Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_60Ek-3-2025.pdf
PDF · 93.07 KB
Case nature
Subarea
60Ek/3/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO 35 724 803, právne zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO 53 255 739, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXXXX D., o vymoženie 6052,62 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Ladislav Ďorďovič, so sídlom exekútorského úradu Mierové námestie 1, 91101 Trenčín, pod sp. zn. XXXXX XX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekútora vo výške 61,50,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Súd povinnému právo na náhradu trov exekúcie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a .
IV. Súd oprávnenému právo na náhradu trov exekúcie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie, v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „ZoUNEK“), podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 19.12.2024 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 6052,62 Eur s prísl., a to na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Prievidza č.k. XXXX/XX/XXXX zo dňa 13.03.2014, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 05.04.2014 (ďalej len „exekučný titul“). Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie priložil aj Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 20.11.2020 a Oznámenie o ukončení exekučného konania č. E. XXXXX/XX zo dňa 15.01.2021, ktoré vydal súdny exekútor: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 82108 Bratislava.
2. Okresný súd na základe predmetného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 18.02.2025 poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 60Ek/3/2025 súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislav Ďorďovič, so sídlom exekútorského úradu: Mierové námestie 1, 91101 Trenčín (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý exekúciu vedie pod č. k. XXXXX XX/XX.
3. Dňa 19.02.2025 vydal súdny exekútor Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 21.02.2025. Povinný doručil dňa 27.02.2025 prostredníctvom svojho opatrovníka súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 26.02.2025. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku.
4. Dňa 19.03.2025 predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 26.02.2025, vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 17.03.2025. Súdny exekútor sa ku skutočnostiam, ktoré uviedli povinní v návrhoch na zastavenie exekúcie nevyjadril.
5. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie, podanom prostredníctvom svojho opatrovníka uviedol, že dôvodom na zastavenie exekúcie je uplynutie premlčacej doby.
6. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu s poukazom na ust. § 112 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka uviedol, že predmetný nárok už bol predmetom exekučného konania, ktoré bolo ukončené nevymožením nároku, a teda oprávnený podal s prihliadnutím na ust. § 112 Občianskeho zákonníka nový návrh na vykonanie exekúcie. Zastáva názor, že v tomto prípade nejde o premlčanú pohľadávku. Oprávnený ďalej uviedol, že je toho názoru, že povinný neuviedol žiadnu skutočnosť a nepredložil žiaden dôkaz spochybňujúci vymáhaný nárok. Predmetom tvrdení povinného môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, avšak ich spoločným znakom je to, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Oprávnený napokon citujúc ust. § 61n ods. 1 a § 61k ods. 1 Exekučného poriadku k predmetnej veci uviedol, že povinný nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok uvedených v predmetných ustanoveniach. Povinný nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie ním tvrdených skutočností. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b. exekučný titul bol zrušený, c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu e. je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
12. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o ukončení niektorých EK sa stará exekúcia týmto zákonom zastavuje, ak a)uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2,
b)oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c)zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d)dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
13. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o ukončení niektorých EK rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
14. Podľa § 5 ods. 1 Zákona o ukončení niektorých EK ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.
15. Podľa § 8 ods. 1 Zákona o ukončení niektorých EK exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o zamietnutí námietok alebo uznesenia súdu, ktorým sa námietky odmietli. Ak námietky neboli podané, exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu. Ukončením exekučného konania sa považuje poverenie na vykonanie exekúcie za vrátené.
16. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o ukončení niektorých EK ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.
17. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o ukončení niektorých EK pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.
18. Podľa § 36 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
19. Pred samotným posudzovaním návrhu povinných na zastavenie exekúcie súd posudzoval dodržanie zákonnej lehoty na podanie návrhu na zastavenie. Z príloh predložených súdnym exekútorom k návrhu povinných na zastavenie exekúcie bola doručenka preukazujúcu prevzatie upovedomenia o začatí exekúcie povinným do vlastných rúk s dátumom prevzatia 21.02.2025. Návrh na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 27.02.2025. Z uvedeného je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie povinný podal včas, v zákonnej lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
20. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
21. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktoré vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili
zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
22. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie vzniesol námietku premlčania. Pod premlčaním sa rozumie márne uplynutie doby stanovenej v zákone pre vykonanie práva, čo znamená výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, nakoľko premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže však byť súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania. Návrh oprávneného účastníka trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným. Na základe ustanovenia § 9 ods. 2 Zákona o ukončení niektorých EK sa v činnosti súdu aplikuje dvojfázovosť v prípade posudzovania premlčania nároku, založená na princípe, kedy súd v prvom rade skúma, či v starej exekúcii oprávneným uplatnené právo nebolo v čase začatia pôvodného exekučného konania (starej exekúcii) premlčané. Súd je v prvom rade viazaný posudzovaním okamihu začatia plynutia premlčacej lehoty podľa príslušného ustanovenia upravujúceho otázku premlčania a okamihu začatia pôvodného EK (v zmysle § 36 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017). Po posúdení uvedenej skutočnosti, zohľadňujúc záver o tom, že pohľadávka nebola v starej exekúcii premlčaná (t. j. v starej exekúcii sa neuplatnilo premlčané právo), sa presúva pozornosť súdu k druhej fáze, v rámci ktorej sa skúma, či oprávnený pristúpil k iniciovaniu repodaja, t. j. opätovne podaného návrhu na vykonanie exekúcie v lehote jedného kalendárneho roka od zastavenia starej exekúcie. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti platí, že otázku premlčaného práva je potrebné vyriešiť vo vzťahu k starej exekúcii a v prípade, že v tomto čase právo premlčané nebolo, tak následne aj vo vzťahu k ust. § 9 ods. 2 Zákona o ukončení niektorých EK. V prípade zistenia, že nárok oprávneného nebol premlčaný už v starej exekúcii, avšak oprávnený inicioval nové exekučné konanie po uplynutí jedného roka od zastavenia starej exekúcie, tak platí záver o premlčaní tohto nároku (vo fáze 2). Z uvedeného vyplýva, že je potrebné pozornosť zamerať na tú skutočnosť, že opätovný návrh na vykonanie exekúcie bol podaný po jednoročnej lehote upravenej v § 9 ods. 2 Zákona o ukončení niektorých EK a preto je predmetnom posudzovanej exekúcie premlčané právo oprávneného.
23. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, ako aj celý spis. Súd mal preukázané, že v danom prípade sa jedná o vymáhanie nároku z obchodnoprávneho vzťahu, keďže nárok oprávneného vyplýva zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej dňa 08.03.2007 podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka medzi oprávneným a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a.s., ktorá následne Zmluvou o postúpení postúpila pohľadávku na oprávneného.
24. Nakoľko sa v danom prípade jedná o vymáhanie nároku z obchodnoprávneho vzťahu bolo potrebné aplikovať vo vzťahu k námietke premlčania ustanovenia Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 11/2010 zo dňa 27.01.2011, ktorý konštatoval vylúčenie Občianskeho zákonníka, v prípade skúmania premlčacej lehoty v obchodnoprávnych vzťahoch, cit.: „Ustanovenie § 408 ObZ, ktoré platí v obchodných záväzkových vzťahov, vylučuje uplatnenie (aplikáciu) § 110 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť, čo konštatuje aj generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní“. V prípade obchodnoprávnych alebo verejnoprávnych nárokov uplynutiu premlčacej doby bráni práve § 9 ods. 2 Zákona o ukončení niektorých EK, ktorý príslušné lehoty de facto predlžuje o jeden rok od ukončenia starého exekučného konania.
25. Súd mal preukázané, že na základe uvedeného exekučného titulu bolo vedené exekučné konanie na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. XXX/XXXX/XXXX a vedená exekúcia súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Krutý, PhD. pod sp. zn. EX XX/XXXX-X. Exekúcia bola zastavená zo zákona podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z. uplynutím rozhodnej doby. Súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie E. XXXXX/XX zo dňa 20.11.2020.
26. Z vyššie uvedeného vyplýva, že po zohľadnení námietky povinného vo vzťahu k exekúcii vedenej na podklade platobného rozkazu Okresného súdu Prievidza spis. zn. XXXX/XX/XXXX, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 05.04.2014, je potrebné prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Nakoľko si oprávnený voči povinnému v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil premlčaný nárok, ktorý povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie úspešne namietal, bolo by ďalšie vedenie exekúcie v rozpore so zákonom. Vzhľadom na povinným vznesenú námietku premlčania súd zistil skutočnosť, že je v konaní prítomný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a teda sú tu iné
skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, preto exekúciu zastavil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia (výrok I.).
27. Podľa § 200 Exekučného poriadku sa na exekučné konanie použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
28. Podľa § 255 ods. 1 č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Nakoľko si povinný ani oprávnený právo na náhradu trov exekúcie v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie neuplatnili, súd im právo náhradu týchto trov nepriznal.
30. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
31. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
32. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
33. Podľa § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.
34. Podľa § 199c ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
35. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „vyhláška“) exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
36. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100 eur.
37. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
38. V súlade s citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku ako aj Vyhlášky súd rozhodol o trovách exekútora tak, že na ich náhradu zaviazal oprávneného. Súd prihliadol predovšetkým na základnú zásadu vyjadrenú v ustanovení § 197 Exekučného poriadku, ktorou je, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov. Exekúcia proti povinnému bola ukončená zastavením z dôvodu premlčania vymáhaného nároku. Dôvod zastavenia exekúcie možno pričítať oprávnenému v rozsahu podaného návrhu na vykonanie exekúcie. Keby návrh podaný nebol, súdnemu exekútorovi by nárok na náhradu paušálnych výdavkov nevznikol. Z uvedených dôvodov súd podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora oprávneného vo výške 61,50- Eur s DPH (50,- Eur náhrada paušálnych výdavkov + 23% DPH vo výške 11,50,- Eur) tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.