dohodnutý nájom osobného motorového vozidla H. I. J., ev.č. E. s dobou nájmu od 13.09.2024 do 25.09.2024, teda počas nevyhnutného času opravy poškodeného motorového vozidla s dohodnutým zmluvným nájomným vo výške 180,- EUR za jeden deň. Dňa 26.09.2024 žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 240564 na sumu celkovo vo výške 2.340,- EUR za prenájom motorového vozidla na základe vyššie uvedenej Zmluvy v trvaní prenájmu za 13 dní. Z prehlásenia poškodeného je zrejmé, že poškodený počas doby opravy motorového vozidla vlastnil iné vozidlo, avšak toto nemohol využívať a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný na zabezpečenie súkromných záležitostí v okrese B.. Taktiež je z prehlásenia poškodeného zrejmé, že si poškodený prevzal svoje vozidlo z autoservisu dňa 25.09.2024 a prenajaté motorové vozidlo dňa 25.09.2024 vrátil žalobcovi.
15. V zmysle Oznámenia o poistnom plnení žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 19.11.2024 ukončil šetrenie poistnej udalosti a poskytuje mu plnenie vo výške 1.440,- EUR, pričom priznal poškodenému poistné plnenie za nájom náhradného vozidla len za osem dní, v ktorom má byť zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne.
16. V prílohe k Oznámeniu o poistnom plnení žalovaný uviedol výpočet výšky plnenia poistnej udalosti zo dňa 19.11.2024 podľa ktorého žalovaný zo sumy za prenájom náhradného vozidla uplatnenej žalobcom v zmysle faktúry č. 240564 vystavenej na sumu 2.340,- EUR odpočítal sumu 900,- EUR ako neprimerané náklady na prenájom náhradného vozidla za päť dní prenájmu, čím krátil uplatnený nárok žalobcu vzniknutý s poistnou udalosťou v sume 900,- EUR. Zároveň oznámil žalobcovi, že poistné plnenie vo výške 1.440,- EUR poukazuje na jeho účet.
17. Súd mal ďalej preukázané, že ešte pred čiastočnou úhradou faktúry, poškodený so žalobcom dňa 25.09.2024 uzatvorili Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok poškodeného na náhradu škody vyplývajúci z poistnej udalosti zo dňa 12.09.2024 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. Postupca touto
Zmluvou postúpil postupníkovi, teda žalobcovi nárok, a žalobca sa zaviazal poškodenému uhradiť za postúpenie pohľadávky odplatu vo výške 2.340,- EUR, pričom táto suma zodpovedala faktúre č. 240564 vystavenej dňa 26.09.2024 žalobcom ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi za náhradné motorové vozidlo. V článku 5 tejto Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok postupcu na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nárok postupníka na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom tejto Zmluvy započítajú, pričom postupník, čiže žalobca si bude pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. V zmysle bodu 5 predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného.
18. Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného v tomto konaní domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla, a to vo výške 900,- EUR s príslušenstvom, o čom súdu predložil listinné dôkazy. 19. Podľa § 442 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka (1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). (3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
20. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
21. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie.
22. Podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
23. Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
24. Podľa § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.15a)
25. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody vrátane inej ujmy uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo proti poisťovateľovi20) a je povinný tento nárok preukázať;21) ak ide o škodu vrátane
inej ujmy spôsobenú motorovým voziudlom jazdnej súpravy tvorenej ťažným vozidlom a prípojným vozidlom, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo voči poisťovateľovi, ktorý poistil prípojné vozidlo, ak ťažné vozidlo nie je možné identifikovať.
26. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 900,- EUR titulom neuhradených nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla. Žalovaný čiastočne plnil žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného, v priebehu konania aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu nijako nerozporoval. V rámci procesnej obrany žalovaný namietal dĺžku prenájmu náhradného vozidla resp. samotnú dĺžku opravy. Poškodený mal náhradné vozidlo prenajaté v období od 13.09.2024 do 25.09.2024 t.j. 13 dní, ktorý nájom mu žalobca vyfakturoval faktúrou č. 240564 v sume 2.340,- EUR. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 19.11.2024 žalovaný oznámil žalobcovi, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a priznal poistné plnenie vo výške 1.440,- EUR. Z uvedeného vyplynulo, že žalovaný nepriznal poistné plnenie vo výške 900,- EUR predstavujúcich päť dní za prenájom náhradného vozidla a neuznanej doby prenájmu náhradného vozidla. Medzi stranami nebolo sporné, že poškodené vozidlo bolo za účelom opravy v autoservise od 13.09.2024 do 25.09.2024.
30. V zhode so žalovaným je súd toho názoru, že zodpovedný subjekt je povinný nahradiť škodu v prejednávanom prípade predstavujúcu nájom náhradného vozidla len v rozsahu, v akom boli náklady nevyhnutne a účelne vynaložené na vypožičanie náhradnej veci. Krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného však súd vyhodnotil ako nedôvodné. Súd je totiž toho názoru, že za obdobie, keď bolo poškodené vozidlo poškodeného v autoservise za účelom jeho opravy je nárok na náhradu škody totiž v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Do stavu, do ktorého sa poškodený dostal a v ktorom bol obmedzený bol zavinený klientom žalovaného. Bolo by preto neprimerané poškodeného zaťažovať, keďže už stav poškodenia je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom a požadovať od neho, aby vyhľadával požičovňu podľa požiadaviek žalovaného. Výška priznanej škody predstavuje výdavky, ktoré by poškodenému nevznikli ak by mohol používať svoje vlastné motorové vozidlo. Pri určovaní výšky škody sa vždy vychádza z konkrétnej skutočnej škody, nemožno vychádzať z hypotetických výpočtov žalovaného. 31. Tvrdenie žalovaného o neprimeranej dĺžke prenájmu náhradného vozidla nemá oporu v zistených skutkových okolnostiach. Nájom za obdobie, kedy bolo vozidlo v autoservise je totiž v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou. Vozidlo bolo prevzaté do autoservisu dňa 13.09.2024 a následne opravené a vydané poškodenému dňa 25.09.2024. Nájom náhradného vozidla trval presne v tomto časovom období. Pri posudzovaní účelnosti a dôvodnosti nákladov aj z hľadiska časového rozsahu ich vyjadrenia je na mieste zohľadňovať predovšetkým okolnosť skutočného obmedzenia poškodeného v možnosti užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody. Poškodený nemal možnosť ovplyvniť dĺžku trvania opravy. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla pokrýva dobu, počas ktorej bolo poškodené vozidlo v autoservise. Nemožno od poškodeného spravodlivo žiadať, aby sa každodenne dopytoval v servise s požiadavkou prevzatia si vozidla. Doba nájmu teda rozhodne nebola ponechaná na ľubovôli poškodeného. Súd konštatuje, že náhrada za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo nebola priznaná za dobu dlhšiu ako bol tento náklad účelný a nutný t.j. vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody, dopravnou nehodou, nakoľko súd priznal náhradu za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo len za dobu, po ktorú sa poškodené vozidlo poškodeného nachádzalo v servise v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Obmedzenie poškodeného pominulo až reálnym odovzdaním opraveného vozidla, teda momentom, kedy poškodený mohol opäť disponovať svojim vlastným opraveným vozidlom. Tento
moment nastal až dňa 25.09.2024. Žalovaný na jednej strane požaduje od autoservisu, aby vykonal opravu v lehote podľa jeho predstáv a prenášal zodpovednosť na poškodeného, na druhej strane sám na seba nekladie rovnaké požiadavky pokiaľ ide o vydanie krycieho listu či ukončenia šetrenia poistnej udalosti, ktoré ukončil až dňa 19.11.2024. Súd je toho názoru, že poškodený nevedel ani nemohol ovplyvniť dobu, po ktorú sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise. Žalovaný nepreukázal, že by poškodený nejako prispel k navyšovaniu nákladov za prenájom náhradného vozidla.
32. Možnosť využiť náhradné vozidlo počas doby opravy vlastného motorového vozidla je akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného, slúži tiež na zachovanie sociálneho komfortu poškodeného. Podstatné pre posúdenie nutnosti a účelnosti je, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného po odovzdaní poškodeného motorového vozidla (bez ohľadu na rozsah poškodenia) nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a bol nútený zapožičať si iné vozidlo, za ktoré musel následne uhradiť nájomné, čím mu vznikla škoda. Poškodený bol nútený v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou požičať si iné vozidlo, za ktoré musel uhradiť nájomné, čím mu vznikla škoda, ktorá je krytá z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že oprava mala trvať kratší čas, podľa názoru súdu poškodený nemohol ovplyvniť dĺžku samotnej opravy a čas, kedy mu bolo motorové vozidlo odovzdané zo servisu. Okrem samotných tvrdení žalovaný nepredložil súdu iný dôkaz, či už odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok, ktorý by preukázal, že oprava mala trvať po kratší čas. Rovnako tak poškodený nemohol ovplyvniť postup autoservisu, pokiaľ ide o objednávku náhradných dielov prípadne iných vykonávaných opráv na poškodenom motorovom vozidle, pričom nie je povinnosťou poškodeného, aby hľadal najbližší a najflexibilnejší autoservis a robil výber medzi autoservismi a vybral ten, ktorý by vykonal opravu motorového vozidla v čo najkratšom čase. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že poškodený má nárok na prenájom náhradného vozidla v súlade s dĺžkou opravy podľa technológie opravy vozidla danej výrobcom konkrétnej značky motorového vozidla. Rovnako tak súd považuje za bezvýznamné pre prejednávanú vec závery žalovaného o primeranosti dĺžky prenájmu systémom AUDATEX. Tento systém totiž neslúži na to, aby určil ako dlho má byť vozidlo v servise a aká je primeraná doba nájmu. Vychádzať z neho podľa presvedčenia súdu možno len v súvislosti so šetrením samotnej škody na vozidle a to s cieľom, aby si autoservisy neúčtovali neprimeraný rozsah prác. V žiadnom prípade však tento systém nemôže určovať to, ako dlho by malo byť vozidlo v servise, keďže vopred nie je zrejmé aké objektívne okolnosti sa v rozhodnom čase vyskytnú (aktuálny počet opravovaných vozidiel, počet zamestnancov, dodanie náhradných dielov a podobne). Žalovaný má objektívnu zodpovednosť pri refundácii nákladov hradených z povinného zmluvného poistenia. Inštitút povinného zmluvného poistenia má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k odstráneniu nepriaznivých následkov spôsobených škodovou udalosťou. V tejto súvislosti poukazuje súd na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16.02.2023, z ktorého vyplýva, že „doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo obstarávania náhrady. Do doby nájmu treba započítať napr. dobu vystavenia posudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo obstarávaním nového vozidla. Aké časové obdobia sú primerané závisí od okolností jednotlivého prípadu. Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu.“ Tento moment nastal v prejednávanom prípade dňa 25.09.2024 čo medzi stranami sporné nebolo bez toho, aby mohol poškodený akýmkoľvek spôsobom tento čas skrátiť alebo predĺžiť.
33. Súd podotýka, že náhrada za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo nebola priznaná za dobu dlhšiu ako bol tento náklad účelný a nutný t.j. vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody, ktorá škoda vznikla v dôsledku dopravnej nehody zapríčinenej klientom žalovaného. Súd priznal náhradu za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo len za dobu, pokiaľ bolo toto vozidlo v servise v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Účelom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie následku, ktoré poškodenému vzniklo v súvislosti so škodovou udalosťou. Inštitút povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. Je všeobecne známou obchodnou praxou, že autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí. V tomto smere teda nemožno poškodenému ani pričítať porušenie všeobecno-prevenčnej povinnosti (§ 415 OZ) t.j. povinnosti správať sa tak, aby škoda nevznikla resp.
aby sa nezvyšovala. Poškodený sa naopak správal v prejednávanom prípade tak, aby k navýšeniu škody nedochádzalo, nakoľko prenajaté vozidlo odovzdal dňa 25.09.2024.
34. V závere súd poukazuje, že žalovaný okrem iného namietal miestnu príslušnosť a žiadal súd v prípade, ak žalobca podá žiadosť o pokračovanie v konaní, aby konajúci súd postúpil predmetné konanie na miestne príslušný súd žalovaného, ktorým je Mestský súd Bratislava IV, keďže sa jedná o občianskoprávny spor, ktorého predmetom je plnenie z poistnej zmluvy. Súd poukazuje na to, že žalovaný v podanom odpore namietal miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Martin, v danom smere aj v zmysle záverov občianskoprávneho kolégia je potrebné považovať toto za prvý úkon žalovaného, prvé vyjadrenie žalovaného, avšak vzhľadom na to, že skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody t.j. škodová udalosť, ktorá vznikla v územnom obvode Okresného súdu Martin, pričom miestna príslušnosť v zmysle ustanovenia § 19 písm. b) CSP je popri všeobecnom súde žalovaného na konanie miestne príslušný aj súd, v obvode ktorého nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody, pričom škodová udalosť v tomto prípade vznikla v Martine a ide o právo na náhradu škody, je okresný súd miestne príslušný na prejednanie a rozhodnutie veci a na námietku žalovaného preto neprihliadal.
35. Súd žalobcovi priznal aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo súdom priznanej sumy 900,- EUR, a to vo výške 8,40 % ročne od 05.12.2024 do zaplatenia, a to s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 zo dňa 14.10.2021, nakoľko nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali odklon od v ňom vysloveného právneho názoru. Žalovaný bol v omeškaní s plnením poistného plnenia, nakoľko ho neposkytol v plnej výške. Vzhľadom na ustanovenie § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. sa tak žalovaný s plnením peňažného plnenia dostal do omeškania po uplynutí 15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej udalosti, ktoré šetrenie ukončil podľa Oznámenia o poistnom plnení dňa 19.11.2024. Poisťovňa mala poskytnúť poistné plnenie do 15 dní a 16. dňom sa dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia. Preto pokiaľ žalobca žiadal úroky z omeškania z časti neposkytnutého poistného plnenia od 05.12.2024, žiadal ich v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd v zmysle citovaného ustanovenia § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
V Martine, dňa 26.08.2025
JUDr. Alena Káčeriková
sudkyňa