Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32CbR-51-2025.pdf
PDF · 104.38 KB
Case nature
Area
Subarea
32CbR/51/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Tatianou Muzikovou v spore žalobcu: Okresný úrad Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Centrum NÁRUČ, n.o., so sídlom Veľký Lapáš 832, 951 04 Veľký Lapáš, IČO: 45746362, o zrušenie žalovanej neziskovej organizácie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd zrušuje neziskovú organizáciu: Centrum NÁRUČ, n.o., so sídlom Veľký Lapáš 832, 951 04 Veľký Lapáš, IČO: 45746362, s likvidáciou.
II. Súd nepriznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresnému súdu Nitra bola dňa 10.04.2025 doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáha zrušenia žalovanej neziskovej organizácie s likvidáciou.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby s názvom Centrum NÁRUČ, n.o. vznikla 13. 04. 2015 - dňom právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Nitra č. OU-NR-OVVS1-2015/018371 zo dňa 13. 04. 2015 o registrácii neziskovej organizácie. Nezisková organizácia bola zapísaná do príslušného registra pod reg. č. VVS/NO-8/2015. Pri zápise konečných užívateľoch výhod dňa 13. 06. 2023, boli údaje riaditeľky stotožnené s registrom fyzických osôb za účelom zosúladenia údajov – zmena adresy trvalého pobytu. Uviedol, že nezisková organizácia uložila do verejnej časti registra účtovných závierok (ďalej len „RÚZ“) v zákonom stanovenej lehote naposledy výročnú správu za r. 2022. V predchádzajúcich rokoch si nezisková organizácia nesplnila túto povinnosť za roky 2017 a 2018. Výročná správa za r. 2018 bola dodatočne uložená do RÚZ až dňa 03. 05. 2020, teda po lehote určenej rozhodnutím č. OU-NR- OVVS1-2019/028344 zo dňa 08. 11. 2019, a aj to nesprávne v časti účtovné závierky.
Vzhľadom ku skutočnosti, že výročná správa za rok 2023 opäť nebola neziskovou organizáciou uložená do verejnej časti RÚZ do 15. júla 2024, rozhodnutím č. OU-NR-OVVS1-2024/001826-010 zo dňa 23. 10. 2024, bola jej uložená pokuta za porušenie tejto povinnosti vo výške 200,00 eur. Pri určovaní výšky pokuty registrový úrad zohľadnil to, že porušenie zákona bolo opakovane a sankcie uložené v predchádzajúcich rokoch neviedli k náprave. Zároveň neziskovej organizácii bola určená povinnosť uložiť výročnú správu do verejnej časti RÚZ do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 11. 2024 a vykonateľnosť dňa 27. 12. 2024. Kontrolou bolo zistené, že výročná správa ku dňu 09. 04. 2025 nie je uložená vo verejnej časti RÚZ.
S poukazom na vyššie uvedené mal žalobca za preukázané, že nezisková organizácia s názvom Centrum NÁRUČ, n.o. dodatočne neuložila výročnú správu do verejnej časti RÚZ v lehote určenej rozhodnutím registrového úradu o uložení pokuty, a preto podal návrh na zrušenie neziskovej organizácie a nariadenie jej likvidácie podľa ust. § 15 ods. 3 písm. f) zákona o neziskových organizáciách.
3. Ako dôkaz pripojil k žalobe tieto listiny: Sken právoplatného rozhodnutia č. OU-NR- OVVS1-2015/018371 zo dňa 13. 04. 2015, Písomné vyhlásenie o konečnom užívateľovi výhod zo dňa 12. 06. 2023, Rozhodnutie č. OU-NR-OVVS1-2024/001826-010 zo dňa 23. 10. 2024, Printscreen obrazovky – register účtovných závierok zo dňa 09. 04. 2025, Sken právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č. OU-NR-OVVS1-2019/028344 zo dňa 08. 11. 2019.
4. Súd uznesením č. k. 32CbR/51/2025 – 15 zo 17. apríla 2025 právoplatným dňa 20.05.2025 vyzval žalovaného, aby v lehote 30 dní od doručenia uznesenia sa písomne vyjadril k žalobe, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, tak aby aj uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva a označil vo vyjadrení dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a zároveň mu podľa § 14 ods. 4 zákona o neziskových organizáciách určil lehotu 25 dní od doručenia uznesenia na odstránenie dôvodu, pre aký je zrušenie žalovaného navrhnuté. Uznesenie bolo žalovanému doručené dňa 03.05.2025.
5. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 27.08.2025.
7. Súd podľa § 180 CSP rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu a žalovaného. Súd konštatoval, že žalobcu ako aj žalovaného osobitne predvolával, žalobca mal predvolanie na pojednávanie doručené riadne, svoju účasť žalobca ospravedlnil v písomnom podaní doručenom súdu dňa 11.07.2025, pričom nepožiadal o odročenie pojednávania, preto súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu a zároveň účasť žalobcu na tomto pojednávaní nepovažoval za nevyhnutnú. Žalovaný mal taktiež predvolanie na pojednávanie doručené, bol neprítomný, svoju účasť neospravedlnil včas a vážnymi dôvodmi a ani nepožiadal o odročenie pojednávania, preto súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného a zároveň účasť žalovaného na tomto pojednávaní nepovažoval za nevyhnutnú.
8. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie, a to najmä oboznámením s listinami založenými v súdnom spise.
9. Súd posudzoval predmetný spor podľa nasledujúcich ustanovení zákona:
10. Podľa § 309b písm. a) zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (inak aj len „Civilný mimosporový poriadok“ alebo „CMP“), konaním v niektorých veciach právnických osôb je konanie o (a/) zrušení právnickej osoby.
11. Podľa § 15 ods. 3 písm. f) zákona č. 213/1997 Zb. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecné služby (inak aj len „zákon o neziskových organizáciách“), súd môže na návrh štátneho orgánu alebo osoby, ktorá osvedčí právny záujem, rozhodnúť o zrušení neziskovej organizácie a o jej likvidácii, ak (f/) nezisková organizácia neuloží v lehote určenej v rozhodnutí o uložení pokuty podľa § 34b ods. 6 výročnú správu do verejnej časti registra účtovných závierok.4)
12. Podľa § 15 ods. 4 zákona o neziskových organizáciách, súd pred rozhodnutím o návrhu na zrušenie neziskovej organizácie podľa odseku 3 určí lehotu na odstránenie dôvodu, pre aký bolo zrušenie navrhnuté.
13. Podľa § 17 ods. 7 zákona o neziskových organizáciách, na zrušenie neziskovej organizácie s likvidáciou alebo bez likvidácie a na zánik neziskovej organizácie sa použijú primerane všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka o zrušení a zániku obchodných spoločností, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 309 CMP, na konanie o zrušení obchodnej spoločnosti, ktoré možno začať len na návrh, sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Účastníkmi konania sú žalobca a obchodná spoločnosť, ktorá má byť zrušená. Ak je na súd podaných viac návrhov, súd ich spojí na spoločné konanie.
15. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
16. Podľa § 150 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
17. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
18. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
19. Podľa § 152 CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.
20. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
21. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
22. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
23. Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
24. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
25. Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
26. Podľa § 188 ods. 1 CSP, súd vykoná dôkazy na pojednávaní.
27. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
28. Podľa § 204 CSP, dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.
29. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
30. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
31. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
32. Súd po preskúmaní podanej žaloby ako aj pripojených listín dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
33. Súd vo vzťahu k potrebe aplikácie ustanovenia § 309 CMP uvádza, že ustanovenie § 309 CMP upravuje postup súdu v prípade, ak je na základe osobitného hmotnoprávneho predpisu (spravidla OBZ alebo právne predpisy upravujúce vznik a postavenie obchodných spoločností) povinný konať o zrušení obchodnej spoločnosti výlučne na základe návrhu aktívne legitimovaného subjektu. Komentované ustanovenie predstavuje právnu úpravu lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam § 304 až 308 (všeobecná úprava konaní v niektorých veciach právnických osôb). V § 309 CMP je upravené návrhové konanie spoločníkov v prípade, kedy možnosť podať návrh na zrušenie spoločnosti predpokladá hmotnoprávny predpis, a to napr. podstatného porušenia spoločenskej zmluvy, prípade z iných dôvodov uvedených v spoločenskej zmluve, zakladateľskej listine ako stanovách. O zrušení spoločnosti rozhoduje príslušný registrový súd. Ak sa konanie o zrušenie spoločnosti začína na návrh podľa § 309, postupuje sa primerane podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, čo exaktne normuje aj komentované ustanovenie. Pôjde preto o sporové konanie, a je možné využiť všetky inštitúty, ktoré sú vlastné pre tento typ konania na rozdiel od konania mimosporového. Prakticky to bude znamenať predovšetkým to, že konanie nebude založené na princípe materiálnej pravdy, ale na princípe formálnej pravdy, pričom procesná aktivita bude vyžadovaná od navrhovateľa. V prípade návrhového konania sa sleduje súkromný záujem navrhovateľa, a preto je dôvodné vyžadovať od neho procesnú aktivitu. Iná procesná situácia nastáva v prípade, zrušenie spoločnosti, keď možno konanie začať aj bez návrhu (§ 309a CMP). Dôvod zrušenia spoločnosti postupom podľa § 309a spočíva v ochrane verejného záujmu zabrániť existencii nefunkčných spoločností, resp. spoločností, ktoré nespĺňajú zákonné predpoklady vyžadované osobitým predpisom. V súčasnosti platné ustanovenie predstavuje pri tzv. výlučne návrhovom konaní prelomenie princípu výlučnej aplikácie CMP na konanie vo veciach zrušenia právnickej osoby. Aktuálna úprava podstatným spôsobom mení okruh účastníkov konania o zrušenie právnickej osoby. Účastníkom konania je preto len žalobca a obchodná spoločnosť, ktorá má byť zrušená. Použitie pojmu „žalobca“ má deklarovať sporový charakter predmetného konania, ako zjednotiť terminológiu, ktorá je pre sporové konanie vlastná. Legitimita na podanie návrhu na zrušenie spoločnosti podľa § 309 CMP pramení z hmotnoprávnej úpravy, a to predovšetkým OBZ. Účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a obchodná spoločnosť, ktorá bude vystupovať v právnom postavení žalovaného. V prípade viacerých návrhov ich súd ex offo spojí na spoločné konanie (§ 166 CSP). Takýto postup prichádza do úvahy v prípade viacosobových spoločností, keď nie je vylúčené, aby totožný návrh podalo viacero spoločníkov.
34. Rozhodnutie súdu o zrušení obchodnej spoločnosti alebo družstva má konštitutívne účinky. Obchodná spoločnosť alebo družstvo sa zrušuje odo dňa uvedeného v rozhodnutí súdu. Ak výrok rozhodnutia takýto deň neuvádza, zrušuje sa odo dňa, keď rozhodnutie nadobudne právoplatnosť [§ 68 ods. 4 písm. b) a 260 OBZ]. Rozhodnutie o zrušení spoločnosti je údajom zapisovaným do obchodného registra [§ 2 ods. 1 písm. j) ZOR].
35. Podľa § 68 ods. 1 OBZ zaniká spoločnosť výmazom z obchodného registra, pričom v zmysle § 68 ods. 2 OBZ výmazu predchádza zrušenie spoločnosti s likvidáciou alebo bez likvidácie. Podľa § 68 ods. 4 písm. b) OBZ je takýmto zrušením spoločnosti aj zrušenie súdom podľa § 309 a 309a CMP. Po právoplatnosti rozhodnutia o zrušení spoločnosti však musí nasledovať postup predpokladaný v § 68 ods. 2 OBZ. V zmysle tohto ustanovenia je potrebné primárne pristúpiť k likvidácii spoločnosti, bez likvidácie možno postupovať výlučne ak po jej zrušení súdom nebol zložený preddavok na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora (ďalej len „preddavok na likvidáciu“) vo výške ustanovenej osobitným predpisom. V tejto časti je predmetná právna úprava nedostatočná, keďže v prípade § 309 CMP neupravuje primerané použitie § 309f CMP, ktorý sa podľa chronológie právnej úpravy pri doslovnom výklade použije iba v prípade zrušenia spoločnosti aj keď konanie možno začať aj bez návrhu. Na vzniknutú situáciu by sa však v zmysle § 68 ods. 2 OBZ pri použití čl. 3 ods. 1 CMP malo aplikovať práve toto ustanovenie – teda po právoplatnosti rozhodnutia o zrušení spoločnosti by mal súd ponechať spoločnosti lehotu 90 dní na to, aby vstúpila do likvidácie, v opačnom prípade o nej konať ako o spoločnosti v úpadku. V tomto prechodnom období sa na konanie zrušenej spoločnosti aplikuje § 68c OBZ. Ak by tak súd nepostupoval a po zrušení spoločnosti by pristúpil k výmazu spoločnosti, avšak spoločnosť by mala majetok, bolo by treba postupovať podľa § 309j CMP a vykonať dodatočnú likvidáciu spoločnosti na návrh navrhovateľa, ktorý by bol povinný zložiť aj preddavok na likvidáciu.
36. Súd preto ďalej uvádza, že konanie o zrušení právnickej osoby, ktorú právnu formu má aj žalovaná nezisková organizácia (§ 2 ods. 1 zákona o neziskových organizáciách), je podľa § 304 písm. a) Civilného mimosporového poriadku jedno z konaní v niektorých veciach právnických osôb. Súčasne však podľa § 15 ods. 3 zákona o neziskových organizáciách, vymedzujúcich dôvody zrušenia neziskovej organizácie súdom, medzi ktorými je pod písm. f) vymedzený aj dôvod zrušenia, ktorým odôvodňuje žalobca svoju žalobu, môže byť žalovaná nezisková organizácia zrušená výlučne na návrh, a to buď štátneho orgánu alebo osoby, ktorá osvedčí právny záujem. Teda, nezisková organizácia môže byť zo žalobcom v žalobe vymedzeného dôvodu súdom zrušená výlučne na návrh v § 15 ods. 3 zákona o neziskových organizáciách vymedzených aktívne vecne legitimovaných subjektov. Na zrušenie neziskovej organizácie (či už s likvidáciou alebo bez likvidácie) ako aj na zánik neziskovej organizácie sa podľa § 17 ods. 7 zákona o neziskových organizáciách použijú primerane všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka o zrušení a zániku obchodných spoločností, pokiaľ zákon o neziskových organizáciách neustanovuje inak. Na uvedenú hmotnoprávnu úpravu všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka o zrušení a zániku obchodných spoločností nadväzuje procesnoprávna úprava konania o zrušení obchodnej spoločnosti, obsiahnutá v § 309 a nasl. Civilného mimosporového poriadku, ktoré ustanovenia majú spoločný nadpis „konanie o zrušení právnickej osoby“, čo je pojem širší ako je „konanie o zrušení obchodnej spoločnosti“ ako konanie o zrušení len jednej z právnych foriem právnických osôb. Konanie o zrušení obchodnej spoločnosti, a podľa § 17 ods. 7 zákona o neziskových organizáciách aj konanie o zrušení neziskovej organizácie, ktoré možno začať len na návrh, sa teda spravuje a aj prebieha v režime civilného sporového konania upraveného Civilným sporovým poriadkom. Z týchto dôvodov aj súd v prejednávanej veci návrh žalobcu posúdil podľa obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) ako žalobu žalobcu, ktorou sa začalo civilné sporové konanie o zrušenie žalovanej neziskovej organizácie, hmotnoprávne upravené v treťom oddiely zákona o neziskových organizáciách a procesnoprávne na základe § 309 CMP v Civilnom sporovom poriadku.
37. Súd v prejednávanej veci ďalej skúmal vecnú legitimáciu sporových strán, keďže aktívnu ako aj pasívnu vecnú legitimáciu súd skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna strana nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/205/2009 z 29.06.2010, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 501/2021 z 10. marca 2022). Aktívne vecne legitimované subjekty na podanie žaloby (návrhu) na zrušenie neziskovej organizácie upravuje zákon o neziskových organizáciách v § 15, pričom v prípade, ak je žaloba založená na dôvode zrušenia neziskovej organizácie vymedzenom v § 15 ods. 3 písm. f) zákona o neziskových organizáciách je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby štátny orgán a osoba, ktorá osvedčí právny záujem. V prejednávanej veci podal žalobu Okresný úrad Nitra, ktorý je štátnym orgánom (§ 2 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy), teda aktívne vecne legitimovaný subjekt. Žalovaný je neziskovou organizáciou poskytujúcou verejne prospešné služby (pre ktorú zákon o neziskových organizáciách zavádza skratku „nezisková organizácia“), a teda pasívne vecne legitimovaný subjekt v konaní o žalobe o zrušenie neziskovej organizácie.
38. Súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané (a medzi sporovými stranami to ani nebolo sporné, keďže žalovaný nepoprel žiadne skutkové tvrdenia žalobcu), že žalobca rozhodnutím číslo spisu OU-NR-OVVS1-2024/001826-010 z 23.10.2024 podľa § 34a ods. 1 zákona o neziskových organizáciách (v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia) rozhodol, že žalovanému ukladá pokutu vo výške 200,- eur za porušenie povinnosti podľa § 34 ods. 3 zákona o neziskových organizáciách uložiť výročnú správu za rok 2023 do verejnej časti registra účtovných závierok do 15. júla 2024 a podľa § 34a ods. 3 zákona o neziskových organizáciách (v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia) určil žalovanému povinnosť uložiť výročnú správu do verejnej časti registra účtovných závierok do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti daného rozhodnutia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11. 2024. Súčasne bolo preukázané, že žalovaný nemá vo verejnej časti registra účtovných závierok uloženú okrem iného výročnú správu za rok 2023.
39. Súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že žaloba o zrušenie žalovanej neziskovej organizácie je dôvodná, keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané naplnenie dôvodu rozhodnutia o zrušení žalovanej neziskovej organizácie súdom, vymedzeným v § 15 ods. 3 písm. f) zákona o neziskových organizáciách, keďže žalovanej neziskovej organizácii bola právoplatne uložená pokuta za porušenie povinnosti podľa § 34 ods. 3 zákona o neziskových organizáciách uložiť výročnú správu za rok 2023 do verejnej časti registra účtovných závierok do 15. júla 2024 a v tomto rozhodnutí jej bola aj podľa § 34a ods. 3 zákona o neziskových organizáciách (po nadobudnutí účinnosti novelizačného zákona č. 109/2025 Z. z. je znenie § 34a ods. 3 zákona o neziskových organizáciách v znení účinnom do 31.05.2025, stanovujúce povinnosť registrového úradu v rozhodnutí o uložení pokuty, okrem iného za porušenie povinnosti stanovenej v § 34 ods. 3 zákona o neziskových organizáciách, určiť primeranú lehotu na uloženie výročnej správy do verejnej časti registra účtovných závierok v rozmedzí od 30 do 60 dní obsahom § 34b ods. 7 zákona o neziskových organizáciách) určená lehota 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia na splnenie predmetnej porušenej povinnosti, ani v ktorej (ktorej posledným dňom bol 25.12.2024) uvedený dôvod zrušenia žalovaná nezisková organizácia neodstránila. Súd preto I. výrokom tohto rozsudku podľa § 15 ods. 3 písm. f) zákona o neziskových organizáciách zrušil žalovanú neziskovú organizáciu s likvidáciou (keďže zákon o neziskových organizáciách v § 15 ods. 3 písm. f/ stanovuje, že v prípade tohto dôvodu zrušenia neziskovej organizácie súd rozhodne o jej zrušení s likvidáciou).
40. Vo vzťahu k nariadenej likvidácii súd konštatuje, že podľa § 17 ods. 7 zákona o neziskových organizáciách, na zrušenie neziskovej organizácie s likvidáciou alebo bez likvidácie a na zánik neziskovej organizácie sa použijú primerane všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka o zrušení a zániku obchodných spoločností, ak tento zákon neustanovuje inak. Po právoplatnosti rozhodnutia o zrušení spoločnosti tak musí nasledovať postup predpokladaný v § 68 ods. 2 OBZ. V zmysle tohto ustanovenia je potrebné primárne pristúpiť k likvidácii spoločnosti, bez likvidácie možno postupovať výlučne ak po jej zrušení súdom nebol zložený preddavok na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora (ďalej len „preddavok na likvidáciu“) vo výške ustanovenej osobitným predpisom. V tejto časti je predmetná právna úprava § 309 CMP nedostatočná, keďže v prípade § 309 CMP neupravuje primerané použitie § 309f CMP, ktorý sa podľa chronológie právnej úpravy pri doslovnom výklade použije iba v prípade zrušenia spoločnosti aj keď konanie možno začať aj bez návrhu. Na vzniknutú situáciu by sa však v zmysle § 68 ods. 2 OBZ pri použití čl. 3 ods. 1 CMP malo aplikovať práve toto ustanovenie – teda po právoplatnosti rozhodnutia o zrušení spoločnosti by mal súd ponechať spoločnosti lehotu 90 dní na to, aby vstúpila do likvidácie, v opačnom prípade o nej konať ako o spoločnosti v úpadku. V tomto prechodnom období sa na konanie zrušenej spoločnosti aplikuje § 68c OBZ. Ak by tak súd nepostupoval a po zrušení spoločnosti by pristúpil k výmazu spoločnosti, avšak spoločnosť by mala majetok, bolo by treba postupovať podľa § 309j CMP a vykonať dodatočnú likvidáciu spoločnosti na návrh navrhovateľa, ktorý by bol povinný zložiť aj preddavok na likvidáciu. Z právnej úpravy inštitútu likvidácie obchodných spoločností obsiahnutej v § 70 a nasl. pritom vyplýva, že vstup obchodnej spoločnosti do likvidácie (a tým podľa § 17 ods. 7 zákona o neziskových organizáciách ani neziskovej organizácie) nenastáva žiadnym iným spôsobom (teda ani prípadným rozhodnutím súdu o zrušení s likvidáciou) než tým, že do obchodného registra sa zapíše likvidátor (§ 70 ods. 3 Obchodného zákonníka). Ustanoviť likvidátora podľa § 17 ods. 7 zákona o neziskových organizáciách primerane aplikovaných ustanovení § 71 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka môže pritom v prípade zrušenia neziskovej organizácie súdom buď príslušný orgán neziskovej organizácie do 60 dní od zrušenia neziskovej organizácie, a to tak, aby nezisková organizácia vstúpila do likvidácie (zápisom likvidátora do registra mimovládnych neziskových organizácií) najneskôr do 90 dní od zrušenia spoločnosti (§ 71 ods. 1 Obchodného zákonníka v nadväznosti na § 17 ods. 7 zákona o neziskových organizáciách) alebo môže likvidátora ustanoviť aj súd v civilnom mimosporovom konaní (§ 304 písm. b/ Civilného mimosporového poriadku), avšak len za predpokladu, že je zložený preddavok na likvidáciu (§ 71 ods. 2 Obchodného zákonníka v nadväznosti na § 17 ods. 7 zákona o neziskových organizáciách), ktorého výšku stanovuje vyhláška č. 193/2020 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii, a to v § 3, podľa ktorej je preddavok na likvidáciu vo výške 1.500,- eur.
41. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44. Pokiaľ ide o trovy konania, súd v danom prípade rozhodol o trovách konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP podľa zásady úspešnosti v spore.
45. Žalobca bol v konaní úspešný, keďže súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, žalobca by tak mal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Keďže v prejednávanej veci je už v čase rozhodovania súdu o nároku na náhradu trov konania z obsahu spisu zrejmé, že žalobcovi, ktorý má podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, doposiaľ v konaní žiadne trovy nevznikli (či už spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku, trovách právneho zastúpenia, trovách dôkazu a pod.), vychádzajúc z právnej vety judikátu R 72/2018, je v záujme, aby bola vec podľa čl. 17 CSP čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, rozhodnúť o náhrade trov konania priamo tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.