Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-12-2025.pdf
PDF · 135.28 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/12/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň: JUDr. Dominika Horváthová a JUDr. Ľubica Spálová v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX D., zastúpený: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s. r. o., so sídlom Pribinova 20, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXX/XX, XXX XX H., zastúpený: JUDr. Jiří Choutka, advokát so sídlom Štúrovo nám. 121, 911 01 Trenčín, o zaplatenie 21 725 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 35C/42/2024-194 zo dňa 25. septembra 2024 takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zastavil konanie v časti istiny vo výške 17 741 eur, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 95 %.
1.1 Právne svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 657, § 658 ods. 1, § 570 ods. 1, § 516 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (v ďalšom texte „Občiansky zákonník“), § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom texte „C.s.p.“).
1.2 Na základe dokazovania vykonaného zmluvami o pôžičke z 23.04.2016, 12.09.2018 a 12.09.2020, predžalobnou výzvou z 03.11.2023 a potvrdeniami o úhradách, súd prvej inštancie zistil, že zmluvou o pôžičke zo dňa 23.04.2016 sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému peňažnú pôžičku vo výške 15 000 eur. Pôžička bola poskytnutá bezúročne, žalovaný bol povinný pôžičku splatiť veriteľovi dňa 23.04.2017 a uhradiť poplatok za zmluvu vo výške 2 000 eur, splatný v štyroch po 500 eur. V prípade, že sa v termíne poslednej splátky zmluvné strany dohodnú na prolongácii zmluvy o pôžičke, mal byť dlžník povinný uhradiť v termíne 23.04.2017 iba splátku vo výške 500 eur. Splatenie pôžičky vo výške 15 000 eur malo byť predmetom novej zmluvy o pôžičke. Medzi stranami nebolo sporné, že na základe tejto zmluvy boli zo strany žalobcu žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 15 000 eur. Zmluvou o pôžičke zo dňa 12.09.2018 sa mal žalobca zaviazať poskytnúť žalovanému peňažnú pôžičku vo výške 20 000 eur. Pôžička mala byť poskytnutá bezúročne, žalovaný bol povinný pôžičku splatiť veriteľovi dňa 12.09.2019 a uhradiť poplatok za zmluvu vo výške 2 941 eur. Poplatok mal byť splatný v štyroch splátkach po 666 eur. V prípade, že sa v termíne poslednej splátky zmluvné strany dohodnú na prolongácii zmluvy o pôžičke, mal byť dlžník povinný uhradiť v termíne 12.09.2019 iba splátku vo výške 666 eur. Splatenie pôžičky vo výške 20 000 eur malo byť predmetom novej zmluvy o pôžičke. Medzi stranami nebolo sporné, že na základe zmluvy nedošlo k reálnemu odovzdaniu peňažných prostriedkov žalobcom žalovanému. Zmluvou o pôžičke zo dňa 12.09.2020 sa mal žalobca zaviazať poskytnúť žalovanému peňažnú pôžičku vo výške 22 700 eur. Pôžička mala byť poskytnutá bezúročne, žalovaný bol povinný pôžičku splatiť veriteľovi dňa 12.09.2021 a uhradiť poplatok za zmluvu vo výške 3 300 eur. Poplatok mal byť splatný v štyroch splátkach po 825 eur. Medzi stranami nebolo sporné, že na základe zmluvy nedošlo k reálnemu odovzdaniu peňažných prostriedkov žalobcom žalovanému. Žalovaný na úhradu pôžičky do 01.05.2024 zaplatil žalobcovi v splátkach sumu v celkovej výške 11 016 eur, pričom splátky vo výške 600 eur realizoval po podaní žaloby na súd. 1.3 Súd prvej inštancie predovšetkým konštatoval, že zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, teda na vznik záväzkového vzťahu nestačí uzavretie zmluvy, ale vyžaduje sa aj reálne odovzdanie veci (v tomto prípade peňazí) dlžníkovi. V spore o vrátenie požičanej sumy má veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke, že žalovanému poskytol finančné prostriedky a že žalovaný nezaplatil dlh riadne a včas. Na veriteľovi spočíva dôkazné bremeno nielen ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke, ale že bolo podľa nej dlžníkovi plnené. Medzi stranami v konaní nebolo sporné, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 23.04.2016 žalobca poskytol žalovanému peňažnú pôžičku vo výške 15 000 eur, ktorú bol žalovaný povinný splatiť veriteľovi dňa 23.04.2017. V priebehu konania došlo na strane žalobcu k podstatnej zmene skutkových tvrdení a s tým spojenej zmene žaloby, pripustenej na pojednávaní 25.09.2024. Žalobca tu uviedol, že následné zmluvy o pôžičke vyhodnotil ako neplatné, nároky si preto uplatňuje z prvej zmluvy o pôžičke zo dňa 23.04.2016.
1.4 Zistené skutočnosti súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že žalobca si žalobou pôvodne uplatnil nárok z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 12.09.2020. V žiadnej so zmlúv z 12.09.2018 a 12.09.2020 sa nenachádza zmienka o zmluvách predchádzajúcich. Zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu uvedených v ich písomných vyjadreniach jednoznačne vyplýva, že ich vôľou malo byť dojednanie privatívnej novácie (obnovy záväzku), ktorá predstavuje dohodu (zmluvu) o zriadení nového záväzku, ktorou sa zriaďuje nový záväzok pri súčasnom zrušení ich doterajšieho záväzku. Vôľa účastníkov dohody o novácii nesmerovala k zmene vedľajšieho ustanovenia zmluvy, ale k nahradeniu pôvodného záväzkového vzťahu novým. Novým záväzkom malo dôjsť k podstatnej zmene v predmete plnenia, kedy pôvodný záväzok žalovaného vrátiť žalobcovi sumu 15 000 eur mal byť nahradený novým záväzkom zaplatiť sumu 20 000 eur, resp. 22 700 eur, a to za novodojednaných podmienok. K tomu, aby mohlo dôjsť k zániku pôvodného záväzku a jeho nahradeniu novým záväzkom, je však potrebné, aby nový záväzok platne vznikol. Medzi stranami pritom nebolo sporné, že k reálnemu plneniu na základe zmlúv o pôžičke z 12.09.2018 a 12.09.2020 zo strany žalobcu nikdy nedošlo, tieto nové záväzkové vzťahy nikdy platne nevznikli. V dôsledku toho, že nový záväzok platne nevznikol, platiť mal pôvodný záväzok, a to bez akejkoľvek zmeny. V dôsledku absencie plnenia z reálneho kontraktu totiž tento nový záväzok nikdy nevznikol a pre strany z neho nemohli vyplynúť žiadne práva a povinnosti. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi požičanú sumu do 23.04.2017, pričom nasledujúcim dňom (24.04.2017) žalobcovi začala plynúť trojročná premlčacia lehota na uplatnenie jeho práva na súde, ktorá uplynula 23.04.2020. Žaloba bola na súd podaná 18.12.2023, žalovaným vznesená námietka premlčania bola dôvodná a súd preto žalobcovi právo nemohol priznať súdnym rozhodnutím.
1.5 Súd prvej inštancie ďalej argumentoval tým, že až na pojednávaní dňa 25.09.2024 žalobca vo vzťahu k navrhnutej zmene žaloby zo dňa 22.5.2024 doplnil, že k zmene žaloby pristúpil po tom, ako vyhodnotili následné zmluvy o pôžičke ako neplatné z dôvodu, že nedošlo k reálnemu plneniu. Žalobca si tak nároky uplatnil len z prvej pôžičky zo dňa 23.04.2016, ktorej splatnosť však mala nastať podľa žalobcu až 13.09.2021, pričom dátum splatnosti žalobca odvodil z tretej zmluvy o pôžičke, ktorú podľa jeho názoru možno považovať za dohodu medzi stranami o predĺžení doby splatnosti. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 140 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Žalobca k podstatnej zmene rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa právneho titulu, z ktorého si nároky uplatňuje, pristúpil až na pojednávaní dňa 25.09.2024, ktorú zmenu žaloby prvoinštančný súd pripustil. Prvoinštančný súd zdôraznil, že ak by aj pripustil tvrdenie žalobcu, že splatnosť záväzku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 23.04.2016 nastala až 13.09.2021, premlčacia doba začala plynúť 14.09.2021 a uplynula by 13.09.2024. Žalobca si však nárok zo zmluvy o pôžičke zo dňa 23.04.2016 uplatnil až na základe zmeny žaloby predstavujúcej podstatnú zmenu rozhodujúcich skutočností prednesených na pojednávaní 25.09.2024, k uplatneniu tohto zmeneného nároku tak došlo až po uplynutí premlčacej doby. Súd však zdôraznil aj tú skutočnosť, že žalobca svoje nové tvrdenie, podľa ktorého nové zmluvy o pôžičke mali predstavovať len dohodu o zmene doby splatnosti, a teda dohodu o zmene v obsahu záväzku v zmysle § 516 Občianskeho zákonníka bez toho, aby pôvodný záväzok zanikol (kumulatívna novácia), nepreukázal. Žalobca nenavrhol žiadne dokazovanie na popretie pôvodne medzi stranami nesporných tvrdení o obsahu vôle účastníkov zmlúv o pôžičkách, ktorá mala smerovať k zániku pôvodného záväzku a vzniku nového. Podľa názoru prvoinštančného súdu nie je možné zmeniť pôvodne nesporný výklad vôle účastníkov právneho úkonu len na základe dodatočne prijatého záveru o neplatnosti (či neexistencii) tohto právneho úkonu. Skutočnosť, že na základe nových zmlúv o pôžičke mala byť predĺžená splatnosť zmluvy z 23.04.2016 nevyplýva ani z textu týchto zmlúv, pretože tie neobsahujú žiadny odkaz na pôvodnú zmluvu. Žalobca tak v konaní nepreukázal, že na základe zmlúv o pôžičke z 12.09.2018 a 12.09.2020 malo dôjsť k platnému predĺženiu doby splatnosti záväzkov zo zmluvy zo dňa 23.04.2016.
1.6 Súd prvej inštancie uzavrel, že vzhľadom k tomu, že uplatnený nárok považoval za premlčaný v celom rozsahu, žalobu v rozsahu zmeny pripustenej uznesením vyhláseným na pojednávaní 25.09.2024 zamietol. S poukazom na premlčanie sa ďalej nezaoberal spornými otázkami existencie nárokov na zmluvné úroky uplatnené zmenenou žalobou, pretože aj tento nárok podliehal premlčaniu v rovnakej lehote ako uplatnená istina.
1.7 O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 C. s. p.. Argumentoval tým, že žalobca si v konaní celkovo uplatňoval nárok na zaplatenie istiny v sume 21 725 eur a vyčíslených zmluvných úrokov 2 000 eur, spolu 23 725 eur. Po podaní žaloby vzal žalobca žalobu späť v rozsahu 17 741 eur, pričom v časti 600 eur na základe úhrad vykonaných žalovaným po podaní žaloby. V uvedenej časti 600 eur zastavenie konania zavinil žalovaný, v dôsledku čoho v tejto časti by žalobca mal nárok na náhradu trov konania (2,5%). Vo zvyšnej časti späťvzatého nároku však zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý zároveň bol neúspešnou stranou v časti nároku, v ktorej súd žalobu zamietol (97,5%). Pri rozhodovaní o náhrade trov konania tak súd vychádzal z pomeru úspechu, pričom žalovanému ako v prevažnej časti úspešnej strane priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95% (97,5 - 2.5). O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (262 ods. 2 C. s. p.).
2. Rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výrokov II. a III. napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.) a z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C. s. p).
2.1 Žalobca poukázal na to, že na´mietku premlcˇania zˇalovany´ vzniesol azˇ na poslednom pojedna ´vani´ vo veci, do pojedna´vania nebolo zo strany zˇalovane´ho premlcˇanie ani spomenute´ a riesˇene ´, preto logicky zˇalobca nemohol navrhovať ďalsˇie do^kazy na doplnenie dokazovania vopred. Podľa žalobcu v preskúmavanej veci dosˇlo v ra´mci platne´ho uzatvorenia zmlu´v o po^zˇicˇke z 12.09.2018 a 12.09.2020 ku kumulati´vnej nova´cii v nadva¨znosti na prvu´ zmluvu o po^zˇicˇke zo dnˇa 23.04.2016. Kumulati´vna nova´cia predstavuje zmenu obsahu za´va¨zku dohodou stra´n. Pri kumulati´vnej nova ´cii sa si´ce obsah po^vodne´ho za´va¨zku meni´, k po^vodny´m pra´vnym skutocˇnostiam mo^zˇe byť pridana´ ďalsˇia pra´vna skutocˇnosť, ktorou u´cˇastni´ci za´va¨zkove´ho vzťahu dohodou zmenia svoje pra´va a povinnosti , ale po^vodny´ za´va¨zok nezanika´. Rozhodujúca je pri kumulatívnej novácii vôľa účastníkov právneho úkonu a pri zisťovaní jej obsahu sa uplatňuje i výkladové pravidlo (§ 35 ods. 2), podľa ktorého právne úkony vyjadrené slovami je potrebné vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, a či táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. V danom ohľade zˇalobca poukazuje na vyjadrenie zˇalovane´ho v ra´mci odporu, v ktorom uviedol, zˇe sa pred uzavretím vôbec prvej zmluvy o pôžičke nachádzal v zlej finančnej situácii a nutne potreboval finančné prostriedky. Následne uvádzal, že ďalšími dvoma zmluvami o pôžičke uzatvorenými neskôr malo dôjsť k prolongácii pôvodnej pôžičky kvôli jeho neschopnosti splatiť dlžnú sumu v rámci dohodnutého termínu. Uviedol, zˇe pri vsˇetky´ch troch zmluva´ch isˇlo sta´le o jeden a ten isty´ za´va¨zok, ktore´ho existenciu zˇalovany´ potvrdzoval postupny´m spla´cani´m dlzˇnej sumy v mesacˇny´ch spla´tkach. Naviac podľa žalobcu v tomto smere treba vykladať i vyvra´titeľnu´ domnienku v prospech dohody stra´n o doplneni´ jestvuju´ceho za´va¨zku, ak z dohody nevyply´va nepochybne, zˇe dojednani´m nove´ho za´va¨zku zanika´ stary´ za´va¨zok, ma´ sa za to, zˇe vznika´ novy´ za ´va¨zok popri po^vodnom za´va¨zku. Tento novy´ za´va¨zok, ktory´ dopl´nˇa starsˇi´, existuju´ci za´va¨zok, musi´ vzniknu´ť medzi rovnaky´mi stranami. Predmetom a hlavny´m u´cˇelom ďalsˇi´ch dvoch zmlu´v o po^zˇicˇke bolo predl´zˇenie splatnosti dlzˇnej sumy a v za´vislosti od toho aj forma´lne navy´sˇenie pozˇicˇanej sumy. Hoci na´sledne v ra´mci konania vysˇlo najavo, zˇe k rea´lnemu odovzdaniu financˇny ´ch prostriedkov v ra´mci navy´sˇenia podľa zmlu´v z roku 2018 a 2020 a nedosˇlo tak k platne´mu uzatvoreniu zmluvy o po^zˇicˇke ako rea´lneho kontraktu, na predmetny´ pra´vny u´kon treba nazerať vo svetle zmluvného dojednania odrážajúceho autonómiu vôle zmluvných strán, ktoré vzniklo platne, a to ako na dohodu o predĺžení splatnosti alebo prolongácii pôvodného záväzku. Ak dosˇlo len k dohode zmluvny´ch stra´n o podstatny´ch na´lezˇitostiach zmluvy o po^zˇicˇke, ale k odovzdaniu predmetu po^zˇicˇky nedosˇlo, nemozˇno sa s u´spechom doma´hať, aby veriteľ plnil z titulu zmluvy o po^zˇicˇke, pretozˇe zmluva nevznikla (rozsudok Najvysˇsˇieho su´du SR, sp. zn. 5Cdo 238/2010). Taky´to pra´vny u´kon netreba nevyhnutne povazˇovať za neplatny´, pretozˇe podľa jeho obsahu mo^zˇe i´sť napri´klad o zmluvu o u´vere podľa Obchodne´ho za´konni´ka, pri´padne o zmluvu o budu´cej zmluve alebo o nepomenovanu´ zmluvu v zmysle § 51 OZ (rozsudok Najvysˇsˇieho su´du CˇR, sp. zn. 25Cdo 695/2003), ak neodporuje obsahu alebo u´cˇelu za´kona. Žalobca poukázal aj na na´lez U´stavne´ho su´du SR zo dnˇa 03.07.2008, sp. zn. I. U´S 242/07 s tým, že na za´klade konsˇtantnej zhody su´dnej praxe na tom, zˇe pra´vny u´kon sa so zreteľom na zachovanie autono´mie vo^le a zmluvnej voľnosti v su´kromnom pra ´ve ma´ vykladať podľa jeho obsahu a u´cˇelu a ma´ za to, zˇe v danom pri´pade aj keď nedosˇlo k platne ´mu vzniku zmluvy o po^zˇicˇke, vzhľadom na ostatne´ okolnosti dosˇlo k platnej dohode o predl´zˇeni´ splatnosti po^zˇicˇky. Ak súd prvej inštancie žalobcovi v konani´ vycˇi´tal aj skutocˇnosť, zˇe jednotlive´ zmluvy neboli previazane´ a neobsahovali zˇiaden odkaz na po^vodny´ za´va¨zok vyply´vaju´ci z prvej zmluvy o po^zˇicˇke, podľa žalobcu uvedene´ dostatocˇne vyply´va z okolnosti´ dane´ho za´va¨zkove ´ho vzťahu, kedy ich vza´jomnu´ previazanosť a nadva¨znosť potvrdil vo svojom vyjadreni´ aj samotny ´ zˇalovany´, a ktora´ vyply´vala z vo^le zmluvny´ch stra´n, ich spra´vania pred a po podpise jednotlivy ´ch zmlu´v. Navysˇe ich previazanosť mozˇno odvodiť jednak z totozˇny´ch subjektov zu´cˇastneny´ch na pra´vnych u´konoch a konsˇtantnej cˇasovej su´vislosti. Z hľadiska splatnosti sa ma´ na uplatneny´ na´rok zˇalobcu nazerať cez pra´vny u´kon zo dnˇa 12.09.2020, na za´klade cˇoho na´rok zˇalobcu nie je premlcˇany´.
2.2 Žalobca ďalej poukázal na nedostatocˇné odo^vodnenie napadnutého rozsudku. Pra´vom strany sporu je, aby bolo rozhodnutie presvedcˇivo odo^vodnene´, cˇo sa vsˇak podľa žalobcu nestalo, pričom v zmysle konsˇtantnej judikatu´ry U´stavne´ho su´du Slovenskej republiky a Najvysˇsˇieho su´du Slovenskej republiky jasne a jednoznacˇne odo^vodnene´ rozhodnutie procesnej povahy tvori´ su´cˇasť za´kladne´ho pra´va na su´dnu ochranu. Napadnute´ rozhodnutie, neobsahuje u´vahy su´du ktorými sa riadil pri aplikácii právneho predpisu, rozhodnutie je nezrozumiteľne´, nedostatocˇne odo^vodnene ´, a teda nezákonné. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom nevyrovnal so všetkými argumentmi žalobcu.
2.3 Žalobca sa odvolacím návrhom domáhal zrušenia prvoinštančného rozsudku v napadnutých výrokoch II. a III. a vrátenia veci na ďalšie rozhodnutie alebo vyhovenia žalobe a náhrady trov konania.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázal na doručenie napadnutého rozsudku právnemu zástupcovi žalobcu dňa 16.10.2024, lehota na podanie opravného prostriedku tak uplynula dňa 31.10.2024. Žalobca podľa elektronického súdneho spisu doručil odvolanie dňa 04.11.2024, teda po zákonom ustanovenej lehote na podanie opravného prostriedku. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.
4. Žalobca v odvolacej replike zdôraznil, že odvolanie voči rozsudku bolo podané v rámci zákonnej lehoty dňa 31.10.2024 elektronicky, na základe čoho existuje v elektronickom systéme nepopierateľný dôkaz o tom, že odvolanie bolo podané včas. Odvolanie podal voči výroku II. a III. rozsudku, doložka právoplatnosti zaslaná súdom sa preto vzťahuje na výrok I. rozsudku. Uviedol, že aj naďalej trvá na podanom odvolaní a pridržiava sa svojich predchádzajúcich vyjadrení. Opakovane zdôraznil, že vôľa strán je v rámci súkromnoprávnych vzťahov určujúca, preto je nutné nazerať na právne úkony vždy v ďalších súvislostiach s ohľadom na to, kto právny úkon urobil a aký bol jeho účel, teda čo uvedeným právnym úkonom zmluvné strany zamýšľali dosiahnuť alebo čo ním sledovali. Zo skutkového stavu v predmetnej právnej veci vyplynulo, že ďalšie dve zmluvy boli uzatvorené z dôvodu, že žalovaný nebol schopný v rámci dohodnutej doby splatiť celú čiastku požičaných finančných prostriedkov, na základe čoho bolo potrebné predĺžiť lehotu splatnosti, aj keď vždy išlo o totožnú sumu istiny. Z konania jednoznačne vyplynulo, že záväzok medzi zmluvnými stranami ostával totožný a menila sa len doba splatnosti z dobrej vôle žalobcu, ktorý žalovanému vyhovel a vzhľadom na jeho zlú finančnú situáciu súhlasil s predĺžením doby splatnosti. Žalobca preto rozporoval tvrdenie žalovaného, že uvedené nevyplýva zo žiadnej skutočnosti. Podľa žalobcu nie je rozhodujúce samotné označenie právneho úkonu, ale jeho obsahové znenie a rozsah dohodnutých práva a povinností účastníkov právneho úkonu a najmä vôľa zmluvných strán a ich zámer. Ak by súd uvážil, že splatnosť uplatneného nároku žalobcu nie je možné posudzovať v zmysle právneho úkonu zo dňa 12.09.2020, pravdepodobne by išlo o príliš formalistické nazeranie na predmetnú vec. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.05.2015, sp. zn. 8Cdo/167/2014, v ktorom súd citoval nález Ústavný súd Slovenskej republiky z 28. apríla 2014 sp. zn. IV. ÚS 15/2014 77, v zmysle ktorého prílišný formalizmus a prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahuje do zmluvnej slobody vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti (autonómnej vôle) podľa čl. 2 ods. 3. Žalobca zotrval na svojom odvolacom návrhu.
5. Žalovaný v odvolacej duplike poukázal na skutočnosť, že ako žalovaný tak aj samotný súd prvej inštancie správne konštatoval, že z pohľadu obsahu zmlúv o pôžičke zo dňa 12.09.2018 a dňa 12.09.2020 žiadne zmluvné ustanovenie neobsahuje nováciu záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 23.04.2016, žiadne zmluvné ustanovenie neodkazuje na uvedenú zmluvu a teda nie je možné žiadnym spôsobom z obsahu zmlúv vyvodiť nováciu na ktorú poukazuje žalobca. Ďalej poukázal na nesúhlas žalovaného s tvrdením žalobcu, že záväzok zostával totožný a menila sa len doby splatnosti. Predmetom zmluvy o pôžičke zo dňa 12.09.2018 bola pôžička v sume 20 000 eur a poplatok za zmluvu v sume 2 941 eur na rozdiel od predmetu zmluvy o pôžičke zo dňa 23.04.2016. Rovnako predmetom zmluvy o pôžičke zo dňa 12.09.2020 bola pôžička v sume 22 700 eur a poplatok za zmluvu v sume 3 300 eur na rozdiel od predmetu zmluvy o pôžičke zo dňa 23.04.2016. Bolo pritom nesporné, že k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov na základe zmlúv o pôžičke zo dňa 12.09.2018 a dňa 12.09.2020 nedošlo. Podľa žalovaného nie je zrejmé od akého ustanovenia zmlúv o pôžičke zo dňa 12.09.2018 a zo dňa 12.09.2020 žalobca odvodzuje existenciu novácie zmluvného vzťahu, keď evidentne vzhľadom na predmet zmlúv resp. údajne požičané sumy finančných prostriedkov sa jedná o samostatné a na sebe nezávislé právne úkony, ktoré je potrebné považovať za neplatné.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávneným subjektom, zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b) a h) C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.), viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C. s. p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.
7. Odvolací súd sa najprv vyjadrí k námietke žalovaného, podľa ktorého bolo odvolanie žalobcu podané po uplynutí zákonnej lehoty až dňa 04.11.2024, pričom napadnutý rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 16.10.2024.
8. Z obsahu spisu (č. l. 205-207) je zrejmé, že odvolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku bolo doručené prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu súdu prvej inštancie elektronicky dňa 31.10.2024. Predmetný rozsudok bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený elektronicky dňa 16.10.2024 (č. l. 199), odvolanie tak bolo súdu prvej inštancie doručené v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
9. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bola žaloba, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 21 725 eur s príslušenstvom z dôvodu nesplnenia záväzku zo zmluvy o pôžičke.
10. Predmetom odvolacieho konania je v súlade s odvolacími dôvodmi uplatnenými žalobcom preskúmať správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý výrokom II. žalobu zamietol vo zvyšnej časti z dôvodu premlčania (po čiastočnom zastavení konania, ktoré nie je predmetom odvolania) a závislým výrokom III. o trovách konania priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 95 %. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil premlčanie nároku žalobcu, pričom napadnutý rozsudok súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil, tento rozsudok nespĺňa podľa žalobcu požiadavku spravodlivého a zákonného rozhodnutia. Odvolací súd sa preto s poukazom na ustanovenia § 379 a 380 C. s. p. zameral na preskúmanie dôvodnosti týchto námietok.
11. Zo žaloby doručenej súdu prvej inštancie odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie zistil, že žalobca odôvodnil svoj nárok na zaplatenie 21 725 eur s príslušenstvom tým, že dňa 12.09.2020 uzavrel so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie sumy 22 700 eur so splatnosťou 12.09.2021. Zároveň bol žalovaný povinný uhradiť aj úrok vo výške 3 300 eur. Splatenie uvedenej istiny a úroku bolo zabezpečené vlastnou zmenkou vystavenou žalovaným, na rad, bez protestu. Žalobca súčasne uviedol, že žalovanému bola poskytnutá dodatočná lehota na splatenie predmetného dlhu, žalovaný svoj záväzok uhradil iba čiastočne. K žalobe žalobca pripojil predžalobnú výzvu zo dňa 03.11.2023 na úhradu dlžnej sumy, kópiu zmenky vystavenej dňa 12.09.2020 a zmluvu o pôžičke zo dňa 12.09.2020.
12. Po tom, ako bol v upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz na zaplatenie sumy 21 725 eur s príslušenstvom podal žalovaný odpor, v rámci ktorého okrem iného uviedol, že dňa 23.04.2016 uzavrel so žalobcom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu žalobca požičal sumu 15 000 eur, ktorú mal žalovaný vrátiť do 23.04.2017 a súčasne bol zaviazaný uhradiť poplatok vo výške 2 000 eur. Žalovaný ďalej uviedol, že medzi ním a žalobcom došlo k dohode o prolongácii zmluvy o pôžičke a dňa 12.09.2018 bola uzatvorená nová zmluva o pôžičke, ktorá nahradila pôvodnú zmluvu, ktorá zanikla. Na základe tejto novej zmluvy došlo k navýšeniu pôvodnej pôžičky na sumu 20 000 eur, ktorú mal žalovaný vrátiť do 12.09.2019 a súčasne bol zaviazaný uhradiť zvýšený poplatok vo výške 2 941 eur. Následne opätovne došlo k prolongácii zmluvy zo dňa 12.9.2018 a žalovaný so žalobcom 12.09.2020 uzavrel novú zmluvu o pôžičke, ktorá nahradila pôvodnú zmluvu, ktorá zanikla. Na základe novej zmluvy došlo k navýšeniu pôžičky na sumu 22 700, eur, ktorú mal žalovaný vrátiť do 12.09.2019 a súčasne bol zaviazaný uhradiť opätovne zvýšený poplatok za zmluvu vo výške 3 300 eur. Žalovaný k odporu pripojil zmluvy o pôžičke zo dňa 23.04.2016, 12.09.2018 a 12.09.2020.
13. Vo yyjadrení k odporu žalovaného žalobca potvrdil, že záväzkový vzťah medzi sporovými stranami sa začal v roku 2016 s dlžnou sumou 15 000 eur, žalovaný dlh v dohodnutom termíne nesplatil, žalobca a žalovaný sa vzájomne dohodli na uzatvorení novej zmluvy na novú dlžnú sumu s tým, že právny vzťah založený pôvodnou zmluvou zanikne. Poslednou zmluvou o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným bola zmluva uzatvorená dňa 12.09.2020, na základe ktorej si žalobca uplatnil svoj nárok. Žalobca tu výslovne uviedol, že vzhľadom na to, že vzájomné právne vzťahy z predchádzajúcich dvoch zmlúv o pôžičke poslednou zanikli, žalobca nepovažoval ich uvádzanie a predkladanie za relevantné.
14. Zo zápisnice z pojednávania dňa 25.09.2024 odvolací súd zistil, že pred otvorením pojednávania žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že svoje nároky si uplatňuje zo zmluvy o pôžičke zo dňa 23.04.2016, pretože následné zmluvy o pôžičke vyhodnotili ako neplatné, keď neprišlo k reálnemu plneniu z týchto zmlúv. Ďalej uviedol, že kvôli neschopnosti žalovaného splácať pôžičku došlo k uzavretiu nových pôžičiek s navýšením sumy pôžičky a predĺžením doby splatnosti. Podľa žalobcu splatnosť dlhu nastala až 13.09.2021, ako vyplýva z tretej zmluvy o pôžičke zo dňa 12.09.2020, ktorú podľa jeho tvrdenia je možné považovať za dohodu medzi stranami o predĺžení doby splatnosti.
15. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
16. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
17. Podľa § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.
18. Podľa § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti.
19. Podľa § 516 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené zákonom požadované náležitosti.
20. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
21. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
22. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
23. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
24. Po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého prvoinštančného rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch vecne správne, vychádzajúce zo správne zisteného skutkového stavu, keď súd výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné vyššie uvedené hmotnoprávne normy, ktoré aj správne vyložil. Napadnutý rozsudok riadne, logicky a presvedčivo odôvodnil, pričom sa zároveň vyrovnal so skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci aj námietkami a argumentáciou sporových strán v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť jeho dôvodov. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a z dôvodu vyrovnania sa s odvolacími námietkami žalobcu uvádza nasledovné:
25. Žalobca v podanom odvolaní odkazuje na dôvod zakotvený v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p - súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď namietal nepreskúmateľnosť rozsudku a jeho nedostatočné odôvodnenie a dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia premlčania nároku žalobcu.
26. Nesprávne právne posúdenie veci ako odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (t. j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu), aplikoval nesprávnu právnu normu (t. j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú), obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016, 1241 s).
27. Odvolací súd po preskúmaní záverov súdu prvej inštancie konštatuje, že uvedený odvolací dôvod neobstojí, pretože súd prvej inštancie správne zvolil a aplikoval príslušné právne normy (§ 657, § 570 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka), ktoré aj správne interpretoval, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne vyložil podmienky aplikácie citovaných zákonných ustanovení ((odvolací súd tu poukazuje najmä na ods. 26, 27, 28, 29 prvoinštančného rozsudku). Súd prvej inštancie na námietku premlčania vznesenú žalovaným správne zameral svoje dokazovanie na zistenie splatnosti pôžičky poskytnutej žalobcom ako veriteľom žalovanému ako dlžníkovi, pričom zisťoval, či prišlo k nahradeniu pôvodného záväzku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 23.04.2016 novým záväzkom (následnými zmluvami o pôžičke zo dňa 12.09.2018, resp. 12.09.2020) podľa § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo k zmene záväzku v časti splatnosti pôžičky podľa § 516 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka. Medzi stranami nebolo sporné, že k odovzdaniu peňazí na základe zmlúv zo dňa 12.09.2018 a 12.09.2020 nedošlo, súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil, že uvedené zmluvy o pôžičke zo dňa 12.09.2018 a 12.09.2020 sú z tohto dôvodu neplatné. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v prvoinštančnom konaní obe strany rovnako tvrdili, že po nesplnení záväzku žalovaným v lehote splatnosti podľa zmluvy zo dňa 23.04.2016 sa vzájomne dohodli na uzatvorení novej zmluvy na novú dlžnú sumu s tým, že právny vzťah založený pôvodnou zmluvou zanikne. Následne tento postup zopakovali pri uzavretí zmluvy zo dňa 12.09.2020. Samotný žalobca výslovne uviedol, že vzájomné právne vzťahy z predchádzajúcich dvoch zmlúv o pôžičke poslednou zanikli. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že žalobca bol po celý čas prvoinštančného konania zastúpený právnym zástupcom – advokátskou kanceláriou, jeho vyjadrenia preto nemožno interpretovať v kontexte prípadnej neznalosti práva. Správny je preto záver súdu prvej inštancie, že vôľa strán sporu smerovala k nahradeniu záväzku z pôvodnej zmluvy o pôžičke novým záväzkom zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12.09.2018 a následne zmluvou zo dňa 12.09.2020. Ako je už vyššie uvedené, tieto zmluvy platne nevznikli, neboli preto spôsobilé nahradiť pôvodný záväzok zo zmluvy zo dňa 23.04.2016, splatnosť ktorej nastala 23.04.2017. Trojročná premlčacia lehota tak začala plynúť nasledujúci deň - deň, keď sa právo na splatenie pôžičky mohlo vykonať (uplatniť na súde) po prvý raz a uplynula 23.04.2020 – štvrtok, pracovný deň (§ 101 v spojení s § 122 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka). Žalobca si svoj nárok uplatnil žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 18.12.2023, teda po uplynutí zákonnej trojročnej premlčacej doby.
28. Podľa § 140 ods. 1 C. s. p. zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.
29. Podľa § 140 ods. 2 C. s. p. zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.
30. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 25.09.2024 zmenil svoje rozhodujúce skutkové tvrdenia tak, že vyhodnotil zmluvy o pôžičke zo dňa 12.09.2018 a 12.09.2020 ako neplatné z dôvodu, že nedošlo k reálnemu plneniu k zmene žaloby, a teda si nároky uplatňuje len z prvej pôžičky zo 23.04.2016, ktorej splatnosť však mala nastať podľa žalobcu až 13.09.2021. Aj v tomto prípade súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že aj keby splatnosť uvedenej zmluvy mala nastať 13.09.2021, aj v tomto prípade by išlo o premlčané právo, pretože k zmene žaloby – k uplatneniu nároku zo zmluvy zo dňa 23.04.2016 prišlo až na pojednávaní dňa 25.09.2024, teda aj tu by už išlo o premlčané právo (premlčacia doba by v tomto prípade uplynula 13.09.2024). Odvolací súd tu však zdôrazňuje, že dohoda o zmene splatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 23.04.2016 však nevyplýva zo žiadneho dôkazu predloženého žalobcom ani zo žiadneho vyjadrenia žalovaného (ako v odvolaní namietal žalobca). V zmluvách zo dňa 12.09.2018 a 12.09.2020 nie je žiadne dojednanie o zmene splatnosti záväzku žalovaného zo zmluvy o pôžičke zo dňa 23.04.2016, táto prvá zmluva sa v žiadnej z následných zmlúv nespomína. Žalobca aj žalovaný súhlasne tvrdili pred prvoinštančným súdom, že zmluva zo dňa 12.09.2018 nahradila zmluvu zo dňa 23.04.2016 a zmluva zo dňa 12.09.2020 nahradila zmluvu zo dňa 12.09.2018.
31. Odvolací dôvod uplatnený žalobcom podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. tak s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu neobstojí.
32. Neobstojí ani odvolací dôvod uplatnený podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p., pretože ako je uvedené vyššie, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p., keď súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne, logicky a presvedčivo odôvodnil, vyrovnal sa so skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci aj námietkami sporových strán v prvoinštančnom konaní. Súd prvej inštancie dal už v odôvodnení svojho rozhodnutia odpoveď aj na podstatné odvolacie námietky žalobcu.
33. Záverom je potrebné konštatovať nenaplnenie odvolacích dôvodov od ktorých žalobca odvodil svoje odvolanie, jeho námietky voči napadnutému rozhodnutiu nie sú dôvodné, odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s citovaným ustanovením § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správne potvrdil, vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania, voči ktorému žalobca nevzniesol osobitné námietky.
34. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, má preto voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., aj vzhľadom na to, že tu neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C. s. p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t. j. jednomyseľne (§ 393 ods. 2 C. s. p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).