Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoCsp-15-2025.pdf
PDF · 102.13 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/15/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu: 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., o zaplatenie 3.279,54 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Csp/83/2024 – 96 zo dňa 19. februára 2025 ako súdu prvej inštancie, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo IV. výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby mení tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 173,83 Eur.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie v III. výroku o povolení splácania dlžnej sumy s príslušným úrokom z omeškania v pravidelných mesačných splátkach mení tak, že dlžnú sumu s príslušnými úrokmi z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky povoľuje žalovanému splácať v pravidelných mesačných splátkach, každej vo výške 100,- Eur, vždy do 15. dňa v mesiaci na účet žalobcu, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia s tým, že v prípade omeškania s čo i len s jednou splátkou sa stáva splatným celý dlh naraz.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania žalobcu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou došlou na súd prvej inštancie dňa 19. 04. 2024 pôvodne domáhal, aby súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 3.673,90 Eur, úrok 1.103,30 Eur, úrok z omeškania 5,22 Eur a 386,57 Eur, úrok z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 3.637,90 Eur od 15. 03. 2024 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 173,83 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 05. 11. 2021 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovanému poskytol úver vo výške 5.000,- Eur. Žalovaný úver riadne a včas nesplácal, preto žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť predmetného úveru a keďže napriek výzvam zo strany právneho zástupcu žalobcu žalovaný omeškaný dlh nesplnil, tak si žalobca uplatnil pohľadávku súdnou cestou. Žalobca vo vyjadrení z 13. 09. 2024 na výzvu súdu prvej inštancie uviedol, že žalované náklady spojené s uplatnením pohľadávky predstavujú odmenu advokáta za predžalobnú výzvu podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení (ďalej len „vyhláška“). Žalobca preto (okrem iného) žiadal, aby súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 173,83 Eur. Žalobca vzal v priebehu
prvoinštančného konania (pred doručením žaloby žalovanému) žalobu čiastočne späť a domáhal sa zaplatenia istiny 3.279,54 Eur s prísl.
2. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 251,36 Eur (I. výrok), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.028,18 Eur s prísl. (II. výrok), dlžnú sumu s príslušným úrokom z omeškania povolil žalovanému splácať v pravidelných mesačných splátkach (III. výrok), vo zvyšku žalobu zamietol (IV. výrok) a uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania v rozsahu 92,98 % do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania (V. výrok).
3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je v časti uplatneného nároku na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 173,83 Eur, dôvodná, preto žalobu v tejto časti zamietol. Uviedol, že náklady spojené s uplatnením pohľadávky nie je možné stotožniť s trovami konania, keďže konanie začína až podaním žaloby. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté s uplatnením pohľadávky ešte v predsúdnom štádiu. Súd môže priznať uvedený nárok iba vo výške nákladov, ktoré pri uplatnení pohľadávky vznikli. Výšku týchto nákladov aj dôvod ich vzniku preukazuje žalobca. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky predstavujú skutočné náklady, ktoré žalobcovi vzniknú v súvislosti s tým, že uplatňuje pohľadávku voči žalovanému. Pokiaľ si náklady spojené s uplatnením pohľadávky žalobca uplatní, je povinný tieto náklady odôvodniť čo do dôvodnosti, tak aj do výšky uplatnených nákladov. Žalobca neposkytol žiadne skutkové tvrdenie, z ktorého by vyplývala reálna výška nákladov na uplatnenie predžalobnej výzvy. Samotný odkaz na výšku nákladov právneho zastúpenia v prípade jedného úkonu podľa advokátskej tarify sám o sebe podľa názoru súdu prvej inštancie nepostačuje, keďže zo žiadneho vyjadrenia ani dôkazu nie je zrejmé, či si žalobca odmenu za predžalobnú výzvu so svojím právnym zástupcom dohodol vo výške advokátskej tarify, pričom žalobca si náklady vyčíslil podľa vyhlášky, t. j. za jeden úkon právnej služby + režijný paušál + DPH, a či ju aj právnemu zástupcovi zaplatil, keďže až zaplatením by mu vznikli náklady na uplatnenie pohľadávky. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie žalobe žalobcu po čiastočnom zastavení konania v časti o zaplatenie istiny vo výške 251,36 Eur vyhovel.
4. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie vychádzal z ustanovenia § 255 a § 256 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej aj „CSP“) v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi celkovo sumu 4.523,27 Eur, čo predstavuje jeho úspech v konaní. Zastavenie konania v časti zaplatenia sumy 251,36 Eur zavinil žalovaný zaplatením sumy po podaní žaloby žalobcom, preto aj túto skutočnosť súd prvej inštancie zohľadnil pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania v prospech žalobcu. Žalobca mal v prvoinštančnom konaní úspech v rozsahu 4.774,63 Eur (96,49 %) a žalovaný v rozsahu 173,83 Eur (3,51 %). Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92,98 % (t. j. 96,49 % - 3,51 %).
5. Proti IV. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby žalobcu v prevyšujúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Napadnutý rozsudok označil za nesprávny z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, t. j. z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
6. Žalobca v podanom odvolaním na úvod skonštatoval, že sa nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, z hľadiska porušenia práva na spravodlivý proces označil závery súdu prvej inštancie za nezákonné a arbitrárne, bez opory v platnej právnej úprave. Ďalej k nesprávne zistenému skutkovému stavu a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedol, že podal žalobný návrh cestou upomínacieho konania, pričom podanie návrhu je viazané na splnenie podmienok stanovených v zákone č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“). V zmysle § 3 ods. 5 písm. d) menovaného právneho predpisu bol žalobca povinný vyzvať žalovaného na úhradu žalovanej pohľadávky, v opačnom prípade by bolo podanie návrhu upomínacím súdom vyhodnotené ako neprípustné. Žalobca viazaný podmienkami v zmysle zákona o upomínacom konaní zaslal žalovanému predžalobnú výzvu, ktorou žalovaného vyzval na úhradu dlžnej pohľadávky, pričom výzvu bol povinný zaslať v súlade so zmluvnou dokumentáciou na adresu, ktorá bola uvedená ako korešpondenčná
adresa. To, že si žalovaný na uvedenej adrese listinné zásielky neprebral, nemožno pričítať na ťarchu žalobcovi, ktorého povinnosťou nebolo zisťovať pobyty žalovaného. Nákladmi spojenými s vymáhaním pohľadávky sa v danom prípade rozumejú trovy právneho zastúpenia žalobcu v predsúdnom konaní. Nakoľko ide o nárok vyplývajúci z právneho predpisu, tak ako pri ostatných trovách konania, resp. právneho zastúpenia, znáša ich v konaní strana, ktorá nebola úspešná. Z hľadiska právneho výkladu pojmu náklady spojené s uplatnením pohľadávky nemožno vychádzať výlučne z gramatického výkladu pojmu náklady, nakoľko zákonný rámec tohto pojmu bol kreovaný ustálenou súdnou praxou súdov, ktorá nárok na náhradu trov konania v predsúdnom konaní zahrnula do príslušenstva pohľadávky tak, aby odstránila možný rozpor medzi ustanoveniami CSP a vyhláškou. Nakoľko sa trovy právneho zastúpenia za predžalobnú výzvu považujú za príslušenstvo pohľadávky, analogicky nemusí byť preukazovaná ich náhrada tak, ako je tomu pri inom príslušenstve pohľadávky, napr. úrokoch, zmluvných pokutách a pod. Ani úhrada iného príslušenstva sa nepreukazuje. Žalobca podporne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25CoCsp/17/2023 z 13. 09. 2023.
7. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne aby ho zmenil a žalobe v zamietnutej časti vyhovel. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
9. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 ods. 1 CSP, preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, len v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP, z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a mimo nich v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok v zmysle § 380 ods. 2 CSP, ktoré vady nezistil a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné v zmysle § 388 CSP zmeniť, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie.
10. Odvolací súd úvodom konštatuje, že nezistil porušenie práva na spravodlivý proces v neprospech žalobcu. Napadnutý rozsudok nie je nepreskúmateľný, prekvapivý, či arbitrárny. Z hľadiska preskúmateľnosti napadnutého rozsudku je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov súd prvej inštancie vychádzal a akými úvahami sa riadil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa náležitosti odôvodnenia vyplývajúce z § 220 ods. 2 CSP, lebo zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami, aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Argumentácia súdu prvej inštancie súdu je koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Nie je porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení strán sporu, ako aj iný právny názor (hoci nesprávny) súdu na dôvodnosť podaného nároku, resp. uplatnených námietok. Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom strany sporu, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu, vrátane ich dôvodov a námietok (viď napr. rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 4/94, sp. zn. II. ÚS 3/97 a sp. zn. I. ÚS 204/2010).
11. Napadnutý rozsudok je podľa názoru odvolacieho súdu preskúmateľný už len z toho dôvodu, že jeho odôvodnenie umožňovalo žalobcovi v podanom odvolaní namietať nedostatky právnych a skutkových záverov súdu prvej inštancie. Obsah spisu nedáva podklad pre záver, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne a náležite neodôvodnil.
12. S poukazom na uvedené má odvolací súd za to, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP nebol uplatnený dôvodne.
13. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP odvolací súd uvádza nasledovné:
14. Odvolací súd dospel po preskúmaní napadnutého rozsudku, obsahu spisu a podaného odvolania k záveru, že sú splnené podmienky na zmenu napadnutého rozsudku a prisúdenie žalobcovi aj sumy
173,83 Eur, pretože súd prvej inštancie uvedenú sumu žalobcovi nepriznal v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci. Predmetná suma predstavuje náklady spojené s uplatnením pohľadávky (ako príslušenstvo pohľadávky) z titulu trov právneho zastúpenia za výzvu žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní. Realizácia výzvy pred podaním žaloby na súd zo strany žalobcu na žalovaného nebola medzi stranami sporná (výzva zo dňa 20. 02. 2024; č. l. 15 spisu). Medzi stranami nebola sporná ani výška náhrady trov konania za výzvu pred podaním žaloby na súd v sume 173,83 Eur. Z obsahu výzvy zo dňa 20. 02. 2024 vyplýva, že ju za žalobcu realizoval jeho právny zástupca. Podľa odvolacieho súdu bolo potrebné pri rozhodovaní zohľadniť aj skutočnosť, že predmetnú výzvu bol žalobca podľa § 3 ods. 5 písm. d) zákona o upomínacom konaní povinný realizovať pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní. Trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s výzvou pred podaním žaloby na súd preto nemožno považovať za neúčelné. Trovy právneho zastúpenia za výzvu pred podaním žaloby na súd je potrebné považovať za náklady spojené s uplatnením pohľadávky ako príslušenstvo pohľadávky (§ 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov). Nárok na náhradu týchto nákladov vznikol žalobcovi proti žalovanému ako neúspešnej sporovej strane. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd vyhodnotil podané odvolanie ako dôvodné a napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (IV. výrok) zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovel aj pokiaľ ide o zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 173,83 Eur ako príslušenstva pohľadávky.
15. Z dôvodu zmeny IV. výroku napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby žalobcu vo zvyšku, v kontexte II. výroku napadnutého rozsudku, ktorým bola uložená žalovanému povinnosť plniť, pristúpil odvolací súd aj k zmene závislého III. výroku napadnutého rozsudku. Žalovaný v priebehu prvoinštančného konania žiadal o úhradu (celkovej) dlžnej sumy v splátkach, a to vrátane príslušenstva žalovanej pohľadávky. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky predstavujú jej príslušenstvo (§ 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov). Súd prvej inštancie v III. výroku napadnutého rozsudku povolil žalovanému splácať výlučne dlžnú sumu s príslušným úrokom z omeškania v pravidelných mesačných splátkach, každej vo výške 100,- Eur, vždy do 15. dňa v mesiaci na účet žalobcu, počnúc právoplatnosťou napadnutého rozsudku do zaplatenia, pod sankciou straty výhody splátok v prípade omeškania s čo i len jednou splátkou, nakoľko vo zvyšnej časti príslušenstva – nákladov spojených s uplatnením pohľadávky žalobu zamietol. Preto odvolací súd v dôsledku zmeny IV. výroku napadnutého rozsudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v splátkach povolených súdom prvej inštancie aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, vychádzajúc zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu veci, zmenil odvolací súd aj závislý III. výrok napadnutého rozsudku tak, že povolil žalovanému splácať dlžnú sumu s príslušnými úrokmi z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v pravidelných mesačných splátkach, každej vo výške 100,- Eur, vždy do 15. dňa v mesiaci na účet žalobcu, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že v prípade omeškania sa čo i len s jednou splátkou stáva sa splatným celý dlh naraz.
16. Odvolací súd v dôsledku zmeny napadnutého rozsudku rozhodol o trovách konania podľa § 396 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko rozhodnutím odvolacieho súdu sa konanie v prejednávanom spore končí a súčasne odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, je odvolací súd povinný rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že nebolo potrebné osobitne rozhodovať o zrušení alebo zmene výroku napadnutého rozsudku o trovách konania, pretože tento výrok je odstránený novým rozhodnutím o trovách konania zo strany odvolacieho súdu podľa § 396 ods. 2 CSP. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania bolo nevyhnutné zobrať do úvahy výsledok celého konania. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, žalovaný bol neúspešný. Zavinenie žalovaného na zastavení konania v časti (v dôsledku čiastočných úhrad po začatí konania, ktoré boli dôvodom čiastočného späťvzatia žaloby) sa pri rozhodovaní o trovách celého konania prejaví rovnako ako jeho neúspech v spore. Odvolací súd preto uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy (prvoinštančného a odvolacieho) konania v rozsahu 100 %. Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napr. uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/222/2016, sp. zn. 6Cdo/57/2017, sp. zn.
6Cdo/196/2016 a sp. zn. 7Cdo/123/2016). O samotnej výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
17. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e/ CSP v spojení s § 436 ods. 1 CSP).