Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PO-3S/24/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jany Fandákovej, LL.M (sudkyňa spravodajkyňa) a členov JUDr. Radovana Turčíka, a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Tomáš Szalontay, správca úpadcu DESIGNDOR a.s. v konkurze, so sídlom Masarykova 22, 080 01 Prešov, IČO: 35 813 415, so sídlom správcu Žižkova 6, 040 01 Košice, IČO správcu: 42 329 388, právne zastúpený: bodnarlegal s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 51 865 459, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom ul. Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100459202/2021 z 18.03.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100459202/2021 z 18.03.2021 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 101972949/2020 zo dňa 14.12.2020 a vec vracia Daňovému úradu Prešov na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie

1. Žalobca podaním zo dňa 07.12.2020 požiadal o vrátenie preplatku v sume 8 386,98 eur, ktorý vznikol platbou zo dňa 19.11.2020 na daň z pridanej hodnoty.

2. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím č. 101972949/2020 zo dňa 14.12.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [ďalej len „Daňový poriadok“] tak, že žiadosti žalobcu o vrátenie daňového preplatku zo dňa 07.12.2020 nevyhovel a daňový preplatok žalobcovi v sume 8 386,98 eur nevrátil.

3. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie dňa 14. januára 2021, ktorým sa domáhal zrušenia prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný rozhodnutím č. 100459202/2021 zo dňa 18.03.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

4. Dôvody nevyhovenia žiadosti žalobcu a nevrátenia daňového preplatku sú v napadnutom rozhodnutí žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane v podstatnej časti (s ohľadom na žalobné boby, pozn.) vymedzené takto:

- platba, ktorá bola poukázaná na daň z pridanej hodnoty dňa 19.11.2020 sa použila na úhradu nedoplatkov žalobcu. O použití preplatku bol žalobca informovaný oznámením zo dňa 20.11.2020, v

ktorom boli uvedené aj dátumy splatnosti jednotlivých nedoplatkov. Všetky nedoplatky, na ktoré bola uvedená platba použitá, vznikli a boli splatné po vstupe žalobcu do konkurzu, čiže správca dane neporušil zákona číslo o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

- podľa proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že konkurz na majetok žalobcu bol vyhlásený v Obchodnom vestníku č. 135/2019 vydanom dňa 16.07.2019, a teda týmto dňom sa začal konkurz. Daňové preplatky, ktoré vznikli úhradou žalobcu dňa 19.11.2020 (po vyhlásení konkurzu), správca dane použil na daňové nedoplatky, ktoré boli splatné dňa 02.08.2019, 21.02.2020, resp. 30.06.2020, t.j. vzniknuté po vyhlásení konkurzu. Správca dane nemohol prihlásiť do konkurzu daňové nedoplatky, keďže tieto neboli v čase prihlasovania pohľadávok do konkurzu splatné. Podľa Daňového poriadku, daňový nedoplatok vznikol po vyhlásení konkurzu a považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu,

- správca dane pri nevrátení daňového preplatku postupoval správne, v súlade s právnymi predpismi, pričom rešpektoval jednu zo základných zásad správy daní - zásadu zákonnosti podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku.

II.

Súdne konanie

5. Správnou žalobou elektronicky doručenou dňa 18.05.2021 Krajskému súdu v Prešove sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia a priznania nároku na náhradu trov konania.

6. Konanie o správnej žalobe bolo Krajským súdom v Prešove vedené pôvodne pod sp. zn. 3S/24/2021. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s / o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“), ktorým bolo konanie v ďalšom vedené pod sp. zn. PO-3S/24/2021.

7. V žalobe sú vymedzené nasledovné žalobné body (námietky) žalobcu:

- žalovaný v napadnutom rozhodnutí vychádza z nesprávneho záveru o tom, že daňové nedoplatky žalobcu na úrokoch z omeškania vznikli až po vyhlásení konkurzu, zohľadňujúc ich splatnosť, ktorá nastala po ich vyrubení správcom dane až po vyhlásení konkurzu, ale za omeškanie, ktoré nastalo v rôznych mesiacoch v období od februára 2014 do septembra 2018,

- pohľadávka žalobcu - preplatok na dani vznikla 19.11.2020 na základe úhrad realizovaných predsedom predstavenstva žalobcu a to na dani z pridanej hodnoty, pričom všetky pohľadávky Daňového úradu Prešov, na úhradu, ktorých sa daňový preplatok mal použiť, vznikli v rokoch 2014 - 2018, teda v období pred vyhlásením konkurzu,

- s poukázaním na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.1Vs/3/2020 zo dňa 27.01.2021 ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/11/2016 z 21.08.2018 je zrejmé, že záver prvostupňového orgánu a žalovaného o tom, že pohľadávka voči úpadcovi na úroku z omeškania pred vyhlásením konkurzu neexistovala a nemohla byť v konkurze uplatnená je v celom rozsahu nesprávny. Správca dane bol povinný si svoj nárok na započítané daňové nedoplatky titulom úrokov z omeškania riadne vyčísliť ku dňu vyhlásenia konkurzu a riadne uplatniť prihláškou v konkurznom konaní žalobcu. Vyrubenie týchto nedoplatkov po začatí konkurzného konania je v priamom rozpore s názorom Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a predstavuje obchádzanie právneho režimu , ktorého aplikácia má ako lex specialis prednosť pred všeobecnou úpravou Daňového poriadku.

8. Žalovaný vo vyjadrení zo 06.08.2021 nad rámec dôvodov, na ktorých založil napadnuté rozhodnutie poukázal na to, že správca dane zistil, že žalobca ku dňu 19.07.2019 vykazoval daňové nedoplatky v sume 150 944,29 eur, pričom správcovi žalobcu zaslal prihlášku pohľadávok č. 101926942/2019 zo dňa 12.08.2019, ktorej prílohou bola súhrnná prihláška pohľadávok v celkovej výške 150 944,29 eur. Správca úpadcu potvrdil zapísanie týchto pohľadávok do zoznamu pohľadávok dňa 21. augusta

2019. Správca dane taktiež zistil, že u daňového subjektu evidoval k 20.03.2020 daňové nedoplatky v celkovej výške 13 380,49 eur, o čom zaslal správcovi žalobcu list zo dňa 20. marca 2020. Správca dane následne zaslal správcovi žalobcu prihlášku pohľadávok č. 100722992/2020 zo dňa 26. marca 2020, ktorej prílohou bola súhrnná prihláška pohľadávok v celkovej výške 13 680,49 eur. Správca žalobcu potvrdil doručenie prihlášky, úplnosť a správnosť prihlášky zaslaním doručenky. Z uvedeného preto podľa názoru žalovaného vyplýva, že správca dane pohľadávky v konkurze prihlásil predpísaným spôsobom a po ich prihlásení mohol ako veriteľ započítať tieto pohľadávky proti záväzkom, ktoré mal voči žalobcovi ako úpadcovi. Žalovaný zotrval na závere prijatom v žalobou napadnutom rozhodnutí, že správca dane mohol použiť pohľadávku podliehajúcu konkurzu na úhradu záväzkov žalobcu ako úpadcu v súlade s zákona číslo . Taktiež poukázal na to, že rešpektuje právne názory Najvyššieho súdu Slovenskej republiky avšak v citovaných rozhodnutiach nešlo o prípad totožný s preskúmavaním prípadom. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

9. Žalobca v replike zo 07.09.2021 zotrval na svojej žalobnej argumentácii.

10. Žalovaný vo vyjadrení z 22.09.2021 zotrval na svojej argumentácii.

11. Na pojednávaní konanom 26.08.2025 účastníci konania zotrvali na svojich návrhoch a vyjadreniach.

III.

Relevantná právna úprava

12. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej ako „”), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

13. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

14. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Podľa 79 ods. 1 Daňového poriadku pri použití daňového preplatku sa primerane postupuje podľa § 55 ods. 6 a 7; správca dane písomne upovedomí daňový subjekt o použití preplatku podľa § 55 ods. 6 a 7, ak suma použitého preplatku je vyššia ako 5 eur.

16. Podľa § 79 ods. 2 Daňového poriadku ak nemožno daňový preplatok použiť podľa odseku 1 alebo uplatniť postup podľa odseku 9 alebo odseku 10, správca dane na žiadosť daňového subjektu preúčtuje daňový preplatok na nesplatný preddavok na daň, inak daňový preplatok vráti v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie, ak je väčší ako 5 eur; daňový preplatok na dani z príjmov a na dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa osobitných predpisov, najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku daňového preplatku. Ak správca dane žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca dane rozhodnutie nevydáva.

17. Podľa § 55 ods. 6 Daňového poriadku správca dane platbu daňového subjektu neoznačenú podľa odseku 4 použije v tomto poradí: a) na úhradu daňovej pohľadávky na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, b) na úhradu daňového nedoplatku na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, c) na úhradu splatného preddavku na daň, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, d) na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, daňovej pohľadávky na inej dani, daňového nedoplatku na inej dani, splatného preddavku na daň na inej dani, nedoplatku na cle, pohľadávky na iných platbách a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby.

18. Podľa § 55 ods. 7 Daňového poriadku ak v čase prijatia platby dane existuje viacero daňových pohľadávok, daňových nedoplatkov, splatných preddavkov na daň, exekučných nákladov, hotových výdavkov, pohľadávok na iných platbách a nedoplatkov na iných platbách s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použije na ich úhradu podľa odseku 6 v poradí podľa ich výšky vzostupne. Ak nemožno použiť platbu podľa odseku 6, možno túto platbu použiť na kompenzáciu daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách u iného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad.

19. Podľa § 87 ods. 1 Daňového poriadku ak má daňový dlžník daňový nedoplatok a zároveň má pohľadávku voči štátnej rozpočtovej organizácii, možno tieto navzájom započítať. Započítaním daňového nedoplatku s pohľadávkou daňového dlžníka tieto zaniknú vo výške, v ktorej sa kryjú, a to dňom doručenia potvrdenia finančného riaditeľstva o započítaní daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi.

20. Podľa § 158 ods. 3 Daňového poriadku ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu, v deň začatia reštrukturalizačného konania alebo v kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“) alebo po vyhlásení konkurzu, po začatí reštrukturalizačného konania alebo po rozhodujúcom dni, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu, po začatí reštrukturalizačného konania alebo po rozhodujúcom dni.

21. Podľa § 158 ods. 4 Daňového poriadku záväzok, ktorý vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, sa považuje za záväzok vzniknutý po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania.

22. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, pohľadávku, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nie je možné počas konkurzu uspokojiť z majetku podliehajúceho konkurzu inak ako rozvrhom výťažku zo speňaženia tohto majetku.

23. Podľa proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu; to isté platí aj pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

IV.

Posúdenie veci správnym súdom

24. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe ( a nasl. /ďalej len „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov ( a ) a vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 26.08.2025, kde dospel k záveru, že žaloba je dôvodná z nasledovných dôvodov.

25. Predmetom prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorým tento žiadosti žalobcu o vrátenie daňového preplatku zo dňa 07.12.2020 nevyhovel a daňový preplatok žalobcovi v sume 8 386,98 eur nevrátil.

26. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný svoje rozhodnutie založil na právnom názore, že správca dane nemohol prihlásiť do konkurzu daňové nedoplatky, keďže tieto neboli v čase prihlasovania pohľadávok do konkurzu splatné s ohľadom na skutočnosť, že tieto boli splatné až dňa 2. augusta 2018, 21. februára 2020, resp. 30. júna 2020, a teda vznikli po vyhlásení konkurzu.

27. Z obsahu administratívneho spisu a to konkrétne z Oznámenia o použití preplatku z 20.11.2020 (na č.l. 1 administratívneho spisu, pozn.) mal správny súd za preukázané, že daňové nedoplatky predstavovali úroky z omeškania za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, za nezaplatenie dane z motorových vozidiel resp. taktiež za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty a to všetko za zdaňovacie obdobia rokov 2014 až 2018.

28. Sporným tak v konaní ostal výklad pojmov vznik a splatnosť úrokov z omeškania ako pohľadávok správcu dane a tomu zodpovedajúca aplikácia/neaplikácia

29. Otázkou vzniku a splatnosti úrokov z omeškania sa vo svojej rozhodovacej činnosti už zaoberal aj Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) a to konkrétne v rozsudku sp. zn. 1Vs/3/2020 z 27.01.2021, kde k tejto otázke uviedol: „Majúc na zreteli uvedené východiská veľký senát konštatuje, že právoplatným rozhodnutím o vyrubení sa daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania stáva splatnou a uplynutím lehoty na plnenie nadobúda status daňového nedoplatku. Splatnosť takejto pohľadávky však nie je podmienkou jej vzniku. Vznik pohľadávky na úrokoch z omeškania sa viaže na objektívne právne skutočnosti, ktorými sú existencia splatnej dane, nesplnenie daňovej povinnosti v lehote splatnosti a trvanie omeškania so zaplatením dane (plynutie času), pričom od dĺžky trvania omeškania závisí výška tejto pohľadávky. Sadzbu úrokov z omeškania stanovuje právny predpis (§ 156 ods. 2 daňového poriadku). 42. Možno preto uzavrieť, že daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania vzniká na základe zákona a pri poznaní výšky splatnej dane, dňa jej splatnosti a doby trvania omeškania je táto pohľadávka kvantifikovateľná ku ktorémukoľvek dňu omeškania bez toho, aby bola rozhodnutím správcu dane vyrubená. Právny dôvod i výška takejto pohľadávky pre účely jej prihlásenia v reštrukturalizačnom konaní sú správcovi dane ako veriteľovi známe, a preto skutočnosť, že úroky z omeškania neboli vyrubené rozhodnutím, nebráni správcovi dane ich vyčísleniu až do dňa začatia reštrukturalizačného konania a prihláseniu tejto pohľadávky v uvedenom konaní. 43. Rozhodnutie o vyrubení úrokov z omeškania predstavuje autoritatívne potvrdenie výšky pohľadávky a určenie dňa jej splatnosti, pričom má deklaratórnu povahu a slúži predovšetkým na ďalší postup správcu dane pre prípad jej vymáhania. Bez rozhodnutia o vyrubení úrokov z omeškania dlžník nemá sankcionovateľnú právnu povinnosť úrok zaplatiť, z hľadiska práva však niet prekážky, ktorá by bránila správcovi dane uplatneniu takejto pohľadávky prihláškou v reštrukturalizačnom konaní odo dňa jej splatnosti až do začatia reštrukturalizačného konania. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že právna úprava úrokov z omeškania je z hľadiska systematiky daňového poriadku zaradená do piatej časti tohto zákona (§ 154 a nasl. - zodpovednosť za porušenie povinností) pod sankcie.“

30. Hoci najvyšší súd v tomto rozsudku posudzoval problematiku úrokov z omeškania v súvislosti s reštrukturalizáciou, tieto jeho závery sú plne aplikovateľné aj na konkurzné konanie. Z uvedeného právneho názoru, s ohľadom na skutkový stav zistený v tomto administratívnom konaní jednoznačne vyplýva, že žalovaný ako aj správca dane založili svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci. Právny dôvod i výška pohľadávok správcu dane pre účely jej prihlásenia v konkurznom konaní boli správcovi dane ako veriteľovi známe, a preto skutočnosť, že úroky z omeškania neboli vyrubené rozhodnutím, nebránila správcovi dane ich vyčísleniu až do dňa začatia konkurzného konania a prihláseniu tejto pohľadávky v uvedenom konaní. Vzhľadom na uvedené podľa nebolo možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči žalobcovi pred vyhlásením konkurzu proti pohľadávke, ktorá vznikla voči žalobcovi ako úpadcovi po vyhlásení konkurzu tak, ako nesprávne rozhodli správne orgány v preskúmavanej veci.

31. Žalovaný až vo vyjadrení k žalobe poukázal na skutočnosť, že do konkurzného konania si prihlásil pohľadávky voči žalobcovi v celkovej sume 150 944,29 eur a 13 680 eur. Na tomto mieste správny súd poznamenáva, že jeho úlohou je v rozsahu žalobných námietok iba posúdiť zákonnosť žalobu napadnutých rozhodnutí z hľadiska zákonnej udržateľnosti v nich orgánmi verejnej moci prezentovaných názorov, t.j. skúmať, ako a či sa orgán verejnej moci v rozsahu svojej kompetencie vysporiadal s už pred ním žalobcom prednesenými námietkami v napadnutom rozhodnutí. Taktiež správny súd uvádza, že žalovaný navyše nemôže tvrdeniami obsiahnutými vo vyjadrení k správnej žalobe dopĺňať odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené sa týmto tvrdením žalovaného správny súd nezaoberal.

32. Sumarizujúc správny súd konštatuje, že podstatnou v prejednávanej veci je skutočnosť, že rozhodnutia daňových orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), preto správny súd preskúmavané rozhodnutia ako nezákonné zrušil a vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie ( v spojení s ods. 4 ).

33. V ďalšom konaní správca dane zohľadní prezentovaný názor a bude postupovať primeraným procesným postupom. Správne orgány sú pritom v ďalšom konaní viazané právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd ( ).

34. Podľa správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

35. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd mu voči žalovanému priznal v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania.

36. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

37. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v / až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, 2 ).