Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoKR/67/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr. Júliusa Tótha a JUDr. Moniky Šabľovej v spore žalobcu: ASTORIA PALACE s.r.o., so sídlom Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, IČO: 35 923 792, zastúpený BURDA LEGAL s.r.o., so sídlom Rudnícka 8, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 46 530 894, proti žalovanému: JUDr. Miroslav Vereb, so sídlom Hrnčiarska 3, Košice, správca konkurznej podstaty úpadcu GALLARD s. r. o. v konkurze, so sídlom Južná trieda 123/A, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 35 770 431, zastúpený JUDr. Dalibor Kuciaň, advokát so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 45 556 814 a JUDr. Adam Kvasnica, advokát so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 54 829 402, o vylúčenie nehnuteľnosti zo súpisu majetku všeobecnej podstaty, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. 32Cbi/2/2022-1345 zo dňa 15. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice č. k. 32Cbi/2/2022-1345 zo dňa 15. augusta 2024.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol (výrok I.); II. vylúčil zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu GALLARD s. r. o. v konkurze so sídlom Južná trieda 123/ A, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 35 770 431 v konkurze vedenom na Mestskom súde Košice (predtým Okresnom súde Košice I) pod sp. zn. 26K/3/2018 súpisovú zložku majetku č. 15: stavba - polyfunkčný objekt so súpisným číslom 7283, nachádzajúca sa na A. B. C. D., vchod číslo 1A, postavená na parc. CKN č. 21550/22, 21550/21 a 21550/4, evidovaná Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom pre okres: Bratislava I, obec: D. - E. F. G. E., katastrálne územie: G. E., v podiele 1/1 (v celosti) o súpisovej hodnote 14.937.263,- eur (výrok II.); III. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (výrok III.).

2. V odôvodnení uviedol, že žalobdanou žalobou domáhal, aby súd vylúčil zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu GALLARD s. r. o. v konkurze, so sídlom Južná trieda 123/A, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 35 770 431 (ďalej len „úpadca“) v konkurze vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26K/3/2018, súpisovú zložku majetku č. 15: stavba - polyfunkčný objekt so súpisným číslom 7283, nachádzajúca sa na A. B. C. D., vchod číslo: 1A, postavená na parc. CKN č. 21550/22, 21550/21 a 21550/4, evidovaná Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX,

vedenom pre okres: Bratislava I, obec: D. - E. F. G. E., katastrálne územie: G. E. (ďalej len „stavba“ alebo „polyfunkčný objekt“), v podiele 1/1 (v celosti), o súpisovej hodnote 14.937.263,- eur.

3. Žalobca podanie žaloby odôvodnil tým, že Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 06.03.2018, sp. zn. 26K/3/2018 (zverejneným v Obchodnom vestníku č. 51/2018 dňa 13.03.2018) vyhlásil konkurz na majetok úpadcu GALLARD s. r. o. a uznesením zo dňa 17.12.2020, sp. zn. 26K/3/2018 (zverejneným v Obchodnom vestníku č. 251/2020 dňa 31.12.2020) ustanovil do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu JUDr. Miroslava Vereba. Dňa 05.10.2021 bolo v Obchodnom vestníku č. 191/2021 zverejnené Doplnenie súpisu všeobecnej podstaty o novú súpisovú zložku majetku, ktorým žalovaný ako správca konkurznej podstaty doplnil súpis všeobecnej podstaty úpadcu o novú súpisovú zložku č. 15: stavba

- polyfunkčný objekt o súpisovej hodnote 14.937.263,- eur, a to k 29.09.2021. Nehnuteľnosť bola zapísaná do súpisu na podklade podnetu konkurzného veriteľa a člena veriteľského výboru – spoločnosti EDYPLUS s.r.o., so sídlom: Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO: 36 258 881 (ďalej len ako „EDYPLUS s.r.o.“), ktorý vlastníctvo úpadcu k dotknutej stavbe odvodzoval od dvoch právoplatných stavebných povolení vydaných Mestskou časťou Bratislava - Staré Mesto, ktorými stavebný úrad v roku 2003, resp. 2005 povolil úpadcovi pod pôvodným obchodným menom I.P.R. SLOVAKIA s.r.o., (i) stavbu „Hodžovo nám. - Polyfunkčný objekt - I. stavba“ a (ii) stavbu „Hodžovo nám. - Polyfunkčný objekt vrátane prípojok inžinierskych sietí - II. stavba“. Žalovaný stavbu zapísal do súpisu s poznámkou o spornom zápise, keďže nehnuteľnosť bola v katastri nehnuteľností vedená ako vlastníctvo žalobcu nadobudnuté výstavbou a zároveň bola založená v prospech záložného veriteľa H. D., I., so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930 (ďalej len „H. D., I.“). Po výzve žalovaného podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a predložení vyjadrení a dôkazov žalobcom a spoločnosťou H. D., I. žalovaný dospel k záveru, že uvedeným subjektom svedčí právo vylučujúce zapísanie stavby do súpisu. Preto vyzval veriteľský výbor na prijatie rozhodnutia o súhlase s vylúčením stavby zo súpisu. Veriteľský výbor hlasovaním per rollam prijal uznesenie č. VV-06, ktorým rozhodnutie o udelení súhlasu s vylúčením stavby zo súpisu neprijal.

4. K dôvodom vylúčenia stavby zo súpisu žalobca uviedol, že vlastnícke právo k dotknutej stavbe nadobudol jej výstavbou ako originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva podľa (ďalej len „“) a , 3 a 7 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon – ďalej len „katastrálny zákon“). Dňa 08.04.2002 uzatvoril úpadca pod pôvodným obchodným menom I.P.R. SLOVAKIA s.r.o. so spoločnosťou INTERMONT a.s., so sídlom Kukučínova 20, Banská Bystrica, IČO: 30 840 198 (ďalej len ako ,,INTERMONT a.s.“) a spoločnosťou BALEN, spol. s r.o., so sídlom Železničiarska 13, Bratislava, IČO: 35 701 706 (ďalej len „BALEN, spol. s r.o.“) Zmluvu o združení č. 20/Bo/2002 (ďalej len „Zmluva o združení“), predmetom ktorej bola dohoda zmluvných strán o tom, že formou združenia pozemkov a finančných prostriedkov vybudujú polyfunkčný objekt na Hodžovom námestí, v katastrálnom území Bratislava - Staré Mesto. Mestská časť Bratislava – Staré Mesto podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon – ďalej len „stavebný zákon“) vydala dňa 27.10.2003 rozhodnutie č. SU-2003/15968-G/107-Ká, ktorým stavebný úrad úpadcovi ako stavebníkovi povolil stavbu „Hodžovo nám. - Polyfunkčný objekt - I. stavba“ a dňa 20.04.2005 rozhodnutie č. SU-2005,04/30194/45181-G/41-Ká, ktorým stavebný úrad úpadcovi ako stavebníkovi povolil stavbu „Hodžovo nám. - Polyfunkčný objekt vrátane prípojok inžinierskych sietí - II. stavba“. Dňa 14.07.2005 bol k Zmluve o združení uzatvorený Dodatok č. 1, a to medzi úpadcom, žalobcom a spoločnosťami INTERMONT a.s., BALEN, spol. s r.o. a BALLO&ENGEL a.s., so sídlom Železničiarska 13, Bratislava, IČO: 35 840 838 (ďalej len ,,BALLO&ENGEL a.s.“), predmetom ktorého bolo o. i. vyjadrenie súhlasu všetkých účastníkov Zmluvy o združení s tým, že žalobca sa stane namiesto úpadcu stavebníkom a výlučným vlastníkom rozostavanej stavby. Účastníci zároveň potvrdili, že vlastníkom rozostavanej stavby sa stane žalobca a ostatní účastníci Dodatku č. 1 nemajú voči žalobcovi žiadne nároky a ani im v budúcnosti žiadne práva a nároky nevzniknú. V rovnaký deň 14.07.2005 žalobca a úpadca uzatvorili Dohodu o postúpení práv a povinností stavebníka, v zmysle ktorej všetky práva a povinnosti stavebníka z právoplatného stavebného povolenia sa postupujú, prechádzajú v celom rozsahu z úpadcu na žalobcu. Zároveň ešte dňa 01.07.2005 bola medzi žalobcom, úpadcom a BALEN, spol. s r.o. uzatvorená Dohoda o prevode práv a náhrade nákladov, v zmysle ktorej podpisom tejto dohody úpadca a BALEN, spol. s r.o. previedli na žalobcu všetky práva, ktoré nadobudli alebo majú v budúcnosti nadobudnúť v súvislosti so zrealizovanými plneniami uvedenými v článku I ods.

3 tejto dohody. Dňa 14.07.2005 úpadca oznámil stavebnému úradu zmenu stavebníka rozostavanej stavby a stavebný úrad podaním zo dňa 11.04.2007 túto zmenu akceptoval.

5. Následne žalobca dňa 19.03.2007 podal návrh na vklad vlastníckeho práva – zápis rozostavanej stavby a zápis geometrického plánu č. 518/2007 – do katastra nehnuteľností, prílohou ktorého bol aj Znalecký posudok č. 25/2007 zo dňa 13.02.2007 konštatujúci, že stupeň rozostavanosti objektu (stavby) spĺňa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 15 katastrálneho zákona definíciu rozostavanej stavby na evidovanie v katastri, na ktorú nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie a pridelené súpisné číslo a je aspoň v takom stupni rozostavanosti, že je zrejmé stavebnotechnické a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia. Dňa 16.04.2007 došlo k zápisu rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností, ktorý deň žalobca považoval za deň nadobudnutia jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Od tohto dňa žalobca predmetnú nehnuteľnosť nepretržite užíval viac ako desať rokov, keďže bol dobromyseľný v tom, že mu dotknutá nehnuteľnosť patrí, čím došlo tiež k naplneniu zákonných predpokladov pre vydržanie nehnuteľnosti. Nakoľko v čase zmeny stavebníka nehnuteľnosti z úpadcu na žalobcu (01.07.2005, resp. 15.07.2005), nebolo objektívne zrejmé stavebnotechnické a funkčné usporiadanie prvého nadzemného podlažia stavby, nejednalo sa o stavbu ako nehnuteľnú vec ale o stavebné dielo, v dôsledku čoho úpadca nikdy nebol vlastníkom nehnuteľnosti. Vlastníkom nehnuteľnosti od fázy zápisu rozostavanej stavby do katastra nehnuteľnosti (16.04.2007) bol a stále je výlučne žalobca, ktorá skutočnosť vylučuje zápis nehnuteľnosti v akomkoľvek spoluvlastníckom podiele do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že popiera všetky skutkové tvrdenia žalobcu a vyhlasuje, že všetky skutkové okolnosti sú medzi žalobcom a žalovaným sporné, pričom sporným nie je len to, že žalobca nebol vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti pred dňom zápisu rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že sporná nehnuteľnosť patrí do majetku úpadcu, a to bez ohľadu na tvrdenia žalobcu a stav zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností, keďže úpadca nadobudol vlastníctvo originárnym spôsobom, a to výstavbou nehnuteľnosti. Žalovaný uskutočňoval výstavbu nepretržite od vydania stavebných povolení až po okamih, keď stavba vznikla ako samostatný predmet právnych vzťahov. Zároveň financoval výstavbu spornej nehnuteľnosti vo väčšej miere, a to až do okamihu, kedy sa stala samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že vlastníctvo k rozostavanej stavbe sa nadobúda zápisom rozostavanej stavby do katastra a poukázal na § 46 ods. 3 katastrálneho zákona v znení účinnom v rozhodnom období roku 2007, podľa ktorého ako vlastník rozostavanej stavby sa do katastra nehnuteľností zapíše osoba, ktorá je ako stavebník uvedená v právoplatnom stavebnom povolení. Žalovaný spochybnil listiny Zmluva o združení č. 20/Bo/2002, Dodatok č. 1 k tejto zmluve, Dohoda o postúpení práv a povinností, Dohoda o prevode práv a náhrade nákladov tvrdiac, že tieto listiny neexistujú, resp. ich predložené kópie sa nezhodujú s originálom a ich obsah je v rozpore so zákonom, preto sú ako také absolútne neplatné. Zároveň žalobca nemohol dotknutú nehnuteľnosť ani vydržať, a to pre jeho nedobromyseľnosť a nepoctivosť jeho postupov. Žalovaný poukázal na osobu J. J. D., ktorý bol v rozhodnom čase konateľom žalobcu, úpadcu a ďalších obchodných spoločností, prostredníctvom ktorých simuloval rôzne právne úkony. Následkom postupov J. J. D. ako štatutárneho zástupcu došlo k stavu, že žalobca je pri spornej nehnuteľnosti nepoctivo a nesprávne zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník. Konanie J. J. D. žalovaný považoval za rozporné s dobrými mravmi, napĺňajúce znaky rozporu s poctivým obchodným stykom, ktoré bolo zároveň nekalosúťažným konaním. Žalovaný tiež konštatoval, že pokiaľ žalobca v žalobe tvrdí, že vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti nadobudol dňa 16.04.2007 zápisom rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností, táto skutočnosť znamená, že do 16.04.2007 sa žalobca nepovažuje za vlastníka spornej nehnuteľnosti v jej rozostavanej forme, a preto žalovaný tvrdí, že skutočnosť, že žalobca nebol vlastníkom spornej nehnuteľnosti v jej rozostavanej forme v čase od začatia jej výstavby do 16.04.2007 nie je medzi žalobcom a žalovaným sporná. Tiež zdôraznil, že žalobca v žalobe neuviedol žiadne tvrdenia, ktorými by preukázal kto staval a financoval výstavbu spornej nehnuteľnosti.

7. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku nad rámec tvrdení uvedených v podanej žalobe zdôraznil, že úpadcovi svedčalo právne postavenie stavebníka nehnuteľnosti na základe stavebných povolení iba do 14.07.2005, kedy nadobudla účinnosť Dohoda o postúpení práv a povinností, na základe ktorej došlo k zmene stavebníka nehnuteľnosti z úpadcu na žalobcu. Do rovnakého dňa svedčalo úpadcovi aj postavenie objednávateľa stavebného diela v zmysle Generálnej dodávateľskej zmluvy, keďže uzavretím Dohody o prevzatí práv a záväzkov dňa 14.07.2005 došlo k vstupu žalobcu ako preberajúceho objednávateľa do všetkých existujúcich i budúcich práv a záväzkov úpadcu ako doterajšieho objednávateľa vyplývajúcich z Generálnej dodávateľskej zmluvy. Odo dňa 14.07.2005

svedčalo právne postavenie stavebníka a objednávateľa stavby žalobcovi. Uvedené skutočnosti boli potvrdené aj následnými individuálnymi správnymi aktmi, a to rozhodnutím Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto o určení súpisného a orientačného čísla stavby zo dňa 08.08.2008, č. Sprč-34984/37228/2008-Be a kolaudačným rozhodnutím, ktorým stavebný úrad povolil žalobcovi ako stavebníkovi užívanie nehnuteľnosti. Žalovaný, úpadca, ani iné dotknuté subjekty odo dňa vydania týchto rozhodnutí až do dňa zápisu stavby do súpisu majetkovej podstaty nespochybnili správnosť a hodnovernosť označených rozhodnutí, v ktorých správne orgány za stavebníka a vlastníka spornej nehnuteľnosti považovali žalobcu. Z uvedeného mal žalobca za to, že od 14.07.2005 vystupoval v postavení stavebníka a objednávateľa stavby, pričom prostredníctvom úverového vzťahu založeného Zmluvou o úvere č. 44/0094/CC/05 zo dňa 01.06.2005 v znení jej dodatkov uzatvorenou medzi G. G., I. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom zároveň preukázateľne financoval výstavbu nehnuteľnosti. Predložené listinné dôkazy podľa žalobcu preukazovali, že príslušné správne orgány a ďalšie zúčastnené subjekty v procese výstavby nehnuteľnosti konali so žalobcom ako so stavebníkom. Zároveň odo dňa 16.04.2007 žalobcovi svedčal aj zápis vlastníckeho práva k dotknutej stavbe v katastri nehnuteľností, a to na základe dokumentov z obdobia rokov 2005 až 2007, na platnosti ktorých žalobca trval. Zdôraznil, že z hľadiska posúdenia vlastníctva nehnuteľnosti je právne významnou výlučne identifikácia subjektu, ktorý výstavbu nehnuteľnosti vykonal, financoval a počas celého obdobia sa ako vlastník nehnuteľnosti aj správal. Žalobca tiež poprel tvrdenie žalovaného, že medzi stranami nie je sporné, že do 16.04.2007, t. j. dňa zápisu rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností, žalobca nebol vlastníkom nehnuteľnosti. Žalobca nadobudol právo k stavebnému dielu už na podklade Dohody o postúpení práv a povinností a Oznámenia o zmene stavebníka v júli 2005 a stal sa vlastníkom stavebného diela v období od 14.07.2005 do 15.04.2007. Vlastníkom nehnuteľnosti sa žalobca stal jej výstavbou a zápisom ako rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností dňa 16.04.2007.

8. Žalovaný v rámci prostriedkov procesnej obrany nad rámec tvrdení uvedených vo vyjadrení k žalobe konštatoval, že žalobca v priebehu konania pred súdom postupne začal meniť obsah opísaných rozhodujúcich skutočností. Nové tvrdenia uvedené žalobcom vo vyjadrení neboli obsahom žaloby a preto tieto neboli uplatnené v lehote určenej súdom na podanie vylučovacej žaloby. Žalobca až v priebehu konania predložil súdu Dohodu o prevzatí práv a záväzkov z Generálnej dodávateľskej zmluvy zo dňa 18.08.2004 (podpísanú dňa 14.07.2005), ktorú v podanej žalobe neuviedol a o ktorej žalovaný navyše tvrdil, že ide o sfalšovanú listinu. Žalovaný zdôraznil, že ani jeden z dokumentov predložených žalobcom nemôže byť právnym titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti jej výstavbou ako originárnemu spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva. Zároveň žalobca nenadobudol vlastnícke právo k stavbe ani jej vydržaním, pretože sám žalobca, resp. jeho štatutárny zástupca J. J. D. neboli v rozhodnom čase dobromyseľní, konali protiprávne a v rozpore s dobrými mravmi a podľa vyjadrení J. J. D. v rokoch 2005 až 2008 nepovažovali žalobcu za vlastníka stavby. Žalovaný zotrval na tvrdení, že žalobca nepreukázal svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej do konkurznej podstaty úpadcu.

9. Dňa 02.05.2023 žalovaný podal sťažnosť na postup zákonného sudcu vo veci a zároveň voči nemu vzniesol námietku zaujatosti. O vznesenej námietke Krajský súd v Košiciach ako nadriadený súd rozhodol dňa 24.05.2023 uznesením sp. zn. 3Ncb/3/2023 tak, že sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu vedeného pod sp. zn. 32Cbi/2/2022. Následne žalovaný v priebehu konania opätovne vzniesol námietku týkajúcu sa nesprávneho zloženia súdu, resp. konania nezákonného sudcu. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 16.07.2024 oboznámil strany sporu s rozhodnutiami predsedu Mestského súdu Košice 1SprI/65/2023, vybavením podnetu Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky č. 16992/2023/151, žiadosťou o poskytnutie informácie - odpoveďou z OS Košice z 25.5.2023 - 1SprV/294/2023, odpoveďou na žiadosť z 9.6.2023 - Spr/45/2023 a vzhľadom na obsah týchto podaní považoval otázku nezákonného zloženia súdu, resp. nezákonného sudcu za nedôvodnú.

10. Súd prvej inštancie pri právnom posúdení veci aplikoval § 49 ods. 1 a 3, a 2 a až 3 (ďalej len „“) upravujúcich podmienky vylúčenia zákonného sudcu, , a 2 a a 2 upravujúcich zmenu žaloby, až 3 upravujúci prerušenie konania, upravujúci spojenie vecí, katastrálneho zákona upravujúci zápis údajov o práve k rozostavanej stavbe, katastrálneho zákona vyjadrujúceho hodnovernosť a záväznosť údajov katastra, stavebného zákona upravujúci záväznosť stavebného povolenia aj pre právnych nástupcov účastníkov konania, upravujúci rozsah majetku konkurznej podstaty a až 4 upravujúci vylučovaciu žalobu v konkurznom konaní.

11. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o merite veci konštatoval, že predmetom tohto sporu o vylúčenie nehnuteľnosti z konkurznej podstaty na základe vylučovacej žaloby nie je určenie vlastníckeho práva k predmetu vylúčenia ale vylúčenie majetku zo súpisu podstaty, ktorým sa predíde jeho speňaženiu. V predmetnom spore mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca je vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti – stavby, a to v zmysle výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, okres: Bratislava I, obec: D. – G. E., k. ú.: G. E., pričom ako titul nadobudnutia je na tomto liste vlastníctva uvedené rozhodnutie č. SU-2005,04/30149/45181-G/41/Ká zo dňa 20.04.2005, znalecký posudok č. 25/2007, GP 019/2007 z 01.03.2007, žiadosť o zápis a rozhodnutie č. SU-2008P32640/23209-H/78-Ká z 20.06.2008, GP 091/2007 z 20.11.2007. Pôvodným stavebníkom dotknutej stavby bol úpadca, ktorý Dohodou o postúpení práv a povinností zo dňa 14.07.2005 postúpil svoje práva a povinnosti stavebníka na žalobcu. Uvedené postúpenie bolo v súlade s v tom čase platným ustanovením § 70 stavebného zákona, keďže stavebné povolenie je správny akt in rem, kedy práva alebo povinnosti, ktoré z takéhoto rozhodnutia vyplývajú, sú prenositeľné na inú osobu spolu s vecou, na ktorú sa vzťahujú. Právny titul, ktorý možno použiť na prevod práv a povinností zo stavebného povolenia, nespadá pod žiadnu z typových zmlúv ani . Do času, pokiaľ neexistuje stavba alebo rozostavaná stavba ako nehnuteľná vec, prevod práv a povinností stavebníka sa realizuje na základe zmluvy o prevode práv a povinností stavebníka alebo zmluvy o postúpení práv a povinností stavebníka.

12. V predmetnom spore došlo k prevodu práv a povinností zo stavebného povolenia na žalobcu pred zapísaním rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností, ktorý zápis bol vykonaný dňa 17.04.2007 ako to vyplýva z vyjadrenia OÚ Bratislava, katastrálneho odboru. Zároveň z uvedeného vyjadrenia vyplýva, že zápis nehnuteľnosti do katastra bol vykonaný v súlade s predloženými listinami postupom podľa vtedy platného a účinného katastrálneho zákona, kedy podľa § 46 ods. 4 citovaného zákona sa pri zápise údajov o práve k rozostavanej stavbe predkladalo právoplatné stavebné povolenie, geometrický plán a znalecký posudok o cene rozostavanej stavby a ako vlastník sa zapisovala osoba uvedená v právoplatnom stavebnom povolení. Zmena v osobe stavebníka bola akceptovaná stavebným úradom dňa 12.04.2007. Týmto podľa súdu prvej inštancie žalobca preukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti v súlade s v tom období platnými právnymi predpismi, pričom nadobudnutie vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe bolo potvrdené zápisom uvedenej stavby v štádiu rozostavanosti do katastra nehnuteľností na LV č. XXXX. Súd prvej inštancie tiež zdôraznil, že samotný žalovaný ako správca konkurznej podstaty žiadal veriteľský výbor o udelenie súhlasu s vylúčením nehnuteľnosti z konkurznej podstaty úpadcu, s čím veriteľský výbor nevyslovil súhlas.

13. Súd prvej inštancie zdôraznil, že odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti v roku 2007 nedošlo zo strany akéhokoľvek subjektu k napadnutiu uvedeného rozhodnutia príslušného okresného úradu, odboru katastrálneho, ani k napadnutiu rozhodnutí v stavebnom konaní, ktoré sa týkali dotknutej nehnuteľnosti. Ani súd prvej inštancie podľa vlastnej úvahy nebol oprávnený namietať a spochybňovať správnosť týchto rozhodnutí, keďže mu vo vzťahu k ich výrokom a odôvodneniu neprislúcha prieskumná právomoc.

14. K opakovanej námietke zaujatosti zaslanej právnym zástupcom žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že o námietke zaujatosti sudcu rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 24.05.2023, sp. zn. 3Ncb/3/2023 tak, že sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu vedeného pod sp. zn. 32Cbi/2/2022. Pokiaľ ide o opakovanú námietku zaujatosti predloženú právnym zástupcom žalovaného po pojednávaní konanom dňa 16.07.2024, na túto súd prvej inštancie neprihliadal v zmysle a 3 .

15. K návrhu na prerušenie konania z dôvodu podania trestného oznámenia pre trestný čin marenia spravodlivosti, a to v súvislosti s predložením dokumentov žalobcom s upravenými, resp. opravenými dátumami na dokumente Oznámenie o zmene zhotoviteľa č. k. 010/AP-DŽ/2007 s rozdielnymi dátumami 01.05.2006, resp. 01.05.2007 súd prvej inštancie návrh na prerušenie konania zamietol, nakoľko podľa uvedených dokumentov ide o oznámenie zmeny zhotoviteľa, ktorá skutočnosť nemá vplyv na vlastnícke právo žalobcu pre určenie, že majetok, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, má byť vylúčený zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu.

16. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca podaním zo dňa 18.11.2022 vykonal zmenu žaloby uvedením podstatnej zmeny rozhodujúcich skutočností, o ktorej mal súd rozhodnúť, súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania je vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu, a to v žalobe označenej stavby. Bod 89 vyjadrenia žalobcu nadväzujúc na bod 88 vyjadrenia žalobcu sa týka pozemkov, na ktorých sa nachádza stavba, ktorá je predmetom excindačného konania, teda zo strany žalobcu nedošlo uvedeným vyjadrením k takej podstatnej zmene rozhodujúcich skutočností, ktoré by mali za následok zmenu žaloby. Za zmenu žaloby totiž nie je možné považovať zmenu alebo spresnenie skutkového stavu, tie možno považovať za prostriedky procesného útoku a obrany.

17. K neodkladnému opatreniu nariadenému uznesením zo dňa 21.11.2022, č. k. 32Cbi/2/2022-541 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15.2.2023 sp. zn. 4CoKR/11/2023 súd prvej inštancie uviedol, že s prihliadnutím na skutočnosť, že neodkladné opatrenie bolo nariadené po začatí konania a vo veci nedošlo k odmietnutiu, zamietnutiu žaloby, resp. k zastaveniu konania vo veci samej, o zrušení neodkladného opatrenia súd prvej inštancie podľa nerozhodoval.

18. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.

19. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky (/ ), že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (/ ), že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (/ ), konanie ma inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (/ ), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (/ ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (/ ), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (/ ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (/ ). Žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

20. Žalovaný tvrdil, že neexistuje pochybnosť o tom, že sporná nehnuteľnosť bola žalovaným zapísaná do súpisu majetku konkurznej podstaty v súlade so zákonom, a to pre zjavnú spornosť, či majetok do podstaty patrí alebo nepatrí. Spornosť zápisu bola daná faktom, že dňa 16.04.2007 bol do katastra nehnuteľností ako vlastník spornej stavby zapísaný žalobca napriek tomu, že v tom čase platné a účinné ust. § 46 ods. 4 katastrálneho zákona neumožňovalo pri rozostavanej stavbe zapísať ako jej vlastníka inú osobu ako tú, ktorá bola uvedená v stavebnom povolení a touto je úpadca. Žalovaný tvrdil, že neexistoval žiaden právny úkon, ktorým by sa prevádzalo vlastníctvo ku spornej nehnuteľnosti (rozostavanej alebo dokončenej) na žalobcu, a to z osoby v prospech ktorej bolo vydané stavebné povolenie, teda z úpadcu na žalobcu a je potrebné vychádzať z právnej domnienky, že osoba zapísaná ako vlastník v katastrálnom operáte má vlastníctvo sporné, pretože v jej prospech nebolo vydané stavebné povolenie. Spornosť vlastníctva k nehnuteľnosti odôvodnili aj neskoršie tvrdenia žalobcu, že vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti nadobudol zápisom rozostavanej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností dňa 16.04.2007, pričom tento úplne ignoroval uvedenie skutočností vysvetľujúcich kto, kedy a z akých finančných prostriedkov stavbu staval. Žalovaný vyčítal súdu prvej inštancie, že nevykonal dokazovanie ku skutočnosti, že za všetky spoločnosti, ktorých právne úkony mali mať vplyv na vlastníctvo spornej nehnuteľnosti, konala rovnaká fyzická osoba, ktorej súčasné konanie za rôzne spoločnosti malo na strane jednej dopad na vznik nedobytných pohľadávok konkurzných veriteľov a zároveň na strane druhej vplyv na vznik majetkového prospechu tejto fyzickej osoby – J. J. D..

21. K odvolaciemu dôvodu podľa žalovaný uviedol, že sudca Mestského súdu Košice Mgr. Jozef Hajdu nebol zákonným sudcom a nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, keď zákonným sudcom bola sudkyňa JUDr. Slávka Garančovská a žalovaný bol takto odňatý zákonnému sudcovi. V predmetnom spore vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 32Cbi/2/2022 bola vec pôvodne pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Slávke Garančovskej. Z potvrdenia súdu žalovaný zistil, že dňa 12.12.2022 bola vec o 12:52:54 pridelená sudcovi Mgr. Jozefovi Hajdu na základe opatrenia 1SprR/52/2022 – Cbi (do odd. 31Cbi a 43Cbi). Z verejne dostupných rozvrhov práce a dodatkov zverejnených na webovom sídle súdu žalovaný nezistil obsah opatrenia 1SprR/50/2022, resp.

SprR/52/2022, ktoré boli podkladom pre pridelenie veci Mgr. Jozefovi Hajdu a ich obsah žalovaný nezistil ani po ich sprístupnení súdom prvej inštancie, keď mu tieto opatrenia neboli doručené s prílohami. Poukázal na čl. 3, bod 5 druhej časti Rozvrhu práce Okresného súdu Košice I na rok 2022 a tvrdil, že v rozpore s týmto ustanovením a , 2 písm. e) a f) a ods. 4 o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) predseda Okresného súdu Košice I po príchode nových sudcov na tento súd, ktorú okolnosť žalovaný nepovažoval za zmenu v personálnom obsadení súdu, odňal pridelenú vec jej zákonnej sudkyni bez toho, aby mal zistenú nerovnomernosť v zaťažení sudcov prekračujúcu 30 % primeraného zostatku nevybavených vecí v danej agende za rok 2021 a bez prerokovania svojho postupu s predsedom príslušného grémia a v sudcovskej rade a bez vypracovania dodatku k rozvrhu práce, resp. aj bez jeho zverejnenia, vec pridelil sudcovi Mgr. Jozefovi Hajdu. Takýto postup žalovaný nepovažoval za súladný so zákonom a a tvrdil, že v predmetnej veci bol odňatý svojej zákonnej sudkyni, čím došlo aj k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa a c) .

Žalovaný ďalej namietal, že sudca Mgr. Jozef Hajdu nielen, že nebol zákonným sudcom v spore, ale vo veci samej rozhodol v rozpore s potom, ako žalovaný uplatnil námietku zaujatosti sudcu. Žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku zaujatosti voči sudcovi, o ktorej Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 24.05.2023 rozhodol tak, že sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Žalovaný v podaní zo dňa 16.04.2024 uviedol všetky objektívne zistenia, z ktorých dospel k záveru, že Mgr. Jozef Hajdu nie je zákonným sudcom vo veci. Keďže zákonný sudca sa týmito námietkami nezaoberal, žalovaný vzniesol dňa 22.07.2024 voči zákonnému sudcovi opätovne námietku zaujatosti. Ako dôvod uviedol, že sudca napriek vedomosti o jeho nezákonnosti z dôvodu jeho pomeru k veci v spore koná aj naďalej a mieni vo veci rozhodnúť rozsudkom. Žalovaný trval na tom, že v poradí druhej námietke zaujatosti uviedol nové dôvody svedčiace o zaujatosti sudcu a táto mala byť predložená nadriadenému súdu na rozhodnutie o zaujatosti sudcu. Vo vydaní rozsudku sudcom, ktorý bol vo veci zaujatý, žalovaný videl naplnenie odvolacieho dôvodu aj podľa a c) . Žalovaný vyjadril obavu, že keďže sudca Mgr. Jozef Hajdu si osobuje právo konať a rozhodovať vo veci, ktorá mu nebola pridelená v súlade s rozvrhom práce, táto mu bola pridelená účelovo, a to pre presadenie úspechu žalobcu vo veci.

Žalovaný tiež vyčítal súdu prvej inštancie, že v merite veci rozhodol rozsudkom skôr, ako rozhodol o prípustnosti zmeny pôvodnej žaloby, ktorú žalobca vykonal podaním zo dňa 18.11.2022. Poukázal na to, že žalobca v podanej žalobe ako dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva k dotknutej stavbe uviedol zápis rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností dňom 16.04.2007, ktoré jediné tvrdenie týkajúce sa nadobudnutia vlastníctva k spornej nehnuteľnosti uviedol žalobca v lehote 30 dní stanovenej súdom. K zásadnej zmene v skutkových tvrdeniach žalobcu došlo jeho vyjadrením zo dňa 18.11.2022, v ktorom žalobca ako rozhodujúcu skutočnosť súvisiacu s nadobudnutím vlastníctva k spornej nehnuteľnosti označil jej faktickú výstavbu. Podľa žalovaného týmto vyjadrením došlo k zmene žaloby podľa , o ktorej mal súd prvej inštancie rozhodnúť postupom podľa a nasl. , čo však neurobil. Z uvedeného dôvodu potom podľa žalovaného mohol súd prvej inštancie v merite veci rozhodovať len o nezmenenej pôvodnej žalobe, teda rozhodnúť, či žalobca nadobudol vlastníctvo k dotknutej stavbe dňom jej zápisu do katastra nehnuteľností, čo podľa žalovaného nie je právne možné a žaloba mala byť zamietnutá.

22. K odvolaciemu dôvodu podľa žalovaný uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu jeho práva ako žalovaného byť vypočutý. Namietal, že v rozpore s sudca na pojednávaniach konaných dňa 02.05.2023 a 16.07.2024 neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná. Zároveň nepripustil vykonanie dôkazu v podobe vypočutia žalobcu na pojednávaní pred súdom, ktorého návrh na vypočutie dali obe strany a znemožnil žalovanému vykonanie procesnej aktivity, keď neuviedol predbežné právne posúdenie veci. Svojím konaním vytvoril zmätok, následkom ktorého žalovaný nevedel, ku ktorým sporným skutkovým tvrdeniam či dôkazom sa má vyjadrovať a ktoré ďalšie prostriedky procesnej obrany má použiť, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Samotné konštatovanie sudcu, v prospech ktorej strany chce rozhodnúť, žalovaný nepovažoval za dostatočné predbežné právne posúdenie veci.

Zároveň v konaní pred súdom prvej inštancie došlo podľa žalovaného k porušeniu jeho práva navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim. Žalovaný podaním zo dňa 05.04.2023 za účelom popretia žalobcových tvrdení navrhol vykonať hneď niekoľko dôkazov, a to ako listinných, tak aj dôkazu v podobe výsluchu

J. J. D., dožiadaním Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I a Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, ako aj uloženie edičnej povinnosti žalobcovi v podobe predloženia originálu žalovaným označených listín, či nariadenia znaleckého dokazovania vo veci. Súd prvej inštancie všetky žalovaným navrhované dôkazy zamietol. Zároveň podľa žalovaného vo veci nevykonal žiaden dôkaz, keď na pojednávaní dňa 16.07.2024 iba oboznámil strany sporu s obsahom súdneho spisu, avšak obsah samotných listinných dôkazov neprečítal, v dôsledku čoho žalovanému nebolo zrejmé, ktoré skutočnosti mali byť tou-ktorou listinou preukázané alebo vyvrátené.

Žalovaný ďalej tvrdil, že súd prvej inštancie porušil aj rovnosť zbraní strán sporu, keď svojím konaním nahrádzal procesne pasívneho žalobcu a naopak odignoroval návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania. Žalovaný navyše v konaní spochybnil viacero listín predložených žalobcom, a to Zmluvu o združení zo dňa 08.04.2002, Dohodu o prevode práv a nákladov zo dňa 01.07.2005, Dodatok č. 1 zo dňa 14.07.2005, Dohodu o postúpení práv a povinností stavebníka zo dňa 14.07.2005, Oznámenie o zmene stavebníka zo dňa 14.07.2005, Generálnu dodávateľskú zmluvu zo dňa 18.08.2004 a Dohodu o prevzatí práv a záväzkov z Generálnej dodávateľskej zmluvy na stavbu zo dňa 14.07.2005. Tvrdil, že označené listiny neexistujú, resp. sú absolútne neplatné, navrhol znalecké dokazovanie ohľadom pravosti týchto listín a žiadal aj výsluch J. J. D., ktorý listiny za dotknuté obchodné spoločnosti uzatváral. Namietal, že súd prvej inštancie jeho návrhom na vykonanie dokazovania nevyhovel a svoj procesný postup prispôsoboval záujmom žalobcu, ktorý v konaní porušil povinnosť tvrdiť pravdivo a úplne. Žalovaný poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 05.04.2023 a tvrdil, že žalobca v priebehu konania klamal, z ktorého dôvodu mala byť jeho žaloba zamietnutá. Žalovaný zdôraznil, že žalobca dokonca predložil súdu sfalšovanú listinu, a to Oznámenie o zmene zhotoviteľa zo dňa 14.05.2007, v zmysle ktorého bola generálnym zhotoviteľom spornej stavby ku dňu 01.05.2007 spoločnosť I.P.R. Slovakia s.r.o., pričom z kópie zabezpečenej žalovaným vyplýva, že podľa pôvodnej verzie bola spoločnosť I.P.R. Slovakia s.r.o. generálnym zhotoviteľom stavby k 01.05.2006, čím zo strany žalobcu došlo k pozmeneniu obsahu tejto listiny.

Žalovaný v odvolaní tvrdil, že napadnutý rozsudok je pre neho prekvapivý, a to nielen pre prekvapivý postup sudcu, prekvapivé dôvody rozhodnutia, uvádzanie právnych úvah cudzích autorov bez ich citácie v odôvodnení rozsudku, ale aj pre odôvodnenie nepripustenia vykonania dôkazov odvolávajúc sa na právomoc správnych orgánov. Žalovaný predovšetkým poukázal na Dohodu o postúpení práv a povinností stavebníka zo dňa 14.07.2005, ktorej existenciu spochybnil z dôvodu, že táto bola žalobcom prvýkrát spomenutá až dňa 29.10.2021. Zdôraznil, že uvedenou dohodou malo dôjsť k prevodu práv a povinností zo stavebného povolenia, avšak v rozpore so závermi odbornej literatúry bez súčasného prevodu veci, ktorej sa stavebné povolenie týkalo. Žalovaný nesúhlasil so záverom, že vlastnícke právo žalobcu sa odvíjalo od zápisu rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností, keďže tento úkon bol len deklaratórnej povahy a nešlo o rozhodnutie, ktoré by bolo preskúmateľné správnym súdom.

K porušeniu zákazu ľubovôle žalovaný uviedol, že tejto sa súd prvej inštancie dopustil nielen svojím konaním, keď nerešpektoval postupy stanovené , ale aj obsahom svojho rozsudku. Namietal, že zákonný sudca vo veci postupoval svojvoľne na pojednávaní dňa 02.05.2023, keď pred konaním tohto pojednávania nezaslal žalovanému repliku žalobcu, riadne sa neoboznámil s duplikou žalovaného a na samotnom pojednávaní neuviedol, ktoré skutočnosti považuje za nesporné, ktoré za sporné a aké je jeho predbežné právne posúdenie veci. Rovnako svojvoľne podľa žalovaného postupoval zákonný sudca aj na pojednávaní dňa 16.07.2024, keď dokazovanie vykonával len čítaním obsahu súdneho spisu a vzhľadom na podania strán sporu všetky skutočnosti označil medzi nimi za sporné, pričom opomenul ich zhodné tvrdenie, že do 16.04.2007 žalobca určite nebol vlastníkom spornej stavby. Prejavom ľubovôle bol aj postup súdu prvej inštancie, ktorý nerozhodol o pripustení, resp. nepripustení zmeny žaloby.

Zároveň sa súd prvej inštancie podľa žalovaného dopustil porušenia jeho práva na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, a to tým, že neuviedol, či žalobca nesie dôkazné bremeno na preukázanie vlastníctva k spornej stavbe a či toto bremeno v konečnom dôsledku aj uniesol. Žalovaný tvrdil, že žalobca bol v konaní zaťažený dôkazným bremenom a toto neuniesol, keďže zápis rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností nemožno považovať za originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva a nadobudnutie vlastníctva k dotknutej stavbe jej výstavbou žalobca nepreukázal. Súd prvej inštancie sa podľa žalovaného nevyporiadal ani s tým, či žalobca urobil rozhodujúce tvrdenia včas

a úplne. Rovnako sa nevyporiadal so skutočnosťou, že všetky viacstranné právne úkony za všetky právnické osoby majúce súvis s výstavbou spornej nehnuteľnosti uzatváral a podpisoval J. J. D..

Podľa žalovaného súd prvej inštancie porušil aj jeho právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, keďže jeho rozsudok je nepresvedčivý a nepreskúmateľný. Tvrdil, že v odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie účelovo a selektívne vybral, resp. odignoroval zásadné tvrdenia žalovaného, ktoré skutkovo a právne spochybnili tvrdenia žalobcu a neuviedol podstatnú časť vyjadrení žalovaného zo dňa 06.05.2022 a 05.04.2023, ktoré tvorili základný rámec skutkovej a právnej argumentácie žalovaného.

23. K odvolaciemu dôvodu podľa žalovaný uviedol, že zákonný sudca postupom, kedy pristúpil len k prečítaniu obsahu spisu bez toho, aby následne oboznámil strany sporu s obsahom jednotlivých listín, dokazovanie nevykonal a preto údaj o vykonaní dôkazov uvedený v zápisnici z pojednávania je klamstvo osoby, ktorá túto verejnú listinu spisovala alebo diktovala, čím v konaní došlo k vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

24. Žalovaný videl naplnenie odvolacieho dôvodu podľa v tom, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 16.07.2024 vykonal dôkazy, ktoré žalobca nenavrhol vykonať a naopak nevykonal dôkazy, ktoré navrhol vykonať žalovaný. Za podstatnú pre rozhodnutie v merite veci žalovaný považoval predovšetkým výpoveď J. J. D. k otázke (ne)primeranosti vzájomných plnení právnických osôb, za ktoré tvoril obsah právnych úkonov práve J. J. D., resp. ich uzatváral. Žalovaný mal za to, že bez ekonomického zdôvodnenia zvýhodnenia jedného účastníka dotknutých zmluvných vzťahov je potrebné na tieto právne úkony nazerať ako na neplatné.

25. V postupe súdu prvej inštancie žalovaný videl aj naplnenie odvolacieho dôvodu podľa , keď súd prvej inštancie na základe (ne)vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tvrdil, že nie je pochybnosť, že zákonný sudca vo veci nevykonal žiaden dôkaz a v konaní nepostupoval podľa , preto nie je zrejmé ako dospel ku skutkovým zisteniam, ktoré uviedol v dôvodoch svojho rozhodnutia.

26. K odvolaciemu dôvodu podľa žalovaný uviedol, že aj keď v odôvodnení súdneho rozhodnutia absentuje zhodnotenie skutkového stavu veci, tento vo svetle viacerých pochybení konajúceho sudcu neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré však žalovaný v podanom odvolaní bližšie nešpecifikoval a obmedzil sa len na opakované vypočítavanie pochybení zo strany súdu prvej inštancie a tvrdil, že nerešpektovaním zákonných ustanovení sudca vniesol do konania procesný chaos.

27. Žalovaný ďalej namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (/ ). Uviedol, že Dohoda o postúpení práv a povinností zo dňa 14.07.2005 neexistovala, bola dorobená až dodatočne pre účely konania a súd prvej inštancie dôkaz touto listinou ani nevykonal. Aj v prípade existencie tejto dohody táto nemohla mať vplyv na vznik vlastníckeho práva žalobcu k spornej stavbe, pretože práva a povinnosti zo stavebného povolenia nie sú prevoditeľné bez prevodu veci, na ktorú sú tieto práva a povinnosti viazané. Navyše, na platný prevod práv a povinností zo stavebného povolenia bol potrebný aj súhlas autora projektu stavby a vzájomné primerané protiplnenie, ktorých existencia v konaní nebola preukázaná. Zápis v katastri nehnuteľností má evidenčný charakter a nemôže spôsobovať vznik vlastníckeho práva, pričom je v tejto súvislosti bez právneho významu, že údajné vlastníctvo žalobcu doposiaľ nik nerozporoval, resp. že súd nemá prieskumnú právomoc k rozhodnutiam správnych orgánov predložených v tomto konaní, keď žiadne z týchto rozhodnutí nekonštituovalo vznik vlastníckeho práva v prospech žalobcu.

28. Žalovaný ďalej v podanom odvolaní tvrdil, že žalobca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k spornej stavbe ani vydržaním a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.03.2012, sp. zn. 6MCdo/17/2010, podľa ktorého v prípade, ak by žalobca tvrdil, že je vlastníkom spornej nehnuteľnosti vydržaním, musel by zároveň urobiť vyhlásenie, že ide o nehnuteľnosť, ktorá je spôsobilým predmetom vydržania, ďalej že so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľnosť patrí, že je držiteľom oprávneným a nakoniec, že vec má nepretržite v držbe po dobu 10 rokov, čo však žalobca urobil neúplne až vo svojom neskoršom vyjadrení. Žalovaný navyše zdôraznil, že takýto právny titul nadobudnutia vlastníctva k spornej nehnuteľnosti žalobcom je vylúčený

aj pre nedostatok dobromyseľnosti žalobcu, keď v rozhodujúcom čase protiprávne konal jeho konateľ za všetkých účastníkov údajných viacstranných právnych úkonov.

29. Žalovaný ďalej rozsiahlo zopakoval svoje tvrdenia uvedené v jeho vyjadrení k žalobe a v ďalšom vyjadrení v priebehu konania a zdôraznil, že žalobca nepoprel alebo poprel neúčinne tvrdenia žalovaného o rozhodujúcich skutočnostiach uvedených v týchto podaniach, preto ich považoval za nesporné.

30. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 24.10.2024 a napadnutý rozsudok ako vecne správny žiadal potvrdiť.

31. Žalobca zdôraznil, že rozhodujúcou otázkou pre vydanie meritórneho rozhodnutia v konaní o excindačnej žalobe je ustálenie záveru, či sporná stavba bola zapísaná do súpisu majetku úpadcu žalovaným ako správcom oprávnene. Vychádzajúc z odbornej literatúry a zaužívanej súdnej praxe žalobca poukázal na závery, v zmysle ktorých sa stavba ako nehnuteľná vec považuje za vzniknutú a vytvorenú okamihom, keď dosiahne stav rozostavanosti podľa § 3 ods. 15 katastrálneho zákona, pričom vlastníkom takejto stavby je osoba, ktorá stavbu vykonala s úmyslom mať ju pre seba, t. j. predovšetkým stavebník ako osoba oprávnená zo stavebného povolenia. Úmysel mať stavbu pre seba musí byť právne relevantne preukázaný, resp. vyjadrený a ak sa na vytvorení stavby podieľa viacero osôb, je rozhodujúci právny pomer medzi týmito osobami vyplývajúci z dohôd uzatvorených v súvislosti so stavbou.

32. V súlade s uvedeným mal žalobca za to, že svojimi tvrdeniami a dôkazmi v konaní preukázal, že v čase vzniku stavby ako nehnuteľnej veci bola jej výstavba realizovaná pre žalobcu ako objednávateľa, čo vyplýva z Dohody o prevzatí práv z dodávateľskej zmluvy, na základe ktorej žalobca vstúpil do všetkých práv a záväzkov úpadcu z Generálnej dodávateľskej zmluvy zo dňa 18.08.2004. V Dohode o prevzatí práv z dodávateľskej zmluvy bol zrozumiteľne a určito vyjadrený úmysel žalobcu mať nehnuteľnosť pre seba, keď je v nej uvedené, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti bude žalobca. Žalobca svoj úmysel mať stavbu pre seba preukazoval aj prostredníctvom ďalších úkonov, a to návrhom na vklad a naďalej sa správal ako vlastník dotknutej nehnuteľnosti. Zároveň žalobca vystupoval aj ako stavebník spornej stavby, keď v zmysle Dohody o postúpení zo dňa 14.07.2005 na neho prešli všetky práva a povinnosti stavebníka a úpadca sám oznámil stavebnému úradu, že žalobca sa stáva stavebníkom nehnuteľnosti a jej budúcim výlučným vlastníkom. Žalobca mal za to, že v konaní pred súdom preukázal existenciu dôvodov vylučujúcich nehnuteľnosť zo súpisu konkurznej podstaty v zmysle , a to nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti originárnym spôsobom, t. j. vytvorením veci výstavbou. Žalobca preukázal, že v rozhodnom období rokov 2005 až 2009 bol stavebníkom nehnuteľnosti, realizoval a financoval jej výstavbu, pričom čerpanie úveru formou samostatných tranží podliehalo kontrole zo strany spoločnosti EC HARRIS s.r.o. ako stavebným expertom, žalobca vykonal zápis rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností, získal kolaudačné rozhodnutie, rozhodnutie o určení súpisného a orientačného čísla, uskutočnil stavbu s úmyslom mať ju pre seba a od počiatku až po súčasnosť sa správa ako vlastník nehnuteľnosti, ktorému svedčí výlučné vlastnícke právo v zmysle zápisu na príslušnom liste vlastníctva. Naopak žalovaný v konaní nepreukázal, že v rozhodnom období bol stavebníkom a že výstavbu nehnuteľnosti hoc len sčasti financoval. Úpadca financoval len vypracovanie projektovej dokumentácie a činnosti, ktoré faktickej výstavbe predchádzali, pričom toto financovanie bolo úpadcovi zo strany žalobcu kompenzované v zmysle Dohody o náhrade nákladov v celom rozsahu ešte pred začiatkom faktickej výstavby nehnuteľnosti.

33. Žalobca vo vyjadrení tiež poukázal na okolnosti zápisu spornej stavby do súpisu majetku konkurznej podstaty. Uviedol, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 06.03.2018, sp. zn. 26K/3/2018 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 51/2018 dňa 13.03.2018, pričom úpadca v zozname majetku ako prílohe k návrhu na vyhlásenie konkurzu neuviedol spornú stavbu ako súčasť svojho majetku. K zápisu nehnuteľnosti do súpisu majetku došlo až na podnet spoločnosti EDYPLUS s.r.o. ako člena veriteľského výboru a veriteľa s druhou najvyššou pohľadávkou prihlásenou do konkurzu, a to dňa 29.09.2021, t. j. viac ako tri roky po vyhlásení konkurzu a 14 rokov po zápise rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností. Žalobca zdôraznil, že úpadca nikdy pred vyhlásením konkurzu, ani počas konkurzu (až do 17.05.2021) netvrdil, že je vlastníkom nehnuteľnosti a ako vlastník nehnuteľnosti sa ani nesprával. Dokonca žalovaný ako správca konkurznej podstaty na základe vyjadrení podaných žalobcom a H. D., I. požiadal veriteľský výbor o udelenie súhlasu s vylúčením

nehnuteľnosti zo súpisu majetku podľa veta druhá , čím de facto uznal vlastnícke právo žalobcu k spornej stavbe. Žalobca zdôraznil, že týmto žalovaný sám dospel k záveru, že žalobca je a v čase rozhodnom pre zahrnutie nehnuteľnosti do majetku podliehajúceho konkurzu aj bol vlastníkom stavby, t. j. túto je potrebné zo súpisu vylúčiť. K argumentačnému obratu zo strany žalovaného došlo až po prevzatí právneho zastúpenia žalovaného advokátom JUDr. Daliborom Kuciaňom, t. j. právnym zástupcom spoločnosti EDYPLUS s.r.o., pričom žalovaný zásadnú zmenu svojho právneho názoru žiadnym spôsobom nevysvetlil. Podľa žalobcu koordinované správanie subjektov v konkurze úpadcu sa môže naoko javiť ako súladné so zákonom, avšak reálne sleduje zjavné zneužitie práva, šikanózny výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, ktorému správaniu podľa nemožno poskytnúť právnu ochranu. Žalobca bol presvedčený, že popísaným správaním chcú dotknuté subjekty dosiahnuť ekonomickú destabilizáciu až likvidáciu žalobcu.

34. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom uplatneným žalovaným podľa až d) žalobca konštatoval, že tieto nie sú dané a v podanom odvolaní absentuje vecná argumentácia. Tvrdil, že sudca Mgr. Jozef Hajdu je zákonným sudcom vo veci, s ktorou skutočnosťou sa riadne vyporiadal tak samotný sudca, ako aj predseda súdu prvej inštancie a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré v Oznámení o vybavení podnetu č. 16992/2023/151 zo dňa 18.08.2023 uviedlo, že „je zrejmé, že predseda okresného súdu nepochybil, keď vydal opatrenie upravujúce podmienky a kritéria na prerozdelenie vecí novoprijatým sudcom“. Rovnako žalobca v priebehu konania nevzhliadol žiadnu skutočnosť, ktorá by spochybňovala nezaujatosť sudcu Mgr. Jozefa Hajdu, čo konštatoval aj Krajský súd v Košiciach v uznesení zo dňa 24.05.2023, sp. zn. 3Ncb/3/2023, keď rozhodoval o námietke zaujatosti vznesenej žalovaným. Ďalšiu námietku zaujatosti vzniesol žalovaný dňa 22.07.2024, t. j. v čase po pojednávaní konanom dňa 16.07.2024, na ktorom došlo k ukončeniu dokazovania, predneseniu záverečných rečí a odročeniu pojednávania výhradne za účelom vyhlásenia rozsudku. Žalobca tvrdil, že žalovaný podal opakovanú námietku zaujatosti v snahe zmariť vyhlásenie rozsudku vo veci samej. Žalobca ďalej trval na tom, že v predmetnom spore nedošlo z jeho strany k zmene žaloby podľa a 2 , keď argumentáciu o originárnom nadobudnutí nehnuteľnosti jej výstavbou žalobca prezentoval tak v žalobe, ako aj v jej replike, po celé konanie bol v nej konzistentný a na tejto argumentácii zotrváva aj v odvolacom konaní. Rovnako konštatoval, že v konaní pred súdom prvej inštancie bol dodržaný postup podľa , keď súd určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná, ktoré nevykoná a aké je jeho predbežné právne posúdenie veci. K dokazovaniu v prvoinštančnom konaní žalobca uviedol, že v súlade s a 3 v žalobe opísal rozhodujúce skutočnosti, na ich preukázanie označil a predložil dôkazy a navrhol ich vykonanie, následne v replike reagoval na vyjadrenie žalovaného, pričom jednak poprel jeho tvrdenia a vlastnými skutkovými tvrdeniami, právnymi argumentmi a ďalšími dôkazmi tieto aj vyvrátil. Za súladný so zákonom a zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania žalobca považoval aj postup súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 16.07.2024 pri vykonávaní listinných dôkazov, ktoré boli obsiahnuté v súdnom spise, obom stranám doručené a známe, pričom žiadna strana nežiadala prečítanie ktorejkoľvek listiny, či bližšie oboznámenie sa s ich obsahom. K údajnému falšovaniu listiny „Oznámenie o zmene zhotoviteľa č. k 010/AP-DŽ/2007“, ktorá bola do súdneho spisu doložená v dvoch verziách s rozdielnymi dátumami 01.05.2006 a 01.05.2007 sa žalobca dôrazne ohradil voči tvrdeniam o vedomom predložení sfalšovanej listiny a uviedol, že otázka správneho dátumu bola v konaní vyriešená a ustálená na dátume 01.05.2006. Žalobca tvrdil, že súd prvej inštancie postupoval v predmetnom spore v súlade so zákonom, preto neobstoja odvolacie námietky žalovaného o údajnom porušení práva navrhovať dôkazy, porušení rovnosti zbraní, porušení zákazu prekvapivých rozhodnutí, či porušení zákazu ľubovôle zo strany súdu.

35. Žalobca mal za to, že v konaní nedošlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa , keď súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 16.07.2024 vykonal listinné dôkazy, a to tak tie, ktoré predložil žalobca, ako aj dôkazy označené žalovaným. Dôkazy označené žalovaným v bode 87 jeho odvolania súd prvej inštancie podľa žalobcu vykonal, a to v časti potrebnej pre rozhodnutie o merite veci. Vo zvyšnej časti nebolo vykonanie označených dôkazov potrebné a pre svoju rozsiahlosť by v konečnom dôsledku viedlo len k postupu v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania. Rovnako nie sú dané ani odvolacie dôvody podľa a g) , keď žalovaný v podanom odvolaní bližšie neoznačil nesprávne skutkové tvrdenia, ku ktorým súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel, ako ani prípustné prostriedky procesnej obrany či procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa žalobca poukázal na svoju skoršiu

argumentáciu a mal za to, že tento odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci nie je daný.

36. Žalobca konštatoval, že v predmetnom spore dochádza k stretu dvoch vyvrátiteľných právnych domnienok, a to domnienka hodnovernosti údajov katastra, ktorá svedčí žalobcovi a domnienka oprávnenosti zahrnutia majetku do súpisu, ktorá svedčí v prospech úpadcu. Žalobca sa domnieval, že podaním vylučovacej žaloby bola domnienka oprávneného zahrnutia nehnuteľnosti do súpisu vyvrátená. Nedôvodné zahrnutie nehnuteľnosti do súpisu nemôže byť bez ďalšieho spôsobilým podkladom pre vyvrátenie domnienky hodnovernosti údajov katastra, zvlášť v situácii, keď rozhodnutie vydané v excindačnom konaní nemôže byť podkladom pre zmenu údajov zapísaných v katastri nehnuteľností. Úkon od počiatku založený na spornosti, keď ani samotný správca so zápisom stavby do súpisu nesúhlasil, nemôže sám o sebe vyvrátiť hodnovernosť údajov katastra.

37. Žalovaný v replike svojho odvolania zo dňa 06.11.2024 zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach vo veci, zopakoval svoje tvrdenia a súhlasil s vyjadrením žalobcu v časti, v ktorej označil otázku vyriešenia vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe ako rozhodujúcu pre meritórne rozhodnutie v predmetnej veci o vylúčenie nehnuteľnosti zo súpisu majetku. Zdôraznil, že na úpadcu bolo vydané stavebné povolenie, tento bol stavebníkom, ktorý spornú nehnuteľnosť nielen staval, ale aj financoval a neexistuje žiaden relevantný právny úkon, na základe ktorého by vlastnícke právo k spornej stavbe nadobudol žalobca. Za nesporné označil tvrdenie žalobcu, že spornú nehnuteľnosť nadobudol vkladom do katastra nehnuteľností až dňa 16.04.2007, z čoho vyplýva, že ku dňu 15.04.2007 bola sporná nehnuteľnosť už rozostavanou stavbou vo vlastníctve úpadcu. Žalovaný zdôraznil, že nikdy ako správca konkurznej podstaty neuznal vlastnícke právo žalobcu k spornej stavbe a údajné pozoruhodné okolnosti, za ktorých došlo k zápisu predmetnej stavby do súpisu majetku, považoval za nesúvisiace s predmetom konania. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu o údajnom marení súdneho konania svojimi podaniami, pretože tieto žalovaný považoval za opodstatnené a zákonné. Rovnako výslovne poprel tvrdenie žalobcu o ekonomickej destabilizácii až likvidácii žalobcu, pretože žalovaný v konaní postupoval striktne podľa všeobecne záväzných právnych predpisov.

38. Podaním zo dňa 05.11.2024 spoločnosť Helium Aviation Limited, so sídlom Quijano Chambers, P. O. BOX 3159, Road Town, Tortola, Britské Panenské ostrovy, spoločnosť zapísaná v Registri spoločností Britských Panenských ostrovov pod č. 1488126 (ďalej len „Helium Aviation Limited“) oznámila konajúcemu súdu, že vstupuje do konania ako intervenient na strane žalovaného. Svoj vstup do konania odôvodnila tým, že je konkurzným veriteľom úpadcu s najvyššou prihlásenou pohľadávkou v sume 16.434.649,12 eur a prípadné rozhodnutie súdu o zamietnutí žaloby by viedlo k vyššej miere uspokojenia intervenienta v konkurznom konaní. Žalovaný so vstupom intervenienta do konania na jeho strane nesúhlasil a žiadal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým vysloví, že vstup spoločnosti Helium Aviation Limited do konania ako intervenienta na strane žalovaného nie je prípustný.

39. Žalobca v odvolacej duplike zo dňa 27.11.2024 zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k odvolaniu. K vstupu intervenienta do konania na strane žalovaného navrhol, aby súd rozhodol, že vstup spoločnosti Helium Aviation Limited do konania na strane žalovaného nie je prípustný, a to s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.01.2019, sp. zn. IV. ÚS 15/2019, v zmysle ktorého účasť konkurzného veriteľa ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného správcu konkurznej podstaty v konaní o vylúčenie veci z konkurznej podstaty nie je prípustná, pretože právny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania nemôže byť daný len jeho prípadným finančným (majetkovým) záujmom na výsledku konania.

40. Odvolací súd o návrhu žalovaného na nepripustenie spoločnosti Helium Aviation Limited do konania na strane žalovaného rozhodol uznesením zo dňa 15.05.2025, č. k. 4CoKR/67/2024-1614 tak, že vstup intervenienta do konania na strane žalovaného nepripustil.

41. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.

42. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

43. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím na odvolanie žalovaného, odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj skutočnosti osvedčené obsahom spisu bolo posúdiť, či v danej veci boli splnené zákonné podmienky pre vyhovenie žaloby, t. j. vylúčenie stavby súp. č. 7283 zapísanej na LV č. XXXX, k. ú G. E., obec Bratislava – mestská časť Staré Mesto zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu GALLARD s.r.o. v konkurze vedeného Mestským súdom Košice pod sp. zn. 26K/3/2018.

44. Žalobca v spore tvrdil, že vlastnícke právo k stavbe nadobudol podľa jej výstavbou ako originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, resp. jej vydržaním podľa .

45. Dôvodil, že 08.04.2002 obchodné spoločnosti INTERMONT a.s., BALEN, spol. s r.o. a úpadca (pôvodne pod názvom I.P.R. SLOVAKIA s.r.o.) uzavreli Zmluvu o združení č. 20/Bo/2002, v zmysle čl. 1 bod 1 ktorej sa dohodli, že formou združenia pozemkov a finančných prostriedkov vybudujú polyfunkčný objekt v k. ú. D. – G. E. na parcele č. 21550/4, 5, 6 v celkovej výmere 1 371 m2. Spoločnosti INTERMONT a.s. a BALEN, spol. s r.o. mali poskytnúť pozemky na výstavbu a spoločnosť I.P.R. SLOVAKIA s.r.o. finančné prostriedky. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že ako investor a stavebník bude vystupovať úpadca (čl. 2 bod 1). Dňa 27.10.2003 Mestská časť Bratislava – Staré Mesto vydala rozhodnutie č. SU-2003/15968-G/107-Ká (stavebné povolenie), ktorým povolila úpadcovi ako stavebníkovi stavbu „Hodžovo nám. – Polyfunkčný objekt – 1. stavba“. Obdobne rozhodnutím Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto zo dňa 20.04.2005, č. SU-2005,04/30149/45181-G/41-Ká došlo k vydaniu stavebného povolenia úpadcovi ako stavebníkovi na stavbu „Hodžovo nám. – Polyfunkčný objekt vrátane prípojok inžinierskych sietí – II. stavba“. V zmysle Generálnej dodávateľskej zmluvy zo dňa 18.08.2004 bol objednávateľom stavby úpadca a zhotoviteľom stavby spoločnosť INTERMONT a.s.

Dňa 01.07.2005 obchodné spoločnosti BALEN, spol. s r. o., úpadca a žalobca uzavreli Dohodu o prevode práv a náhrade nákladov, na základe ktorej žalobca vstúpil do všetkých práv a povinností bližšie špecifikovaných v tejto dohode a súvisiacich s výstavbou polyfunkčného objektu a za prevod práv sa zaviazal poskytnúť náhradu. Dňa 14.07.2005 spoločnosti BALEN, spol. s r.o., INTERMONT a.s., úpadca, žalobca a BALLO & ENGEL a.s. uzavreli Dodatok č. 1 k Zmluve o združení č. 20/Bo/2002, v zmysle čl. II bodu 3 ktorého všetci účastníci zmluvy vyslovili súhlas s tým, aby sa žalobca stal namiesto úpadcu stavebníkom a výlučným vlastníkom stavby „Polyfunkčný objekt – Hodžovo námestie“. Zároveň účastníci potvrdili, že vlastníkom majetku nadobudnutého ich spoločnou činnosťou sa stáva žalobca a ostatní účastníci vyhlásili, že nemajú voči žalobcovi z tohto dôvodu žiadne práva či nároky a žiadne práva a nároky im v budúcnosti ani nevzniknú. V rovnaký deň, t. j. 14.07.2005 úpadca a žalobca uzavreli Dohodu o postúpení práv a povinností stavebníka, v zmysle ktorej všetky práva a povinností stavebníka zo stavebného povolenia na II. stavbu postupujú v celom rozsahu na žalobcu. Toho istého dňa úpadca oznámil stavebnému úradu zmenu stavebníka polyfunkčného objektu, s čím stavebný úrad vyslovil súhlas v podaní zo dňa 11.04.2007.

Dňa 19.03.2007 žalobca doručil príslušnej správe katastra podanie označené ako „Návrh na vklad vlastníckeho práva – zápis rozostavanej stavby a zápis Geometrického plánu č. 518/2007 do katastra nehnuteľností“, ktorým žiadal o zápis rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností vo svoj prospech. Prílohu tohto podania tvorili o. i. Geometrický plán č. 518/2007 a Znalecký posudok č. 25/2007. Dňom 16.04.2007 došlo k zápisu rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností a ako vlastník stavby bol zapísaný žalobca. Od tohto dňa žalobca podľa vlastného tvrdenia predmetnú stavbu nepretržite užíval viac ako desať rokov, keďže bol dobromyseľný v tom, že mu dotknutá nehnuteľnosť patrí, čím malo tiež dôjsť k naplneniu zákonných predpokladov pre vydržanie spornej nehnuteľnosti.

Mestská časť Bratislava – Staré Mesto ako príslušný stavebný úrad vydala dňa 21.05.2008 rozhodnutie, ktorým o. i. povolila užívanie novostavby polyfunkčného objektu na Hodžovom námestí vrátane prípojok inžinierskych sietí. Dňa 08.08.2008 Mestská časť Bratislava – Staré Mesto rozhodnutím č. Sprč-34984/37228/2008-Be určila polyfunkčnému objektu súpisné a orientačné číslo.

46. Žalovaný vlastnícke právo úpadcu k stavbe, ktoré by potvrdzovalo správnosť zápisu spornej nehnuteľnosti do súpisu majetku podstát, odvodzoval od jeho nadobudnutia originárnym spôsobom, a to samotnou výstavbou spornej nehnuteľnosti. Tvrdil, že úpadca výstavbu uskutočňoval a vo väčšej miere aj financoval nepretržite od vydania stavebných povolení až po okamih, keď stavba vznikla ako samostatný predmet právnych vzťahov. Žalovaný spochybnil listiny, a to Zmluvu o združení č. 20/ Bo/2002, Dodatok č. 1 k tejto zmluve, Dohodu o postúpení práv a povinností, Dohodu o prevode práv a náhrade nákladov, na základe ktorých malo dôjsť k prevodu práv a povinností stavebníka tvrdiac, že tieto listiny neexistujú, resp. ich predložené kópie sa nezhodujú s originálom a ich obsah je v rozpore so zákonom, preto sú ako také absolútne neplatné. Zároveň tvrdil, že v zmysle § 46 ods. 3 katastrálneho zákona platného a účinného v čase údajného prevodu práv stavebníka nemohlo platne dôjsť k zmene stavebníka zo stavebného povolenia a týmto vždy bol a je jedine úpadca. Žalovaný namietal aj platné vydržanie spornej nehnuteľnosti žalobcom, a to pre nedobromyseľnosť a nepoctivosť postupov žalobcu, ako aj jeho štatutárneho zástupcu J. J. D..

47. Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

48. Podľa § 3 ods. 15 katastrálneho zákona účinného od 15.04.2004 do 30.09.2018, rozostavaná stavba na evidovanie v katastri je stavba, na ktorú nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie a pridelené súpisné číslo a je aspoň v takom stupni rozostavanosti, že už z predloženého znaleckého posudku je zrejmé stavebnotechnické a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia.

49. Podľa § 46 ods. 2 katastrálneho zákona účinného od 15.04.2004 do 31.08.2009, pri zápise údajov o právach k nehnuteľnostiam (§ 1 ods. 1) sa ako vlastník zapíše osoba uvedená vo verejnej listine alebo v inej listine, ak sa nepreukáže niečo iné.

50. Podľa § 46 ods. 4 katastrálneho zákona účinného od 15.04.2004 do 31.08.2009, pri zápise údajov o práve k rozostavanej stavbe sa predkladá právoplatné stavebné povolenie, geometrický plán a znalecký posudok o cene rozostavanej stavby a ako vlastník sa zapíše osoba uvedená v právoplatnom stavebnom povolení.

51. Odvolací súd k otázke určenia vlastníckeho práva strán sporu k stavbe zapísanej do súpisu konkurznej podstaty úpadcu ako otázky predbežnej pre rozhodnutie o vylúčení spornej nehnuteľnosti zo súpisu podstaty uvádza, že pre jej vyriešenie je potrebné ustáliť, kto bol vlastníkom stavby v čase jej vzniku ako nehnuteľnej veci. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na rozsiahlu ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej pre posúdenie okamihu vzniku stavby ako nehnuteľnej veci je rozhodný okamih, v ktorom je stavba vybudovaná minimálne do štádia, počnúc od ktorého všetky ďalšie stavebné práce smerujú len k dokončeniu takto druhovo a individuálne určenej veci. Týmto minimálnym okamihom je u nadzemných stavieb stav, kedy je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zjavné aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. V tomto okamihu sa vytvárajú aj vlastnícke práva k stavbe a vlastníctvo stavby prináleží tomu, komu patrila stavba ako vec v okamihu svojho vzniku (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/2534/2000, 20Cdo/931/1999, 20Cdo/2679/1999).

52. Vznikom stavby ako veci v právnom zmysle nadobúda k nej vlastnícke právo stavebník, t. j. ten kto stavbu uskutočnil s prejaveným úmyslom mať ju pre seba (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. apríla 2010, sp. zn. 4Cdo/319/2008). Vlastníkom stavby sa stáva stavebník bez ohľadu na to, či staval z vlastného alebo cudzieho materiálu (NS ČR sp. zn. 22Cdo/761/2001). Do vzniku stavby ako veci, t. j. do momentu, kedy stavba dosiahne aspoň taký stupeň rozostavanosti, že je zrejmé stavebnotechnické a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia, nemožno uvažovať o stavbe ako samostatnej veci v právnom zmysle. Ak je rozostavaná stavba (ešte) súčasťou pozemku, nie je vecou v právnom zmysle.

53. V predmetnom spore nebolo medzi stranami sporné, že dňa 08.04.2002 spoločnosti INTERMONT a.s., BALEN, spol. s r.o. a úpadca uzavreli Zmluvu o združení č. 20/Bo/2002, v zmysle ktorej sa dohodli, že formou združenia pozemkov a finančných prostriedkov vybudujú polyfunkčný objekt na Hodžovom námestí v Bratislave, pričom ako investor a stavebník mal vystupovať úpadca (čl. 2 bod 1). Za účelom výstavby tejto stavby zároveň dňa 18.08.2004 úpadca ako objednávateľ a stavebník a spoločnosť

INTERMONT a.s. ako zhotoviteľ uzavreli Generálnu dodávateľskú zmluvu, pričom podľa čl. VIII bod 8.1 vlastníkom diela (stavby) mal byť od počiatku jej realizácie objednávateľ. Súčasne Mestská časť Bratislava – Staré Mesto vydala dňa 27.10.2003 a dňa 20.04.2005 stavebné povolenia na výstavbu dotknutej stavby, a to pre stavebníka – úpadcu. Odvolací súd preto konštatuje, že z uvedeného je zrejmé, že v čase začatia výstavby spornej stavby bol jej objednávateľom a stavebníkom úpadca, ktorý sa mal v zmysle uzavretých dohôd následne stať výlučným vlastníkom spornej stavby, keďže stavbu uskutočňoval s prejaveným úmyslom mať ju pre seba.

54. Sporným medzi stranami sa stal predovšetkým Dodatok č. 1 k Zmluve o združení zo dňa 14.07.2005 a ďalšie listiny uzatvorené v ten istý deň, t. j. Dohody o postúpení práv a povinností stavebníka (zmena stavebníka) a Dohody o prevzatí práv a záväzkov (zmena objednávateľa), resp. Dohody o prevode práv a náhrade nákladov zo dňa 01.07.2005, na základe ktorých došlo k prevodu všetkých práv a povinností súvisiacich s výstavbou polyfunkčného objektu na žalobcu, ktorý sa účinnosťou týchto zmlúv stal objednávateľom a stavebníkom diela z Generálnej dodávateľskej zmluvy.

55. Odvolací súd k tomu uvádza, že pri posúdení vlastníckych a iných právnych vzťahov k stavbe vzniknutej spoločnou činnosťou viacerých osôb je potrebné vychádzať z obsahu dohody uzavretej medzi týmito osobami. Takáto dohoda nemusí byť písomná, keďže pokiaľ stavba nedosiahla určitý stupeň rozostavanosti, nemožno o nej hovoriť ako o veci nehnuteľnej. Vzhľadom na okolnosti prípadu je pri stavbe vytváranej spoločnou činnosťou viacerých osôb potrebné zisťovať, či sa zhodný úmysel viacerých osôb vzťahoval k tomu, aby postavili stavbu spoločne „pre seba“, teda či niektoré osoby nevystupovali zjavne len ako pomocníci na stavbe (Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákonník I. Komentář. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2009, komentár k § 132). Podľa čl. II bod 3 Dodatku č. 1 účastníci zmluvného vzťahu potvrdili, že vlastníkom majetku nadobudnutého ich spoločnou činnosťou, t. j. polyfunkčného objektu, sa stane žalobca. Tým bola jasne, určite a zrozumiteľne vyjadrená vôľa všetkých zúčastnených strán, aby sa vlastníkom stavby ako samostatnej veci stal žalobca.

56. Skutočnosť, že v čase uzavretia Dodatku č. 1 k Zmluve o združení stavba ako dielo nebola samostatnou vecou spôsobilou zápisu do katastra nehnuteľností žalobca preukazoval obsahom samotných listín, na základe ktorých došlo k prevodu práv a povinností súvisiacich s výstavbou polyfunkčného objektu a doloženou fotodokumentáciou (č. l. 61 a nasl.). Odvolací súd konštatuje, že stupeň rozostavanosti stavby v čase prevodu práv a povinností stavebníka a objednávateľa možno vyvodiť aj zo správania žalovaného, ktorý ako oprávnená osoba nepodal návrh na zápis rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností, z čoho možno dôvodne usudzovať, že stavba v rozhodnom čase nebola ešte samostatnou vecou, a zároveň oznámením o zmene stavebníka zo dňa 15.07.2005 adresovaným Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto stavebnému úradu oznámil, že do všetkých práv a povinností úpadcu vo vzťahu k realizovanej stavbe vstúpil žalobca ako právny nástupca úpadcu, ktorý sa stal stavebníkom predmetnej stavby a „jej budúcim výlučným vlastníkom“.

57. Uzatvorením vyššie označených dohôd došlo nielen k zmene objednávateľa stavby, ale aj k zmene jej stavebníka, ktorú okolnosť žalovaný namietal z dôvodu, že v zmysle § 70 stavebného zákona nemohlo dôjsť k prevodu práv a povinností zo stavebného povolenia. Podľa citovaného ustanovenia stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sú záväzné aj pre právnych nástupcov konania. Odvolací súd k otázke platnosti stavebného povolenia a prevodu práv a povinností stavebníka zo stavebného povolenia odkazuje na odseky 115. až 117. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje, a to bez ohľadu na to, či závery tam uvedené sú výsledkom vlastnej úvahy konajúceho sudcu alebo prevzaté z odbornej literatúry, s ktorými sa zákonný sudca zjavne stotožnil. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku jasne uviedol, že práva a povinnosti zo stavebného povolenia sú prenositeľné na inú osobu spolu s vecou, na ktorú sa vzťahujú; že podľa § 70 stavebného zákona zaväzujú aj právneho nástupcu stavebníka; že stavebník sa môže kedykoľvek rozhodnúť práva a povinnosti zo stavebného povolenia previesť na tretiu osobu; že do času, pokiaľ neexistuje stavba alebo rozostavaná stavba ako nehnuteľná vec prevod práv a povinností sa realizuje na základe zmluvy o postúpení (alebo prevode) práv a povinností stavebníka; a zmena stavebníka bola akceptovaná aj príslušným stavebným úradom dňa 12.04.2007.

58. Ak žalovaný v podanom odvolaní namietal existenciu a platnosť jednotlivých zmlúv, na základe ktorých došlo k zmene objednávateľa a stavebníka spornej stavby, táto odvolacia námietka neobstojí. Žalovaný neplatnosť dotknutých zmlúv a dohôd odvodzoval od skutočnosti, že dotknuté zmluvy pôvodne

neexistovali, boli dorobené neskôr pre účely súdneho konania a aj v prípade ich existencie sú tieto neplatné. Odvolací súd k tomu uvádza, že žalovaný za účelom dosiahnutia úspechu vo veci síce označil vyššie uvedené tvrdenia, tieto však v rozpore s nepodoprel dôkazmi v súlade s princípom hospodárnosti konania a podľa pokynov súdu, predovšetkým súdu nepredložil znalecký posudok, z ktorého by vyplývalo, že dotknuté zmluvy a dohody boli antidatované či nepodpísané štatutárnym zástupcom zmluvných strán. Ak žalovaný žiadal, aby za účelom preukázania ním tvrdených skutočností súd prvej inštancie sám nariadil znalecké dokazovanie, súd prvej inštancie nevykonanie tohto dôkazu odôvodnil predovšetkým hospodárnosťou konania, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Dôkazné bremeno na preukázanie označených tvrdení podľa zaťažuje tú stranu sporu, ktorá z existencie tvrdených skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Preto v predmetnom spore, ak žalovaný tvrdil, že ním označené zmluvy a dohody vzťahujúce sa k prevodu práv a povinností objednávateľa a stavebníka spornej stavby nikdy neexistovali, resp. neboli podpísané zodpovednou osobou v súlade so zákonom, bremeno dôkazu ohľadom týchto tvrdení, a to aj v podobe predloženia znaleckého posudku, zaťažovalo primárne žalovaného. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že právo strany sporu predložiť súkromný znalecký posudok nie je podmienené predchádzajúcim nariadením znaleckého dokazovania zo strany súdu, keďže žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. júna 2022, sp. zn. 2Obdo/53/2021).

59. Tvrdenia žalovaného o neplatnosti označených zmlúv, a to z dôvodu ich podpísania za všetky zúčastnené zmluvné strany tou istou osobou – J. J. D. – nemožno bez ďalšieho považovať za spôsobilé vyvolať absolútnu neplatnosť týchto zmlúv z dôvodu ich ekonomickej nevyváženosti, rozporu s dobrými mravmi, zásadou poctivého obchodného styku či nekalosúťažným charakterom ako to tvrdil žalovaný. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.02.2005, sp. zn. ObdoV/53/2003, ktoré v podanom odvolaní citoval žalovaný vyplýva, že samotné personálne prepojenie obchodných spoločností nie je protiprávne a vcelku sa bežne vyskytuje, konkrétne správanie sa dotknutých osôb v obchodných vzťahoch však musí byť obvyklé, poctivé a spravodlivé. Toto konkrétne správanie sa obchodných spoločností žalovaný vo svojich podaniach ďalej bližšie nevymedzil, pričom všeobecné konštatovanie o nevyvážených ekonomických vzťahoch je pre vyslovenie absolútnej neplatnosti právnych úkonoch nepostačujúce a vzhľadom na obsah týchto úkonov a ďalšie právne vzťahy nimi dotknuté prekračujúce potreby predmetného konania. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 3900/12, v zmysle ktorého v súkromnom práve sa aplikuje zásada pacta sunt servanda (zmluvy sa musia dodržiavať) – a to aj v prípadoch, keď je to pre niektorú zo zmluvných strán nevýhodné. Zmluvná strana si musí byť vedomá svojej zodpovednosti v zmluvných vzťahoch a nemôže zmluvy uzatvárať a neskôr namietať ich neplatnosť podľa svojej vlastnej vôle.

60. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že v čase prevodu práv a povinností objednávateľa a stavebníka k dotknutej stavbe sa táto nenachádzala v takom stave rozostavanosti, aby ju bolo možné považovať za samostatnú vec, k prevodu práv a povinností k tejto stavbe došlo v súlade so zákonom a preto po uzatvorení zmlúv a dohôd zo dňa 14.07.2005 sa žalobca legitímne považoval za objednávateľa a stavebníka spornej stavby a pokračoval v jej výstavbe.

61. Momentom, kedy bolo v dôsledku stavebnej činnosti žalobcu jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zjavné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia, sa stavba stala samostatnou vecou v zmysle práva a vytvorilo sa aj vlastnícke právo k stavbe, ktoré prináležalo žalobcovi ako stavebníkovi, t. j. tomu kto stavbu uskutočnil s prejaveným úmyslom mať ju pre seba. Išlo o originárne nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu k stavbe jej výstavbou, kedy následný zápis rozostavanej stavby a jej vlastníka do katastra nehnuteľností mal len deklaratórny charakter.

62. K zápisu rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností došlo dňa 16.04.2007, a to v prospech žalobcu, ktorú okolnosť žalovaný namietal pre rozpor s v tom čase platným a účinným ust. § 46 ods. 4 katastrálneho zákona. Podľa tohto ustanovenia sa pri zápise údajov o práve k rozostavanej stavbe predkladalo príslušnej správe právoplatné stavebné povolenie, geometrický plán a znalecký posudok o cene rozostavanej stavby a ako vlastník sa zapísala osoba uvedená v právoplatnom stavebnom povolení. Z doslovného výkladu tohto ustanovenia žalovaný vyvodil, že ako vlastník rozostavanej stavby sa do katastra nehnuteľností pri zápise rozostavanej stavby mohla uviesť len tá osoba, ktorá je ako stavebník uvedená v stavebnom povolení, teda v danom prípade úpadca. Odvolací súd k tomu uvádza, že takýto striktný a formálny výklad citovaného ustanovenia nemá oporu v právnej teórii, ani

vo vykonávanej praxi. Ako už bolo uvedené vyššie, prevod práv a povinností zo stavebného povolenia je právne možný, ktorá skutočnosť sa potom premieta do možnosti zápisu ako vlastníka rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností aj osoby inej ako tej, ktorá je uvedená v stavebnom povolení. Opačný výklad, resp. výklad ad absurdum by znamenal, že bez ohľadu na okolnosti výstavby nehnuteľnosti a právne vzťahy s tým súvisiace by ako vlastník rozostavanej stavby bola vždy zapísaná osoba uvedená v stavebnom povolení. Takémuto výkladu nezodpovedá ani konanie príslušných štátnych orgánov, a to či správy katastra, ktorá akceptovala zmenu v osobe stavebníka a žalobcu zapísala ako vlastníka rozostavanej stavby, ako ani príslušného stavebného úradu, ktorý dňa 11.04.2007 vydal oznámenie o akceptácii zmeny stavebníka, či Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, ktorý vo vyjadrení zo dňa 03.12.2021, č. K1-8549/21 potvrdil, že zápis nehnuteľnosti do údajov katastra nehnuteľností v prospech žalobcu bol vykonaný v súlade s predloženými listinami a katastrálnym zákonom.

63. Podľa § 70 katastrálneho zákona sú údaje katastra hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje právnu domnienku, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, súd ju má preto za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyjde najavo opak. V predmetnej veci sa tak súd prvej inštancie a v rozsahu odvolacích námietok aj odvolací súd otázkou vlastníctva žalobcu k spornej nehnuteľnosti dôsledne zaoberali, na jeho preukázanie vykonali adekvátne dokazovanie a keďže počas konania nevyšiel najavo opak svedčiaci o vlastníckom práve úpadcu k spornej stavbe, údaj katastra o vlastníctve žalobcu k stavbe je hodnoverný a záväzný. Z takto ustálenej odpovede na prejudiciálnu otázku je potom potrebné vychádzať aj pri rozhodovaní o vylúčení spornej nehnuteľnosti zo súpisu podstát a uzavrieť, že táto do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu nepatrí a je potrebné ju z tejto podstaty vylúčiť ako správne rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom.

64. Preto nedôvodná je odvolacia námietka uplatnená žalovaným podľa , ktorá predpokladá, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Vzhľadom na vyššie uvedené právne závery odvolací súd nezistil naplnenie tohto odvolacieho dôvodu v rozsudku súdu prvej inštancie.

65. K meritu veci odvolací súd navyše uvádza, že aj v prípade, ak by žalobca nenadobudol vlastnícke právo k spornej stavbe jej výstavbou, z vykonaného dokazovania je nepochybné, že túto od jej zápisu do katastra nehnuteľností dňa 16.04.2007 do 17.05.2021 (kedy spoločnosť EDYPLUS s.r.o. ako veriteľ a člen veriteľského výboru podala podnet na zápis stavby do súpisu všeobecnej podstaty) nerušene užíval, čím mohol vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudnúť aj vydržaním podľa . Nakoľko sa však súd prvej inštancie touto otázkou v odôvodnení svojho rozsudku nezaoberal, v súlade so zachovaním princípu dvojinštančnosti súdneho konania odvolaciemu súdu prejednať túto otázku a vyvodzovať z nej závery smerom k meritu veci neprislúcha.

66. K ďalším odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:

67. Podstatná časť odvolacích námietok žalovaného smeruje voči zákonnému sudcovi súdu prvej inštancie Mgr. Jozefovi Hajdu, ktorému podľa žalovaného bol predmetný spor pridelený v rozpore so a Rozvrhom práce vtedajšieho Okresného súdu Košice I a tento zároveň rozhodol v merite veci napriek tomu, že žalovaný voči nemu vzniesol námietku zaujatosti. V namietaných okolnostiach žalovaný videl naplnenie odvolacích dôvodov podľa , b) a c) .

68. Odvolací súd k tomu uvádza, že námietka prejednania a rozhodnutia veci nezákonným sudcom a sudcom, proti ktorému bola dôvodne vznesená námietka zaujatosti predstavuje odvolací dôvod podľa spočívajúci v nezákonnom obsadení súdu (rozhodnutie vydané vylúčeným sudcom a nesprávne obsadenie súdu) a vo svojom dôsledku v nedostatku procesnej podmienky na strane súdu.

69. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že pôvodne bol predmetný spor pridelený na rozhodnutie sudkyni vtedajšieho Okresného súdu Košice I JUDr. Slávke Garančovskej dňa 28.01.2022 (č. l. 81). Dňa

12.12.2022 bol spor pridelený na prejednanie a rozhodnutie sudcovi Mgr. Jozefovi Hajdu (potvrdenie na č. l. 716), a to na základe Opatrenia predsedu súdu 1SprR/52/2022 zo dňa 12.12.2022. Podľa obsahu tohto opatrenia dňa 28.09.2022 bol do funkcie sudcu Okresného súdu Košice I vymenovaný sudca ThDr. JUDr. Peter Melichárek a dňa 21.11.2022 sudca Mgr. Jozef Hajdu, obaja so zaradením do obchodnoprávneho grémia Okresného súdu Košice I. Z dôvodu rovnomerného zaťaženia všetkých sudcov obchodnoprávneho úseku a v dôsledku zmeny v personálnom obsadení súdu predseda súdu pristúpil týmto opatrením k prerozdeleniu už pridelených a nerozhodnutých vecí zo súdnych oddelení Cb, Cbi a K podľa kritérií uvedených v opatrení a k ich následnému prideleniu novovymenovaným sudcom náhodným výberom. Zoznam novoprerozdelených spisov tvoril neoddeliteľnú súčasť opatrenia.

70. Uvedeným postupom došlo k odobratiu už pridelených spisov ich pôvodným zákonným sudcom a k ich následnému prerozdeleniu a prideleniu novovymenovaným sudcom, a to z dôvodu rovnomerného zaťaženie všetkých sudcov obchodnoprávneho úseku a zmeny v personálnom obsadení súdu. Túto okolnosť ako dôvod prerozdelenia už pridelených vecí predpokladá aj a c) (v znení do 31.05.2023), podľa ktorého náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade b) zmeny v obsadení súdu sudcami a c) výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov. Rovnaké znenie obsahuje časť II, Rozvrhu práce Okresného súdu Košice I na rok 2022, pričom v prípade zistenia výrazného rozdielu v pracovnom zaťažení sudcov stanovuje maximálny rozdiel v počte pridelených vecí medzi jednotlivými súdnymi oddeleniami ako 30 % prekročenia primeraného zostatku nevybavených vecí v danej agende za predchádzajúci kalendárny rok.

71. Zaradenie novovymenovaných sudcov do obchodnoprávneho úseku vtedajšieho Okresného súdu Košice I nepochybne predstavuje zmenu v obsadení súdu sudcami, ktorá okolnosť je sama o sebe dôvodom nielen na zmenu rozvrhu práce, ale aj na prerozdelenie už pridelených nerozhodnutých vecí novovymenovaným sudcom náhodným výberom ako to vyplýva z vyššie citovaných ustanovení. Takouto okolnosťou je aj výrazné nerovnomerné zaťaženie sudcov, ktorého exaktné prekročenie o 30 % síce v konaní nebolo preukázané ale vyplýva z podania predsedu Mestského súdu Košice JUDr. Radoslava Lacka zo dňa 07.08.2023, ktorý na dožiadanie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky uviedol, že na pôvodnom Okresnom súde Košice I dochádzalo neustále k znižovaniu počtu sudcov a s tým spojeným prerozdelením spisov, k zvyšovaniu počtu nevybavených vecí, sťažností na prieťahy a reštančných vecí. Nevyhovujúci stav bol opakovane zdôrazňovaný podpredsedom okresného súdu pre obchodnoprávny úsek, ktorý upozorňoval na neprimeranú pracovnú záťaž spôsobenú prerozdelením vecí po sudcoch, ktorých funkcia zanikla.

72. Týmto bola podľa odvolacieho súdu dostatočne odôvodnená zmena zákonného sudcu aj v predmetnej veci, ku ktorej došlo v súlade s a c) a časťou II, článkom 3 ods. 5 Rozvrhu práce Okresného súdu Košice I na rok 2022, a to predovšetkým z dôvodu zmeny v obsadení súdu. Samotné pridelenie novovymenovaných sudcov Okresného súdu Košice I do obchodnoprávneho grémia tohto súdu bolo vykonané Dodatkom č. 11 a 13 k rozvrhu práce tak ako to predpokladá vyhlášky MS SR č. o náležitostiach rozvrhu práce. Spôsob a podmienky výberu, resp. určenie kritérií pre prerozdelenie už konkrétnych pridelených nevybavených vecí medzi novovymenovaných sudcov bolo následne predmetom Opatrenia predsedu súdu 1SprR/52/2022 zo dňa 12.12.2022, keďže jeho obsahom nedochádzalo k zmene existujúceho rozvrhu práce a preto nebolo potrebné, aby malo formu dodatku a bolo prerokované so sudcovskou radou príslušného súdu ( vyhl.).

73. Vzhľadom na uvedené považuje odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného o prejednaní a rozhodnutí sporu nezákonným sudcom za nedôvodnú.

74. Rovnako je nedôvodná aj obrana žalovaného spočívajúca v údajnom nezákonnom vyporiadaní sa s námietkou zaujatosti vznesenou žalovaným dňa 22.07.2024 (č. l. 1322). Zaujatosť zákonného sudcu videl žalovaný v jeho pomere k veci, kedy sudca napriek výhradám žalovaného o nezákonnom pridelení veci Mgr. Jozefovi Hajdu vo veci ďalej konal a v merite veci aj mienil rozhodnúť, pričom zaujatosť sudcu bola podľa žalovaného zvýraznená aj jeho neštandardným procesným postupom v spore. Podľa odvolacieho súdu podanie s takýmto obsahom nemožno posúdiť ako námietku zaujatosti, na ktorú by bol súd povinný prihliadať ( ).

75. Pod zaujatosťou sudcu pre jeho „pomer k sporu“ sa v zmysle odbornej literatúry rozumie „ak je sudca sám stranou alebo ak by mal právny záujem na výsledku konania. Pomerom sudcu k sporu je aj skutočnosť, že získal informácie o spore inak než dokazovaním a vnímaním všetkého, čo vyšlo za konania najavo. Ďalej to môže byť skutočnosť, keď sudca verejne vyjadril právny názor na spor, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť. Za pomer k sporu sa považuje aj vzťah ekonomickej závislosti, napr. s vedeckou, publikačnou alebo lektorskou činnosťou sudcu, v súvislosti so správou vlastného majetku a pod.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, komentár k ). Presvedčenie strany sporu o nezákonnom pridelení veci sudcovi a vedomosť zákonného sudcu o tomto postoji strany sporu nespadá pod pojmové vymedzenie zaujatosti sudcu pre jeho pomer k veci, ktoré by malo viesť k tomu, aby sa sudca k vznesenej námietke zaujatosti vyjadroval a nadriadený súd o nej rozhodoval. Tiež nemožno prihliadať na námietku zaujatosti, ktorá sa týka okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti ( ) ako to namietal žalovaný, ktorý poukazoval na procesný postup sudcu pred a počas pojednávania.

76. V predmetnom spore navyše obsah žalovaným vznesenej námietky zaujatosti zo dňa 22.07.2024 bol predmetom prieskumu tak zo strany nadriadeného súdu, ako aj iných príslušných orgánov riadenia a správy súdu, ktorí ju vyhodnotili ako nedôvodnú. Žalovaný v námietke zaujatosti zo dňa 09.05.2023 rovnako namietal nesprávnosť postupu zákonného sudcu vo veci tak pred nariadením pojednávania, ako aj v jeho priebehu, o ktorej Krajský súd v Košiciach ako nadriadený súd uznesením zo dňa 24.05.2023, sp. zn. 3Ncb/3/2023 rozhodol tak, že sudca Mgr. Jozef Hajdu nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu vedeného Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 32Cbi/2/2022. Vo svojom rozhodnutí nadriadený súd konštatoval, že „žalovaný žiadnym, ani len nepriamym spôsobom nepreukázal, že by namietaný sudca mal nejaký pomer k stranám sporu, ich zástupcom, prípadne k prejednávanému sporu, resp. že by na jeho rozhodovaciu činnosť mali vplyv iné okolnosti a ani to, že jeho obava z nestrannosti sudcu je objektívne oprávnená. Žalovaným tvrdené okolnosti, ktoré podľa neho spočívajú v nesprávnom procesnom postupe sudcu nemôžu byť podľa dôvodom na jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania sporu.“

77. Pridelenie sporu sudcovi Mgr. Jozefovi Hajdu žalovaný namietal v podaniach adresovaných predsedovi vtedajšieho Okresného súdu Košice I JUDr. Radoslavovi Lackovi, či Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Predseda súdu prvej inštancie v podaniach zo dňa 25.05.2023 a 07.08.2023 ozrejmil žalovanému postup, na základe ktorého došlo k opätovnému prerozdeleniu a prideleniu sporu sudcovi Mgr. Jozefovi Hajdu a tento postup odobrilo aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako to vyplýva z oznámenia o vybavení podnetu zo dňa 18.08.2023. S uvedenými podaniami bol žalovaný oboznámený najneskôr na pojednávaní konanom dňa 16.07.2024, keď sa zákonný sudca riadne vyporiadal s ním vznesenou námietkou zaujatosti a námietkou nezákonného sudcu.

78. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nezistil, že by v konaní pred súdom prvej inštancie vec prejednal a rozhodol nezákonný sudca, resp. sudca, voči ktorému by bola dôvodne vznesená námietka zaujatosti, z ktorého dôvodu nedošlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa spočívajúca v nezákonnom obsadení súdu.

79. Vo vzťahu k procesným pochybeniam súdu prvej inštancie, ktoré podľa žalovaného mali zakladať dôvodnosť odvolacích dôvodov podľa a d) odvolací súd uvádza, že preskúmaním predloženého súdneho spisu nezistil v konaní pred súdom prvej inštancie také pochybenia, ktoré by svojou intenzitou viedli k porušeniu práva na spravodlivý proces (/ ), či k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci (/ ).

80. Žalovaný vyčítal súdu prvej inštancie, že v konaní nerozhodol o zmene žaloby podľa , ktorú žalobca vykonal vyjadrením zo dňa 18.11.2022. Tvrdil, že žalobca v podanej žalobe ako dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej stavbe uviedol zápis rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností dňom 16.04.2007, pričom vo vyjadrení zo dňa 18.11.2022 ako dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva k stavbe označil jej faktickú výstavbu, čím podľa žalovaného došlo k podstatnej zmene rozhodujúcich skutočností a súd prvej inštancie mal rozhodnúť o prípustnosti takejto zmeny, čo však neurobil.

81. Odvolací súd k tomu uvádza, že za zmenu žaloby podľa je potrebné považovať také doplnenia, či upresnenia skutočností tvrdených v žalobe, ktoré majú dopad na iné posúdenie skutkového základu oproti skutkovému základu uvedenému v žalobe (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2022, sp. zn. 2Obdo/4/2021). Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca tak v podanej žalobe, ako aj v jej replike zotrval na rovnakých skutkových tvrdeniach, t. j. rozhodujúce skutkové okolnosti opísal obdobne. Rozdiel medzi žalobou a jej replikou spočíval nie v zmene skutkových okolností ale v ich právnom posúdení, keď na základe tých istých skutkových okolností žalobca v žalobe tvrdil, že spornú stavbu nadobudol jej zápisom do katastra nehnuteľností a v replike žaloby ako dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva k stavbe označil jej faktickú výstavbu. Podľa zaužívanej súdnej praxe zmena právnej kvalifikácie nároku uplatneného žalobcom v žalobe nie je zmenou žaloby v zmysle (resp. Občianskeho súdneho poriadku – ZSP 61/2000). Žalobca v podanej žalobe a v rámci ďalších prostriedkov procesného útoku žiadal vylúčenie spornej nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty z dôvodu svojho výlučného vlastníctva k tejto nehnuteľnosti, ktoré nadobudol v procese jej výstavby, pričom k zmene týchto tvrdených skutkových okolností v celom priebehu sporu nedošlo. Preto nedôvodná je námietka žalovaného ohľadom nezákonného postupu súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o prípustnosti zmeny žaloby, ktorá v konaní nebola vykonaná.

82. Ak žalovaný v podanom odvolaní namietal, že na pojednávaniach pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu ust. , keď zákonný sudca vo veci neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a zároveň neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci, ani táto odvolacia námietka neobstojí. Odvolací súd k tomu uvádza, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 16.07.2024 uviedol, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné, ktoré za nesporné a vykonal dokazovanie prostredníctvom listinných dôkazov a zamietol aj návrh na vykonanie ďalšieho dokazovania, pričom podľa tvrdenia žalovaného tiež konštatoval, že žaloba sa mu predbežne javí ako dôvodná (aj keď toto vyjadrenie nie je zaznamenané v zápisnici z pojednávania). Ak aj doslovne a podľa predstáv žalovaného neaplikoval ust. , odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 24.11.2022, sp. zn. I. ÚS 643/2022, ktorý sa uvedenou námietkou zaoberal a konštatoval, že „ak sudca dané zákonné ustanovenie ( – poznámka odvolacieho súdu) nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej priznáva. Porušenie žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu sporu napríklad v práve zúčastniť sa pojednávaniach, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve zhrnúť svoje návrhy na záver pojednávania a pod.“ Ústavný súd v citovanom rozhodnutí preskúmaval uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2022, sp. zn. 7Cdo/45/2020, ktorý rovnako k porušeniu postupu podľa uviedol, že „opomenutie aplikácie sa konvaliduje vydaním rozhodnutia vo veci samej, v ktorom súd svoje názory oznámil, a tým zhojil tento procesný nedostatok a prípadné odňatie práva na spravodlivý súdny proces stranám sporu.“ Odvolací súd k tomu uvádza, že zohľadňujúc konkrétne okolnosti predmetného sporu nemal dôvod odchýliť sa od citovaných stanovísk súdov vyšších inštancií, z ktorého dôvodu je odvolacia námietka spočívajúca v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri aplikácii ust. nedôvodná. Odvolací súd zdôrazňuje, že preskúmaním súdneho spisu zistil, že žalovaný mal možnosť v priebehu celého konania vyjadrovať sa k predmetu sporu, uvádzať skutočnosti na podporu svojich tvrdení a reagovať na podania druhej strany sporu, čo prihliadnuc na obsah súdneho spisu aj náležite využil. Rovnako mal možnosť prostredníctvom svojich právnych zástupcov uplatniť svoju procesnú aktivitu aj na uskutočnených pojednávaniach a v rámci nich aj uviesť svoju záverečnú reč. Prípadné nedôsledné aplikovanie ust. zo strany konajúceho súdu nezabránilo žalovanému v práve zúčastniť sa na pojednávaniach, robiť prednesy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, či zhrnúť svoje návrhy a pod., t. j. nedosiahlo takú intenzitu, ktorá by v konečnom dôsledku znamenala porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Preto tento odvolací dôvod nie je spôsobilý zmeniť či zrušiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces.

83. Obdobne to platí napr. aj o pochybení súdu prvej inštancie, ktorý pre zmenu zákonného sudca a rozsiahlosť súdneho spisu opomenul žalovanému zaslať repliku žaloby žalobcu zo dňa 18.11.2022, ktoré pochybenie následne po upozornení žalovaného odstránil a dňa 22.03.2023, t. j. pred prvým pojednávaním, doručil žalovanému repliku žaloby spolu s prílohami na vyjadrenie (č. l. 781 a nasl.). S následným rozsiahlym vyjadrením žalovaného spolu s prílohami (č. l. 790 až 1004) sa zákonný sudca podľa nahrávky vyhotovenej žalovaným pred pojednávaním dôsledne neoboznámil, čo však bez

ďalšieho neznamená, že v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Navyše, na pojednávaní dňa 16.07.2024 zákonný sudca uviedol, ktoré skutočnosti považuje za sporné, ktoré za nesporné, vykonal listinné dôkazy a zamietol ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, pričom sa stručne aj vyjadril, že žaloba sa mu predbežne javí ako dôvodná. Skutočnosť, že svoj postup na pojednávaní nevykonal výhradne podľa predstáv a požiadaviek právneho zástupcu žalovaného ešte neznamená, že jeho postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

84. Odvolací súd len dopĺňa, že „porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) však pôjde len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Ústavnoprávna doktrína považuje právo na spravodlivý proces za tzv. výsledkové právo. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na prípadné ďalšie pochybenia, otázka zvrátenia alebo nápravy nesprávneho postupu v ďalšom priebehu konania, následky pochybenia na kvalitu konania ako celku atď.“ - Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, komentár k ).

85. V tejto súvislosti žalovaný tiež tvrdil, že súd prvej inštancie porušil rovnosť zbraní strán sporu, keď svojím konaním nahrádzal procesne pasívneho žalobcu a naopak odignoroval návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania. Odvolací súd k tomu uvádza, že z argumentácie žalovaného jednoznačne vyplýva nespokojnosť s priebehom dokazovania a závermi súdu prvej inštancie, čo však nemožno zamieňať s porušením princípu rovnosti zbraní ako súčasti koncepcie spravodlivého súdneho konania, ktorý vyžaduje, aby každá sporová strana mala primeranú možnosť predložiť svoje návrhy, uplatňujúc svoje práva za podmienok, ktoré nie sú podstatne nevýhodnejšie než podmienky, za ktorých touto možnosťou disponuje protistrana. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že sporovým stranám bol počas konania vytvorený rovnaký priestor a možnosti na realizáciu ich procesných práv a plnenie ich procesných povinností, preto námietka žalovaného o porušení rovnosti zbraní a tým porušenie práva na spravodlivý proces nemôže obstáť.

86. K porušeniu práva na spravodlivý proces malo podľa žalovaného dôjsť aj samotným obsahom vyhláseného rozsudku, ktorý je podľa žalovaného prekvapivý, porušuje zákaz ľubovôle, nevyporiadava sa so všetkými relevantnými skutočnosťami a ako taký je nepreskúmateľný.

87. Odvolací súd s takýmto záverom žalovaného nemôže súhlasiť. Preskúmaním napadnutého rozsudku z hľadiska kritérií vymedzených v ust. odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je riadne odôvodnený a vyhovuje zákonným požiadavkám zakotveným v . Nemožno ho považovať za arbitrárny, ide o rozsudok plne akceptovateľný, ktorý nesignalizuje možnosť porušenia procesných práv účastníka konania. Tieto práva totiž neznamenajú, že súd musí dať odpoveď na každý argument účastníka a na všetky ním nastolené otázky, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania.

88. Ak žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie navyše v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, či žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno, odvolací súd poukazuje na bod 118 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, kde tento jasne uviedol, že žalobca v konaní preukázal nadobudnutie vlastníckeho páva k dotknutej nehnuteľnosti v súlade s v tom období platnými právnymi predpismi, pričom nadobudnutie vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe bolo potvrdené zápisom uvedenej stavby v štádiu rozostavanosti do katastra nehnuteľností na LV č. XXXX. Týmto sa súd prvej inštancie jednoznačne vyjadril k uneseniu dôkazného bremena zo strany žalobcu. Nad rámec potrieb samotného konania vyznieva námietka žalovaného, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku neuviedol podstatnú časť vyjadrení žalovaného zo dňa 06.05.2022 a 05.04.2023, ktoré tvorili základný rámec skutkovej a právnej argumentácie žalovaného. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že takúto požiadavku žiaden procesný predpis neobsahuje a rozsiahle preberanie argumentov strán sporu do rozhodnutia v merite veci neprispieva k väčšej presvedčivosti súdneho rozhodnutia, naopak je v rozpore s požiadavkou jasného, stručného a vecného odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

89. Odvolací súd všeobecne k týmto odvolacím námietkam žalovaného a k naplneniu odvolacích dôvodov podľa a d) uvádza, že odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací dôvod podľa je naplnený, ak má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

90. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

91. Vychádzajúc z uvedených záverov odvolací súd konštatuje, že žalovaným namietané vady konania vzhľadom na celkový priebeh konania nedosiahli takú intenzitu, aby porušili jeho právo na spravodlivý proces a viedli k nesprávnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie v merite veci, a teda by zakladali dôvod na zmenu či zrušenie vyhláseného rozsudku.

92. Ďalšia podstatná časť odvolacích námietok žalovaného smerovala k vykonanému dokazovaniu, z ktorého dôvodu žalovaný v podanom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa , f) a g) a trval na tom, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav prejednávanej veci. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie žiadne dokazovanie nevykonal, ak na pojednávaní iba prečítal obsah súdneho spisu, v rozpore s potrebami rozhodnutia o merite veci zamietol všetky návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania, v konaní nevypočul J. J. D., ako aj porušil právo žalovaného byť vypočutý a pri vyhodnocovaní skutkového stavu veci neprihliadol na skutočnosť, že žalobca v konaní klamal, z ktorého dôvodu mala byť jeho žaloba zamietnutá.

93. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (/ ) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

94. Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

95. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak je možné použiť prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré doteraz neboli uplatnené (vo vzťahu k stranám sporu ich tieto nemohli pred súdom prvej inštancie použiť bez vlastnej viny), v dôsledku ktorých súdom prvej inštancie zistený skutkový stav neobstojí.

96. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že na pojednávaní dňa 16.07.2024 sudca pristúpil k vykonaniu dokazovania listinnými dôkazmi tak, že oboznámil strany sporu s obsahom súdneho spisu, keď vymenoval jednotlivé listiny tvoriace obsah spisu chronologicky tak ako boli do tohto spisu založené.

Žalovaný namietal tento postup tvrdiac, že oboznamovanie strán sporu s obsahom spisu na pojednávaní len jednoduchým vymenovaním listín doň založených nemožno považovať za vykonávanie dokazovania listinami podľa .

97. Podľa dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

98. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že listiny predložené zo strany žalobcu a žalovaného boli stranám sporu doručené, strany sporu, teda aj žalovaný sa k nim vyjadrovali, preto nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať dôkaz väčšiny predložených listín ich prečítaním alebo oboznámením s ich obsahom na pojednávaní. Výnimku predstavujú listiny spochybnené žalovaným ( za bodkočiarkou), a to Zmluva o združení zo dňa 08.04.2002, Dohoda o prevode práv a nákladov zo dňa 01.07.2005, Dodatok č. 1 zo dňa 14.07.2005, Dohoda o postúpení práv a povinností stavebníka zo dňa 14.07.2005, Oznámenie o zmene stavebníka zo dňa 14.07.2005, Generálna dodávateľská zmluva zo dňa 18.08.2004 a Dohoda o prevzatí práv a záväzkov z Generálnej dodávateľskej zmluvy na stavbu zo dňa 14.07.2005, ohľadom ktorých žalovaný tvrdil, že tieto listiny neexistujú, resp. sú absolútne neplatné. U týchto listín bolo povinnosťou súdu prvej inštancie tieto na pojednávaní prečítať, resp. oboznámiť ich obsah. Aj keď tak súd prvej inštancie výslovne v rámci oboznamovania s obsahom spisu neurobil, z následného určovania, ktoré skutkové tvrdenia považoval medzi stranami za sporné a ktoré za nesporné vyplýva, že v tejto časti pojednávania sa označenými listinami zaoberal, pričom právny zástupca žalovaného sa k listinám, ktoré mu boli doručené, aj vyjadroval a z jeho prednesu na pojednávaní je zrejmé, že mu obsah týchto listín je známy. Žalobca postup súdu prvej inštancie pri vykonávaní dokazovania nenamietal. Odvolací súd preto dospel k záveru, že pri vykonávaní dokazovania listinnými dôkazmi bol naplnený obsah a účel , keď obsah vykonávaných listín bol obom stranám sporu známy, tieto mali možnosť sa k listinám, ako aj ich obsahu vyjadriť, čo náležite využili, preto postup súdu prvej inštancie pri vykonávaní dokazovania nemožno považovať za rozporný so zákonom.

99. Žalovaný tiež namietal, že súd prvej inštancie porušil jeho právo ako žalovaného byť vypočutý a nepripustil ani vykonanie dôkazu v podobe vypočutia žalobcu, resp. jeho štatutárneho zástupcu J. J. D., ktorého návrh na vypočutie podali obe strany. Rovnako zamietol jeho návrhy na doplnenie dokazovania v podobe dožiadania Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I a Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru, ako aj uloženie edičnej povinnosti žalobcovi v podobe predloženia originálu žalovaným označených listín, či nariadenia znaleckého dokazovania vo veci.

100. Čo sa týka absencie výsluchu žalobcu a žalovaného na uskutočnených pojednávaniach odvolací súd uvádza, že ich výsluch v konaní nebol nevyhnutný, keďže z vyššie opísaného skutkového stavu je zrejmé, že súd prvej inštancie v konaní disponoval množstvom listinných dôkazov predložených stranami sporu, z ktorých mohol objektívne zistiť skutkový stav veci. Odvolací súd v tejto súvislosti navyše zdôrazňuje, že v zmysle odbornej literatúry je výsluch strany v civilnom sporovom konaní iba podporným dôkazom, a to z dôvodu jasného záujmu strany sporu na výsledku prejednávanej veci a vzťahu k predmetu konania. V zmysle veta pred bodkočiarkou, na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že výsluch strany je dôkazom len vtedy, ak to navrhne strana sporu, ak ho súd ako procesný prostriedok nariadi a súčasne je splnená aj ďalšia kumulatívna podmienka, že je potrebné preukázať skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré nemožno preukázať iným spôsobom.

101. Žalobca a žalovaný mali možnosť v priebehu celého konania vyjadrovať sa k predmetu sporu, uvádzať skutočnosti na podporu svojich tvrdení a reagovať na podania druhej strany sporu, čo prihliadnuc na obsah súdneho spisu aj náležite využili. Zároveň sa v súdnom spise nachádza dostatok listinných dôkazov, ktoré preukazujú skutkový stav prejednávanej veci. Za tejto situácie odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, dospel k záveru, že výsluch žalobcu, resp. jeho štatutárneho zástupcu a žalovaného v konaní nebol nevyhnutný, keďže okolnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti mohli tak žalobca, ako aj žalovaný priamo alebo prostredníctvom svojich právnych zástupcov súdu objasniť v ktoromkoľvek svojom podaní v priebehu sporu.

102. Ak žalovaný výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu J. J. D. žiadal objasniť (ne)primeranosť vzájomných plnení právnických osôb, za ktoré tvoril obsah právnych úkonov práve J. J. D., resp. ich uzatváral, a to za účelom objasnenia ekonomického zdôvodnenia zvýhodnenia jedného účastníka dotknutých zmluvných vzťahov, odvolací súd sa k tejto skutočnosti vyjadril už vyššie, keď uviedol, že vykonanie dokazovania v naznačenom smere prekračuje potreby vydania rozhodnutia v merite veci.

103. K zamietnutiu ďalších návrhov žalovaného na doplnenie dokazovania, t. j. dožiadania Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I a Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru, či uloženia edičnej povinnosti žalobcovi a nariadenia znaleckého dokazovania (ku ktorým sa už odvolací súd vyjadril vyššie pri posudzovaní námietky žalovaného ohľadom neexistencie, resp. neplatnosti žalobcom predložených listín) odvolací súd všeobecne uvádza, že právo strany sporu navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalovaného nie je postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie stranám sporu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.07.2014, sp. zn. 2Cdo/242/2013, kde sa dovolací súd stotožnil s názorom odvolacieho súdu, že o tom, či súd vykoná alebo nevykoná navrhovaný dôkaz nevydáva žiadne rozhodnutie, má iba povinnosť v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej uviesť, z akého dôvodu navrhovaný dôkaz nevykonal. Je pravdou, že súd prvej inštancie v posudzovanom prípade opomenul v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal žalovaným navrhnuté dôkazy. Vzhľadom na množstvo listinných dôkazov, ktoré strany sporu do konania predložili je však zrejmé, že tieto považoval za dostatočné na ustálenie skutkového stavu veci a vykonanie ďalších dôkazov podľa návrhov žalovaného nepovažoval za potrebné. Odvolací súd preto dospel záveru, že vykonanie ďalších žalovaným navrhnutých dôkazov bolo aj z dôvodov uvedených odvolacím súdom v tomto rozhodnutí nadbytočné a postupom súdu prvej inštancie pri vykonávaní dokazovania žalovaný nebol vylúčený z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu patrí.

104. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že žalobca v konaní predložil súdu sfalšovanú listinu – Oznámenie o zmene zhotoviteľa zo dňa 14.05.2007 – v zmysle ktorého bola generálnym zhotoviteľom spornej stavby ku dňu 01.05.2007 spoločnosť I.P.R. Slovakia s.r.o., pričom z kópie zabezpečenej žalovaným vyplýva, že podľa pôvodnej verzie bola spoločnosť I.P.R. Slovakia s.r.o. generálnym zhotoviteľom stavby k 01.05.2006, čím zo strany žalobcu došlo k pozmeneniu obsahu tejto listiny. Odvolací súd k tomu uvádza, že pre určenie vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe bolo podstatné kto bol v rozhodnom čase jej objednávateľom a stavebníkom, ktorý stavbu uskutočňoval s prejaveným úmyslom mať ju pre seba. Preto otázka zhotoviteľa rozostavanej stavby, resp. prípadné nezrovnalosti v obsahu žalovaným označenej listiny (oznámenia o zmene zhotoviteľa stavby), nie sú pre určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti relevantné.

105. K uplatneniu odvolacích dôvodov podľa , f) a g) odvolací súd záverom uvádza, že ak žalovaný v podanom odvolaní namietal skutkové závery súdu prvej inštancie, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo/204/2009, v zmysle ktorého „ ... dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo ( )“. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi strán sporu (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).

106. Zákon nepredpisuje a ani predpisovať nemôže pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie jednotlivých dôkazov a hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový postup, ktorého podstatou sú jednak dielčie, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti správ získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré

skutočnosti stranami tvrdené má sudca za preukázané, a ktorými tvorí zistený skutkový stav. Základom hodnotiaceho postupu sudcu sú okrem ľudských a odborných skúseností pravidlá logického myslenia, ktorá tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Je na zvážení súdu, ktorému dôkaznému prostriedku prizná väčšiu vypovedaciu schopnosť a vierohodnosť. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

107. Odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o nesporné tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní.

108. Žalovaný zároveň namietal, že v spore sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré však v podanom odvolaní bližšie nešpecifikoval, preto odvolací súd nezistil naplnenie odvolacieho dôvodu ani podľa .

109. Prihliadnuc na vyššie uvedené skutkové a právne závery odvolací súd dodáva, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nezistil rozpor skutkových okolností a právnych argumentov s pravidlami formálnej logiky ako to žalovaný namietal v podanom odvolaní, kde uplatnil odvolacie dôvody podľa až h) . Napadnutý rozsudok dáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Zároveň sa rozhodnutie súdu prvej inštancie opiera o nesporné tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto konštatuje, že vo vzťahu k procesným pochybeniam súdu prvej inštancie, ktoré podľa žalovaného mali viesť k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci či k nesprávnym skutkovým záverom alebo nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu či podaného odvolania nezistil v konaní pred súdom prvej inštancie také pochybenia, ktoré svojou intenzitou mohli viesť k vecne nesprávnemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie, resp. k nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku.

110. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, keď žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu a vylúčil zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu GALLARD s. r. o. v konkurze spornú stavbu, keďže jej výlučným vlastníkom je žalobca. Preto odvolací súd toto rozhodnutie vo výroku II. ako vecne správne podľa potvrdil.

111. Odvolací súd taktiež potvrdil závislý výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny. Žalovaný podaným odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu, t. j. aj vo výroku I. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, podanie odvolania v tejto časti však bližšie nezdôvodnil, preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku I. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

112. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

113. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa .

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).