Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1K-4-2025.pdf
PDF · 87.26 KB
Case nature
Subarea
1K/4/2025
Uznesenie
SpisovaZnacka
Okresný súd Žilina v právnej veci začatého konkurzného konania voči dlžníkovi: ReaConst s. r. o., so sídlom Cintorínska 302/21, 013 05 Belá, IČO: 50 031 830, právne zastúpený: PLANAVSKY & PARTNERS s.r.o. advokátska kancelária so sídlom 1. mája 52/18, 014 01 Bytča, IČO: 54 156 076, o návrhu navrhovateľa - veriteľa: A. B., s miestom podnikania 065 46 Sulín 92, IČO: 40 717 721, právne zastúpený: JUDr. Gábor Száraz, advokát so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 41 986 491, na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, v časti o späťvzatí návrhu navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, takto
r o z h o d o l :
SpisovaZnacka
I. Konkurzné konanie voči dlžníkovi, z dôvodu späťvzatia návrhu na vyhlásenie konkurzu, zastavuje.
II. Navrhovateľ – veriteľ má voči dlžníkovi nárok na náhradu trov konkurzného konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konkurzného konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
SpisovaZnacka
1. Návrhom zo dňa 12.05.2025, podaným na súde dňa 12.05.2025 a doplneným dňa 11.06.2025, sa navrhovateľ - veriteľ domáha vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. Návrh odôvodnil tým, že má voči dlžníkovi pohľadávku 90 dní po lehote splatnosti v celkovej výške 1.152,- eur, pričom svoje pohľadávky preukázal potvrdením správcu - C. C. D. zo dňa 30.04.2025 o tom, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi a zároveň má pohľadávka doložený dôvod vzniku - pôvodný veriteľ - E. F., s miestom podnikania Okružná 851/30, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 53 569 750 dodal dlžníkovi na základe Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 01.01.2024 stavebné práce, a to elektroinštalačné a pomocné práce na stavbe Kaufland, Rudolf-Diesel-Straße 28, 78532 Tuttlingen, Spolková republika Nemecko v období 22.04.2024 až 25.04.2024. Podľa priloženého výpisu zo stavebného denníka (BAUTAGEBUCH) za dané obdobie vykonali tieto práce osoby E. F., G. G. a D. G.. Na základe týchto skutočností tak pôvodný veriteľ vystavil dlžníkovi za dodané stavebné práce faktúru č. 20240007, ktorá bola vystavená dňa 06.05.2024, ktorá bola splatná dňa 20.05.2024, celková suma bez DPH vo výške 1.152,00 eur. Dlžníkovi bola navrhovateľom zaslaná výzva zo dňa 07.04.2025 na zaplatenie pohľadávky, pričom výzva mu bola doručená dňa 14.04.2025. Dlžník pohľadávku neuhradil. Navrhovateľ označil ďalších veriteľov dlžníka, a to Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Sociálna poisťovňa - ústredie, F.
H. D., F. I. a G. J., u ktorých je dlžník v omeškaní viac ako 90 dní. Navrhovateľ zároveň preukázal, že zaplatil preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 1.500,- eur.
2. Uznesením č. k. 1K/4/2025-199 zo dňa 25.06.2025 rozhodol súd o začatí konkurzného konania voči dlžníkovi. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.07.2025.
3. Podaním doručeným súdu dňa 18.08.2025 sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu vyjadril dlžník, pričom uviedol, že pohľadávku navrhovateľa spochybňuje, návrh na vyhlásenie konkurzu považuje za šikanózny, avšak zároveň uviedol, že pohľadávka navrhovateľa bola uhradená dňa 16.08.2025.
4. Podaním doručeným súdu dňa 20.08.2025 navrhovateľ - veriteľ prostredníctvom právneho zástupcu vzal svoj návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka späť a žiadal konanie zastaviť. Späťvzatie svojho návrhu odôvodnil tým, že k namietaniu pohľadávky navrhovateľa, ktorú navrhovateľ ako veriteľ zákonným spôsobom nadobudol Zmluvou o postúpení pohľadávky uviedol, že táto pohľadávka je v celom rozsahu dôvodná, podložená potvrdením správcu a skutočnosť, že je dôvodná preukazuje aj to, že dlžník uvedenú pohľadávku uhradil dňa 16.08.2025. Teda dlžník uznal nárok navrhovateľa (veriteľa) na vyhlásenie konkurzu. Zdôraznil, že dlžník túto pohľadávku navrhovateľa (veriteľa) uhradil až po podaní veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu. Teda návrh navrhovateľa (veriteľa) bol dôvodný. Navrhovateľ (veriteľ) si bude uplatňovať v samostatnom obchodnoprávnom vzťahu od dlžníka úroky z omeškania od nasledujúceho dňa splatnosti faktúry do dňa úhrady pohľadávky zo strany dlžníka. Navrhovateľ v podanom návrhu na vyhlásenie konkurzu označil aj iných veriteľov, a to veriteľa Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a Sociálnu poisťovňu. Tieto pohľadávky veriteľov dlžník taktiež uhradil až po podaní veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu.
5. Podaním doručeným súdu dňa 25.08.2025 dlžník prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril súhlas so späťvzatím návrhu na vyhlásenie konkurzu, pričom uviedol, že má za to, že sa v danej veci išlo o šikanózny návrh od navrhovateľa. Jedná sa o osobu, ktorá je otcom konateľa a spoločníka H. B., K. XX, XXX XX K. a to spoločnosti D&Z Holding s.r.o., so sídlom Račianska 88 B, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto. Klient vedie voči spoločnosti D&Z Holding s.r.o. súdny spor, kde už bol vydaný Rozsudok Mestského súdu Bratislava III, sp. zn. 81Cb/12/2023 zo dňa 16.01.2025 (ďalej len ako „Rozsudok“), kde súd uznal nárok dlžníka a taktiež aj nárok na náhradu trov konania. Aj počas pojednávania dňa 16.01.2025 sa právny zástupca žalovaného (totožný právny zástupca ako pri Navrhovateľovi) vyjadroval a zastrašoval návrhom na vyhlásenie konkurzu. Poukázal aj na bod 29 rozsudku, kde právny zástupca žalovaného uviedol: „Nedôvodnou je podľa názoru súdu aj argumentácia žalovaného ohľadom solventnosti spoločnosti žalobcu a predkladanie dôkazov zo strany žalovaného, preukazujúce pohľadávky iných veriteľov žalobcu voči žalobcovi, napr. Sociálnej poisťovne, Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Finančnej správy a pod., ktoré s prejednávanou vecou nijako nesúvisia. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na zaplatenie ceny za vykonané dielo a nie osvedčovanie platobnej schopnosti žalobcu. Žalobca tvrdil, že má pohľadávku proti žalovanému, nie naopak. Predmetná argumentácia žalovaného je preto vo vzťahu k uplatnenému nároku bezpredmetná a právne irelevantná.“ Z dôvodu vyššie uvedených skutočností analogicky poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 8 Tdo 1352/2014-38, kde bol vyslovený právny názor: „Za oprávnené konanie nie je možné označiť konanie, pri ktorom by bol použitý síce prostriedok dovolený, avšak nie dovolený vo vzťahu k účelu sledovanému páchateľom. Nie je preto trestné použitie dovoleného prostriedku k tomu účelu, ku ktorému je určené (napríklad hrozba veriteľa, že pristúpi k výkonu rozhodnutia, ak dlžník nezaplatí). Naproti tomu hrozba inak dovoleným alebo dokonca spoločensky prospešným prostriedkom alebo postupom môže byť hrozbou inej ťažkej ujmy v zmysle znakov základnej skutkovej podstaty trestného činu vydierania, pokiaľ nejde o prostriedok, či postup dovolený k danému účelu. Aj v prípade, kedy bol páchateľ presvedčený o správnosti a dôvodnosti svojho konania, nemôže byť toto konanie prostriedkom k tomu, aby na poškodenom vynucoval, aby niečo konal opomenul alebo trpel. Obvinený podal na poškodeného návrh na vyhlásenie konkurzu v snahe donútiť ho k zaplateniu vymyslených, nepodložených a nepreukázaných pohľadávok, pričom vedel, že konkurzné konanie je verejné a každý občan si bude môcť zistiť, že poškodený dlží finančné prostriedky. Obvinený teda nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu v súlade a s dôvodmi, ktoré predpokladá zákon, ale podal ho z dôvodu, aby sa nezákonne obohatil. Zneužil teda inštitút, ktorý slúži zásadne k rýchlemu a účinnému výkonu práv veriteľov a rieši úpadok dlžníka. Iba v takomto prípade je podanie návrhu na konkurz dovoleným prostriedkom, pričom nedovoleným prostriedkom sa stáva vtedy, pokiaľ obvinený takýmto návrhom chce len donútiť údajného dlžníka k plneniu, ktoré nemá žiadny zákonný ani zmluvný podklad,
t. j. neexistujú predstierané dlhy a údajný dlžník nie je v úpadku. Za takejto situácie sa návrh na vyhlásenie konkurzu stáva nástrojom k presadeniu nekalých záujmov, teda nedovoleným prostriedkom. Za takýchto okolností, t. j. za okolností, keď obvinený nepodáva návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu riešenia úpadku dlžníka, ale z dôvodu prinútenia poškodeného k úhrade neexistujúcich dlhov a to za situácie, keď poškodený v úpadku nie je, je možné takéto konanie podradiť pod znak „hrozby spôsobenia inej ťažkej ujmy“ v zmysle znakov základnej skutkovej podstaty trestného činu vydierania. Zároveň nepravdivé informácie vedome uvedené v návrhu na vyhlásenie konkurzu na poškodeného môžu naplniť aj znaky skutkovej podstaty trestného činu ohovárania.“ Dlžník ďalej uviedol, že navrhovateľ sa v danom prípade nesnažil svoje nároky uplatniť štandardnou súdnou cestou prostredníctvom žaloby, ktorá by umožnila súdu vecne preskúmať oprávnenosť jeho tvrdení a existenciu tvrdených pohľadávok. Naopak, okamžite siahol po inštitúte konkurzného konania, ktorý je svojou povahou mimoriadnym zásahom do majetkových práv dlžníka a ktorý má byť využívaný iba v prípadoch, ak je existencia a vymáhateľnosť pohľadávok jednoznačná a nespochybniteľná. Nemožno prehliadnuť, že právny zástupca navrhovateľa sa konkurzom už v minulosti opakovane vyhrážal aj v iných konaniach, čo svedčí o tom, že jeho cieľom nie je legitímne uspokojenie tvrdených nárokov, ale vytváranie nátlaku na dlžníka prostredníctvom hrozby zásahu do jeho podnikateľskej činnosti a dobrého mena. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že predmetné nároky nepredstavovali pohľadávky priamo patriace navrhovateľovi, ale išlo o postúpené pohľadávky od iných údajných veriteľov. Tento fakt nasvedčuje tomu, že primárnym zámerom navrhovateľa nebolo riadne uplatnenie oprávneného nároku, ale skôr účelové nadobudnutie cudzích, sporných alebo ťažko vymožiteľných pohľadávok s cieľom využiť ich ako prostriedok nátlaku na dlžníka. Takýto postup je podľa názoru dlžníka potrebné považovať za konanie v rozpore so zásadou poctivosti a za výkon práva odporujúci jeho účelu, ktorý má vo svojej podstate smerovať predovšetkým k poškodeniu dlžníka v čo najväčšom rozsahu. Z týchto dôvodov má dlžník za to, že súd by mal uvedené okolnosti zohľadniť a dospieť k záveru, že podanie návrhu na konkurz predstavovalo neúčelový a účelovo motivovaný postup. Vzhľadom na uvedené je preto spravodlivé a v súlade so zásadou hospodárnosti konania, aby trovy konania neboli priznané žiadnej zo strán sporu, poprípade dlžníkovi.
6. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (ďalej len „ZKR“), navrhovateľ môže vziať svoj návrh na vyhlásenie konkurzu späť až do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu. Po začatí konkurzného konania je na späťvzatie návrhu na vyhlásenie konkurzu potrebný súhlas všetkých účastníkov konkurzného konania.
7. Podľa § 15 ods. 2 ZKR, ak je návrh na vyhlásenie konkurzu vzatý späť podľa odseku 1 po začatí konkurzného konania, súd konkurzné konanie bezodkladne uznesením zastaví.
8. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ - veriteľ vzal svoj návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka späť, pričom k späťvzatiu došlo po začatí konkurzného konania a zároveň aj ďalší účastník konania - dlžník vyjadrili súhlas so späťvzatím návrhu na vyhlásenie konkurzu, súd v súlade s ustanovením § 15 ods. 2 ZKR rozhodol tak, že konkurzné konanie zastavil. (I. výrok)
9. Podľa § 256 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
10. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. Súd konštatuje, že ustanovenia ZKR priamo neriešia otázku náhrady trov konania, preto súd o trovách konania rozhodol pri použití § 196 ZKR v spojení s ustanoveniami Civilného sporového poriadku.
12. K náhrade trov konania súd uvádza, že vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady
nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie žalobcu, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žalobného návrhu. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 CSP. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14.09.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010).
13. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP.
14. Navrhovateľ - veriteľ podal návrh na vyhlásenie konkurzu v čase, keď bol aktívne legitimovaný na podanie návrhu, keďže aj so samotného vyjadrenia dlžníka zo dňa 18.08.2025, ktoré bolo doručené súdu dňa 18.08.2025, vyplýva, že k úhrade pohľadávky navrhovateľa, ktorými preukazoval svoju aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, došlo až po začatí konkurzného konania a to úhradou dňa 16.08.2025, teda ku dňu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu boli splnené podmienky na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Súd sa v tomto ohľade nestotožnil s argumentáciou dlžníka ohľadne nedôvodnosti podaného návrhu na vyhlásenie konkurzu zo strany navrhovateľa, nakoľko tento využil iba svoju zákonnú možnosť na jeho podanie, pohľadávku zákonne vyžadovaným spôsobom preukázal, teda nemôže byť na jeho ujmu to, že k skončeniu konania v konečnom dôsledku došlo iba z dôvodov na strane dlžníka, ktorý pohľadávku dodatočne uhradil. S poukazom na § 256 ods. 1 CSP preto prináleží nárok na náhradu trov konania navrhovateľovi – veriteľovi a to v rozsahu 100%. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (II. výrok)
Poučenie:
SpisovaZnacka
Proti I. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné. /§ 198 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii/.
Proti II. a III. výroku toho uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Za deň doručenia sa považuje nasledujúci deň po zverejnení tohto uznesenia v Obchodnom vestníku, a to bez ohľadu na iné spôsoby jeho doručenia.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku konania. Ďalej je potrebné uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.