Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoP-105-2025.pdf
PDF · 115.68 KB
Case nature
Subarea
11CoP/105/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudkýň JUDr. Janky Grečmal a Mgr. Andrey Hadnagyovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, dieťa matky: D. E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, t. č. bytom G. XX, G., právne zastúpená: Advokátska kancelária BAJO LEGAL, s.r.o., so sídlom Landererova 8, Bratislava a otca: B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., t. č. bytom I. X J. K., L. I. A., E. M.´X, E. Malta, právne zastúpený: JUDr. Lucia Boráková, advokátka, so sídlom M. R. Štefánika 820/7, Žilina, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II zo dňa 23. apríla 2025 č.k. 73P/57/2025-16, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne, do právoplatného skončenia konania o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 73P/55/2025, upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s ním v každom druhom kalendárnom mesiaci, v prvom a druhom kalendárnom týždni v utorok od 15:00 hod. do 18:00 hod., v sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 09:00 hod. do 18.00 hod., matka je povinná maloleté dieťa na styk riadne pripraviť a v stanovených časoch odovzdať maloleté dieťa otcovi s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletého dieťaťa otcom je bydlisko maloletého dieťaťa.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), § 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), § 28 ods. 2 Zákona o rodine a článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Vecne súd dôvodil, že otec sa návrhom vo veci samej zo dňa 25.01.2025 domáha úpravy jeho styku s maloletým dieťaťom a to do 01.07.2025 v intervale každý druhý mesiac, vždy prvý a druhý kalendárny týždeň v mesiaci, a to v utorok od 15:00 hod. do 18:00 hod., v sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 09:00 hod. do 18.00 hod., a od 01.07.2025 každý druhý mesiac, vždy prvý kalendárny týždeň v mesiaci v čase od pondelka od 15.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 08.00 hod. Dňa 11.04.2025 podal otec aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s v rovnakom znení, ktorý odôvodnil tým, že od rozvodu manželstva je jeho kontakt so synom minimálny (styk bol ponechaný na dohode rodičov, pričom takáto úprava je nevykonateľná a matka dohodu odmieta). V čase schvaľovania rodičovskej dohody rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 21P/125/2020 zo dňa 02.08.2024 bol daný predpoklad, že rodičia sa na stretávaní otca s maloletým synom dohodnú, ale matka otcovi neumožňuje tento styk, resp. ho umožňuje len výnimočne a výlučne za podmienok, ktoré si sama určí. Otec má dôvodnú obavu, že do času, kým súd rozhodne vo veci samej, bude jeho styk so synom minimálny, resp. žiadny a pri zohľadnení najlepšieho záujmu dieťa neodkladné opatrenie predstavuje jediný nástroj na jeho úpravu. Od augusta 2024 sa otec so synom stretol len raz a
to v mesiaci december a iba na minimálnu dobu, matka mu síce sporadicky umožní telefonický kontakt, to ale absolútne nepostačuje, súčasne osobný kontakt otca so synom podmieňuje svojou prítomnosťou a takto svojvoľne ukracuje otca na jeho rodičovských právach. Takéto konanie matky nemôže byť na prospech maloletého syna a ani nemá oporu v zákone. V čase pred rozvodom mal otec so synom dobrý a plnohodnotný vzťah, nakoľko sa o syna vždy dôkladne staral a zabezpečoval mu všetky potreby a trávil s ním svoj voľný čas, preto je pre neho správanie matky nepochopiteľné. V čase schvaľovania rodičovskej dohody mu pritom matka prisľúbila, že v styku s maloletým mu nebude nikdy brániť. Aktuálny stav poškodzuje záujmy maloletého dieťaťa, ktoré má právo stýkať sa s otcom a budovať si s ním zdravý rodičovský vzťah; a v prípade ak tento stav nebude zmenený, maloletý stratí rodinné a citové väzby, ktoré s ním má vybudované. Aj napriek tomu, že navrhovateľ momentálne žije a pracuje v zahraničí, zabezpečil si byt v G., kde sa zdržiava počas doby, keď je na Slovensku a v čase jeho zabezpečenia prihliadal najmä na okolnosť, že matka so synom sa primárne zdržuje v G..
3. Súd prvej inštancie, po oboznámení sa s podaným návrhom a pripojenými listinnými dôkazmi (rozsudok OS Žilina č. k. 21P/125/2020-202 zo dňa 02.08.2024, návrh vo veci samej zo dňa 10.01.2025, upovedomenie OS Žilina o zrušení informatívneho stretnutia zo dňa 27.03.2025) dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je v tomto prípade dôvodný a preto, z dôvodu potreby ochrany práv a právom chránených záujmov maloletého dieťaťa nariadil neodkladné opatrenie, ktorým do právoplatného skončenia konania vo veci samej upravil styk otca s maloletým ako je uvedené vyššie, t.j. v takom rozsahu, aby nedošlo k odcudzeniu dieťaťa a rodiča. Vzhľadom na vzniknutú situáciu medzi rodičmi maloletého, ktorí sa v otázke styku otca s maloletým podľa tvrdenia otca nevedia zhodnúť, mal súd za to, že je v najlepšom záujme maloletého, aby bol jeho styk s otcom dočasne upravený neodkladným opatrením a aby prebiehal v pravidelných intervaloch, aby tak maloletý udržiaval/nestratil citové väzby na otca. Súd zdôraznil, že pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nie je prvoradý záujem rodičov a ich predstavy, ako dlho či ako často sa má dieťa stretávať s druhým rodičom, ale práve záujem maloletého dieťaťa. Súd pri určovaní rozsahu styku prihliadal na vek maloletého, ktorému prispôsobil čas začatia a skončenia stretnutí s otcom tak, aby neboli narušené jeho zvyky, ako aj na tú skutočnosť, že otec sa zdržiava prevažne v zahraničí. Navrhovateľ navrhol upraviť styk s maloletým najskôr bez prespatia, čo súd považuje za vhodné a v súlade s účelom neodkladného opatrenia, s návrhom v ďalšej časti (od 01.07.2025 aj s prespatím) sa už súd nestotožnil, keď aktuálne nemožno predpokladať, ako bude maloletý znášať prespávanie v domácnosti otca, obzvlášť za situácie, ak s otcom doposiaľ netrávil pravidelne dostatok času (napr. ucelený víkend). Až na základe riadne vykonaného dokazovania, ktoré prekračuje rámec neodkladného opatrenia, súd následne rozhodne o úprave styku otca s maloletým v konaní vo veci samej.
4. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka v celom rozsahu. Predkladá súdu správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej len ÚPSVaR Bratislava) zo dňa 19.05.2025, ktorá bola zabezpečená pre súdne konanie vo veci samej, z ktorej vyplýva, že maloletý sám pred zamestnancom tohto orgánu uviedol, že je v pravidelnom telefonickom kontakte s otcom a osobne vtedy, keď sa otec nachádza v G., naposledy to bolo pred Vianocami 2024. Zároveň sa vyjadril jednoznačne, že takto mu postačuje a viacej s otcom čas odmieta tráviť, vyjadril obavy, že otec sa nedokáže o neho postarať, že vždy všetko zabezpečuje matka a bez jej prítomnosti odmieta s otcom aj cestovať alebo tráviť osamote víkend. Táto správa potvrdzuje, že sám maloletý nechce byť v prítomnosti otca bez prítomnosti matky, ani netúži s ním tráviť viacej času ako doteraz, čo je párkrát do roka. Maloletý má 9 rokov a je dostatočne rozumovo vyspelý na to, aby dokázal v otázke styku s otcom vyjadriť svoj postoj. Maloletého názor by mal byť rešpektovaný a zohľadňovaný ako jeho najlepší záujem. Keďže súd v čase rozhodovania nemal uvedenú správu k dispozícii, dospel potom k nesprávnemu záveru, keďže súd vyššie uvedené nezohľadnil. Súd by mal preto návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.
5. Matka v odvolaní poukazuje i na ďalšie skutočnosti, ktoré záver súdu o najlepšom záujme maloletého robia nesprávnym. Obsah otcovho návrhu je nepravdivý, nesúhlasí s jeho tvrdením, že mal so synom dobrý a plnohodnotný vzťah v čase pred rozvodom. Maloletý sa otca bojí, nechce s ním byť sám, ani sa s ním stretávať viac než doposiaľ bez prítomnosti matky. Uvedený stav nenastal po rozvode rodičov, ale je prítomný dlhodobo a pramení z nevhodného a agresívneho správania otca k matke, i k samotnému maloletému. Otec ani dlhodobo neprejavuje záujem o každodenné potreby maloletého a zanedbáva svoju rodičovskú zodpovednosť. Jeho kontakt s maloletým je minimálny a to párkrát ročne, bez aktívnej snahy o vytvorenie stabilného vzťahu. Matka nikdy nebránila stretávaniu otca s maloletým. Rodičia spolu nežijú od roku 2016 a otec len sporadicky cestuje na Slovensko, nie však za účelom stretnutia
s maloletým, ale kvôli svojim súkromným aktivitám. Po právoplatnosti rozsudku zo dňa 02.08.2024, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené a schválená rodičovská dohoda, sa otec stretol s maloletým dvakrát. Prvýkrát 27.09.2024 v hračkárstve Dráčik, kde otec maloletému kúpil hračku k meninám a následne išli za prítomnosti matky do kaviarne na čokoládu, stretnutie trvalo cca 1 hodinu, keďže otec sa ponáhľal na koncert. Druhé stretnutie sa uskutočnilo dňa 15.12.2024 v Auparku v Bratislave a trvalo len 20 minút z dôvodu nevhodného a agresívneho správania otca vo vzťahu k matke. V oboch prípadoch matka bola prítomná z dôvodu, že to požadoval maloletý. Od rozvodu o iné osobné stretnutie s maloletým otec neprejavil sám záujem, pričom otec nepredložil súdu žiadny dôkaz preukazujúci opak, alebo že by mu matka v stretávaní bránila. Po poslednom stretnutí sa synovi ozval až na narodeniny dňa XX.XX.XXXX. Matka nebráni vôbec ich telefonickej komunikácii, táto prebieha na podnet otca, pretože maloletý sám od seba nemá záujem mu volať. Je teda nepravdivé tvrdenie otca, že by mu matka v stretávaní s maloletým bránila, naopak, táto napriek pomerne neskoro vzneseným požiadavkám na stretnutie zo strany otca, mu vždy vyhovela. Je tiež nepravdivé tvrdenie, že by matka podmieňovala ich stretávanie svojou účasťou, keďže túto si vyžaduje maloletý, čo napokon potvrdzuje aj správa ÚPSVaR Bratislava.
6. Matka napokon uviedla, že maloletý má u nej zabezpečené všetky potreby, tiež dbá na jeho školskú dochádzku, emocionálnu pohodu a celkový harmonický vývoj, čo v prípade otca naplnené nie je a preto aj z tohto dôvodu nie je úprava styku otca s maloletým vhodná pre zdravý a psychický vývoj maloletého. Podľa názoru matky sú tu skôr dôvody na zákaz styku otca s maloletým, ktorý má sklony k násiliu neraz prejavené voči matke, ale aj opakovane voči iným osobám (po poslednom prípade v roku 2023 bol s ním ukončený pracovný pomer a odišiel na pár mesiacov do USA), bol právoplatne odsúdený za trestné činy ekonomického charakteru, má problémy s hráčstvom (použil maloletého meno na vytvorenie e-mailu a tento rovnako ako aj číslo maloletého zaregistroval na Pokerstars, čím maloletému chodili reklamy na hazardné hry), nevhodne sa správa k maloletému (volanie v opitosti, chytenie maloletého pod krk, oslovovanie ho ako krpec, klamko a iné) a manipuluje s maloletým. Napriek uvedeným skutočnostiam matka nikdy zákaz styku otca s maloletým nežiadala, žiada len to, čo je v najlepšom záujme maloletého a síce neupraviť styk otca s maloletým vôbec, pretože to v prvom rade nechce samotný maloletý a tiež preto, že vyššie spomenuté okolnosti nevedú k vytvoreniu bezpečného prostredia, ktoré dieťa pre svoj zdravý vývoj potrebuje. Matka tiež poukazuje na to, že otec sa otázku styku s maloletým ani nesnažil vopred prebrať s ňou či samotným maloletým a rovno podal návrh na súd. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil, návrh otca zamietol a jej priznal plnú náhradu trov konania.
7. Otec považoval odvolanie za nedôvodné. Otec uvádza, že plne rešpektuje ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého je potrebné prihliadať na názor maloletého dieťaťa v súlade s jeho vekom a rozumovou vyspelosťou. Nemožno však opomenúť potrebu dôsledného zisťovania dôvodov, pre ktoré maloletý (v správe ÚPSVaR Bratislava zo dňa 19.05.2025) vyjadruje obavu, že otec sa o neho nebude vedieť postarať. Je vylúčené tvrdiť, že styk otca so synom je postačujúci, nakoľko nie je reálne žiadny a matka nemá záujem to zmeniť a otca sa snaží zo života maloletého úplne vylúčiť, takéto správanie matky nie je na prospech maloletého, ale naopak. Otcovi od rozvodu manželstva nebolo zo strany matky umožnené realizovať plnohodnotný a pravidelný osobný kontakt so synom a nemal tak reálnu možnosť preukázať svoje rodičovské schopnosti a kompetencie, nakoľko nemá ani možnosť tráviť, hoci aj pár hodín so synom a postupne si vytvoriť s maloletým vzťah, ktorý by mohol byť základom dôvery a pocitu bezpečia dieťaťa. Otec má za to, že obava dieťaťa zo styku s rodičom môže byť považovaná za opodstatnenú vtedy, ak bude otcovi reálne a pravidelne umožnený styk so synom a bude mať možnosť preukázať svoju schopnosť riadne sa o syna postarať obdobne ako matka. Doteraz však možno hovoriť iba o subjektívnej obave, ktorá nemá oporu v zistených skutočnostiach a ktorá nemôže tvoriť základ pre obmedzenie zákonného práva rodiča na styk s dieťaťom. Nie je zrejmé, ako by otec nebol schopný zabezpečiť po dobu pár hodín (ako určuje neodkladné opatrenie) starostlivosť o syna a to i s ohľadom na to, že rodičia boli v minulosti manželmi a vychovávali syna. Otec by musel byť ako rodič úplne nespôsobilý, aby nevedel počas takéhoto stretnutia zabezpečiť starostlivosť o syna (či už niekde na prechádzke, na zmrzline a pod.). Ak by tomu tak bolo, matka by už v čase rozvodu namietala otcovu neschopnosť o dieťa sa postarať. Rovnako ak by medzi maloletým a otcom existoval už v čase rozvodu akýkoľvek negatívny vzťah, bola by matka túto skutočnosť v uvedenom období takisto namietala, čo nestalo.
8. Otec ďalej uviedol, že absolútne popiera tvrdenia matky, že by sa správal agresívne, tiež že by dlhodobo neprejavoval záujem o každodenné potreby maloletého a zanedbával svoju rodičovskú
zodpovednosť. Nemožno vytýkať otcovi, že sa nestretáva so synom, keď matka takéto stretnutia ani neumožní. Otec pravidelne a riadne uhrádza výživné, je ochotný v prípade potreby aj nad rámec výživného uhradiť náklady na jeho potreby. Rád by so synom trávil spoločný čas a chce byť s ním v kontakte. Syn môže s otcom komunikovať na diaľku iba ak to umožní matka, stretnutie otca so synom je v priebehu posledného roka umožnené len ak o to otec matku požiada a táto mu vyhovie. Matkou opísané priebehy ich stretnutí nie sú pravdivé. Skutočnosť, že dňa 27.09.2024 mal otec aj iné aktivity, nemôže byť dôvodom na odopretie stretnutia so synom. Otec je ochotný dodržiavať presný čas, aby sa mohol stretnúť so synom a vie si svoje pracovné aktivity ako aj cestu na Slovensko tomu plne prispôsobiť. Stretnutie dňa 15.12.2024 v Auparku bolo ukončené práve z dôvodov na strane matky, ktorá vyvolala hádku, keď jej otec povedal, že sa so synom chce stretávať viac a následne so synom odišla.
9. Otec popiera, že existujú dôvody na zákaz jeho styku s maloletým. Nie je pravda, že je agresívny, ani že s ním bol ukončený pracovný pomer z dôvodu násilia, keďže pracovný pomer ukončil na vlastnú žiadosť a to transparentne a bolo mu vyplatené odstupné, pričom otec si vyžiadal aj stanovisko bývalého zamestnávateľa, ktoré prikladá ako dôkaz, a z ktorého vyplýva, že spoločnosť opustil z vlastnej vôle. Rovnako otec popiera tvrdenie matky, že by bol gambler. Otec bol podmienečne odsúdený za majetkovú trestnú činnosť raz v roku 2015, čo nepopiera, avšak dáva do pozornosti, že v tom istom roku si ho matka vzala za manžela a vtedy jej táto skutočnosť neprekážala. Takisto je klamlivé tvrdenie matky, že sa otec nesnažil vopred situáciu s matkou odkomunikovať, snažil sa s ňou dohodnúť, avšak táto akýkoľvek styk otca so synom umožniť odmietla a následne s ním prestala komunikovať úplne. Matka sa stavia do pozície preferenčného a „jediného“ rodiča v živote maloletého dieťaťa a v podstate toho času už zamedzila otcovi aj v kontakte so synom či už telefonicky alebo prostredníctvom správ, čo rozhodne nie je v najlepšom záujme dieťaťa. Matka žiada, aby styk otca s maloletým nebol upravený a bol ponechaný na dohode, avšak keby bola dohoda a komunikácia s matkou možná, otec by nepodával tento návrh. Navrhol preto uznesenie v celom rozsahu potvrdiť.
10. V priebehu odvolacieho konania otec doložil k svojmu vyjadreniu fotografie, zachytávajúce maloletého s otcom z obdobia pred rozvodom rodičov, ktorou fotodokumentáciou chce preukázať, že v čase, keď sa ešte so synom stýkal a trávil čas, ich vzťah bol pozitívny a rozhodne nemožno tvrdiť, že maloletý sa otca bál.
11. V priebehu odvolacieho konania aj matka doručila ďalšie vyjadrenie, v ktorom uviedla, že na základe nariadeného neodkladného opatrenia sa mal styk otca s maloletým uskutočniť v júni a auguste tohto roka, avšak otec ani raz nebol prítomný na Slovensku v relevantnom čase, resp. k stanoveným termínom styku sa vôbec nedostavil a ani matku nijako nekontaktoval, okrem prípadu, keď sa sama aktívne dopytovala, či sa styk uskutoční. Matka predkladá ako dôkaz ňou hradené faktúry za írske mobilné čísla tak matky, ako aj otca, z ktorých vyplývajú roamingové hovory a sms z krajiny, z ktorej sú uskutočňované. V júni 2025 sa mal v zmysle neodkladného opatrenia styk otca s maloletým uskutočniť dňa 03.06. ďalej, 07.- 08.06., 10.06. a 14. - 15.06., pričom podľa predmetných faktúr sa otec nachádzal 16.05.2025 v USA, 31.05.2025 v Taliansku, 03.06.2025 na Malte, 07.06.2025 na Malte a 18.06.2025 na Malte. Je evidentné, že v júni sa nenachádzal na Slovensku. Je to o to viac zarážajúce, že jeho právna zástupkyňa dňa 03.06.2025 volala matke ohľadom styku otca s maloletým v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia, pričom musela mať vedomosť, že sa tu otec vôbec nenachádza, preto uvedený telefonát matka považuje za účelový. Okrem toho otec bežne matke písal, keď bol na Slovensku, ohľadom stretnutia, pričom v tomto prípade ju vôbec nekontaktoval. Ak by ju kontaktoval, vedela by z akej krajiny telefonuje. Ohľadom následného stretnutia, ktoré sa malo uskutočniť v dňoch 10.06. a 14. - 15.06. už matku nikto nekontaktoval. Pre úplnosť matka uvádza, že v tom čase bol maloletý chorý, v zmysle predkladaného lekárskeho potvrdenia, o čom by však otec mal vedieť, keďže má prístup do Edupage. Pokiaľ ide o august 2025, otec sa mal stretnúť s maloletým dňa 05.08., 09.- 10.08., 12.08. a 16. - 17.08., pričom podľa predmetných faktúr sa nachádzal dňa 02.08.2025, 07.08. a 09.08.2025 na Malte. Matka dňa 05.08.2025 otcovi písala, či si príde po maloletého a otec zareagoval smajlíkom (dokladá komunikáciu z 05.08.2025). Otec ani jeho právna zástupkyňa nevolali, ani sa matke inak neozvali, pričom maloletý bol pripravený na stretnutie. Otec sa nedostavil ani v nasledujúcich dňoch. Vyššie uvedené podľa názoru matky dokazuje, že otec nemá reálny záujem o styk s maloletým a len zneužíva zákonné inštitúty. Nielen matka, ale aj otec je neodkladným opatrením viazaný a je povinný sa dostaviť na termín styku, prípadne vopred oznámiť, že nepríde, čo sa nestalo. Záverom matka uviedla, že všetky tvrdenia otca v jeho vyjadrení k odvolaniu, matka považuje za nepravdivé, táto nikdy nebránila ich styku, bol to práve otec, ktorý neprejavoval záujem o maloletého počas uplynulých 9 rokov, má pritom na maloletého
priamo telefonický kontakt, čiže kedykoľvek s ním môže komunikovať, avšak to nerobí. Preto matka považuje jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za účelový.
12. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné.
14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, odôvodnenie napadnutého uznesenia i argumenty matky bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne vyhodnotil v danej veci naplnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým otec žiadal upraviť jeho styk s maloletým na čas do rozhodnutie vo veci samej a upravil ich styk spôsobom vyplývajúcim z bodu 1. tohto uznesenia.
15. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach (§ 324 a nasl. CSP v spojení s § 2 ods. 1, § 360 a nasl. CMP), vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia ako formy procesnej ochrany v konaniach súdu o starostlivosti o maloletých zásadne potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov (§ 325 ods. 1 CSP). Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012, ktoré sa síce týka predbežných opatrení, avšak vzhľadom na obdobnú právnu úpravu je aktuálne aj vo vzťahu k neodkladnému opatreniu). Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti.
16. V prejednávanej veci súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletým majúc za to, že bola osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Odvolací súd však po preskúmaní napadnutého uznesenia, podaného odvolania ako aj celého obsahu spisového materiálu uvedený názor prvoinštančného súdu nezdieľa.
17. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine. Dieťa má teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má preto právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a rodinné väzby s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa ( čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa).
18. V danom prípade odvolací súd pri rozhodovaní o návrhu otca vzal do úvahy právo maloletého na pravidelný kontakt s oboma rodičmi, ale zároveň musel vychádzať zo skutkových okolností prípadu a z účelu neodkladného opatrenia ako inštitútu slúžiacemu výlučne k ochrane práv účastníka v prípade konkrétneho ohrozenia. Otec svoj návrh opiera o tvrdenie, že matka maloletého dieťaťa mu neumožňuje stretávanie s maloletým, resp. mu ho umožňuje iba výnimočne a ak mu aj styk s maloletým umožní, tak len za podmienok, ktoré si matka sama určí. Odvolací súd vzhľadom na zistené okolnosti prípadu vyhodnotil ale otcov návrh ako nedôvodný.
19. Okrem bežnej rodičovskej spôsobilosti, základným skutkovým predpokladom na to, aby súd mohol posúdiť ako dôvodný návrh rodiča na úpravu jeho styku s maloletým dieťaťom formou neodkladného opatrenia, je predovšetkým absencia súdnej úpravy styku tohto rodiča s dieťaťom a skutočnosť, že druhý rodič, ktorý má dieťa vo svojej starostlivosti, mu bráni v styku s dieťaťom. Úspešný bude teda taký navrhovateľ, ktorý osvedčí, že sa u druhého rodiča domáha styku s dieťaťom, ale márne, pretože druhý rodič mu v styku bráni, pričom riešenie aktuálnej situácie neznesie odklad. Súčasne musí byť naplnená všeobecná podmienka, že neodkladnú úpravu styku vyžaduje najlepší záujem maloletého dieťa.
20. Otec v návrhu ničím neosvedčil, že by reálne prejavoval záujem o stretávanie s maloletým na pravidelnej báze, rovnako ako neosvedčil, že by mu matka v takomto stretávaní bránila. Naopak, z doposiaľ vykonaného skráteného dokazovania mal odvolací súd osvedčené, že otec javí o maloletého len sporadický záujem, keď za obdobie od vydania rozsudku vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému do podania návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. za obdobie od 02.08.2024 do 16.04.2025 požiadal matku o stretnutie s maloletým dva razy a v oboch prípadoch mu bolo vyhovené. Otec nedoložil žiadne dôkazy osvedčujúce, že by sa snažil stretnúť so synom aj v iných termínoch a že jeho snahy boli márne, teda nedoložil žiadny dôkaz o tom, že by sa pravidelne o maloletého zaujímal a dožadoval sa stretnutí s ním a takisto nedoložil žiadny dôkaz o tom, že by matka opakovane, alebo bez vážneho dôvodu odmietala jeho žiadosti o stretnutie s maloletým vyhovieť. Aktuálne prebiehajúce stretávania otca s maloletým (t.j. z času na čas, keď otec prejaví o to záujem) dostatočne reflektujú úroveň záujmu otca na udržiavaní citových väzieb s maloletým synom, pričom vzhľadom na sporadické kontakty zo strany otca je do istej miery aj pochopiteľná požiadavka maloletého na prítomnosť matky pri ich stretnutiach. Otec jednoznačne neosvedčil, že by pomery účastníkov konania v tomto prípade vyžadovali urgentnú úpravu v zmysle navrhovaného neodkladného opatrenia. Úprava styku otca s maloletým sa bude riešiť v konaní vo veci samej, v ktorom bude vykonané náležité dokazovanie za účelom zistenia, aká úprava styku (rozsah a podmienky) otca s maloletým bude v najlepšom záujme maloletého.
21. Absencia naliehavosti neodkladnej úpravy pomerov sa napokon potvrdila aj po vydaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, kedy vývin udalostí dáva za pravdu tvrdeniam matky, ktorá v konaní uvádzala, že nie je pravdou, že by otcovi v styku s maloletým bránila, táto mu styk umožnila, keď oň prejavil záujem, otec však nejaví reálny záujem o maloletého, jeho kontakt s maloletým je minimálny a to párkrát ročne, bez aktívnej snahy o vytvorenie stabilného vzťahu. Matka v priebehu odvolacieho konania osvedčila, že ani vydanie neodkladného opatrenia o úprave styku otca s maloletým neviedlo k častejším kontaktom otca s maloletým synom, keďže otec právo styku s maloletým v júni a auguste tohto roka vôbec nevyužil a v určených termínoch ani raz nebol prítomný na Slovensku (čo matka osvedčila faktúrami za telefón, z ktorých vyplýva, odkiaľ boli hovory uskutočnené), dokonca podľa jej tvrdenia otec matku v súvislosti s určenými termínmi stretnutí ani nekontaktoval.
22. Skutkové okolnosti, uvádzané otcom v návrhu, teda v danom prípade neboli relevantným spôsobom osvedčené a matka ich v odvolacom konaní úspešne vyvrátila.
23. Žiada sa pripomenúť, že zmyslom právnej úpravy formou neodkladného opatrenia v konaniach vo veci starostlivosti o maloleté deti je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia. Ako bolo vyššie uvedené, nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe dočasnej úpravy. Neodkladné opatrenie nemá byť iba formálnym rozhodnutím súdu, ale rozhodnutím nevyhnutne potrebným na vyriešenie situácie, ktorá neznesie odklad. O taký prípad tu celkom evidentne nešlo, pretože vychádzajúc z vyššie uvedeného, úprava styku otca s maloletým nevyžaduje neodkladnú úpravu a navyše takáto nadbytočná úprava, ktorá zo strany otca nie je ani rešpektovaná, v rozpore s princípom proporcionality neprimerane obmedzuje matku aj maloletého, takže nie je ani v záujme maloletého dieťaťa.
24. Nakoľko návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia postráda charakter naliehavosti a nevyhnutnosti, pretože doposiaľ zistené skutočnosti nepreukazujú naliehavú potrebu okamžitého zásahu súdu do pomerov účastníkov vo forme nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia, neboli naplnené zákonné predpoklady pre vyhovenie návrhu. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil za použitia ustanovenia § 388 CSP a návrh otca v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodnuté nebolo, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu (§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).
25. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).