Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12CoP-40-2025.pdf
PDF · 129.92 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/40/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX. XXXX XXXX, C. B., nar. XX. XXXX XXXX a B. B., nar. X. XXXXXXX XXXX, všetci t.č. v dočasnej starostlivosti Centra pre deti a rodiny D. – E., F. F. E. XX, D., všetci zastúpení kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava a všetci naposledy zverení do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky zo strany otca – B. G., nar. X. XXXXXXX XXXX, zomr. XX. XXXXXX XXXX, naposledy bytom D. XX, D., deti rodičov - matky: F. B., nar. XX. XXXX XXXX, trvale bytom H. XX, D., a otca: F. B., nar. X. XXXXXXX XXXX, trvale bytom H. XX, D., o nariadenie ústavnej starostlivosti na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, o odvolaní starej matky a otca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č.k. 73P/109/2024-87 z 2. októbra 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Odvolací súd odvolacie konanie o odvolaní starej matky z a s t a v u j e.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. nariadil nad maloletými deťmi A., C. a B. B. ústavnú starostlivosť v Centre pre deti a rodiny - E., F. F. E. XX, D. (ďalej len ako „CDR E.“), s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia. Výrokom II. uložil matke povinnosť prispievať na výživu každého z maloletých detí mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa z. č. 601/2003 Zb. v znení neskorších predpisov, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, na účet CDR E., s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia. Výrokom III. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu každého z maloletých detí mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa z. č. 601/2003 Zb. v znení neskorších predpisov, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, na účet CDR E., s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia. Výrokom IV. zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 68P/64/2021-82 z 9. novembra 2021, s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia a výrokom V. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 45 ods. 5, § 54 ods. 1 až 4, § 62 ods. 1 až 3, § 75 ods. 1 veta prvá a § 81 ods. 1 a 2 z. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Vecne dôvodil, že návrhom z 31. júla 2024 sa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava domáhal nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi B., ktoré sú od 7. septembra 2022 v starostlivosti CDR E., a to z dôvodu vyvstávajúcich obáv o zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin maloletých v prípade ich návratu do domáceho prostredia. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že riadnu výchovu maloletých detí nie je momentálne možné zabezpečiť
iným spôsobom než ich umiestnením do zariadenia ústavnej starostlivosti, v ktorom sa maloleté deti nachádzajú nepretržite už viac ako dva roky, sú plne adaptované na život v ňom a kde preukázateľne zaznamenali pozitívny progres v porovnaní so stavom, v akom boli počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti (od apríla 2021 do septembra 2022), ktorú vykonávala stará matka zo strany otca. Rodičia síce prejavujú o deti záujem, avšak najneskôr od apríla 2021 až doposiaľ ani jeden z nich reálne nedokáže zabezpečiť vhodné a bezpečné prostredie pre riadnu výchovu maloletých detí, t.j. zabezpečiť im aspoň adekvátne bytové/sociálne podmienky pre ich priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že z príbuzenstva žiadneho z rodičov niet takých osôb, do opatery ktorých by bolo možné maloleté deti v súčasnosti umiestniť a v opatere ktorých by bol zabezpečený ich priaznivý vývoj. Stará matka síce deklaruje svoj záujem aj naďalej zabezpečovať náhradnú osobnú starostlivosť o všetky tri maloleté deti, avšak aj z jej celkového správania a vystupovania (na súdnom pojednávaní, vo vzťahu napr. k matke maloletých detí, pracovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny či CDR E.) bolo preukázané, že jej výchovný vplyv a celkové pôsobenie na maloleté deti nie sú v súlade s ich najlepším záujmom a nie sú zárukou na zabezpečenie ich priaznivého vývoja. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že v máji 2023 obaja rodičia zakázali starej matke osobný a telefonický kontakt s maloletými deťmi v CDR E. z dôvodu jej nepriaznivého vplyvu na maloleté deti. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v konaní bolo preukázané (najmä z obsahu predložených správ z CDR E.), že stará matka zanedbávala starostlivosť o maloleté deti. Po príchode do CDR E. boli deti podvýživené (vážili 20 - 22 kg), celkovo boli zanedbané (opakovane sa pomočovali, pokakávali), mali slabé hygienické návyky (maloletý B. vo veku 5 rokov vykonával veľkú potrebu do plienky, vyprázdňoval sa do postele, po návšteve toalety si maloleté deti neumývali ruky, mali veľké problémy s návštevou toalety pri veľkej potrebe), nechodili k žiadnemu zubárovi, v dôsledku čoho mali chrup vo veľmi zlom stave, často sa sťažovali, že ich stará matka fyzicky trestala, kričala po nich a osočovala ich, uvádzali, že doma sa venovali hlavne hraniu počítačových hier. Súd prvej inštancie mal teda za to, že ani jeden z rodičov maloletých detí a ani stará matka nezvládajú plniť svoju rodičovskú úlohu a napĺňať kompetencie v súvislosti s ich starostlivosťou a výchovou o maloleté deti, a to ani po viacerých intervenciách zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Súd prvej inštancie preto zohľadňujúc aj skutočnosť, že ani nariadené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 písm. b) Zákona o rodine nesplnilo svoj účel, a majúc na zreteli najlepší záujem maloletých detí, rozhodol o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi v CDR E. a zároveň o zrušení rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 68P/64/2021-82 z 9. novembra 2021, ktorým boli maloleté deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Súd prvej inštancie súčasne určil rodičom povinnosť prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa v minimálnom rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktorá síce v plnej miere nekorešponduje nárokom a potrebám detí primeraným ich veku, avšak z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že obaja rodičia sú nemajetní, nemajú v podstate žiaden oficiálny príjem, nepoberajú žiadne dávky, matka je dlhodobo nezamestnaná (naposledy bola oficiálne zamestnaná v novembri 2022), otec sa zamestnal len deň pred pojednávaním. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“).
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie stará matka maloletých detí. Namietala, že súd prvej inštancie bol zmanipulovaný, zaujatý a bol dohodnutý s protistranou. Voči jej osobe zazneli krivé obvinenia a urážky na cti. Poukázala na náhlu zmenu pojednávacej miestnosti, nevyhotovenie zvukového záznamu z pojednávania i na to, že sud prvej inštancie nezohľadňoval jej tvrdenia. Zdôraznila, že o deti sa riadne starala a nič im nechýbalo. Domácnosť bola v poriadku, čo môže potvrdiť aj sociálny pracovník pán I. a pracovníčky Tenenetu – sociálna pracovníčka pani B. J. a psychologička pani B. G., s ktorými spolupracovala. Žiadala vyžiadať správu od školy a škôlky maloletých detí. Ďalej uviedla, že sociálna pracovníčka na súde klamala. Ohradila sa aj voči riaditeľke CDR E., ktorá ju zámerne odlúčila od detí, ktoré boli na ňu citovo naviazané. Taktiež uviedla, že na výpoveď svedka pána F. sa nemá prihliadať, keďže je partnerom matky, ktorá bola znalkyňou G. K. L. uznaná za asociála. Navyše matku ovplyvňuje ako má vypovedať. Stará matka nesúhlasila s umiestnením detí v CDR E. a mala za to, že v tomto zariadení sú deti zámerne manipulované. Žiadala o nariadenie znaleckého dokazovania.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie taktiež otec maloletých detí. Poukázal na zámer sociálnych pracovníkov odobrať deti bez akéhokoľvek dôvodu i na ich zaujatosť voči jeho osobe, keďže sa nedopustil žiadneho pochybenia. Podľa jeho názoru nič nebolo preukázané. Pán I. spísal zápisnicu, že byt je v poriadku, čistý a deti majú, kde spať. Ani príslušníci policajného zboru nemali pochybnosti
o prostredí a správaní. Na výsluchu 8. augusta 2022 pán I. vyhlásil, že je všetko v poriadku. Otec ďalej uviedol, že v domácnosti vyžadoval poriadok, deti boli zaopatrené, nič im nechýbalo, mali hygienické návyky. S matkou si deti čistili zuby, nepomočovali sa. Maloletý B. sa odnaučil od plienok. Ohradil sa voči tomu, že by deti pri návšteve toalety pozoroval. Iba ich kontroloval, či boli na toalete napr. pred spaním alebo z dôvodu, aby ich nebolelo brucho. Otec tiež poukázal na to, že deti sa v škole a škôlke zapájali do aktivít. Počas ich zverenia starej matke, sa o ne staral. Deti trávili čas hrami vrátane počítačových hier, avšak dosť času trávili aj vonku (ihriská, zmrzlina a prechádzky). Zdôraznil, že svoje deti miluje a nechce sa ich vzdať. Hoci nechodí na rodičovské združenia, v škole sa pravidelne na deti informuje. Momentálne vykonáva samostatne zárobkovú činnosť a zároveň si hľadá prácu na trvalý pracovný pomer. Taktiež si hľadá bývanie, vhodné prostredie mimo D..
4. Matka ani kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniam nevyjadrili.
5. V priebehu odvolacieho konania dňa XX. XXXXXX XXXX stará matka maloletých detí B. G. zomrela.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) Civilného mimosporového poriadku) po zistení, že odvolania boli podané včas oprávnenými osobami – starou matkou a otcom maloletých detí /§ 359 a § 362 ods. 1 z. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku/, proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku á contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a odvolacie konanie o odvolaní starej matky je potrebné zastaviť.
7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 73P//109/2024 je nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi A., C. a B. B..
8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti a postupu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým nad maloletými deťmi nariadil ústavnú starostlivosť v CDR E. a zároveň uložil povinnosť rodičom platiť mesačne výživné na každé maloleté dieťa, každému z rodičov vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred na účet CDR E..
9. Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre rozhodnutie o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi a v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne písomné vyhotovenie rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty otca (odvolacie konanie o odvolaní starej matky bolo potrebné zastaviť – pozn. odvolacieho súdu) nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keď odvolateľ neuviedol žiadne skutočnosti spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie uvádza len nasledovné:
10. Ústavná starostlivosť je osobitnou formou štátom sprostredkovanej a zabezpečovanej náhradnej starostlivosti o maloleté dieťa, ktorá nahrádza osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Súd okrem posúdenia hmotnoprávnych podmienok pre vyslovenie zverenia maloletého dieťaťa do ústavnej starostlivosti, je povinný v neposlednom rade prihliadať a rešpektovať predovšetkým záujem maloletého dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti,
nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, k duchovnému a sociálnemu rozvoju a boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, no i v početných medzinárodných dokumentoch, ktorými je Slovenská republika viazaná a z ktorých súdu vyplýva povinnosť dôsledne rešpektovať, chrániť a v prvom rade prihliadať na záujmy maloletého dieťaťa.
11. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na základe návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava z 31. júla 2024 nariadil napadnutým rozsudkom nad maloletým A., C. a B. ústavnú starostlivosť v CDR E. a rozhodol o vyživovacej povinnosti rodičov v minimálnom rozsahu na každého maloletého s tým, že výživné budú rodičia poukazovať na účet tohto centra. Návrh na nariadenie ústavnej starostlivosti bol odôvodnený tým, že stará matka a rodičia maloletých detí nezvládajú plniť svoju rodičovskú úlohu a napĺňať kompetencie v súvislosti s ich starostlivosťou a výchovou, a to ani po viacerých intervenciách zo strany orgánu sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately. Dôvodom bolo aj podozrenie, že na maloletých môže dochádzať k zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c) z. č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona. Podľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava rodina maloletých detí nie je schopná vytvoriť bezpečné podmienky pre ich zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin. Z pripojených spisov je zrejmé, že maloleté deti boli v CDR E. dočasne umiestnené už neodkladným opatrením, a to uznesením Okresného súdu Bratislava V č.k. 68P/147/2022-15 z 6. septembra 2022, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 20CoP/149/2022-35 z 28. októbra 2022. Konanie o nariadenie uvedeného neodkladného opatrenia inicioval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava z dôvodu nezvládnutej výchovy a starostlivosti o maloletých, absencie bezpečného prostredia v domácnosti starej matky, ktorá mala rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 68P/64/2021-82 z 9. novembra 2021, právoplatným 18. novembra 2021, všetky tri deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, nedostatočne vytvorených podmienok pre zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin detí a taktiež z dôvodu podozrenia, že na maloletých deťoch môže dochádzať k páchaniu násilia. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 73P/1/2023-64 z 20. februára 2023, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 13CoP/84/2023-106 z 29. novembra 2023, súd zastavil konanie o zverenie maloletých detí do ústavnej starostlivosti (z dôvodu späťvzatia návrhu zo strany Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava) a súčasne nariadil maloletým deťom výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 písm. b) Zákona o rodine – pobyt v CDR E. v trvaní 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, na účely zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletých detí. Uznesením Mestského súdu Bratislava II č. k. 73P/103/2024-32 z 25. júla 2024, právoplatným 30. decembra 2024, súd nariadil na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava neodkladné opatrenie, na základe ktorého ponechal maloleté deti v starostlivosti CDR E. v trvaní 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia a uložil navrhovateľovi povinnosť podať na súde návrh na nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi v lehote do 30 dní od doručenia uznesenia. V preskúmavanej veci bolo ďalej zistené, že maloleté deti sa v CDR E. nachádzajú nepretržite od 7. septembra 2022. Na Mestskom súde Bratislava II prebiehalo na základe návrhu otca pod sp. zn. 73P/110/2024 konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, ktoré bolo uznesením č. k. 73P/110/2024-19 z 15. októbra 2024, právoplatným 21. novembra 2024, zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh otcom. V súčasnosti je na Mestskom súde Bratislava II vedené na základe návrhu matky konanie sp. zn. 73P/155/2024 o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, ktoré je prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného vo veci sp. zn. 73P/109/2024 (preskúmavaná vec – pozn. odvolacieho súdu).
12. Zo správy CDR E. z 1. júla 2024 okrem iného vyplýva, že maloleté deti po príchode do CDR E. vážili 20 - 22 kg, nemali dostatočnú výživu, celkovo boli zanedbané (opakovane sa pomočovali a pokakávali), mali slabé hygienické návyky (maloletý B. vo veku 5 rokov vykonával veľkú potrebu do plienky, vyprázdňoval sa do postele), nechodili k žiadnemu zubárovi, doma si zuby nečistili, v dôsledku čoho mali chrup vo veľmi zlom stave, deti sa často sťažovali, že ich stará matka fyzicky trestala, kričala po nich a osočovala ich. Trávili veľa času doma u starej matky. Momentálne sú maloleté deti plne adaptované na život v CDR E. a fungujú dobre, vyššie uvedené problémy odzneli, majú veľmi dobrý prospech. Návštevy rodičov sú rozdelené, rodičia dodržiavajú dohodnuté termíny návštev a využívajú celý návštevný čas na kontakt s deťmi, s deťmi sú v pravidelnom telefonickom kontakte. Stará matka deti osobne nenavštevuje, kontaktovala ich iba telefonicky, pričom veľakrát bola v rozhovoroch s deťmi vulgárna, útočná a kričala po deťoch. Momentálne stará matka deti už telefonicky nekontaktuje. Dňa 11. mája 2023 obaja rodičia požiadali CDR E. o zákaz styku detí so starou matkou, ktorá má podľa ich slov
zlý vplyv na deti. CDR E. hodnotilo spoluprácu so starou matkou ako veľmi komplikovanú, v rozhovoroch so zamestnancami CDR bola vulgárna a útočná.
13. Z obsahu správ CDR E. (z 14. marca, 20. marca a 9. apríla 2024) je zrejmé, že pôvodný cieľ – sanácia rodiny je zrušený z dôvodu, že matka maloletých má nový vzťah a odmieta sa vrátiť k manželovi. Obaja rodičia svoje deti pravidelne navštevujú a tiež podľa možností pre styk s rodinou využívajú najmä telefonickú komunikáciu. Návštevy otca bývajú každú prvú a tretiu sobotu v mesiaci a návštevy matky prvú a tretiu nedeľu v mesiaci. Podľa správy sa maloleté deti spočiatku na telefonáty rodičov omnoho viac tešili, v poslednom čase čoraz menej hovoria o tom, že im chýba otec. Zdá sa, že deti si v podmienkach CDR E. bez rodičov zvykli, aj rodičom ich status quo bez detí začína vyhovovať. Otec je stále bez práce, matka je na tom o niečo lepšie, odobratie detí do CDR E. považuje pre svoje deti za najlepšie riešenie. Aj napriek zložitej sociálnej situácii maloleté deti obidvoch rodičov milujú.
14. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý s prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávaného prípadu dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi, a to hlavne z toho dôvodu, že pre ich zdravý psychický a fyzický vývin je potrebné stabilné a bezpečné rodinné prostredie, ktoré zo strany rodičov aktuálne vytvorené nie je, čo bolo v konaní súdom prvej inštancie riadne zistené. Rodičia síce o deti prejavujú záujem, tieto pravidelne navštevujú, avšak ako správne konštatoval súd prvej inštancie najneskôr od apríla 2021 ani jeden z nich reálne nedokáže zabezpečiť vhodné a bezpečné prostredie pre riadnu výchovu ich maloletých detí. Tzn. zabezpečiť aspoň adekvátne bytové/sociálne podmienky pre priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin maloletých detí. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že ani po uloženom výchovnom opatrení v trvaní 6 mesiacov v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 73P/1/2023, ktoré spočívalo v nariadení pobytu maloletých detí v CDR E. na účely zabezpečenia úpravy ich rodinných a sociálnych pomerov, k úprave týchto pomerov doposiaľ nedošlo. Matka je dlhodobo nezamestnaná, nie je evidovaná v evidencii prísl. úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie. Nemá žiaden príjem, podľa jej vyjadrenia sa snaží privyrábať si filateliou. Býva v byte svojho otčima pána F. a lieči sa u psychiatričky B. D. z dôvodu diagnostikovanej zmiešanej úzkostnej a depresívnej poruchy. Matka navyše v konaní sama súhlasila s nariadením ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi, nakoľko to považovala v súčasnosti za jediné vhodné riešenie pre deti. Pokiaľ ide o otca, faktom je, že otec ako rodič taktiež aktuálne nedáva takú zábezpeku vytvorenia bezpečných podmienok pre starostlivosť o dieťa, aby bez vážnejších pochybností bolo možno dôverovať tomu, že nebude ohrozený zdravý fyzický a psychický vývin maloletých detí. Bytové pomery otca nie sú zastabilizované. V konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 73P/1/2023 sa otec na pojednávaní dňa 20. februára 2023 vyjadril, že býva so svojou matkou a jej bratom v jednej domácnosti na M. X N. D.. Zo záznamu z prípadovej konferencie z CDR E. z 28. mája 2024, ktorá je obsahom pripojeného spisu Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 73P/103/2024, zase vyplýva, že otec sa v rámci prípadovej konferencie vyjadril, že býva u svojho známeho a niekedy u svojej družky v L.. Na pojednávaní pred súdom prvej inštancie v preskúmavanej veci dňa 2. októbra 2024 otec uviedol, že toho času býva u kamaráta v F., pričom sám pripustil, že musí vytvoriť vhodné podmienky pre maloleté deti ohľadom finančného príjmu a bývania. Aj v rámci odvolacieho konania otec uviedol, že si hľadá bývanie. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že ani jeden z rodičov maloletých detí v súčasnosti nezvláda plniť svoju rodičovskú úlohu a napĺňať kompetencie v súvislosti s ich starostlivosťou a výchovou o maloleté deti.
15. Z obsahu odvolania otca možno vyvodiť, že otec nesúhlasí s umiestnením svojich detí do ústavnej starostlivosti, nakoľko má za to, že o maloleté deti bolo v domácnosti starej matky, riadne postarané. Uvedené je však v priamom rozpore zo zisteným skutkovým stavom súdu prvej inštancie, ktorý v odôvodnení rozhodnutia dôsledne poukázal na situáciu ohľadom zdravotného stavu, ako aj starostlivosti o maloletého, pokiaľ túto zabezpečovala stará matka maloletých detí, do ktorej náhradnej osobnej starostlivosti boli deti zverené. V konaní bolo preukázané (najmä z obsahu predložených správ z CDR E.), že stará matka zanedbávala starostlivosť o maloleté deti, o čom svedčí to, že po príchode do CDR E. maloleté deti vážili 20 - 22 kg, nemali dostatočnú výživu, celkovo boli zanedbané (opakovane sa pomočovali a pokakávali), mali slabé hygienické návyky (maloletý B. vo veku 5 rokov vykonával veľkú potrebu do plienky, vyprázdňoval sa do postele), nechodili k žiadnemu zubárovi, doma si zuby nečistili, v dôsledku čoho mali chrup vo veľmi zlom stave, deti sa často sťažovali, že ich stará matka fyzicky trestala, kričala po nich a osočovala ich. Trávili veľa času doma u starej matky. Pokiaľ otec poukazoval
na zaujatosť zamestnancov úradu práce, sociálnych vecí a rodiny voči jeho osobe, toto svoje tvrdenie nijako nepreukázal, pričom ani z obsahu súdneho spisu otcom tvrdená skutočnosť nevyplýva.
16. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že riadnu výchovu maloletých detí nie je v súčasnosti možné zabezpečiť inak než umiestnením detí do zariadenia ústavnej starostlivosti. Rodičia nie sú schopní výchovu svojich detí riadne zabezpečiť a stará matka, ktorá v priebehu odvolacieho konania zomrela, starostlivosť o maloleté deti zanedbávala. Maloleté deti sú v CDR E. umiestnené od 7. septembra 2022 a je zrejmé, že ich doterajší pobyt v tomto zariadení je z hľadiska ich zdravého vývoja a výchovy prospešný, pričom kontakt s rodičmi majú všetky deti zachovaný a tento je oboma rodičmi aj pravidelne realizovaný. Nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi je v súčasnosti nepochybne v najlepšom záujme týchto detí.
17. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre potrebu zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa sa sleduje najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý bol ako zásada zakotvená prijatím z. č. 175/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon o rodine. V zmysle uvedenej zásady je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa okrem iného zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie jeho vývinu a pod. Aj v zmysle článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
18. Pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi, bol súčasne povinný rozhodnúť aj o úprave vyživovacej povinnosti matky a otca voči týmto deťom s určením povinnosti rodičom poukazovať súdom určené výživné konkrétnemu ústavnému zariadeniu, do ktorého boli deti umiestnené. Vyživovacia povinnosť rodičov totiž nezaniká a zostáva zachovaná aj pri rozhodnutí o náhradnej starostlivosti. Súd prvej inštancie preto správne uložil rodičom maloletých detí platiť výživné v zmysle ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, v ktorom je stanovený minimálny rozsah vyživovacej povinnosti rodiča bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, pričom výška tohto minimálneho výživného sa odvíja od sumy životného minima na nezaopatrené dieťa v zmysle § 2 písm. c) z. č. 601/203 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V tomto minimálnom rozsahu je súd povinný určiť výživné aj napriek tomu, že schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča by inak odôvodňovali určenie výživného v nižšej výške.
19. Ďalšie odvolacie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie súdu prvej inštancie, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
20. Odvolací súd však dodáva, že zlepšenie situácie a odstránenie príčin, ktoré viedli k nariadeniu ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi, je v súčasnosti plne v rukách rodičov týchto detí. Je potrebné vyzdvihnúť pravidelné návštevy rodičov maloletých detí, čím nepochybne deklarujú záujme o maloletých. Pokiaľ otec deklaruje aj záujem opäť vykonávať starostlivosť nad maloletými synmi, je iba na ňom, s akou zodpovednosťou pristúpi k úprave svojich pomerov. V zmysle ustanovenia § 55 ods. 1 Zákona o rodine súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti, pričom najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť. V prípade, ak sú rodičia opätovne schopní zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti tak, aby nebol narušený priaznivý fyzický a psychický vývin ich detí, nič nebráni súdu, aby nariadenú ústavnú starostlivosť zrušil.
21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
22. Ako už bolo vyššie uvedené stará matka po podaní odvolania v priebehu odvolacieho konania dňa XX. XXXXXX XXXX zomrela.
23. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 161 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“) (1). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (2).
25. Podľa § 7 ods. 1 a 2 veta prvá z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé (1). Smrťou táto spôsobilosť zanikne (2 veta prvá).
26. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
27. Podľa § 63 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať (1). V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve (2).
28. Podľa § 47 ods. 1 písm. c) Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť zaniká smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
29. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd v konaní autoritatívne rozhodnúť. Medzi procesné podmienky patrí okrem iného procesná subjektivita strany sporu (účastníka konania). Súd je povinný skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek štádiu konania. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania, ktorá môže byť odstrániteľná alebo neodstrániteľná. Ak súd zistí, že ide o vadu neodstrániteľnú, musí uznesením konanie zastaviť.
30. Ustanovenie § 63 Civilného sporového poriadku upravuje prípady, keď k strate procesnej subjektivity fyzickej osoby došlo počas konania. Ak je stranou sporu (účastníkom konania) fyzická osoba, strata jej procesnej subjektivity je zároveň stratou spôsobilosti na práva a povinnosti (právnej subjektivity). V prípade, že k strate procesnej subjektivity prišlo v začatom konaní, súd podľa povahy veci posúdi, či bude v konaní pokračovať s právnymi nástupcami strany sporu (účastníka konania) alebo konanie zastaví. Zastavenie konania prichádza do úvahy najmä v prípadoch iných ako majetkových sporov (ustanovenie § 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku a contrario). Povahou veci sa rozumie povaha hmotných práv a povinností, o ktoré v konaní ide, čo vyplýva práve z toho, že procesné nástupníctvo sa odvodzuje od nástupníctva hmotnoprávneho (uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/368/2012).
31. V danom prípade, s prihliadnutím na predmet prejednávanej veci, ktorým bolo nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi zverenými do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky (z ktorej starostlivosti boli maloleté deti neodkladným opatrením dočasne odovzdané do starostlivosti CDR E.) a skutočnosť, že stará matka v priebehu odvolacieho konania dňa XX. XXXXXX XXXX zomrela, čím stratila spôsobilosť na práva a povinnosti, a so zreteľom na ustanovenie § 47 ods. 1 písm. c) Zákona o rodine odvolací súd odvolacie konanie o odvolaní starej matky postupom podľa § 63 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku zastavil.
32. Nedostatok procesnej subjektivity starej matky v odvolacom konaní je potrebné považovať za neodstrániteľnú podmienku konania, nakoľko vzhľadom na povahu veci nie je možné v odvolacom konaní pokračovať s právnymi nástupcami (dedičmi) starej matky.
33. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku v spojení s § 396 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keď nezistil žiaden z dôvodov pre priznanie výnimky.
34. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 Civilného sporového poriadku). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku).