Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/36/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenske, v spore žalobcu Slovenská komora medicínsko- technických pracovníkov, so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava – mestská časť Rača, IČO: 42 140 251, zastúpeného advokátskou kanceláriou UHRINČAŤ – VAJDA s.r.o., so sídlom Rybné námestie 1, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 308 185, proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., o zaplatenie 65,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. novembra 2024, č. k. 17C/46/2024- 63, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 21. novembra 2024, č. k. 17C/46/2024- 63 súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 65,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 65,- eur od 16.08.2023 do zaplatenia a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 1,80 eur z titulu nesplnenia povinnosti žalovanej riadne a včas platiť poplatok za priebežnú aktualizáciu registra Slovenskej komory medicínsko-technických pracovníkov od momentu jej registrácie v tomto registri. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal. Vychádzal zo skutkového zistenia, že žalovaná bola v období od 19.06.2014 do 18.09.2014 zamestnankyňou Fakultnej nemocnice Trenčín, na pozícii pomocného pracovníka v zdravotníctve a zároveň na základe žiadosti bola žalovaná zaregistrovaná od 10.07.20214 žalobcom v registri Slovenskej komory medicínsko- technických pracovníkov pre zdravotnícke povolanie sanitár. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Uviedol, že v zmysle o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako “zákon“) žalobca registruje zdravotníckych pracovníkov, ktorí vykonávajú povolanie verejného zdravotníka, zdravotníckeho laboranta, asistenta výživy, dentálnej hygieničky, rádiologického technika, technika pre zdravotnícke pomôcky, optometristu, farmaceutického laboranta, maséra, očného optika, zdravotníckeho asistenta, zubného asistenta a sanitára. Ide o taxatívny a úplný výpočet kategórie zdravotníckych pracovníkov, ktorých žalobca na základe ich žiadosti zaregistruje v predmetnom registri. Iba títo zdravotnícki pracovníci majú povinnosť podľa zákona riadne a včas platiť poplatok za priebežnú aktualizáciu registra (). Podľa zákona zdravotnícky pracovník je fyzická osoba vykonávajúca zdravotnícke povolanie tam taxatívne uvedené. Ďalej dôvodil, že žalovaná síce požiadala o zápis do komory, avšak nespĺňala podmienky na zápis, nakoľko preukázateľne nevykonávala povolanie zdravotníckeho pracovníka, teda nebola zdravotníckym pracovníkom. Komora vykonala zápis žalovanej pre zdravotnícke povolanie – sanitár, aj keď nemala riadene preukázané, že žalovaná spĺňa všetky podmienky pre jej platnú registráciu. Žalovaná v tom čase nebola sanitárkou, ale iba pomocnou zdravotníckou pracovníčkou. Jej registrácia v registri vedenom žalobcom tak bola neplatná. Poukázal

na skutočnosť, že samotný žalobca listom zo dňa 10.07.2014 na č. l. 53 vyzval žalovanú, aby predložila potvrdenie od zamestnávateľa, ktorého obsahom malo byť potvrdenie o tom, aké zdravotnícke povolanie žalovaná vykonáva, s upozornením, že ak tak neurobí, bude registrácia zrušená. Nielenže žalobca registráciu nezrušil, ale domáha sa od žalovanej zaplatenia poplatkov, ktoré nebola na základe tejto neplatnej registrácie povinná platiť. Uviedol, že námietkou premlčania, ktorú žalovaná v spore vzniesla, sa súd nezaoberal, nakoľko by to nebolo hospodárne, keďže nedošlo ani k vzniku samotného nároku, ktorý je predmetom konania, a ktorého premlčanie sa namieta. Citoval zákonné ustanovenia § 62 ods. 6, § 63 ods. 1, 2, 3, 5, 7, § 80 ods. 1 písm. d), § 27 ods. 1, 2 zákona.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovie a prizná mu náhradu trov konania. Namietal nesprávny procesný postup, nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie videl v tom, že rozsudok nie je preskúmateľným rozhodnutím, pretože sa súd nedostatočne vysporiadal s jeho argumentáciou v tejto veci. Žalobca sa nestotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom súd uvádza, že: „Komora vykonala zápis žalovanej pre zdravotnícke povolanie – sanitár, aj keď nemala riadne preukázané, že žalovaná spĺňa podmienky pre jej platnú registráciu. Žalovaná v tom čase nebola sanitárkou, ale iba pomocnou zdravotníckou pracovníčkou. Jej registrácia v registri vedenom žalobcom tak bola neplatná.“ Žalobca v odvolaní poukazoval, že žalovaná mu predložila potvrdenie zamestnávateľa zo dňa 03.07.2014 o tom, že po registrácii v komore bude preradená na pozíciu sanitárky, čím mu poskytla potrebné údaje o zdravotníckom povolaní, preto postupoval v súlade so zákonom a žalovanú v zmysle jej oznámenia (žiadosti) aj zaregistroval, pričom on nemá povinnosť dodatočne overovať, či bol zdravotnícky pracovník skutočne aj na avizovanú pozíciu preradený. Žalobca predložil potvrdenie zamestnávateľa žalovanej o praxi zamestnanca vyhotovené dňa 08.01.2025, z ktorého podľa neho vyplýva, že žalovaná pracovala u svojho zamestnávateľa FN Trenčín na pozícii sanitárky od 01.08.2014 do 18.09.2014, a teda, že zamestnávateľ ju skutočne preradil na pozíciu sanitárky tak, ako to avizoval vo svojom potvrdení zo dňa 03.07.2014 vydanom ešte pred zápisom žalovanej do komory. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal potvrdením zamestnávateľa zo dňa 03.07.2014 a pri svojom rozhodovaní nezohľadnil informácie o preradení žalovanej na pozíciu sanitárky, pričom dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že žalovaná nespĺňala podmienky na zápis do komory. Súd prvej inštancie podľa neho v napadnutom rozsudku síce správne odkazuje na príslušné ustanovenia zákona, ktoré vymedzujú, kto je zdravotníckym pracovníkom, ako aj ustanovenia o registrácii, tieto ustanovenia však nesprávne interpretoval, resp. nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav, keďže pri posudzovaní týchto ustanovení vôbec nezohľadnil § 31 ods. 4 zákona, ktorý vymedzuje, že podmienky na výkon zdravotníckeho povolania, vrátane podmienky registrácie, musia byť splnené po celý čas výkonu zdravotníckeho povolania, tzn. že registrácia zdravotníckeho pracovníka v komore predchádza začatiu výkonu zdravotníckeho povolania. Zdravotnícky pracovník môže zdravotnícke povolanie vykonávať až po registrácii v komore, tzn. že aj žalovaná mohla začať vykonávať povolanie sanitárky až po registrácii v komore, ako tomu bolo aj v danom prípade.

3. Žalovaná navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení k odvolaniu zopakovala doslovne svoje vyjadrenie k žalobe. Podľa jej názoru je registrácia neplatná, pretože v čase registrácie 10.07.2014 bola pomocný pracovník v zdravotníctve na gynekológii, a nie sanitár, ako bolo uvedené v registrácii. Pracovníčka registrácie zistila, že ju zaregistrovala podľa školy ako sanitára dňa 10.07.2014 a vyzvala ju, aby do 10 dní doložila pracovnú zmluvu, inak ju vyradí. Po 10 dňoch ju nevyradila, a namiesto toho ju nechala 5 rokov v počítači. Na základe toho vymáhajú nedoplatok. Poukázala, že v spise žalobcu chýba jej pracovná zmluva, a preto len registrácia a ukončenie školy bez pracovnej zmluvy je neplatná. Trvala na námietke premlčania. Uviedla, že má len jednu pracovnú zmluvu z 12.06.2014 s trojmesačnou skúšobnou dobou, počas ktorej bola prepustená dňa 18.09.2014. Odvtedy už nikdy nepracovala vo fakultnej nemocnici, ale ako opatrovateľka v domácnosti, kde nie je potrebné školiť sa u žalobcu. Žalovaná v odvolacom konaní predložila dokument s názvom Vec: Hodnotenie sústavného vzdelávania – výzva, ku ktorému uvádzala, že nie je pravda, že záloh žalobca začal vymáhať poplatky až v roku 2023, ale už v roku 2019.

4. Žalobca sa vyjadril a uviedol, že v čase, keď žalovaná žiadala o zaregistrovanie v komore ako sanitárka, doložila doklad - potvrdenie od zamestnávateľa, v ktorom bolo uvedené, že po zaregistrovaní v komore bude preradená na sanitárku. Keďže disponoval všetkými potrebnými údajmi k registrácii,

bola registrácia žalovanej spracovaná, teda postupoval v súlade s dokladmi, ktoré mu žalovaná doručila a v súlade so zákonom. Tak žalovaná, ako aj zamestnávateľ žalovanej, mali jednoznačný záujem na tom, aby žalovaná pracovala na pozícii sanitárky – v opačnom prípade by žalovaná nežiadala žalobcu o registráciu, keďže pomocný zdravotnícky pracovník nemá povinnosť registrácie, a teda žalovanej nič nebránilo povolanie pomocného zdravotníckeho pracovníka vykonávať aj naďalej, bez akejkoľvek registrácie u žalobcu. Je to štandardný postup u viacerých zamestnávateľov, ktorí si chcú byť istí, že daný zdravotnícky pracovník bude riadne zaregistrovaný v komore, pretože je to zákonná povinnosť, že pred nastúpením do zamestnania vyžadujú potvrdenie o registrácii v komore. Preto ako doklad k registrácii v komore vydajú potvrdenie, že danú osobu zamestnajú ako zdravotníckeho pracovníka. Žalovaná preukázateľne bola preradená na pozíciu sanitárky, takže sa stalo presne to, k čomu predložila doklady - po zaregistrovaní v komore ju zamestnávateľ preradil z pomocnej pracovníčky v zdravotníctve na sanitárku. Po ukončení výkonu povolania mala žalovaná informovať komoru o ukončení výkonu povolania, čo však neurobila. Dokument predložený žalovanou v odvolacom konaní žalobca spochybňoval. Ďalej sa venoval premlčaniu a zhodnotil, že pohľadávka nie je premlčaná, a to ani čiastočne.

5. Žalovaná k duplike žalobcu zaslala svoje vyjadrenie doslovne zhodné s jej vyjadrením k žalobe a k odvolaniu.

6. Žalobca k tomuto vyjadreniu uviedol, že zotrváva na svojich predošlých písomných podaniach, keďže doručené vyjadrenie žalovanej neobsahuje žiadne nové skutočnosti. Následne predložil súdu rozhodnutia slovenských súdov, ktoré v obdobných právnych veciach na vec aplikovali , a to rozsudok Krajského súdu Prešove zo dňa 18.03.2025 sp. zn. 27Co/16/2024, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.04.2025, sp. zn.1Co/7/2025, rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 08.04.2025, sp. zn.11C/1/2025.

7. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § a 380 (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa 389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p. zrušiť z týchto dôvodov:

8. Odvolací súd súhlasí s námietkou odvolateľa, že súd prvej inštancie pri svojom skutkovom zistení rozhodujúcich skutočností, ako aj pri právnom posúdení veci neprihliadol na jeho tvrdenie a dôkaz, ktorý predložil v nadväznosti na námietky žalovanej uvedené vo vyjadrení k žalobe, ktorý dôkaz síce vykonal, no z jeho vykonania neuviedol žiadne skutkové zistenie v rámci odôvodnenia rozsudku. Týmto dôkazom je potvrdenie Fakultnej nemocnice Trenčín adresované žalovanej zo dňa 03.07.2014, v ktorom personálne oddelenie Fakultnej nemocnice Trenčín potvrdilo, že v prípade splnenia podmienky registrácie u žalobcu zaradí žalovanú na prácu sanitára s vysvetlením, že menovaná na uvedenú pracovnú pozíciu spĺňa kvalifikačné predpoklady, no nemá splnenú práve a len podmienku registrácie. K tomuto dôkazu poskytol žalobca svoje tvrdenia, že žalovaná mu doručila žiadosť k registrácii ako sanitárka, k registrácii zaslala vyplnené tlačivo údaje pre registráciu, kde uviedla, že chce byť registrovaná ako sanitárka, doložila doklad o vzdelaní ako sanitárka a potvrdenie od zamestnávateľa, že bude zamestnaná ako sanitárka. Zaregistrovaná bola až potom, čo predložila doklad od zamestnávateľa, že ju zamestnajú ako sanitárku po tom, čo bude zaregistrovaná v komore.

9. Súd prvej inštancie sa uvedenou obranou žalobcu k tvrdeniu žalovanej, že jej registrácia je neplatná, vôbec nezaoberal a rozsudok založil len na tvrdeniach a argumentácii žalovanej.

10. Súd prvej inštancie správne citoval § 63 ods. 3 zákona upravujúci postup pri registrácii. Z jeho znenia vyplýva, že k oznámeniu zdravotníckeho pracovníka o registrácii je zdravotnícky pracovník povinný priložiť kópie dokladov preukazujúcich odbornú spôsobilosť, sústavné vzdelávanie, doterajšiu odbornú prax, potvrdenie vzdelávacej ustanovizne a poskytovateľa o ďalšom vzdelávaní a doklad o zaplatení registračného poplatku. Z uvedeného ustanovenia nevyplýva povinnosť žalobcu vyžadovať doklad uvedený v § 63 ods. 2 písm. c) a d), teda údaj o zdravotníckom povolaní podľa § 27 a údaje o zamestnávateľovi alebo inom spôsobe výkonu zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4. Teda uvedené doklady nie sú podmienkou registrácie, preto postačuje uvedenie tohto údaju v oznámení zdravotníckym pracovníkom. Z listinného dôkazu - údaje pre registráciu, ktoré došlo žalobcovi 01.07.2014 spolu so žiadosťou o registráciu, vyplýva, že žalovaná oznámila na účely

registrácie žalobcovi ako svoje zdravotnícke povolanie povolanie sanitára na úseku gynekologicko- pôrodníckej kliniky zamestnávateľa Fakultná nemocnica Trenčín. Ani žalovaná netvrdila, že by žalobcovi predkladala pracovnú zmluvu, ktorú predkladá súdu ako dôkaz neplatnosti registrácie. Dňa 03.07.2014 bolo žalovanej vydané vyššie uvedené potvrdenie zamestnávateľa, ktoré žalovaná doručila žalobcovi na účely registrácie, že ju mieni zamestnávať ako sanitárku, pričom pre zaradenie na túto prácu vyžaduje práve registráciu žalovanej. Dňa 10.07.2014 bola žalovaná žalobcom zaregistrovaná ako sanitár. Uvedená časová následnosť vyplývajúca z predložených a vykonaných listinných dôkazov, vrátane potvrdenia zo dňa 03.07.2014 odôvodňuje dôležitosť skutkového zistenia z nich vyplývajúceho pre právne posúdenie veci, a teda vyžaduje, aby sa uvedeným dôkazom, ako aj tvrdením žalobcu súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku riadne zaoberal, vyporiadal, uviedol v rámci zisteného skutkového stavu a takto posúdil najmä za situácie, keď konštatovaná neplatnosť registrácie namietaná žalovanou tvrdením, že nemala vykonávať povolanie sanitára, bola jediným dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie napriek tomu, že uvedený dôkaz vykonal, avšak nevyvodil z neho žiadne skutkové zistenie, respektíve skutkové zistenia z neho vyplývajúce neuviedol v odôvodnení rozsudku, znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ďalej odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie neaplikoval, necitoval v odôvodnení rozsudku § 31 zákona, na ktoré ako vo veci rozhodné ustanovenie poukazoval žalobca v podanej žalobe a znova v odvolaní, a ktorým odôvodňuje svoje tvrdenie, že v komore je potrebné sa zaregistrovať ešte pred samotným začatím výkonu povolania zdravotníckeho pracovníka. Odvolací súd dodáva, že v citovanom ustanovení sú uvedené aj výnimky. Podstatné pre preskúmanie rozsudku je však, že súd prvej inštancie uvedené ustanovenie napriek poukazu žalobcu neaplikoval a vec z tohto pohľadu neposúdil, a prijal tak predčasné rozhodnutie bez riadneho vyporiadania sa s argumentáciou žalobcu.

11. Medzi zrušovacie dôvody podľa ustanovenia § 389 ods. 1 C.s.p. patrí taký postup súdu prvej inštancie, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vychádzajúc z , a c a Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd pod právom na spravodlivý súdny proces je treba rozumieť aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu spor vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie riadne sa vyporiadať s argumentáciou oboch strán sporu a svoje skutkové a právne úvahy náležite v novom rozhodnutí zdôvodniť, a to po vykonaní ďalších dôkazov, prípadne najmä z dôvodu hospodárnosti zaoberať sa námietkou premlčania vznesenou žalovanou, v prípade ktorej žalobca predložil rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, avšak je potrebné zistiť, či v danom prípade ide o skutočne konštantnú rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky o danej otázke, ako tvrdí žalobca. Pred novým rozhodnutím vo veci bude súd prvej inštancie postupovať v súlade s procesnými návrhmi strán sporu, rozhodujúce skutočnosti vyhodnotí podľa zásad uvedených v § 191 ods. 1 C.s.p., pričom sa vysporiada so všetkými námietkami produkovanými stranami a tiež uvedenými v odvolaní a vo vrátenej časti veci opätovne rozhodne.

14. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p. je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).