Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_KE-7S-27-2021.pdf
PDF · 72.89 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KE-7S/27/2021
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: ETL plus, s.r.o., so sídlom Inžinierska 4, 040 11 Košice, IČO: 46 262 121, (výmaz z Obchodného registra SR dňa 25.06.2025), právne zastúpený advokátom: JUDr. Maroš Minčík, so sídlom Palackého 1, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100075723/2021 z 18.01.2021 vo veci vyrubenia rozdielu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015, takto
r o z h o d o l :
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou doručenou 24.03.2021 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), sa žalobca domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. 100075723/2021 z 18.01.2021, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice (ďalej len „správca dane“) č. 101492924/2020 z 28.09.2020, vo veci vyrubenia žalobcovi rozdielu v sume 2 816,91 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2015, aby boli tieto rozhodnutia pre ich nezákonnosť zrušené a vec vrátená správcovi dane na nové konanie a rozhodnutie, a žalobcovi aby bol priznaný nárok na náhradu trov konania.
2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach (ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené senátu správneho súdu „6S.“
3. Správny súd skúmal predovšetkým splnenie procesných podmienok na vecné prejednanie žaloby, pričom dospel k záveru, že konanie o žalobe žalobcu je potrebné zastaviť z dôvodu nedostatku procesnej podmienky konania na strane žalobcu.
4. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriaodk (ďalej len „SSP“) „Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, orgán verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva.“
5. Podľa § 97 SSP „Ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť.“
6. Podľa § 25 SSP „Ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.“
7. Podľa § 64 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) „Ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.“
8. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „Obchodný zákonník“) „Spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.“
9. Podľa § 99 písm. b) SSP „Správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1.“
10. Procesné podmienky predstavujú základné predpoklady na to, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej, pričom je možné ich rozdeliť do štyroch základných skupín: 1. procesné podmienky na strane správneho súdu, 2. procesné podmienky na strane účastníkov konania, 3. vecné procesné podmienky a 4. negatívne procesné podmienky. Medzi procesné podmienky na strane účastníkov konania zaraďujeme procesnú subjektivitu, procesnú spôsobilosť, povinnosť zastúpenia, spôsobilosť byť zástupcom a plnomocenstvo zástupcu účastníka konania. Procesná subjektivita vyjadruje spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 35 SSP). Procesná subjektivita žalobcu v správnom súdnom konaní predstavuje jednu z najzásadnejších procesných podmienok na strane účastníka konania, ktorá je odvodená od existencie právnej subjektivity žalobcu. Procesnou subjektivitou disponuje len taká právnická osoba v procesnom postavení žalobcu, ktorá má spôsobilosť byť nositeľom práv a povinností (§ 35 SSP). Na to, či sú procesné podmienky konania splnené, prihliada súd (správny súd) v zmysle § 97 SSP ex officio, v zásade kedykoľvek v každom štádiu správneho súdneho konania.
11. Správny súd z výpisu z Obchodného registra vedeného Mestským súdom Košice, oddiel Sro, zistil, že došlo k ex offo výmazu žalobcu ako obchodnej spoločnosti z obchodného registra s účinnosťou od 25.06.2025 a to na záklaed uznesenia Mestského súdu Košice sp. zn. 33CbR/62/2023 z 15.05.2025.
12. Na základe vyššie uvedeného, správny súd dospel k záveru, že žalobca ako jeden z účastníkov konania stratil procesnú subjektivitu v zmysle § 35 ods. 1 SSP a contrario, resp. zanikol bez právneho nástupcu skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo. Keďže ide o neodstrániteľný nedostatok jednej z procesných podmienok súdneho konania, bez nepretržitého splnenia ktorej nie je možné v konaní ďalej pokračovať, správny súd podľa § 99 písm. b) SSP v spojení s §25 SSP a subsidiárnou aplikáciou § 64 CSP rozhodol o zastavení súdneho konania tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.
13. Podľa § 170 písm. b) SSP „Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.“
14. O trovách súdneho konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. b) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na ich náhradu, pretože konanie bolo zastavené.
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia [§ 443 ods. 1 a 2 písm. a) SSP v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP a § 147 ods. 2 SSP a § 493e SSP]. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).