Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Co/111/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členiek: Mgr. Lucia Mizerová a JUDr. Erika Tischlerová, v sporovej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. XXX/XX, zast.: JUDr. Ľudovít Surma, advokát, Pavlice 138, proti žalovanému: Obec Jaslovské Bohunice, IČO: 00 312 614, Nám. sv. Michala 36/10A, Jaslovské Bohunice, zast.: Michal Mrva - advokátska kancelária, s.r.o., Trenčianska 38, Bratislava, o 5 000 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 12.05.2024, č. k. 17C/25/2023-165 v spojení s opravným uznesením z 22.05.2024, č. k. 17C/25/2023-173, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok sa v znení opravného uznesenia potvrdzuje.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5 000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5 000 € odo dňa 14.06.2023 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I) a vyslovil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II). Opravným uznesením opravil výrok II rozsudku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav takto:

3. Žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 5 000 €, ktorý predstavuje pohľadávku vyplývajúcu z uzatvorenej kúpnej zmluvy z 25.01.2021 medzi žalovaným ako predávajúcim a právnym predchodcom žalobcu ako kupujúcim (p. E.), ktorou bol realizovaný prevod pozemku parc. č. 249/620 v kat. úz. F.. S časťou kúpnej ceny zaplatil kupujúci predávajúcemu (žalovanému) finančnú zábezpeku vo výške 5 000 € podľa čl. III bod 3 zmluvy. Uvedená zábezpeka mala v zmysle kúpnej zmluvy slúžiť na zabezpečenie splnenia účelu kúpy pozemku. Účel kúpy bol v zmluve definovaný v čl. II bod 2 ako: výlučne výstavba rodinného domu na základe a v súlade s vydaným právoplatným stavebným povolením č. OcÚ/1064/2020/5544 zo 07.10.2020. Zároveň bola dojednaná povinnosť žalovaného vrátiť zaplatenú zábezpeku za splnenia v zmluve uvedených podmienok definovaných v čl. III bod 4 zmluvy do 30 dní od preukázaného splnenia podmienok kupujúcim, ak kupujúci na nadobudnutom pozemku riadne uskutoční výstavbu rodinného domu podľa stavebného povolenia a zároveň zabezpečí vydanie právoplatného kolaudačného rozhodnutia v lehote do 36 mesiacov od nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku. Pôvodný kupujúci p. E. zaplatil predávajúcemu (žalovanému) finančnú zábezpeku vo výške 5 000 €. Následnou kúpnou zmluvou z 12.02.2021 žalobca nadobudol od pôvodného kupujúceho uvedený pozemok, v čl. VI ods. 12 kúpnej zmluvy z 12.02.2021 predávajúci postúpil na žalobcu ako kupujúceho

právo na vrátenie zábezpeky po splnení podmienok uvedených v pôvodnej kúpnej zmluve z 25.01.2021. Ďalšou kúpnou zmluvou z 08.11.2021 žalobca previedol pozemok spolu s rozostavanou stavbou rodinného domu na tretie osoby, čl. VI ods. 9 zmluvy z 08.11.2021 obsahoval ustanovenie, podľa ktorého právo na vrátenie zábezpeky po splnení podmienok - kolaudácia rodinného domu patrí predávajúcemu t. j. žalobcovi v tomto konaní. Žalobca požadoval vrátenie zaplatenej zábezpeky vo výške 5 000 €, žalovaný nárok odmietal s odôvodnením, že uvedený nárok na vrátenie zábezpeky na neho neprešiel, keďže pohľadávka je osobného charakteru a nebolo možné ju postúpiť, navyše žalobca ani nesplnil v zmluve stanovené podmienky na jej vrátenie, a to riadne uskutočnenie výstavby rodinného domu v súlade a podľa stavebného povolenia a zároveň zabezpečenie vydanie právoplatného kolaudačného rozhodnutia v lehote do 36 mesiacov od nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku. Sporným v konaní sa stala otázka účinnosti postúpenia pohľadávky na vrátenie zábezpeky, ako aj splnenia podmienok vrátenia zábezpeky v zmysle uzatvorených zmlúv.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 488, § 489, § 524 ods. 1 a 2, § 525 ods. 1 a 2, § 534, § 35 ods. 1 až 3, § 36 ods. 1 a 2, § 37 ods. 1 a 2, , 3 a 4, (ďalej len „“), nariadenia vlády SR č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , takto:

5. Dohoda o postúpení v zmluve z 21.02.2021 medzi žalobcom (ako kupujúcim a postupníkom) a p. E. (ako predávajúcim a postupcom) je platným postúpením, uvedený úkon si nevyžadoval účasť žalovaného ako dlžníka. Predmetom postúpenia bola len určitá pohľadávka, t. j. pohľadávka na vrátenie peňažného plnenia predstavujúceho uhradenú zábezpeku, nedochádzalo k postúpeniu celého záväzkového vzťahu z pôvodnej zmluvy, nejde teda o takú zmenu zmluvy, ktorá by si vyžadovala dohodu aj dlžníka - žalovaného. Postúpenie pohľadávky podľa a nasl. zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom, pričom obsah pôvodného záväzku sa nemení a postavenie dlžníka sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi. Nemení sa nič na jeho povinnosti dlh splatiť. Povinnosť dlžníka sa potom, ak mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v , mení len v tom, že miesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi. Pohľadávku postúpiť nemožno, ak by postúpenie odporovalo dohode veriteľa s dlžníkom. Dlžník má v zmysle možnosť, aby dohodou s veriteľom vopred vylúčil prípadné postúpenie pohľadávky inému, resp. obmedzil postúpenie pohľadávky iba na určité osoby a voči iným postúpenie pohľadávky takouto dohodou vylúčil. V súdenom prípade žiadny takýto zákaz postúpenia, a to ani vo vzťahu k určitým osobám, alebo v určitom čase nebol preukázaný. Pohľadávka nepatrí ani medzi zákonné výnimky uvedené v , kedy prevod pohľadávky je vylúčený. Rovnako nejde o pohľadávku, ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil, pretože stále ide o pohľadávku na zaplatenie peňažnej sumy. Zmena alebo doplnenie pôvodnej zmluvy formou písomného dodatku nie je podmienkou postúpenia, pretože postúpenie je zmenou strany zmluvného vzťahu, ktorá zmena súhlas dlžníka nevyžaduje ( ). Nebolo možné preto ani započítanie pohľadávok, ktoré žalovaný vyúčtoval oznámením z 29.02.2024, pretože ak uvedená pohľadávka p. E. prešla na žalobcu, nemohol si žalovaný voči p. E. započítať svoju pohľadávku na úhradu zmluvnej pokuty s pohľadávkou na vrátenie zábezpeky (keďže táto bola postúpená). Na základe uvedeného súd konštatoval, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na vrátenie zábezpeky z pôvodného kupujúceho p. E. na žalobcu v zmysle čl. VI ods. 12 zmluvy z 12.02.2021, a teda nárok na vrátenie zaplatenej zábezpeky účinne prešiel. Podmienky stanovené v zmysle čl. III ods. 4 kúpnej zmluvy z 25.01.2021 na vrátenie uhradenej zábezpeky boli dve, a to: a) riadne uskutočnenie výstavby rodinného domu podľa stavebného povolenia a b) zabezpečenie vydania právoplatného kolaudačného rozhodnutia v lehote do 36 mesiacov od nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku, Skutočnosť, že rodinný dom bol postavený, je zrejmá, a teda uskutočnenie výstavby rodinného domu ako prvá podmienka priznania uplatneného nároku splnená nepochybne bola. Druhá podmienka je pomerne neurčito a nezrozumiteľne koncipovaná. Ak sa žalobca minimálne podieľal na výstavbe rodinného domu, už len touto činnosťou logicky participoval aj na vydaní kolaudačného rozhodnutia, a teda žalobca splnil aj druhú podmienku na vrátenie zábezpeky. Žalobca ďalšou kúpnou zmluvou z 08.11.2021 previedol pozemok spolu s rozostavanou stavbou rodinného domu na tretie osoby, pričom v čl. VI ods. 9 zmluvy z 08.11.2021 si strany zmluvy upravili, že právo na vrátenie zábezpeky po splnení podmienok patrí predávajúcemu, t. j. žalobcovi v tomto konaní. Z uvedeného vyplýva, že nárok osobám uvedeným v kolaudačnom rozhodnutí nepatrí. Súd ustálil, že žalobca nárok uplatnený žalobou preukázal, vo veci je aktívne legitimovaným, keďže na neho predmetná pohľadávka na vrátenie zábezpeky bola účinne postúpená na základe zmluvy z 12.02.2021 a zároveň splnil podmienky na jej vrátenie v zmysle čl. III ods. 4 zmluvy z 25.01.2021. Žalovaný ako dlžník

svoj zmluvný záväzok vrátiť uhradenú zábezpeku vo výške 5 000 € nesplnil riadne a včas, dostal sa do omeškania s plnením, žalobcovi tak vznikol nárok na vrátenie uvedenej sumy, ako aj na úroky z omeškania. Súd žalobcovi priznal úroky z omeškania až od dátumu požadovaného v žalobe, t. j. od 14.06.2023, ktorým dňom bola žaloba doručená žalovanému. Základná úroková sadzba ECB k uvedenému dňu bola 3,75 %, žalobcovi tak patria úroky z omeškania vo výške 8,75 % (5+3,75%), nárok žalobcu uplatnený žalobou je tak v plnom rozsahu dôvodný. Žalovaný uplatnený nárok síce spochybnil, avšak žiadne relevantné dôkazy nepredložil, skutočnosti tvrdené žalobcom účinne nevyvrátil a súd jeho obranu vyhodnotil ako neúčinnú. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, ktorá bola podložená aj predloženými listinnými dôkazmi. Z tohto dôvodu je žaloba žalobcu dôvodná a súd jej v plnom rozsahu vyhovel. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle (ďalej len „“) tak, že vo veci plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Včasným odvolaním žalovaný navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Napadnutý rozsudok vychádza z nesprávnych skutkových zistení, ktoré súd viedli k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Z označenia zmluvných strán v texte kúpnej zmluvy z 25.01.2021 je zrejmé, že ide o osobný záväzok kupujúceho a že v nej uvedené dojednanie má osobný charakter. V čl. III ods. 4 a 5 sa výslovne uvádza, že zábezpeka bude vrátená kupujúcemu, ak splní svoju zmluvnú povinnosť a ak ju nesplní, zábezpeka prepadne v prospech žalovaného. V zmluve bolo tiež výslovne dohodnuté, že akékoľvek zmeny alebo doplnenia zmluvy sú možné iba formou písomného dodatku, ktorý však uzatvorený nebol. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil. Ak je v texte kúpnej zmluvy uvedené slovo „kupujúci“, nemyslí sa tým žalobca, ale p. E. ako spolukontrahent žalovaného. Žalovaný upriamil pozornosť aj na „zásady pre prevody vlastníckeho práva k obecným pozemkom určeným na výstavbu rodinných domov…“, z ktorých vyplýva, že obec mala záujem zvýhodniť svojich obyvateľov oproti tretím osobám, čo p. E. predajom pozemku žalobcovi obišiel. Konanie žalobcu tak bolo zjavne špekulatívne a obchádzalo vôľu žalovaného a dohodu medzi žalovaným a p. E.. Z uvedeného je zrejmé, aká bola vôľa zmluvných strán pri uzatváraní kúpnej zmluvy a že išlo o osobný záväzok, ktorý nebolo možné previesť (resp. postúpiť) na tretie osoby bez súhlasu žalovaného. V čase, keď došlo medzi žalobcom a p. E. k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorá obsahovala aj ustanovenie o postúpení pohľadávky, p. E. pohľadávkou nedisponoval, išlo len o budúcu pohľadávku, a preto ju nemohol ani platne postúpiť. Predmetnú pohľadávku nemohol postúpiť platne na žalobcu ani ako budúcu pohľadávku, pretože vznik pohľadávky bol viazaný na splnenie rozväzovacej podmienky, ktorú mohol splniť výlučne p. E. ako kupujúci. Okrem toho stavbu rodinného domu nezabezpečil ani p. E., ani žalobca, ale tretie osoby, ktoré rovnako nemali právo postúpiť pohľadávku, pretože neboli splnené podmienky jej vzniku. Nárok na vrátenie zábezpeky má výlučne kupujúci po splnení podmienok uvedených v zmluve. Žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v spore, keďže nedisponuje žiadnou pohľadávkou voči žalovanému. Úvahy súdu o nemožnosti započítania pohľadávky žalovaného voči p. E. sú neudržateľné, pretože ak p. E. nemal pohľadávku, nemohol ju postúpiť. Napadnutý rozsudok je čiastočne nezrozumiteľný aj pri posudzovaní možnej neplatnosti druhej zmluvnej podmienky, ktorá spočívala v zabezpečení vydania kolaudačného rozhodnutia. Toto ustanovenie je určité, presné a zrozumiteľné a je jasné, čo ním zmluvné strany sledovali. Žalovaný odkazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR z 01.04.2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014, podľa ktorého má súd uprednostňovať výklad v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.

7. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Z označenia zmluvných strán v kúpnej zmluve v spojení s tým, že zmeny zmluvy je možné realizovať len písomným dodatkom, nevyplýva, že by akýkoľvek záväzok z kúpnej zmluvy bol osobný alebo bol vyžadovaný súhlas ktorejkoľvek zmluvnej strany na postúpenie pohľadávky vzniknutej z tejto kúpnej zmluvy. Podľa nemožno postúpiť len takú pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Peňažná pohľadávka na vrátenie zábezpeky nezaniká smrťou veriteľa. Obsahom predmetnej pohľadávky je niečo dať s tým, že v danom prípade zmena osoby, ktorej sa dáva (veriteľa), nič nemení na obsahu pohľadávky (zaplatiť peniaze). Pre dosiahnutie nepostupiteľnosti pohľadávok zo zmluvy (zabráneniu v zmene veriteľa) je potrebná dohoda zmluvných strán ( ). Nie je pravdou, že by sa v čl. III ods. 4 a 5 kúpnej zmluvy nachádzalo dojednanie, z ktorého by vyplývalo, že ak žalobca nesplní povinnosť, zábezpeka prepadne v prospech žalovaného. Podľa zmluvy zábezpeka bude zo strany

predávajúceho vyúčtovaná voči kupujúcemu ako zmluvná pokuta. Ani zo skutočnosti, že obec chcela uprednostniť svojich obyvateľov nevyplýva ani osobný záväzok žalovaného (resp. kohokoľvek), ani že pohľadávky z kúpnej zmluvy sú nepostupiteľné. Navyše, p. E. nebol zvýhodnený, keďže žalovanému nebolo doručených viac žiadostí o kúpu ako bolo pozemkov a pozemky predával aj iným osobám, ktoré neboli obyvateľmi obce, keďže o ne nebol záujem. Ani kúpna zmluva, ani zásady obce neobsahujú zákaz ďalšieho predaja pozemku. Konanie žalovaného potom, ako ho požiadal žalobca o vrátenie zábezpeky, napĺňa znaky zneužitia práva a obchádza vôľu zmluvných strán. Podľa právnej teórie možno postúpiť aj budúcu pohľadávku. V danom prípade však ani nejde o budúcu pohľadávku. Podľa kúpnej zmluvy sa okamžite plnilo (bola účinná) a žiadna odkladacia podmienka dojednaná nebola. Žalovaný sám tvrdí, že bola dohodnutá rozväzovacia podmienka, čo znamená, že od účinnosti kúpnej zmluvy existovala a až splnením odkladacej podmienky, by tento dlh mal zaniknúť. Uvedené však vylučuje to, že by pohľadávka v čase jej postúpenia neexistovala. Existenciu pohľadávky potvrdzuje aj konanie žalovaného, ktorý predložil oznámenie o započítaní pohľadávok z 29.02.2024, z ktorého vyplýva, že uznáva existenciu splatnej pohľadávky žalobcu na vrátenie zábezpeky 5.000,- €. Žalobca s odkazom na uviedol, že žalovaný môže realizovať kompenzačný úkon už iba voči postupníkovi (žalobcovi), avšak za splnenia zákonných podmienok môže proti postupovanej pohľadávke započítať svoju pohľadávku voči postupcovi, čím s účinkami pre postupníka dochádza v rozsahu započítania k zániku dlžníkovho dlhu. Žalovaný však po notifikácii postúpenia pohľadávky žalobcom (23.11.2022) započítal svoju údajnú pohľadávku proti p. E., nie proti žalobcovi a žalobcu bez zbytočného odkladu o nej neinformoval. Navyše, žiadna reálna pohľadávka voči p. E. na zaplatenie zmluvnej pokuty nevznikla, keďže žiadna povinnosť kupujúceho nebola porušená. V kúpnej zmluve sa nenachádza formulácia, že nárok na vrátenie zábezpeky má výlučne kupujúci, ani ustanovenie, ktoré by kupujúcemu zakazovalo postúpiť svoju pohľadávku, alebo ktoré by ukladalo, že stavbu domu na pozemku môže realizovať výlučne kupujúci, resp. že adresátom kolaudačného rozhodnutia nesmie byť iná osoba. Žalovaný fabuluje z kúpnej zmluvy závery, ktoré z obsahu zmluvy nevyplývajú a ktoré nemožno vyvodiť ani štandardnými výkladovými prostriedkami. Tieto závery sú navyše v priamom rozpore s a so samotným účelom kúpnej zmluvy. Obrana žalovaného je v skutočnosti vedená iba obavou, že ak sa vráti zábezpeka jednému, bude ju potrebné vrátiť všetkým, keďže žalobca nie je jediným subjektom, ktorému žalovaný odmietol zábezpeku vrátiť.

8. Odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj z hľadiska vád týkajúciocesných podmienok ( ) bez nariadenia pojednávania, pretože neboli splnené podmienky , a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj z hľadiska vád týkajúciocesných podmienok ( ) bez nariadenia pojednávania, pretože neboli splnené podmienky , a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

10. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje ( ) a dopĺňa k nemu nasledujúce úvahy.

11. Žalovaný napadnutému rozsudku vyčíta, že vychádza z nesprávnych skutkových zistení, ktoré viedli súd k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. V podstate nesúhlasí so skutkovým zistením, že žalovaný sa s pôvodným kupujúcim (G. E.) nedohodol na tom, že by pohľadávka na vrátenie zábezpeky bola nepostupiteľná alebo že by vrátenie zábezpeky záviselo od podmienok, ktoré mohol splniť osobne len pôvodný kupujúci.

12. Žalovaný svoj názor uvedený v odvolaní, že predmetom kúpnej zmluvy z 25.01.2021 bola dohoda spočívajúca v tom, že pohľadávka je nepostupiteľná a že pôvodný kupujúci osobne zabezpečí výstavbu rodinného domu a vydanie kolaudačného rozhodnutia v určenej lehote, opiera o obsah tejto kúpnej zmluvy a zásady žalovaného z 18.09.2017. Súd prvej inštancie ale v podstate konštatoval, že z týchto listinných dôkazov takéto skutkové závery nevyplývajú (najmä body 38 a 42 napadnutého rozsudku). Záver súdu o tom, či je určitá skutočnosť preukázaná, alebo nie je výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov. Vyhodnotenie výsledkov dokazovania je úlohou súdu, nie strany ( ). Zásada voľného hodnotenia dôkazov ( Základných princípov ) vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov ( ) a znamená, že záver, ktorý sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti

a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu však neznamená ľubovôľu, lebo hodnotiaca úvaha musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a vykazovať funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania. O vadách v procese dokazovania možno hovoriť aj vtedy, ak súd vychádzal pri rozhodnutí zo skutočnosti, pre ktorú nie je z vykonaných dôkazov podklad, alebo ak považoval určitú skutočnosť za základ svojho rozhodnutia úplne inak, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, prípadne ak nezistil určitú podstatnú skutočnosť, ktorá bez ďalšieho z vykonaného dokazovania vyplýva. Žalovaný však voči hodnoteniu dokazovania súdom prvej inštancie nevzniesol takéto výhrady a v podstate len zopakoval svoju argumentáciu, s ktorou sa už súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal.

13. Odvolací súd len dodáva, že osobný charakter záväzku nemožno rozumne vyvodiť z označenia strán v písomnej zmluve, pretože potom by všetky písomné zmluvy používajúce na označenie strán príslušné zákonné pojmy (predávajúci/kupujúci, prenajímateľ/ nájomca, darca/obdarovaný, príkazník/ príkazca atď.) bolo nevyhnutné vykladať ako zakladajúce práva a povinnosti viazané len na osoby označené v týchto zmluvách. Záverečné ustanovenia pripúšťajúce zmeny alebo doplnenia len písomnou formou nebránia zmene v osobe veriteľa alebo dlžníka, pretože sa týkajú obsahovej stránky zmluvy, ako to aj správne vysvetlil súd prvej inštancie (pozri aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MObdo/1/2006, sp. zn. 1MObdoV/15/2009). Odkaz na zásady žalovaného z 18.09.2017 nepodporuje žalovaným presadzovaný výklad kúpnej zmluvy, pretože tieto zásady neupravujú charakter záväzkov, ktoré by mali záujemcovia na seba prevziať pri kúpe obecného pozemku. Vôľu zmluvných strán dohodnúť neprevoditeľnosť práva na vrátenie zábezpeky a osobný charakter záväzku nemožno vyvodiť ani z opisu nesporných skutočností, ktoré nesúviseli s uzavretím zmluvy. Z rovnakého dôvodu neobstojí ani – inak príliš všeobecná – argumentácia žalovaného, že by konanie žalobcu nemalo požívať právnu ochranu. Navyše, nárok na vrátenie zábezpeky neuplatňuje pôvodný kupujúci, ale žalobca, ktorý nebol stranou kúpnej zmluvy (ktorej obsah podľa žalovaného zakladal neprevoditeľný a osobný záväzok pôvodného kupujúceho) a nebolo ani zistené, žeby žalobca mal vedomosť o obsahu kúpnej zmluvy medzi žalovaným a pôvodným kupujúcim, ale ani o zásadách žalovaného z 18.09.2017 (hoci ich obsah nepodporuje názor žalovaného, ako už bolo vysvetlené vyššie).

14. Neobstojí ani argument žalovaného, že spornú pohľadávku nebolo možné postúpiť, pretože v danom čase išlo o budúcu pohľadávku, ktorej vznik bol viazaný na splnenie podmienky. V prvom rade žalovaný nespresnil, prečo by táto podmienka mala mať povahu rozväzovaciu. Ďalej na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (), to všetko však za predpokladu, že alebo iný predpis postúpenie určitých pohľadávok nezakazuje (pozri v tomto zmysle aj rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20Cdo/1852/2007 a sp. zn. 20Cdo/2529/2007, ktoré sú uplatniteľné pre podobnosť právnej úpravy – , alebo aj SEDLAČKO, M. In: ŠTEVČEK, M. et al.: II. – 880. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, s. 1803 a 1804). Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil, prečo ani z iných okolností nevyplýval zákaz postúpenia spornej pohľadávky, a keďže odvolací súd k nim nemá čo dodať, skutočnosť, že išlo o pohľadávku spojenú s určitými podmienkami, nemá na možnosť jej platného postúpenia žiadny vplyv.

15. Mylný je aj názor žalovaného, že by postúpeniu pohľadávky a splneniu podmienky na vrátenie zábezpeky bránila skutočnosť, že stavbu rodinného domu „zabezpečili“ tretie osoby, čo je zrejmé z kolaudačného rozhodnutia. Predovšetkým pojem „zabezpečiť“ dosiahnutie určitého výsledku ešte neznamená, že by všetky potrebné faktické úkony musela vykonať osoba, ktorá sa zaviazala daný výsledok zabezpečiť. Na podporu takéhoto nazerania možno odkázať na možnosť predávajúceho „zabezpečiť“ údržbu veci ( ), ktorá zjavne nevyžaduje osobný výkon tejto údržby predávajúcim, či povinnosť konateľa „zabezpečiť“ riadne vedenie účtovníctva ( ), ktorá takisto bezpochyby neznamená osobnú povinnosť konateľov viesť účtovníctvo spoločnosti. Samozrejme, nie je vylúčené, aby sa strany dohodli, že určitý výsledok musí dosiahnuť svojou vlastnou činnosťou práve zmluvná strana. V tejto veci takáto dohoda preukázaná nebola. Ďalšou možnosťou je, keď osobná povaha záväzku vyplynie z predmetu plnenia, ak tento úzko súvisí so schopnosťami zmluvnej strany osobnej povahy (napríklad povinnosť podať určitý umelecký výkon), ale v tak to v prejednávanej veci nebolo. Povinnosť uskutočniť stavbu v súlade so stavebným povolením a zabezpečiť kolaudačné rozhodnutie v určenej lehote nemá nič spoločné so schopnosťami osoby, ktorá

pozemok určený na stavbu kupuje, takže ich viazanosť na túto osobu (kupujúceho) nemožno vyvodiť ani z povahy plnenia.

16. Žalovaný v odvolaní nevysvetlil, na základe akých úvah dospel k názoru, že z čl. III ods. 4 a 5 kúpnej zmluvy z 25.01.2021 je zrejmé, že nárok na vrátenie zábezpeky po splnení podmienok uvedených v zmluve má „výlučne kupujúci“, teda fyzická osoba označená v tejto zmluve. Z týchto ustanovení nič také nevyplýva. Obsahujú len štandardné formulácie o tom, komu žalovaný vrátiť zábezpeku a komu vyúčtuje zmluvnú pokutu, a používajú zaužívané označenie dotknutej zmluvnej strany jej pomenovaním podľa postavenia vyplývajúceho z hmotného práva („kupujúci“). Ako už odvolací súd vysvetlil vyššie, len z tohto označenia nemožno vyvodiť, že by sa daná povinnosť alebo právo týkalo konkrétnej fyzickej (alebo právnickej) osoby. Paradoxne, znenie žalovaným spomenutých ustanovení zmluvy práveže podporuje záver, že účelom zábezpeky bolo zabezpečiť uskutočnenie stavby v súlade so stavebným povolením a jej dokončenie do užívaniaschopného stavu v určitej lehote, nie založiť osobný záväzok na strane vtedajšieho kupujúceho.

17. Čo sa týka žalovaným namietanej nezrozumiteľnosti napadnutého rozsudku v časti úvah prvoinštančného súdu o možnej neplatnosti údajne rozväzovacej podmienky, tieto nemajú vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia. Napokon totiž súd prvej inštancie správne skonštatoval, že aj podmienky na vrátenie zábezpeky boli splnené (bod 43 in fine a bod 45 napadnutého rozsudku).

18. Odvolanie žalovaného neposkytuje ani priestor na spochybnenie záveru súdu prvej inštancie o nemožnosti započítania pohľadávky žalovaného voči pôvodnému kupujúcemu. Práve naopak; jeho argumentácia v odvolaní neobstojí, takže niet dôvodu pochybovať o tom, že sporná pohľadávka prešla na žalobcu.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania podľa potvrdil ako vecne správny (výrok I).

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s vychádzajúc z toho, že nárok na náhradu trov konania, ktoré sa vydaním tohto rozsudku odvolacieho súdu končí, má podľa úspešná strana sporu, ktorou je žalobca. Odvolací súd mu preto priznal voči žalovanému nárok na náhradu všetkých trov odvolacieho konania (výrok II).

21. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok a . Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenie veci, ktorej sa týka, označenie a podpis dovolateľa) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže ide o prípady .