Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoPr-2-2025.pdf
PDF · 106.97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-41Cpr/50/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v pracovnoprávnom spore žalobkyne: A. B., C. D. XX, E., nar. XX.X.XXXX, zást. advokátka JUDr. Iveta Rajtáková, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Základná škola Ľ. Podjavorinskej 1 Košice, IČO: 355 42 870, Podajvorinskej 1, Košice, zást. advokát JUDr. Tomáš Sabadoš, LL.M, Floriánska 19, Košice, o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. K2-41Cpr/50/2025 - 594 z 13. novembra 2024
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom určujúcom výroku, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou z 26.5.2020 je neplatné.
M e n í rozsudok vo výrokoch III a IV o trovách konania tak, že žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
Žalobkyni proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví určil, že skončenie pracovného pomeru z 26.5.2020 je neplatné, zamietol žalobu o určenie, že pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo 14.6.2013 naďalej trvá a rozhodol o trovách konania.
2. Vychádzal zo zistenia, že pracovnoprávny vzťah žalobkyne ako zamestnanca u žalovaného zamestnávateľa vznikol na základe pracovnej zmluvy z 27.9.2010. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú, do 30.6.2011 na dohodnutý druh práce: výchovno-vzdelávacia činnosť vykonávaná učiteľom ZŠ, roč. 1. - 4. (v spise na č. l. 443). Dohodou z 20.6.2011 došlo k zmene pracovnej zmluvy, a to jednak v rozsahu dohodnutého druhu práce na: výchovno-vzdelávacia činnosť vykonávaná učiteľom roč. 1. - 4. v špeciálnej triede a jednak v dobe trvania pracovnej zmluvy, a to do 30.6.2012 (v spise na č. l. 456). K zmenám v dobe trvania pracovnej zmluvy došlo ešte dohodou zo 14.5.2012 (do 30.4.2013) a dohodou zo 14.6.2013, kedy došlo vôbec k posednej písomne zachytenej zmene pracovnej zmluvy v jej trvaní, a to z doby určitej na dobu neurčitú. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa prácu učiteľky fakticky vykonávala v špeciálnej triede na druhom stupni ZŠ a pretože k ďalšej zmene pracovnej zmluvy v písomnej forme nedošlo, uzavrel, že sa tak dialo na základe konkludentnej zmeny písomnej pracovnej zmluvy. Pretože žalobkyňa nedosahovala kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca v kategórii učiteľ na prvom a na druhom stupni základných škôl (vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa), čo v konaní medzi stranami nebolo sporným, zamestnávateľ ju listom zo 17.2.2020 upozornil na potrebu doplniť si vzdelanie v zmysle §83 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a §1
ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR č. 1/2020 Z. z. o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov alebo iných zamestnancov (ďalej aj len ako „vyhláška č. 1/2020 Z. z.“) s tým, aby začatie štúdia na doplnenie kvalifikačných predpokladov zamestnávateľovi zdokladovala najneskôr do 31.8.2020.
3. Rozhodnutím zamestnávateľa z 25.5.2020, s účinnosťou od 31.8.2020 došlo k zrušeniu dvoch špeciálnych tried pre druhý stupeň ZŠ. Následne, a to už 26.5.2020 zamestnávateľ žalobkyni dal výpoveď z pracovného pomeru podľa §63 ods. 1 písm. d) bod 1. ZP, ktorú odôvodnil tým, že zamestnanec nespĺňa predpoklady stanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, a to vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a že zamestnávateľ zároveň nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať v dohodnutom mieste výkonu práce, a to ani na kratší pracovný čas, pretože nemá preňho voľné vhodné pracovné miesto.
4. Žalobkyňa písomne, priamo na výpovedi, ktorá jej bola doručená 29.5.2020, zamestnávateľovi oznámila, že s výpoveďou nesúhlasí, trvá na ďalšom vzdelávaní, t. j. že má záujem pokračovať na štúdiu na vysokej škole. Výpovedná doba bola dvojmesačná (1.6.2020 – 31.7.2020), počas jej plynutia žalobkyňa však bola práceneschopná (6.7.2020 – 31.8.2020 vrátane), pričom od 1.9.2020 nastúpila do zamestnania na inej základnej škole (pracovná zmluva z 28.8.2020 na dobu určitú, najdlhšie do 31.8.2021, dohodnutý druh práce: výchovno-vzdelávacia činnosť vykonávaná vychovávateľom ŠKD, na 0,92 %-ný úväzok). Listom z 3.9.2020 zamestnávateľovi doručenom 8.9.2020 (v spise na č. l. 11) žalobkyňa zamestnávateľovi pritom oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní.
5. Medzi stranami nebolo sporným, že žalobkyňa rozhodnutím dekana pedagogickej fakulty zo 14.7.2020 (v priebehu plynutia výpovednej doby – pozn. odvolacieho súdu) v akademickom roku 2020/2021 bola prijatá na Katolícku univerzitu v Ružomberku, ale jej študentkou sa nestala, pretože zápisu sa nezúčastnila. Vzhľadom na uvedené zistenia spornou však bola účelovosť výpovede, jej predčasnosť, odlišné zaobchádzanie so žalobkyňou zo strany zamestnávateľa v porovnaní s ostatnými zamestnancami, ktorí, hoci kvalifikačné predpoklady tiež nespĺňali, výpoveď nedostali a sporným bol napokon aj skutočný dôvod výpovede. S odôvodnením, že žalobkyňa v čase dania výpovede fakticky vykonávala prácu učiteľky na druhom stupni ZŠ, súd uzavrel nielen to, že organizačná zmena u zamestnávateľa jeho rozhodnutím z 25.5.2020 sa týkala aj žalobkyne, keďže táto v dôsledku nej pre zamestnávateľa sa stala nadbytočnou, pričom to, že porušením povinností zamestnávateľa k zmene pracovnej zmluvy v rozsahu dohodnutého druhu vykonávanej práce v písomnej forme nedošlo, nemohol vyhodnotiť v neprospech zamestnanca, ale aj to, že skutočným dôvodom spornej výpovede bola táto organizačná zmena u zamestnávateľa, pričom o zámene dôvodu výpovede svedčila tak časová nadväznosť rozhodnutia zamestnávateľa z 25.5.2020 a skončenia pracovného pomeru jeho úkonom hneď z 26.5.2020, ako aj obsah jednotlivých krokov zamestnávateľa, čo bolo prvým dôvodom, pre ktorý žalobe o určenie neplatnosti výpovede vyhovel.
6. Platnosť výpovede okrem toho posudzoval aj z hľadiska výpovedného dôvodu vo výpovedi výslovne uvedeného. Mal pritom za nesporné, že žalobkyňa, pretože nemá ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore učiteľstvo, tak za predchádzajúcej právnej úpravy (vyhláška Ministerstva školstva SR č. 437/2019 Z. z.) nespĺňala, ako ani za súčasnej právnej úpravy (vyhláška č. 1/2020 Z. z.) nespĺňa predpoklady na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca v kategórii učiteľ. Vzhľadom na to, že zamestnávateľ listom zo 17.2.2020 žalobkyňu upozornil na potrebu doplniť si vzdelanie v zmysle §83 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch, pričom na predloženie dokladov o začatí vysokoškolského štúdia v danom odbore ako kvalifikačného predpokladu jej určil lehotu do 31.8.2020, ale výpoveď z pracovného pomeru jej dal už 26.5.2020 a táto jej bola doručená už 29.5.2020, a teda nepochybne pred termínom 31.8.2020, uvedené posúdil ako nepochybne predčasné, dané žalobkyni bez toho, aby jej bolo umožnené preukázať splnenie predpokladov na doplnenie vzdelania v zmysle §83 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. (prijatie na vysokú školu a začatie štúdia), a to podľa výzvy zamestnávateľa zo 17.2.2020 do 31.8.2020, čo vzhľadom na danie výpovede z pracovného pomeru podľa §63 ods. 1 písm. d), bod 1. ZP pre nesplnenie kvalifikačných predpokladov na výkon dohodnutej práce, vyhodnotil ako konanie zamestnávateľa v rozpore s dobrými mravmi či zneužitie práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov z jeho strany na úkor zamestnanca. Z pohľadu zamestnávateľom uplatneného výpovedného dôvodu išlo preto o ďalší dôvod, pre ktorý súd žalobe o určenie neplatnosti výpovede vyhovel (84. odsek jeho odôvodnenia).
7. Výzvu zamestnávateľa zo 16.9.2020, aby žalobkyňa 17.9.2020 o 7.30 hod. nastúpila do práce na pracovisko ZŠ L. Podjavorinskej 1 v Košiciach, po obsahovej stránke vyhodnotil ako uznanie neplatnosti výpovede z 26.5.2020 aj samotným zamestnávateľom a vzhľadom na to, že 17.9.2020 zároveň došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou pre porušenie pracovnej disciplíny, konštatoval, že konanie o neplatnosť tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru je predmetom ďalšieho súdneho sporu (sp. zn. K2-42Cpr/55/2020 - pozn. odvolacieho súdu).
8. Žalobu o určenie, že predmetný pracovný pomer naďalej trvá, s poukazom na §79 ods. 1 ZP zamietol ako nadbytočnú s odôvodnením, že v prípade určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru ďalšie trvanie pracovného pomeru nie je potrebné meritórne deklarovať.
9. Rozhodnutie o trovách konania s odkazom na ustanovenie §255 ods. 1 CSP v rozsahu určenia neplatnosti skočenia pracovného pomeru odôvodnil plným úspechom žalobkyne, ktorej preto priznal nárok na náhradu jej trov v plnom rozsahu, kým v rozsahu zamietnutia žaloby žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, a to s poukazom na neúspech žalobkyne.
10. Proti tomuto rozsudku, čo do jeho určujúceho výroku, ktorým žalobe bolo vyhovené, žalovaný podal odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu aj v tomto rozsahu zamietne. Podľa odvolateľa je zrejmé, že výpoveď žalobkyni bola daná platne a že súd na základe vykonaných dôkazov dospel preto k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza tiež z nesprávneho právneho posúdenia veci.
11. Predovšetkým namietal, že súd, hoci išlo o dôvod, pre ktorý žalobu bolo potrebné zamietnuť ako nedôvodnú, sa nevysporiadal so skutočnosťou, že predmetná žaloba na súde bola uplatnená predčasne 16.9.2020, t. j. ešte počas trvania pracovného pomeru, keďže ten v dôsledku práceneschopnosti žalobkyne v priebehu plynutia výpovednej doby mal skončiť až k 26.9.2020. Okrem toho namietal, že žalobkyňa, ktorá v rozhodnom čase nepochybne nespĺňala kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca v kategórii učiteľ a sporná výpoveď jej daná z tohto výpovedného dôvodu bola preto dôvodná, v konaní nepreukázala neexistenciu tohto výpovedného dôvodu, resp. ani zámenu výpovedných dôvodov. K zámene výpovedných dôvodov podľa neho ani nemohlo dôjsť, argumentujúc pritom, že k spornej organizačnej zmene u zamestnávateľa došlo až s účinnosťou od 31.8.2020, pričom k výpovedi došlo už k 26.5.2020, pričom aj bývalý štatutár žalovaného v konaní vypočutý ako svedok na pojednávaní 31.5.2024 potvrdil, že výpoveď žalobkyni bola daná výhradne z dôvodu, že nespĺňala kvalifikačné predpoklady na výkon dohodnutej práce, ako i to, že žalobkyňa štatutára opakovane ústne informovala, že vzdelanie si dopĺňať vzhľadom na svoj vek už nebude, ako i to, že táto zamestnávateľom bola oboznámená, že pokiaľ si vzdelanie nedoplní, bude jej preto daná výpoveď z pracovného pomeru. Ďalej odvolateľ namietal, že hoci žalobkyňa s výpoveďou nesúhlasila z dôvodu, že trvala na ďalšom vzdelávaní, zamestnávateľovi, na rozdiel od ďalších dvoch jej kolegov, ktorí na rovnakú výzvu zamestnávateľa zo 17.2.2020 na potrebu doplniť si kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca v kategórii učiteľ adekvátne reagovali (obaja v marci 2020 štatutárovi oznámili, že na štúdium na vysokej škole sa prihlásili a čakajú na vyjadrenie školy, v auguste 2020 doložili papier, že boli prijatí na štúdium a idú študovať a v septembri 2020 doložili potvrdenie, že študovať začali), kým vtedajšia riaditeľka od žalobkyne žiadnu spätnú väzbu, že táto študovať chce či bude, nedostala, naopak opakovane jej tvrdila, že študovať nepôjde, čo táto v konaní ani nerozporovala a zamestnávateľovi ani nezdokladovala, že na vysokej škole študuje alebo študovať bude, čo napokon vyplynulo aj z listinných dôkazov, keďže žalobkyňa zápisu na vysokej škole sa ani nezúčastnila.
12. Oznámenie žalobkyne, že od 8.9.2020 trvá na ďalšom zamestnávaní podľa odvolateľa nekorešpondovalo so skutočnosťou, keďže táto už v tom čase mala pracovný pomer u iného zamestnávateľa a tento jej právny úkon je preto potrebné považovať za neplatný, nakoľko nebol vážny, o čom podľa neho svedčí aj to, ako sa uskutočnil jej príchod do zamestnania 17.9.2020, t. j. žalobkyňa sa neprišla prihlásiť, že je v práci, s vtedajšou riaditeľkou vôbec nehovorila a len kolegovia jej tlmočili, že žalobkyňa na výzvu zamestnávateľa zo 16.9.2020, aby nastúpila do práci, na pracovisko u žalovaného zamestnávateľa prišla a vzápätí aj odišla. Uvedené podľa odvolateľa nemožno preto vykladať ako vážny prejav vôle zamestnanca smerujúci k ďalšiemu prideľovaniu práce, a teda to, že žalobkyňa len formálne deklarovala, že trvá na ďalšom prideľovaní práce, ale reálne záujem o prácu u tohto zamestnávateľa
nemala a podľa neho nedošlo preto k naplneniu predpokladu pre účinné uplatnenie jej práva na súde v rámci sporu o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru.
13. Okrem toho odvolateľ namietal nesprávnosť rozhodnutia o trovách konania argumentujúc, že súd nevzal do úvahy, že vzhľadom na zamietnutie žaloby o určenie, že sporný pracovný pomer trvá, žalobkyňa v konaní mala úspech len v rozsahu 50 %, čo zároveň znamená, že žalovaný v rozsahu 50 % žalobe sa úspešne ubránil.
14. Žalobkyňa, ktorej zástupcovi odvolanie protistrany bolo doručené 31.1.2025, nevyužila svoje procesné právo a vyjadrenie k tomuto nepodala. Žiadna zo strán ďalšie podanie vo veci neurobila.
15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§34 a §355 a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
16. Rozsudok vo výroku je vecne správny, odvolací súd postupom podľa §387 ods. 1 CSP ho preto potvrdil.
17. Rozsudok na Krajskom súde v Košiciach verejne bol vyhlásený 27.8.2025 o 9.45 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 210/II. poschodie, trakt D. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 18.7.2025 boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu a tiež na jeho webovej stránke (§219 ods. 1 a ods. 3 za použitia §378 CSP).
18. Odvolanie žalovaného nesmerovalo proti zamietavému výroku rozsudku súdu prvej inštancie, tento jeho výrok nadobudol preto právoplatnosť a z toho dôvodu nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu. Predmetom odvolacieho prieskumu bol preto iba výrok rozsudku o určení neplatnosti výpovede a tiež závisiaci výrok o trovách konania (§367 CSP).
19. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa §365 ods. 1 písm. f) (súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam) a písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), o ktorých odvolací súd dospel k záveru, že tieto neboli naplnené.
20. Súd prvej inštancie dokazovanie vo veci vykonal v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad ustanovených v §191 ods. 1 CSP, z týchto dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo správne zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver a rozsudok aj náležite odôvodnil. V konaní nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
21. Správne a zákonné sú aj dôvody napadnutého rozsudku, ktorý z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je plne akceptovateľný, presvedčivý, dostatočne zrozumiteľný, určitý a preskúmateľný. V odôvodnení rozsudku súd dal odpovede na všetky relevantné otázky, ktoré mali pre vec podstatný význam, správne, podrobne a presvedčivo nimi objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu po oboznámení sa s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako aj s obsahom a dôvodmi odvolania, ktorými bol viazaný (§380 ods. 1 CSP), nezistil žiaden dôvod, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd s napadnutým rozsudkom v preskúmavanom rozsahu preto sa stotožnil a aby sám nadbytočne neopakoval pre strany už známe fakty prejednávanej veci spolu so správnymi právnymi závermi súdu prvej inštancie, v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozsudku v súlade s §387 ods. 2 CSP sa obmedzil len na konštatovanie ich správnosti a na tieto odkazuje, ako na jemu vlastné dôvody rozhodnutia o predčasnej a preto k 26.5.2020 neplatne danej výpovedi z pracovného pomeru pre nesplnenie kvalifikačných predpokladov na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca v kategórii učiteľ.
22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie námietky žalovaného odvolací súd dopĺňa nasledovné dôvody.
23. Pretože v zmysle §217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, t. j. v danom prípade k 13.11.2024, kedy predmetná žaloba v odvolacom konaní preskúmavanom rozsahu určenia neplatnosti výpovede ani podľa samotného odvolateľa, a teda v konaní nesporne, predčasnou nebola, jeho odvolacia námietka o jej predčasnom uplatnení na súde k 16.9.2020, bola preto bezpredmetnou a odvolací súd sa ňou preto ďalej ani nezaoberal.
24. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky, odvolateľ zrejme si neuvedomil, že súd prvej inštancie žalobe o určenie neplatnosti výpovede v danej veci vyhovel z dvoch podstatných dôvodov. Kým jedným bol jeho záver, že v danom prípade vo výpovedi výslovne uvedený dôvod, že žalobkyňa nespĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon dohodnutej pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca v kategórii učiteľ, bol len vykonštruovaný a došlo k jeho zámene za skutočný dôvod výpovede, ktorým bolo, že v dôsledku organizačných zmien u zamestnávateľa žalobkyňa sa pre neho ako zamestnanec stala nadbytočnou, druhým dôvodom určenia neplatnosti spornej výpovede zamestnancovi danej z dôvodu vo výpovedi takto výslovne uvedeného, bola jej predčasnosť k 26.5.2020 s poukazom na to, že v zmysle písomného upozornenia zo 17.2.2020 samotný zamestnávateľ zamestnancovi lehotu na preukázanie, že kvalifikačné predpoklady na výkon dohodnutej pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca v kategórii učiteľ vysokoškolským štúdiom v odbore učiteľstvo si dopĺňať bude, poskytol do 31.8.2020. Odvolateľ správnosť tohto druhého dôvodu neplatnosti výpovede pre jej predčasnosť k 26.5.2020 nijako pritom nenamietal a ani len nespochybnil záveru súdu, že výpoveď žalobkyni z dôvodu vo výpovedi výslovne uvedeného bola daná predčasne, keďže svoju odvolaciu argumentáciu zameral výlučne na spochybnenie správnosti záveru súdu o samotnom zamenení podľa súdu skutočného dôvodu výpovede za ten, ktorý zamestnávateľ vo výpovedi nakoniec výslovne uviedol. Odvolateľ netvrdil ani nepreukazoval, že by lehotu, ktorú žalobkyni ako zamestnávateľ upozornením zo 17.2.2020 na preukázanie, že právnymi predpismi ustanovené kvalifikačné predpoklady na výkon dohodnutej práce štúdiom na vysokej škole si dopĺňať bude, poskytol do 31.8.2020, bol akokoľvek zmenil, príp. že by žalobkyni na preukázanie splnenia tejto podmienky bol poskytol inú, a to kratšiu lehotu tak, že by táto povinnosť uvedenú skutočnosť preukázať, mala už k 26.5.2020, kedy jej zamestnávateľ výpoveď pre nesplnenie týchto kvalifikačných predpokladov vlastne dal. Ešte aj z odvolania zamestnávateľa pritom vyplynulo, že k 26.5.2020 ani jeden vtedy celkovo z troch pedagogických zamestnancov vykonávajúcich u neho prácu učiteľa ZŠ bez splnenia zákonom stanovených kvalifikačných predpokladov na výkon tejto práce zamestnávateľovi nepreukázal, že tieto kvalifikačné predpoklady dopĺňať si bude. Zamestnávateľ výpoveď z dôvodu ustanoveného v §63 ods. 1 písm. d), bod 1. ZP pritom dal len žalobkyni, ktorá na rozdiel od týchto dvoch ďalších zamestnancov (Nexová, Ferko) k 26.5.2020 ani len ústne neprejavila, že požadovanú kvalifikáciu si doplní, pritom tak Nexová, ako aj Ferko zamestnávateľovi až v auguste 2020 preukázali, že boli prijatí na vysokoškolské štúdium a potvrdenie, že študovať na vysokej škole skutočne aj začali, tomuto doložili dokonca až v septembri 2020, pričom zamestnávateľ to u nich akceptoval, t. j. pracovný pomer z tohto dôvodu s nimi neskončil. Voči ostatným dvom zamestnancom, ktorí od zamestnávateľa dostali rovnaké písomné upozornenie zo 17.2.2020, ako žalobkyňa, pričom týmto aj na preukázanie toho, že vzdelanie si doplnia, bola poskytnutá rovnaká lehota do 31.8.2020, ako žalobkyni, zamestnávateľ takto poskytnutú lehotu, ba dokonca ešte aj dlhšie (do 09/2020 vrátane) v ich prípade akceptoval, a že táto teda stále platila, kým jedine u žalobkyne tú istú lehotu, ktorú jej poskytol do 31.8.2020, zamestnávateľ nerešpektoval, a pracovný pomer jednostranne s ňou ukončil preto predčasne už k 26.5.2020, a teda nepochybne neplatne. Takto opísané konanie zamestnávateľa, okrem toho, že sa javí, že napĺňa znaky negatívnej diskriminácie žalobkyne, keďže s touto sa zaobchádzalo menej priaznivo, ako sa zaobchádzalo s týmito ďalšími dvomi zamestnancami v porovnateľnej situácii, napĺňa preto aj znaky svojvoľného a preto neprípustného výkonu práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov v rozpore s dobrými mravmi a ich zneužívania na škodu žalobkyne ako druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu, ktoré preto nemôže požívať súdnu ochranu (čl. 2 v spojení s §13 ods. 3 ZP).
25. Bez potreby ďalšej argumentácie plne preto obstál odvolateľom v odvolacom konaní ani nespochybnený záver súdu prvej inštancie, že sporná výpoveď z pracovného pomeru žalobkyni z dôvodu, že táto k 26.5.2020 nespĺňala právnymi predpismi ustanovené kvalifikačné predpoklady na výkon dohodnutej práce, daná zamestnávateľom, ktorý nerešpektoval právo žalobkyne zákonom ustanovené kvalifikačné predpoklady v súlade s jeho vlastným upozornením preukázať až do uplynutia
stále aktuálnej a platne poskytnutej lehoty dňom 31.8.2020, bola neplatná pre jej predčasnosť, a to bez ohľadu na to, či odvolateľom namietaný záver súdu o tzv. zamenení výpovedného dôvodu (ne)bol správny. Odvolací súd jeho posudzovaním v odvolacom konaní preto ako s bezpredmetným sa ani nezaoberal.
26. Odvolacie námietky žalovaného o neplatnom prejave vôle žalobkyne z 3.9.2020, že táto trvá na ďalšom zamestnávaní u žalovaného zamestnávateľa, hoci v tom čase už bola zamestnaná u iného zamestnávateľa, z dôvodu právnej úpravy v §79 ods. 1 ZP, v zmysle ktorej náhrada mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru zamestnancovi patrí odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, svoju relevanciu budú mať až v konaní o uplatnenom nároku žalobkyne na náhradu mzdy, ktorý skorším rozhodnutím súdu prvej inštancie v tejto veci právoplatne bol vylúčený na samostatné konanie.
27. Odvolacie námietky žalovaného zamestnávateľa z uvedených dôvodov nemali preto vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených a tatko odôvodnených skutočností a na ne nadväzujúcich právnych záverov o neplatnosti spornej výpovede, ku ktorým súd prvej inštancie v konaní dospel a tieto neboli preto spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a privodiť tak pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie jeho zmenou a ako také v odvolacom konaní preto neobstáli. Odvolací súd postupom podľa §387 ods. 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru spornou výpoveďou zamestnávateľa z 26.5.2020 z dôvodu jej predčasnosti ako vecne správny potvrdil.
28. Odvolací súd z dôvodu, že na rozdiel od súdu prvej inštancie procesný neúspech žalobkyne v rozsahu zamietnutia žaloby zároveň vyhodnotil ako plný procesný úspech žalovaného v rozsahu takto proti nemu neúspešne uplatnenej žaloby na súde, dospel k záveru o rovnakom pomere procesného (ne)úspechu oboch sporových strán v konaní na súde prvej inštancie, postupom podľa §388 CSP rozsudok v závisiacom výroku o trovách prvoinštančného konania zmenil tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
29. Pretože ide o rozhodnutie, ktorým konanie sa končí, odvolací súd postupom podľa §396 ods. 1 CSP rozhodol aj o trovách odvolacieho konania (§262 ods. 1 CSP), a to rovnako v súlade so zásadou úspechu ustanovenou v §255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní procesne plne úspešnej žalobkyni priznal preto nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania; o výške náhrady trov po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§262 ods. 2 CSP). Odvolateľ v konaní pritom ani len netvrdil a odvolací súd vzhľadom na charakter konania (o neplatnosť skončenia pracovného pomeru z podnetu zamestnanca) ani nevzhliadol dôvody na rozhodnutie o trovách konania postupom podľa §257 CSP čo i len sčasti v prospech procesne neúspešného zamestnávateľa.
30. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak jeho rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). V Košiciach dňa 27. augusta 2025