Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/147/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň: JUDr. Dominika Horváthová a JUDr. Ľubica Spálová, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXX, XXX XX B. C. zastúpená: JUDr. Ľudovít Surma, advokát so sídlom Pavlice 183, 919 42 Pavlice, proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX, XXX XX C., zastúpený: JUDr. Michaela Kajabová, so sídlom Budovateľská 2, 821 08 Bratislava, o zrušenie vecného bremena a iné, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 16.07.2024 č. k. 30C/30/2022-312, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 50%.

II. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd výrokom I. určil, že pozemok parc. č. 1146/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 37 m2 v k. ú. C., obec C., okres Galanta, evidovaný na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, nie je zaťažený vecným bremenom spočívajúcom v práve viesť inžinierske siete, možnosti ich kontroly, opravy, zmeny a uskutočňovania meraní spotreby v prospech vlastníka CKN parc. č. 1146/1 a CKN parc č. 1146/5. Výrokom II. vo zvyšnej časti konanie zastavil a výrokom III. žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

1.1 Právne svoje rozhodnutie súd odôvodnil poukazom na ustanovenie § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 255 ods. 2, , , , , (ďalej len „“). 1.2 Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom pre uznanie, ktorý vecne odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd zrušil vecné bremeno na liste vlastníctva č. XXX, aby žalovanému uložil povinnosť odstrániť odbočky inžinierskych sietí (voda-kanalizácia, plyn) na vlastné náklady a zabezpečovať údržbu živého plota na hranici parciel na vlastné náklady. Súčasne žiadala aj náhradu trov konania. 1.3 Podaním doručeným súdu dňa 06.11.2023 žalobkyňa zobrala späť žalobu v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanému ako vlastníkovi vykonať údržbu živého plotu umiestneného na hranici parciel z dôvodu, že presahujúce časti boli odstránené. 1.4 Podaním doručeným súdu dňa 25.05.2024 žalobkyňa zobrala späť žalobu v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanému odstrániť odbočky inžinierskych sietí voda-kanalizácia, plyn, bez uvedenia dôvodu. 1.5 Na pojednávaní dňa 16.07.2024 (po jeho otvorení) žalobkyňa rozšírila žalobný návrh, o zmene rozhodol súd na pojednávaní, pričom žalovaný tento nárok uznal s tým, že ide o jeho argumentáciu, ktorú žalobkyňa prevzala. Žalobkyňa v tej súvislosti navrhla rozhodnúť rozsudkom pre uznanie a vo zvyšnej časti (o zrušenie vecného bremena) zobrala žalobu späť, žalovaný so späťvzatím žaloby v tejto

časti súhlasil. Súd prvej inštancie následne o uznanom nároku vyhlásil rozsudok pre uznanie a konanie o zvyšnej časti žaloby, ktorú žalobkyňa zobrala späť, zastavil. 1.6 V časti trov konania súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že žalobkyňa sa domáhala viacerých nárokov - žiadala, aby súd zrušil vecné bremeno zriadené súdom na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C.; určil, že pozemok na parcele č. 1146/2 v katastrálnom území C. nie je zaťažený vecným bremenom spočívajúcom v práve viesť inžinierske siete, možnosti ich kontroly, opravy, zmeny a uskutočňovania meraní spotreby v prospech vlastníka pozemkov na parcelách č. 1146/1 a 1146/5; domáhala sa tiež toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť odbočky inžinierskych sietí voda-kanalizácia, plyn a zabezpečovať údržbu živého plota na hranici parciel na vlastné náklady. Vo vzťahu k nároku – určenie, že pozemok na parcele č. 1146/2 v katastrálnom území C. nie je zaťažený vecným bremenom spočívajúcom v práve viesť inžinierske siete, možnosti ich kontroly, opravy, zmeny a uskutočňovania meraní spotreby v prospech vlastníka pozemkov na parcelách č. 1146/1 a 1146/5 bola žalobkyňa úspešná, pretože žalovaný tento nárok uznal a následne prvoinštančný súd rozhodol rozsudkom pre uznanie. Žalobkyňa zobrala späť žalobu v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanému ako vlastníkovi vykonať údržbu živého plotu umiestneného na hranici parciel z dôvodu, že presahujúce časti boli odstránené. Súd prvej inštancie tu konštatoval, že v tejto časti bola úspešná žalobkyňa, keď zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Žalobkyňa zobrala späť žalobu aj v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanému odstrániť odbočky inžinierskych sietí voda-kanalizácia, plyn (bez uvedenia dôvodu) a v časti zrušenia vecného bremena zriadeného súdom na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C. (z dôvodu, že žalovaný uznal nárok žalobkyne, že pozemok parcela č. 1146/2 v katastrálnom území C., nie je zaťažený vecným bremenom), v tejto časti bola žalobkyňa neúspešná, pretože procesne zavinila zastavenie konania. Vzhľadom na povahu nárokov, ktorých hodnotu nemožno vyčísliť, súd dospel k záveru, že strany mali v spore približne rovnaký úspech (žalobkyňa bola úspešná v dvoch výrokoch a v dvoch výrokoch bola neúspešná), a preto žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku v časti výroku III. o náhrade trov konania podal odvolanie žalovaný z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2.1 Odvolanie odôvodnil tým, že je úspešnou stranou, ktorej mala byť priznaná náhrada trov konania. Pôvodne sa žalobkyňa domáhala a) zrušenia vecného bremena zriadeného súdom na liste vlastníctva č. XXX na parcelách č. 1146/2 1146/3, b) uloženia povinnosti žalovanému odstrániť odbočky inžinierskych sietí voda – kanalizácia, plyn a c) uloženia povinnosti zabezpečovať údržbu živého plota na hranici parciel na vlastné náklady.

2.2 Žalovaný poukázal na skutočnosť, že podaním zo dňa 06.11.2023 žalobkyňa zobrala späť žalobu v časti vzťahujúcej sa na uloženie povinnosti žalovanému vykonať údržbu živého plota z dôvodu, že jeho presahujúce časti boli odstránené. Súd toto späťvzatie vyhodnotil ako procesne zavinené žalovaným. Súd však nezohľadnil, že žalovaný sa o plot staral už pred podaním žaloby. Žalobkyňa len nebola spokojná s tým, akým spôsobom a ako často bola údržba živého plota vykonávaná. Súd neskúmal, či žalovaný nad mieru primeraným pomerom obťažoval žalobkyňu spôsobom úpravy živého plota, takýto dôvod v žalobe absentoval. Nezohľadnil skutočnosť, že žalovaný udržiaval živý plot v riadnom stave, ktorý neobťažoval a nezasahoval do výkonu práv žalobkyne ani pred podaním žaloby. Zastavenie konania v tejto časti bolo procesne zavinené žalobkyňou, keď žalobný návrh bol od počiatku nedôvodný.

2.3 Ďalej žalovaný poukázal na podanie zo dňa 25.05.2024, ktorým žalobkyňa vzala späť bez uvedenia dôvodov žalobu vo všetkých svojich častiach s výnimkou zrušenia vecného bremena spočívajúceho v práve viesť inžinierske siete, možnosti ich kontroly, opravy, zmeny a uskutočňovania meraní spotreby na pozemku parcela č. 1146/2 v prospech výlučného vlastníka pozemku parc. č. 1146/1 a parc. č. 1146/5.

2.4 Podľa žalobcu ku dňu 25.05.2024 zavinila žalobkyňa zastavenie konania 1. o zrušenie vecného bremena zriadeného súdom na liste vlastníctva č. XXX na parc. č. 1146/3 2. o uloženie povinnosti odstrániť odbočky inžinierskych sietí voda-kanalizácia, plyn a 3. o uloženie povinnosti zabezpečovať údržbu živého plota na hranici parciel na vlastné náklady.

2.5 Od 25.05.2024 do 16.07.2024 sa konalo len o žalobe vo veci zrušenia vecného bremena spočívajúceho v práve viesť inžinierske siete, možnosti ich kontroly, opravy, zmeny a uskutočňovania meraní spotreby na pozemku parc. č. 1146/2.

2.6 Na pojednávaní dňa 16.07.2024 žalobkyňa rozšírila žalobný návrh o určenie, že pozemok na parcele č. 1146/2 nie je zaťažený vecným bremenom spočívajúcim v práve viesť inžinierske siete, možnosti ich kontroly, opravy, zmeny a uskutočňovania meraní spotreby v prospech vlastníka pozemkov na parcelách č. 1146/1 a 1146/5. Urobila tak na základe argumentácie žalovaného, ktorý tvrdil, že vecné bremeno už zaniklo. Následne po uznávacom úkone žalovaného zobrala späť svoj návrh na zrušenie vecného bremena spočívajúceho v práve viesť inžinierske siete možnosti ich kontroly, opravy, zmeny a uskutočňovania meraní spotreby na pozemku parc. č. 1146/2 v prospech vlastníka pozemkov na parcelách č. 1146/1 a 1146/5. Žalovaný poukázal na to, že tieto dva návrhy si protirečili – nebolo možné sa súčasne domáhať aj zrušenia vecného bremena na pozemku parc. č. 1146/2 a súčasne aj určenia, že pozemok parc. č. 1146/2 nie je zaťažený vecným bremenom. Ak by teda žalobkyňa žalobu nezobrala späť v časti zrušenia vecného bremena, tak by súd žalobu musel v tejto časti zamietnuť. Zastavenie konania tak bolo jednoznačne spôsobené v dôsledku procesného úkonu žalobkyne, nie z viny žalovaného. Preto aj v tejto časti mal úspech žalovaný.

2.7 Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku pre jediný žalobný návrh, ktorý žalovaný uznal, pričom sám argumentoval, že došlo k zániku tohto vecného bremena. V ostatných častiach konanie zastavil pre späťvzatie žaloby zo strany žalobkyne. Konanie bolo vo všetkých častiach nedôvodne iniciované žalobkyňou, čo súd nezohľadnil a nesprávne posúdil, že žiadna zo strán nemala nárok na náhradu trov konania.

2.8 Žalovaný je presvedčený, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil úspešnosť strán v spore. Uvádza, že žalobkyňa nebola úspešná v žiadnom zo svojich pôvodných návrhov, ktoré zobrala späť, a preto procesné zavinenie a zastavenie konania leží na jej strane. Žalobkyňa bola úspešná len v jednom návrhu, ktorý však bol výsledkom argumentácie žalovaného, a ten ho následne uznal. Žalovaný bol tak v spore jednoznačne úspešnou stranou, ktorej podľa ustanovenia mala byť priznaná náhrada trov konania.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa pričom uviedla, že žalovaný nikdy ani počas konania ani v odvolaní nespochybnil, že po podaní žaloby vykonal požadovanú údržbu plota. Žalobkyňa preto nemala ďalej dôvod pokračovať v súdnom konaní, keďže dosiahla to, čo požadovala. Späťvzatie žaloby v tejto časti zavinil žalovaný. Ďalej žalobkyňa uviedla, že na pojednávaní dňa 16.07.2024 žalovaný súhlasil so zrušením vecného bremena súdom, a to napriek tomu, že vo svojom odvolaní už tvrdí, že v danej chvíli neexistovalo. Vzhľadom na uvedené tvrdenia bolo súdu obratom navrhnuté, aby rozhodol rozsudkom pre uznanie. Odkazujúc na zápisnicu k schváleniu zmieru nedošlo s tým, že právna zástupkyňa žalovaného pri prednese vyjadrenia k žalobe zmenila všetku doterajšiu argumentáciu. Ďalej žalobkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že podľa samotného žalovaného tento celý čas vedel, že vecné bremeno sa nevykonávalo, napriek tomu na predžalobné výzvy, žiadosti o predloženie dokumentácie trasovania inžinierskych sietí až po pokusy o uzavretie dohody sabotoval a celý čas úmyselne zavádzal žalobkyňu a žiadal odročovať pojednávania. Legitímnym cieľom žalobkyne bolo, aby sa vo veci skutočne v daný deň rozhodlo, a tak sa hľadali procesné postupy, ako sa ku konečnému rozhodnutiu dopracovať. Žalobkyňa sa pred podaním žaloby z dôvodu, aby sa odstránili nezrovnalosti v evidencii katastra, pokúšala bez úspechu o zistenie skutočného stavu veci a zabezpečenie správneho zápisu v katastri, avšak žalovaný nemal záujem jej poskytnúť akúkoľvek súčinnosť. Podanie žaloby tak bolo spôsobené neochotou žalovaného poskytnúť základnú súčinnosť ohľadom oznámenia informácií o umiestnení jeho inžinierskych sietí na pozemkoch žalobkyne a opakovanou neochotou včas vykonať údržbu svojho živého plota. V súdnom konaní následne žalovaný predstieral vôľu dohodnúť sa so žalobkyňou, následne zneužíval procesné úkony na oddialenie rozhodnutia súdu, prestieral pred súdom uznávací úkon k zrušeniu vecného bremena súdom a následnými účelovými zmenami jeho podstatných tvrdení, a to po sudcovskej koncentrácii konania, sa na pojednávaní snažil dosiahnuť opätovné nevyriešenie celej veci týkajúcej sa katastrom evidovaného zaťaženia pozemku žalobkyne, čím žalovaný zavinil rozšírenie a aj späťvzatie žaloby na pojednávaní dňa 16.07.2024. Žalobkyňa považuje záver súdu za vecne správny, riadne odôvodnený a navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. Podotkla, že priznanie akejkoľvek časti náhrady trov žalovanému by bolo v tejto veci vzhľadom

na okolnosti pred pojednávaním a priebeh súdneho konania nespravodlivé, pretože z prejavov a konania žalovaného je zrejmé, že ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi.

4. Ďalšie vyjadrenia strán odvolaciemu súdu neboli doručené.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom, zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúocesných podmienok, ktoré nezistil ( ), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom obsah preskúmavaného rozhodnutia, jeho odôvodnenie a žalovaným uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým a právnym záverom odôvodňujúcim nepriznanie stranám sporu nárok na náhradu trov konania po tom, ako o časti žaloby rozhodol rozsudkom pre uznanie a po viacerých čiastočných späťvzatiach žaloby v späťvzatých častiach konanie zastavil.

7. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

9. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. Citované ustanovenie , ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie tej strany sporu, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o neprípustné posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej po späťvzatí žaloby. V tejto súvislosti a v súlade s článkom 2 ods. 2 odvolací súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít , v zmysle ktorej nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavke žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. 3 Sžo/225/2010).

11. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému uložiť povinnosť náhrady trov zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 569/2017). Žalovaný procesne zaviní potrebu späťvzatia návrhu a následného zastavenia konania spravidla vtedy, keď sa po podaní návrhu rozhodne nárok žalobcu uspokojiť, hoci v predsporovom štádiu odmietal tak urobiť (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 569/2017). Účastník konania, ktorý svojim protiprávnym konaním zapríčinil, že druhá strana musí brániť svoje práva v súdnom konaní, zásadne ponesie sankciu v podobe povinnosti nahradiť trovy konania, ktoré vzniknú pri tejto procesnej činnosti (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 577/2018).

12. Pojem zavinenie v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania nemožno interpretovať iba v doslovnom jazykovom zmysle, ale pri interpretácií je potrebné brať do úvahy aj vzťah príčinnej súvislosti, v ktorom je príčinou správanie účastníka konania a dôsledkom vznik nákladov druhého účastníka (porovnaj rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 200/2015).

13. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 01.02.2007, č. k. 11C/31/2003-161 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 11.07.2007, č. k. 24Co/87/2007-203 bolo zriadené vecné bremeno na pozemkoch parc. č. 1146/2 a 1146/3 vedených na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C. v prospech vlastníka pozemkov na parc. č. 1146/1 a 1146/5 spočívajúce v práve viesť inžinierske siete, možnosti ich kontroly, opravy, zmeny a uskutočňovania meraní spotreby v prospech vlastníka pozemkov na parc. č. 1146/1 a 1146/5.

14. Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 05.04.2022 a upresnenou podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 08.06.2022 domáhala voči žalovanému: 1. zrušenia vecného bremena zapísaného na liste vlastníctva č. XXX Správy katastra Galanta pre katastrálne územie C. na pozemkoch parc. č. 1146/2 a 1146/3 v prospech vlastníka pozemkov na parc. č. 1146/1 a 1146/5 zriadeného súdom; 2. uloženia povinnosti odstrániť do 30 dní na vlastné náklady odbočky inžinierskych sietí voda- kanalizácia, plyn vedúce k nehnuteľnosti na pozemku parc. č. 1146/1 a 1146/5 zapísaných na liste vlastníctva č. XXX Správy katastra Galanta pre katastrálne územie C. z pozemkov parc. č. 1146/3 a 1146/4 zapísaných na liste vlastníctva č. XXX Správy katastra Galanta pre katastrálne územie C.. 3. uloženie povinnosti vlastníkovi pozemkov na parc. č. 1146/1 a 1146/7 počas celého roka na vlastné náklady preukázateľne – osobne alebo poverenou osobou/firmou zabrániť, aby existujúci živý plot ani ostatná vegetácia na parcelách v jeho vlastníctve vedené na liste vlastníctva č. XXX Správy katastra Galanta pre katastrálne územie C. nepresahoval na parcely mimo jeho osobného vlastníctva, toho času na parc. č. 1146/4 a 1146/2 zapísaných na liste vlastníctva č. XXX Správy katastra Galanta pre katastrálne územie C..

1) K uplatnenému nároku vo vzťahu k zrušeniu vecného bremena odvolací súd uvádza, že na pojednávaní dňa 16.07.2024 zmenila žalobkyňa svoju žalobu (so súhlasom súdu) tak, že sa domáhala určenia, že pozemok na parcele č. 1146/2 nie je zaťažený vecným bremenom. Tento nárok žalovaný uznal a následne súd prvej inštancie o tomto nároku rozhodol rozsudkom pre uznanie. Žalobkyňa súčasne vzala späť pôvodný žalobný návrh v časti zrušenia vecného bremena. V prípade zastavenia konania o tomto žalobnom nároku ide o procesné zavinenie žalobkyne, pretože pôvodný žalobný nárok vzala späť bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, resp. aby uviedla relevantný dôvod späťvzatia.

2) Podaním doručeným súdu dňa 27.05.2024 vzala žalobkyňa späť žalobu v časti odstránenia inžinierskych sietí bez uvedenia dôvodu, ide preto o procesné zavinenie žalobkyne, keď opäť nie je možné konštatovať reakciu na správanie žalovaného, resp. uvedenie relevantného dôvodu späťvzatia.

3) V tejto časti - v súvislosti so zabezpečením celoročnej údržby živého plota a vegetácie, vzala žalobkyňa žalobu späť podaním doručeným súdu dňa 06.11.2023 s odôvodnením, že presahujúce časti boli odstránené. Zastavenie konania v tejto časti odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie nevyhodnotil ako procesne zavinené žalovaným. Pokiaľ žalobkyňa späťvzatie tohto žalobného nároku odôvodnila tým, že „...presahujúce časti boli odstránené.“ je zrejmé, že v celom rozsahu neprišlo k splneniu povinnosti, ktorej sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala. Nie je možné konštatovať, že žalovaný sa práve po podaní žaloby správal spôsobom, ktorého sa žalobkyňa uplatnenou žalobou domáhala (aby preukázateľne počas celého roka bránil živému plotu a ďalšej vegetácii na jeho pozemkoch v presahovaní na pozemky vo vlastníctve žalobkyne), v dôsledku čoho vzala v tejto časti žalobu späť. Z odôvodnenia tohto späťvzatia žalobkyňou pritom vyplýva, že zo strany žalovaného mohlo ísť o jednorazový úkon – údržbu živého plota, čo však nekonzumuje nárok žalobkyne tak, ako bol žalobou uplatnený.

15. Nad rámec uvedeného odvolací súd dodáva, že skúmanie prípadného procesného zavinenia je potrebné vykonať komplexne – teda aj v kontexte uplatnenej žaloby a tvrdení žalobkyne. Tu je potrebné zdôrazniť, že z procesného hľadiska v žalobe (i v ďalšom konaní) absentuje tvrdenie o tom, čím žalovaný nad mieru primeranú pomerom obťažuje žalobkyňu, resp. čím vážne ohrozuje výkon jej práv (, ). Žalobkyňa v žalobe uviedla, že zo svojej strany pozemku sa musí starať o údržbu susedovho plota, ak chce mať dvor upravený a musí odstraňovať orezané časti živého plota, ktoré prepadnú na jej dvor, keď žalovaný upravuje živý plot z jeho strany. V kontexte žaloby a procesnej obrany žalovaného o tom, že (pravidelne) vykonáva riadnu údržbu živého plota nie je možné ustáliť ako relevantné, že konkrétne správanie žalovaného v súvislosti s údržbou živého plota práve po podaní

žaloby je v priamej príčinnej súvislosti so späťvzatím žaloby v tejto časti. Inak povedané, či správanie žalovaného po podaní žaloby (odstránenie presahujúcich častí) naplnilo žalobou uplatnený nárok, ktorý odvodila z toho, že sa musí starať o údržbu susedovho plota, ak chce mať dvor upravený a musí odstraňovať orezané časti živého plota, ktoré prepadnú na jej dvor. Odvolací súd tak dospel k záveru, že v prípade zastavenia konania o uvedenom nároku nejde o procesné zavinenie žalovaného ale ide o procesné zavinenie žalobkyne, pretože späťvzatie nebolo relevantnou reakciou na správanie žalovaného.

16. S poukazom na uvedenú argumentáciu je potrebné konštatovať procesné zavinenie žalobkyne pri zastavení konania o troch uplatnených nárokoch, pričom procesný úspech mala len v prípade rozhodnutia súdu pre uznanie nároku. Z uvedeného potom vyplýva., že žalovaný mal procesný úspech pri rozhodnutí o troch nárokoch (späťvzatiach) a neúspech v prípade rozhodnutia pre uznanie nároku. Odvolací súd opakuje, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa úspech hodnotí len z procesnej strany, nehodnotí sa potenciálna úspešnosť strany z hmotnoprávneho hľadiska. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadom tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačne strane. Náhrada trov konania je teda ovládaná zásadou úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo 19/2010 a 7 MCdo 4/2010). V procese rozhodovania o náhrade trov konania je tak potrebné od úspechu žalovaného (v troch nárokoch zo štyroch) odpočítať úspech žalobkyne (v jednom nároku zo štyroch), teda 3 - 1 = 2/4 , na základe čoho je možné konštatovať úspech žalovaného v pomere 50%.

17. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

18. S ohľadom na skutočnosti uvedené v predchádzajúcich odsekoch odvolací súd postupom podľa napadnutý III. výrok prvoinštančného rozsudku zmenil tak, že žalovanému, úspešnému vo väčšej miere priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 50 %.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 v spojení s ustanovením . s prihliadnutím na to, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o nároku na náhradu trov konania zmenil tak, že žalobcovi priznal nárok voči žalovanej na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 50 %. V odvolacom konaní bol tak žalovaný čiastočne úspešný, o trovách odvolacieho konania preto odvolací súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením podľa ustanovenia po právoplatnosti tohto uznesenia.

20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).