Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Csp-19-2025.pdf
PDF · 101.22 KB
Case nature
Area
Subarea
29Csp/19/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Balážom v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: T. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko C. XX, D., o zaplatenie 2678,21 eura s príslušenstvom, t a k t o
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý z a p l a t i ť žalobcovi sumu 2472,21 eura spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 2034,31 eura od 07.12.2024 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a.
III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84,6%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.04.2025 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2678,21 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 2034,31 eura od 07.12.2024 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 06.12.2024 podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len „banka“, alebo aj „postupca“) a žalobcom, postúpila banka na žalobcu pohľadávku voči žalovanému (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávky“). Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Banka uzatvorila so žalovaným dňa 07.08.2019 zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe Zmluvy banka poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Nárok uplatnený v žalobe predstavuje revolvingový úver vo forme kreditnej karty, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať banku o čerpanie. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná, a ktorá sa s každou splátkou zvyšuje. Žalovaný napriek opakovaným výzvam banky neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy, a tak banka vypovedala Zmluvu ku dňu 16.09.2023. Pohľadávka banky predstavovala ku dňu jej postúpenia žalobcovi sumu 2678,21 eura, ktorá pozostáva z istiny vo výške 2034,31 eura, riadneho úroku v sume 294,88 eura, úroku z omeškania v sume 143,02 eura a poplatkov
v sume 206,- eur, a to v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde banka deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do podania žaloby nezaplatil svoj dlh ani sčasti. Preto má žalobca ako veriteľ právo podľa § 517 ods. 2 OZ požadovať popri plnení úroky z omeškania. Žalobca si voči žalovanému v žalobe uplatnil úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 2034,31 eura od 07.12.2024, t.j. dňa nasledujúceho po dni postúpenia pohľadávky, do zaplatenia.
2. Žalovanému súd žalobu spolu s prílohami a uznesením č.k. 29Csp/19/2025-129 zo dňa 20.05.2025, obsahujúcim výzvu na vyjadrenie sa k podanej žalobe, ako aj s poučením o procesných právach žalovaného ako spotrebiteľa doručoval na adresu pobytu evidovanú v registri obyvateľov, avšak zásielka bola vrátená súdu s poznámkou „adresát je neznámy“. Súd preto požiadal o doručenie príslušný útvar policajného zboru v zmysle § 108 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Na základe šetrenia vykonaného poverenými príslušníkmi útvaru policajného zboru bolo zistené, že žalovaný sa na uvedenej adrese nenachádza, preto bol aj tento pokus o doručenie neúspešný. Keďže sa súdu nepodarilo zistiť adresu, na ktorej sa žalovaný zdržiava, vykonal doručenie žaloby spolu s prílohami, uznesením č.k. 29Csp/19/2025-129 zo dňa 20.05.2025 obsahujúcim výzvu na vyjadrenie sa k podanej žalobe a poučením o procesných právach žalovaného ako spotrebiteľa postupom uvedeným v § 116 ods. 2 C.s.p., účinky doručenia žalovanému nastali dňa 08.07.2025. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 27.08.2025, na ktoré sa nedostavil právny zástupca žalobcu, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, nedostavil sa žalovaný, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil. Na pojednávaní súd oboznámil obsah žaloby a vyjadrení žalobcu spolu s prílohami a zistil nasledovný skutkový stav. Dňa 07.08.2019 banka uzatvorila so žalovaným Zmluvu, t.j. zmluvu o kreditnej karte ku kartovému účtu číslo XXXXXXXXXX (č.l. 76). V zmysle Zmluvy banka poskytla žalovanému úverový rámec vo výške 2350,- eur s premenlivou úrokovou sadzbou vo výške 13,50% ročne; RPMN bola vo výške 22,65%. Celková čiastka splatná žalovaným pri predpokladoch uvedených v Zmluve a uvedenej RPMN predstavuje sumu 2614,79 eura. V zmysle Zmluvy je úroková sadzba pre úrok z omeškania uvedená 5% p.a. najviac do výšky stanovenej právnym predpisom (OZ a Nariadenie vlády SR, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ). Z histórie čerpania peňažných prostriedkov žalovaným (č.l. 6-60) súd zistil, že žalovaný dňa 14.08.2019 vykonal aktiváciu kartového úveru (č.l. 10), následne žalovaný dňa 24.11.2019 čerpal sumu 1000,- eur z celkového úverového rámca prevodom na účet, rovnako tak dňa 06.12.2019 čerpal sumu 500,- eur z celkového úverového rámca prevodom na účet (č.l. 6). Žalovaný následne čerpal z kartového úveru nepravidelne finančné prostriedky v rôznej výške, súčasne vykonával aj nepravidelné vklady v rôznej výške. Posledný vklad realizoval dňa 12.05.2023, kedy na účet vložil sumu 358,- eur (č.l. 57), následne už žiadne peňažné prostriedky banke nezaplatil. Ku dňu 17.09.2023 je v histórii čerpania peňažných prostriedkov zaevidované zosplatnenie úveru, ktorého výška je 2034,31 eura a súčasne je znížený úverový rámec na nulu (č.l. 59). Banka oznámila žalovanému dňa 06.09.2023 (č.l. 79), že z dôvodu dlhodobého omeškania žalovaného so splácaním pohľadávky banky vyplývajúcej zo Zmluvy znižuje s účinnosťou od 16.09.2023 celkový úverový rámec na nulu v prípade, ak žalovaný najneskôr v deň predchádzajúci tomuto dňu nezaplatí banke splátku v sume aspoň 150,80 eur. Banka v predmetnom liste súčasne žalovaného informovala, že pokiaľ túto minimálnu splátku v určenej lehote nezaplatí, bude v lehote 15 dní od účinnosti zníženia celkového úverového rámca na nulu povinný zaplatiť celú jej pohľadávku, ktorá ku dňu 06.09.2023 je 2523,70 eur. Banka ďalšou výzvou zo dňa 27.08.2024 (č.l. 104) oznámila žalovanému, že tento je viac ako tri mesiace v omeškaní so splácaním pohľadávky zo Zmluvy, dlžná suma ku dňu datovania výzvy predstavuje 2643,26 eura. Banka súčasne žalovaného v predmetnej výzve informovala, že pokiaľ dlžnú sumu nezaplatí, bude oprávnená postúpiť pohľadávku zo Zmluvy tretej osobe; táto výzva bola doručená žalovanému dňa 05.09.2024 (č.l. 105). Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXXXXX uzatvorenej dňa 06.12.2024 spolu s prílohou č. 1 (č.l. 67-75) súd zistil, že banka ako postupca postúpila svoju pohľadávku zo Zmluvy voči žalovanému na postupníka, ktorým je žalobca. Z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok (č.l. 75) súd zistil, že predmetom postúpenia bola pohľadávka v sume istiny celkom 2678,21 eura, z čoho istina do splatnosti predstavuje sumu 2034,31 eura, riadny úrok sumu 294,88 eura, poplatky sumu 206,- eur a ostatné príslušenstvo, ktoré tvoria úroky z omeškania v sume 143,02 eura. Postupca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 14.12.2024 (č.l. 61). Dňa 10.04.2025 zaslal právny zástupca žalobcu žalovanému pokus o zmier zo dňa 08.04.2025 (č.l. 63, 64), v ktorom ho vyzval na zaplatenie
dlžnej sumy s príslušenstvom a vyčíslenými trovami do 18.04.2025. Žalovaný dlžnú sumu v určenej lehote a ani v priebehu tohto konania nezaplatil.
4. Podľa článku II. bod 6. Zmluvy, ak existuje pohľadávka banky, klient banke každý mesiac zaplatí minimálnu splátku vo výške 5% zo sumy pohľadávky banky, minimálne 15 eur, a to kedykoľvek, najneskôr do dňa splatnosti, ktorým je 15. deň v mesiaci. Ak je pohľadávka banky nižšia ako 15 eur, minimálna splátka sa rovná výške pohľadávky banky. 5. Podľa článku II. bod 10. Zmluvy, ak klient pohľadávku banky nespláca riadne a včas, môže banka požadovať najmä zaplatenie úrokov z omeškania, zmluvnej pokuty, znížiť celkový úverový rámec na nulu, zablokovať kreditnú kartu alebo kartový účet, odstúpiť od zmluvy, vypovedať zmluvu a poskytnúť informácie o tejto skutočnosti do spoločného registra bankových informácií.
6. Podľa článku 2.1. VOP, banka vydá kreditnú kartu na základe zmluvy o kreditnej karte.
7. Podľa článku 2.23. VOP, banka poskytne klientovi úver do výšky celkového úverového rámca. Klient čerpá úver vykonávaním transakcií. Podmienky zúčtovania transakcií sú uvedené v Podmienkach vykonávania platobných služieb banky.
8. Podľa článku 2.25. VOP, ak klient splatí celú pohľadávku banky, môže opätovne čerpať úver do výšky celkového úverového rámca. Ak klient splatí časť pohľadávky banky, môže opätovne čerpať úver len do výšky nevyčerpanej časti celkového úverového rámca.
9. Podľa článku 2.45. písm. a) VOP, za porušenie zmluvy o kreditnej karte sa považuje omeškanie klienta so splácaním pohľadávky banky.
10. Podľa článku 2.46. písm. a) VOP, ak nastane niektorý z prípadov porušenia, banka môže znížiť celkový úverový rámec na nulu, zablokovať kartový účet a vypovedať zmluvu o kreditnej karte.
11. Podľa § 497 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení (ďalej len „ObZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
14. Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
16. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
17. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žaloba je v podstatnej časti dôvodná. Žalobca odôvodňuje svoj nárok Zmluvou uzatvorenou medzi právnym predchodcom žalobcu, bankou a žalovaným, na základe ktorej banka ako veriteľ poskytla žalovanému ako dlžníkovi možnosť využívať kreditnú kartu, s celkovou výškou úverového rámca 2350,- eur. Zmluvný vzťah medzi bankou a žalovaným predstavuje revolvingový úver, na základe ktorého banka umožnila žalovanému prostredníctvom kreditnej karty opakovane čerpať poskytnuté peňažné prostriedky, bez potreby žiadať banku o čerpanie. Takto uzavretú Zmluvu súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 OZ. Žalovaný mal pri jej uzatváraní postavenie spotrebiteľa, keďže nebolo v konaní preukázané (a ani samotným žalobcom tvrdené), že úver bol žalovanému poskytnutý na účel zamestnania, povolania, resp. podnikateľskú činnosť a banka ako veriteľ mala postavenie dodávateľa, keďže do právneho vzťahu so žalovaným vstupovala ako právnická osoba poskytujúca úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Uvedený spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu nebol ani medzi stranami sporný. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, účinného ku dňu uzavretia Zmluvy.
20. Po preskúmaní Zmluvy súd dospel k záveru, že spĺňa všetky náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z., príslušných ustanovení ObZ a OZ. Právny predchodca žalobcu, t.j. banka, poskytla žalovanému celkový úverový rámec až do sumy 2350,- eur. Žalovaný ho čerpal postupne a poskytnutý úver aj postupne splácal až do 12.05.2023, kedy na účet vložil sumu 358,- eur; následne už žiadne peňažné prostriedky banke nezaplatil. Ku dňu 31.05.2023 predstavovala výška vyčerpanej sumy, t.j nesplatený revolvingový úver sumu 2034,31 eura. Z oznámenia banky zo dňa 06.09.2023 (č.l. 79) súd má za preukázané, že banka oznámila žalovanému, že je dlhodobo v omeškaní so splácaním pohľadávky banky a vyzvala ho, aby najneskôr do 15.09.2023 zaplatil sumu v minimálnej výške 150,80 eur, v opačnom prípade dôjde k zníženiu celkového úverového rámca na nulu a výpovedi Zmluvy. Takýto postup banky zodpovedal článku II. bod 10. Zmluvy a článku 2.46. písm. a) VOP. Pretože žalovaný v určenej lehote nezaplatil aspoň minimálnu splátku, nadobudla účinnosť výpoveď Zmluvy zo strany banky. Banka následne žalovanému na základe výzvy zo dňa 27.08.2024 (č.l. 104) umožnila splatiť dlh a súčasne ho informovala, že v prípade nesplnenia uvedenej povinnosti bude oprávnená pohľadávku voči nemu postúpiť tretej osobe. Žalovaný predmetnú výzvu prevzal dňa 05.09.2024 (č.l. 105), dlžnú sumu banke nezaplatil. Súd preto konštatuje, že boli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky voči žalovanému tretej osobe; k čomu došlo uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky medzi bankou a žalobcom dňa 06.12.2024. Banka o tejto skutočnosti informovala žalovaného listom zo dňa 14.12.2024 (č.l. 61) a žalobca sa tak stal aktívne legitimovaným na podanie žaloby voči žalovanému v rozsahu postúpenej pohľadávky, ktorá tvorí predmet tohto konania. Z platobnej histórie (č.l. 59rub), špecifikácie postúpenej pohľadávky (č.l. 62) a prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky (č.l. 75) súd zistil, že istina úveru predstavuje sumu 2034,31 eura, riadny úrok sumu 294,88 eura a úrok z omeškania ku dňu postúpenia sumu 143,02 eura a napokon poplatky sumu 206,- eur. Žalovaný nezaplatil banke ani žalobcovi dlh ani sčasti. Súd s ohľadom na uvedené dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanému, je dôvodná v časti, ktorou sa voči nemu domáha zaplatenia istiny, t.j. 2034,31 eura a riadneho úroku spolu s vyčísleným úrokom z omeškania v sume 437,90 eur, t.j. celkom v sume 2472,21 eura (2034,31 + 437,90). Napriek tomu, že žalobca sa tiež domáhal zaplatenia sumy 206,- eur, ktorá má predstavovať poplatky účtované pôvodne bankou žalovanému, z obsahu podanej žaloby vôbec nevyplýva, o aké konkrétne poplatky banky išlo, žalobca si tak vo vzťahu k jednotlivým poplatkom účtovaným bankou voči žalovanému, ktoré majú v súčte predstavovať sumu 206,- eur, nesplnil povinnosť tvrdenia (§150 ods. 1 C.s.p.) a ani ich dôvodnosť v priebehu konania nijako nepreukázal. Žalobca s podanou žalobou predložil aj sadzobník banky (č.l. 91-103), avšak súd z dôvodu vyššie uvedenej absencie príslušných skutkových tvrdení žalobcu nemal možnosť posúdiť dôvodnosť požiadavky banky na zaplatenie jednotlivých poplatkov žalovaným. Súd dopĺňa, že vo veci nariadil pojednávanie a túto okolnosť na ňom oznámil v rámci predbežného právneho posúdenia, žalobca preto mal vytvorený priestor na poskytnutie prípadných ďalších skutkových tvrdení za účelom preukázania dôvodnosti žaloby aj v rozsahu uplatnenej sumy 206,- eur, avšak tento nevyužil. Súd preto výrokom I. tohto rozsudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2472,21 eura, ktorá predstavuje súčet istiny, zmluvných úrokov a úrokov z omeškania, a výrokom II. podanú žalobu v rozsahu uplatneného nároku na zaplatenie sumy 206,- eur ako nedôvodnú zamietol.
21. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru, žalobcovi preto vznikol aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré v žalobe požadoval priznať až odo dňa nasledujúceho po uzatvorení zmluvy o postúpení pohľadávok. S ohľadom na výšku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu sa tak žalobca domáhal zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9,25% ročne z dlžnej sumy od 07.12.2024 do zaplatenia. Súd posúdil požiadavku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy v rozsahu prevyšujúcom 5% ročne ako nedôvodnú, pretože z obsahu Zmluvy vyplýva, že výška úrokov z omeškania bola dojednaná tak, že v príslušnej časti Zmluvy sa uvádza číselný údaj 5% ročne a následne je uvedené, že táto sadzba má byť najviac do výšky stanovenej právnym predpisom (OZ a Nariadenie vlády SR, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ). Súd konštatuje, že z dôvodu, že v časti zmluvy je uvedený konkrétny číselný údaj, ktorý v rozhodnom čase neprekračoval maximálnu výšku úrokov z omeškania ustanovenú všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.), medzi bankou a žalovaným bola na základe uzatvorenej Zmluvy dohodnutá aj výška úrokov z omeškania, a to práve 5% z dlžnej sumy ročne. Dohoda veriteľa s dlžníkom o výške úrokov z omeškania nie je v rozpore so žiadnym právnym predpisom, pokiaľ dohodnutá výška úrokov z omeškania neprekračuje maximálnu výšku ustanovenú právnym predpisom. V tejto súvislosti súd odkazuje na právne závery vyjadrené napríklad v uznesení Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp.zn. 5MCdo/13/2008 zo dňa 03.02.2010, v zmysle ktorých: „Dohoda o úrokoch z omeškania, ktorých výška prekračujúca hornú hranicu stanovenú zákonom je v zmysle § 39 OZ absolútne neplatným právnym úkonom.“ Pretože v posudzovanom prípade sa banka ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom dohodla na výške úrokov z omeškania, žaloba je nedôvodná tiež v časti, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia úrokov z omeškania v rozsahu prevyšujúcom 5% ročne, t.j. v rozsahu žalobcom navyše uplatnených 4,25 percentuálnych bodov z dlžnej sumy ročne. Súd preto žalobcovi výrokom I. rozsudku priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2034,31 eura od 07.12.2024 do zaplatenia a výrokom II. tohto rozsudku žalobu v rozsahu uplatnených úrokov z meškania predstavujúcich 4,25 percentuálnych bodov ročne zo sumy 2034,31 eura od 07.12.2024 do zaplatenia ako nedôvodnú zamietol.
22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca sa podanou žalobou domával voči žalovanému zaplatenia sumy celkom 2678,21 eura, súd týmto rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2472,21 eura. Žalobca tak bol úspešný v rozsahu 92,3% a žalovaný bol úspešný v rozsahu 7,7%. Mieru úspechu žalovaného, ktorá je menšia, súd odpočítal od miery úspechu žalobcu, t.j. 92,3% - 7,7% a výsledok, t.j. 84,6% predstavuje pomerný nárok žalobcu na náhradu trov konania v tomto prípade. Súd pri rozhodovaní o nároku žalobcu na náhradu trov konania nevzal do úvahy jeho neúspech v súvislosti s uplatnenou výškou úrokov z omeškania, pretože tieto nebolo možné dostatočne konkretizovať pre určenie miery úspechu resp. neúspechu sporových strán. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.