Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Ssk-92-2025.pdf
PDF · 95.77 KB
Case nature
Area
Subarea
6Ssk/92/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: V. R., narodený X. B. XXXX, trvalý pobyt K. XXX/XX, C., prechodný pobyt X. X, C., právne zastúpený: BARNA & PARTNERS advokátska kancelária s.r.o., Nová ulica 150/6, Slovenská Kajňa, IČO: 53 960 360, proti žalovanému: náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OdVS-80-1/2023 zo dňa 9. októbra 2023, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici, č. k. 3S/42/2023-51 zo dňa 6. februára 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a. II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania 1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 3S/42/2023-51 zo dňa 6. februára 2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol, ako nedôvodnú, správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OdVS-80-1/2023 zo dňa 9. októbra 2023 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“). 2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný, podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu proti personálnemu rozkazu č. 8719 zo dňa 21. júla 2023 (ďalej len „personálny rozkaz“) Personálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „prvostupňový správny orgán). 3. Prvostupňový správny orgán personálnym rozkazom prepustil žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe podľa § 80 ods. 1 písm. e) bod 2. zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 281/2015 Z. z.“). Dôvodom bola skutočnosť, že voči žalobcovi bola podaná obžaloba za zločin. Prvostupňový správny orgán personálny rozkaz v podstatnom odôvodnil tým, že (i) dňa 27. júna 2023 bola na prvostupňový správny orgán doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Prešov; (ii) podľa § 92 ods. 2 písm. e) zákona č. 281/2015 Z. z. sa týmto dňom začalo konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru; (iii) prvostupňový správny orgán mal za splnenú podmienku pre skončenie služobného pomeru žalobcu podľa § 83 ods. 1 písm. e) bod. 2 zákona č. 281/2015 Z. z.; (iv) následne dôvodil, že je v záujme štátu, aby status profesionálneho vojaka nepožívali aktívni profesionálni vojaci, ktorí boli právoplatne odsúdení za trestný čin vojenský, za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom alebo za zločin, i keď sa na obe tieto skupiny osôb hľadí, ako keby neboli za takéto trestné činy odsúdené, a profesionálni vojaci, voči ktorým bola za trestný čin vojenský, za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom alebo za zločin podaná obžaloba.
4. Žalobca napadol personálny rozkaz odvolaním, o ktorom žalovaný rozhodol preskúmavaným rozhodnutím tak, ako je uvedené v bode 2 vyššie. Žalovaný v podstatnom preskúmavané rozhodnutie odôvodnil tým, že (i) k námietke žalobcu, že dotknutá právna úprava je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uviedol, že je povinný vychádzať z aktuálnej platnej právnej úpravy, ktorá doposiaľ nebola napadnutá na príslušnom orgáne; (ii) za ustálenú považoval skutočnosť, že bola podaná obžaloba prokurátorom Okresnej prokuratúry Prešov za skutok právne kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „trestný zákon“); (iii) uviedol, že po preskúmaní obsahu odvolania a písomných podkladov dospel k záveru, že žalobcova argumentácia, rešpektujúc ustanovenie § 83 ods. 1 písm. e) bod 2. zákona č. 281/2015 Z. z., nie je relevantná. 5. Žalobca napadol preskúmavané rozhodnutie správnou žalobou, o ktorej rozhodol správny súd tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie. Žalobca v správnej žalobe v podstatnom namietal, (i) že ustanovenie § 83 ods. l písm. e) bod 2. zákona č. 281/2015 Z. z. je v rozpore s ústavou (čl. 50 ústavy), podľa ktorého článku ústavy len súd rozhoduje o vine a treste a každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu; (ii) uviedol, že označené zákona č. 281/2015 Z. z. je protiústavné, nakoľko postihuje vojaka trvalou stratou služobného pomeru ešte predtým, ako sa zistí právoplatným rozsudkom, či je vôbec vinný zo skutku, za ktorý bola podaná obžaloba; (iii) akcentoval skutočnosť, že prokurátor je orgánom činným v trestnom konaní, teda nie je súdom a nerozhoduje o vine a treste; (iv) následne navrhol, aby správny súd postupoval podľa § 100 ods. l písm. a) zákona SSP a aby konanie prerušil do doby, kedy bude právoplatne rozhodnuté v súdnom trestnom konaní; (v) zdôraznil taktiež skutočnosť, že novela (zákon č. 420/2022 Z. z.) zákona č. 281/2015 Z. z. nadobudla účinnosť až 1. januára 2023, kvôli čomu nie je doposiaľ relevantná judikatúra vo veciach obdobných prejednávanej veci, navrhol preto, aby správny súd v zmysle § 100 ods. l písm. b) SSP a podal návrh na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) o súlade § 83 ods. l písm. e) bod 2. zákona č. 281/2015 Z. z s ústavou. 6. Správny súd o správnej žalobe rozhodol napadnutým rozsudkom. Po tom, ako zhrnul priebeh správneho konania a aplikovateľné právne predpisy, napadnutý rozsudok v podstatnom odôvodnil tým, že (i) uviedol, že vyhodnocoval, či vo veci sú dôvody na iniciovanie konania podľa čl. 125 ods. 1 ústavy, v ktorej súvislosti poukázal na argumentáciu vyslovenú ústavným súdom v náleze sp. zn. PL. ÚS 12/98 zo dňa 17. novembra 1998; (ii) dospel k záveru, že nie je dôvod na iniciovanie konania pred ústavným súdom, pretože podľa jeho názoru dotknuté ustanovenie zákona č. 281/2015 Z. z. nezakotvuje pre nadriadených profesionálneho vojaka právomoc rozhodovať o vine a treste; (iii) zaoberal sa taktiež otázkou, či ustanovenie § 83 ods. 1 písm. e) bod 2. zákona č. 281/2015 Z. z. nie je prípadne v rozpore s inými článkami ústavy, pričom s poukazom na ustanovenie čl. 35 ods. 1 a 2 ústavy dospel k záveru, že Národná rada Slovenskej republiky ako tvorca právnej úpravy - novely zákona č. 281/2015 Z. z. neprekročila pri koncipovaní ustanovenia § 83 ods. 1 písm. e) v znení od 1. januára 2023 zmocnenie dané jej ústavou; (iv) v závere napadnutého rozsudku správny súd uviedol, že „Žalobca v správnej žalobe uvádzal, že rozhodnutie je nezákonné predovšetkým z toho dôvodu, že aplikovaná právna úprava ustanovenia § 83 ods. 1 písm. e) bod 2. zákona č. 281/2015 Z. z. je v rozpore s Ústavou SR. Správny súd neuznal túto argumentáciu žalobcu za dôvodnú vo vzťahu k jeho návrhu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP, čím zároveň správny súd zodpovedal podstatu žalobnej argumentácie žalobcu, a preto správnu žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol.“ (bod 32 napadnutého rozsudku). 7. O náhrade trov konania správny súd rozhodol s odkazom na ustanovenie § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej 8. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) (i) napadnutý rozsudok zrušil, (ii) vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie s tým, aby tento prerušil predmetné konanie podľa § 100 ods. 1 písm. a) SSP až do k skončenia trestného konania a (iii) vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie s tým, aby tento prerušil predmetné konanie podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP s tým, aby sa obrátil na ústavný súd s prejudiciálnou otázkou: Či je ustanovenie § 83 ods. 1 písm. e) druhého bodu zákona č. 281/2015 Z. z. v súlade s článkom 50 ústavy. Dôvod kasačnej sťažnosti žalobca v jej úvode vymedzil tým, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 440 ods. 1 písm. f) SSP]. 9. Žalobca v kasačnej sťažnosti v podstate zopakoval svoju argumentáciu, ktorú predniesol vo svojej správnej žalobe, respektíve skorších podaniach. Nad uvedený rámec uviedol, že „Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 3TV/1/2023 bol žalovaný na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu
spod obžaloby oslobodený. Následne po odvolaní prokurátora bol Krajským súdom Prešov predmetný rozsudok zrušený a vec bola vrátená na OS Prešov na ďalšie konanie. OS Prešov na hlavnom pojednávaní dňa 4.4.2025 svojím rozsudkom žalovaného opäť oslobodil. Prokurátor proti rozsudku podal odvolania.“. V závere kasačnej sťažnosti žalobca uviedol, že správny súd nesprávnym procesným postupom žalobcovi znemožnil, aby uskutočnili jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces - uvedený nesprávny procesný postup identifikoval v tom, že správny súd neprerušil konanie podľa § 100 ods. 1 písm. a), resp. b) SSP. 10. Kasačná sťažnosť žalobcu bola žalovanému doručená dňa 23. apríla 2025. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 19. mája 2025, v ktorom v podstatnom uviedol, že žalobca v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by už predtým neuviedol v správnej žalobe. Poukázal na ustanovenie § 135 SSP, podľa ktorého je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Uvedeným argumentoval proti návrhu žalobcu, aby bolo súdne konanie prerušené do právoplatného skončenia trestnej veci. Žalovaný taktiež zdôraznil, že personálny rozkaz a ani preskúmavané rozhodnutie nekonštatujú vinu žalobcu. Zdôraznil, že plne rešpektuje princíp prezumpcie neviny, ktorý je zakotvený v ústave. V závere svojho vyjadrenia dôvodil, že ustanovenie § 83 ods. 1 písm. e) druhý bod zákona č. 281/2015 Z. z. má kogentný charakter. Vyjadril presvedčenie, že personálny rozkaz, ako aj preskúmavané rozhodnutie, obsahujú všetky formálne a obsahové zákonné náležitosti, najmä skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutí, akými úvahami sa správny orgán riadil pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. V závere vyjadrenia, odkazujúc na ustanovenie § 461 SSP navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. 11. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi doručené dňa 11. júna 2025 na vedomie.
III. Právne posúdenie veci kasačným súdom III.A Procesný postup najvyššieho správneho súdu
12. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný?súd (§?438?ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej?odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP] preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 13. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na?úradnej?tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. augusta 2025 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP). 14. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, najvyšší správny súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
III.B Aplikované právne predpisy
15. Podľa § 83 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona č. 281/2015 Z. z., štátna služba profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe sa skončí prepustením zo služobného pomeru (ďalej len "prepustenie"), ak v odseku 7 nie je ustanovené inak a ak za trestný čin vojenský, za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom, alebo za zločin je na neho podaná obžaloba. 16. Podľa § 83 ods. 7 zákona č. 281/2015 Z. z., ustanovenie odseku 1 sa neuplatní, ak služobný úrad výnimočne v osobitne odôvodnených prípadoch so súhlasom profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe požiada ministra o súhlas na ponechanie profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe a minister tento súhlas udelí. Služobný úrad, ktorého sa súhlas podľa prvej vety týka, ponechá profesionálneho vojaka vo funkcii a v prípade profesionálneho vojaka, na ktorého sa neuplatní odsek 1 písm. b), ponechá vo funkcii alebo ho ustanoví do funkcie, ktorej výkon nie je na ujmu jeho zdravia. 17. Podľa čl. 35 ods. 2 ústavy, zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností. 18. Podľa čl. 50 ods. 1 ústavy, len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy. 19. Podľa čl. 50 ods. 2 ústavy, každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. 20. Podľa § 100 ods. 1 písm. a) SSP, správny súd konanie uznesením preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.
21. Podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP, správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu. 22. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
III.C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia
23. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd postupom podľa § 190 SSP zamietol, ako nedôvodnú, správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia (rozhodnutia žalovaného č. OdVS-80-1/2023 zo dňa 9. októbra 2023). Závery odôvodňujúce takýto postup správneho súdu sú vyjadrené v bode 1 až 7 vyššie. 24. Správny súd v konaní preskúmaval zákonnosť personálneho rozkazu, ktorým prvostupňový správny orgán prepustil žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe podľa § 80 ods. 1 písm. e) bod 2. zákona č. 281/2015 Z. z. a o odvolaní, proti ktorému rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím. Podstata tohto sporu spočíva v posúdení aplikovaného ustanovenia zákona č. 281/2015 Z. z. a v dôsledkoch takéhoto posúdenia na prípadnú aplikáciu ustanovení § 100 ods. 1 písm. a), resp. b) SSP. Žalobca správnemu súdu v kasačnej sťažnosti vyčítal, že tento neprerušil súdne konanie, hoci tak urobiť mal, a to (i) až do právoplatného rozhodnutia trestnej veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn 3TV/1/2023 a (zároveň) (ii) až do rozhodnutia ústavného súdu vo veci konania o súlade právnych predpisov (označeného ustanovenia zákona č. 281/2015 Z. z. s ústavou), ktoré konanie mal podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP správny súd iniciovať. 25. Medzi účastníkmi pritom nebola spornou skutočnosť, že na žalobcu bola zo strany Okresnej prokuratúry Prešov podaná obžaloba za skutok právne kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 trestného zákona. Rovnako tak nebola spornou skutočnosť, že v čase rozhodovania správnych orgánov, v čase rozhodovania správneho súdu a ani v čase podania kasačnej sťažnosti nebola táto trestná vec právoplatne skončená. 26. Podľa § 83 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona č. 281/2015 Z. z. sa štátna služba profesionálneho vojaka skončí jeho prepustením zo služobného pomeru, ak na neho bola podaná obžaloba za trestný čin vojenský, za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom, alebo za zločin. S odkazom na predchádzajúci bod možno uzavrieť, že medzi účastníkmi nebolo sporným, že došlo k naplneniu podmienky (predpokladu prepustenia) podľa vyššie citovaného znenia zákona č. 281/2015 Z. z. Citované znenie zákona č. 281/2015 Z. z. je koncipované ako kogentné ustanovenie, teda pokiaľ nastane tam predpokladaná situácia (podanie obžaloby) správny orgán je povinný postupovať označeným spôsobom (prepustiť vojaka zo služobného pomeru). Uvedené ustanovenie kalkuluje s jedinou výnimkou, a to ustanovením § 83 ods. 7 zákona č. 281/2015 Z. z., ktorá skutočnosť však v prejednávanej veci nenastala. 27. Pre postup podľa § 83 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona č. 281/2015 Z. z. je preto nepodstatným, či bol vojak následne v trestnej veci uznaný vinným, či mu bol uložený trest alebo či bol spod obžaloby oslobodený. Samotné podanie obžaloby je totiž tou skutočnosťou, ktorá keď nastane, zakladá stav obligatórneho postupu správneho orgánu. Správny orgán nemá v diskrécii ani zvážiť „kvality“ obžaloby, ani čakať na skončenie predmetnej trestnej veci. Pokiaľ by tak totiž urobil, konal by v rozpore s imperatívom vyjadreným v § 83 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona č. 281/2015 Z. z. Rovnako tak potom správny súd nebol ani povinný (a ani oprávnený) konanie prerušiť podľa § 100 ods. 1 písm. a) SSP, nakoľko právoplatné rozhodnutie v trestnej veci nedáva odpoveď na otázku, ktorá by bola pre jeho rozhodnutie relevantná a zároveň, ktorú nie je v správnom súdnom konaní oprávnený riešiť. 28. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že námietka žalobcu, že správny súd nesprávnym procesným postupom [rozporným s § 100 ods. 1 písm. a) SSP] znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 440 ods. 1 písm. f) SSP] je námietkou nedôvodnou. 29. Žalobca ďalej správnemu súdu vyčítal, že neprerušil predmetné konanie podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP s tým, aby sa obrátil na ústavný súd s návrhom na začatie konania o súlade právnych predpisov. V tejto súvislosti kasačný súd zdôrazňuje, že predpokladom postupu podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP je skutočnosť, že správny súd dospeje pred rozhodnutím vo veci k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. Správny súd však k takémuto záveru nedospel, hoci sa uvedenými úvahami (keďže tieto podnecoval žalobca už v správnej žalobe) zaoberal. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že správny súd jasne a zrozumiteľne v napadnutom rozsudku (najmä body 29 až 31) vysvetlil dôvody, pre ktoré konanie podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP neprerušil, pričom kasačný súd jeho právny
názor považoval za správny, majúci oporu ako v znení právnej normy (zákon č. 281/2015 Z. z., ústava), jej interpretácii vo svetle ústavných princípov a v neposlednom rade aj v rozhodovacej praxi ústavného súdu. Z dôvodov uvedených vyššie preto kasačný súd dospel (rovnako ako v prípade prvej námietky žalobcu) k záveru, že táto námietka nesprávneho procesného postupu správneho súdu [rozporného s § 100 ods. 1 písm. b) SSP] je námietkou neopodstatnenou. 30. Najvyšší správny súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší správny súd stotožňuje v celom rozsahu. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že kasačné námietky žalobcu neboli dôvodné a nespochybnili vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 31. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP. 32. Tento rozsudok prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.