Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sas/2/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudkyňou Mgr. Janou Fandákovou, LL.M, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29 augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 675 711 6751 0 zo 16.07.2024, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému nepriznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 675 711 6751 0 zo dňa 02.02.2024 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), postupom podľa , , , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietla žiadosť žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „žalobkyňa“) o zvýšenie invalidného dôchodku. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na to, že na základe žiadosti žalobkyne bol jej zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov. Výsledok tohto posúdenia je uvedený v odbornom posudku o invalidite zo dňa 22.11.2023, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia. Poukázala na to, že v tomto posudku sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobkyňa nie je invalidná podľa zákona o sociálnom zabezpečení, ale žalobkyňa je naďalej čiastočne invalidná podľa zákona o sociálnom zabezpečení a zároveň je invalidná podľa zákona o sociálnom poistení a jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou je naďalej 60%. V závere je uvedené, že z tohto dôvodu žalobkyni patrí invalidný dôchodok v sume určenej podľa zákona o sociálnom zabezpečení, nakoľko suma tohto invalidného dôchodku bola vyššia ako suma invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení.

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ( ďalej aj „druhostupňový orgán“ ) rozhodnutím č. 675 711 6751 0, zo dňa 16.07.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, odvolanie žalobkyne zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

3. Žalovaný po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a priloženej spisovej dokumentácie dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je nedôvodné, a preto potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný v podstatnom poukázal na to, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav

žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov a to dňa 24.04.2024, ktorý odvolaniu žalobkyne nevyhovel, a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave, vysunuté pracovisko v Prešove. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Prešove, posúdil zdravotný stav žalobkyne v jej prítomnosti dňa 03.07.2024. Žalovaný uviedol, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vysunuté pracovisko v Prešove zdravotný stav žalobkyne posúdil so záverom, že žalobkyňa bola od roku 2001 čiastočne invalidná podľa zákona o sociálnom zabezpečení pre poruchy osobnosti a správania a zmiešanú poruchu osobnosti, zapríčinené užívaním alkoholu a pridruženú závislosť na benzodiazepínoch a psychofarmakách, s opakovanými hospitalizáciami na psychiatrickom oddelení, s opakovanými protialkoholickými pobytmi. Žalovaný ďalej uviedol, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne určeným posudkovým lekárom sú diabetes mellitus 1. typu, s inými, bližšie určenými komplikáciami, kompenzovaný, podľa Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, účinnej do 31.07.2023, zaradené do kapitoly VI – endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, položky 1 – cukrovka, písmena c) – ťažko kompenzovateľná, s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, angiopatia, neuropatia, diabetická noha), ktorému zodpovedá mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% (z rozpätia 50%

- 75%). Rovnako tiež podľa Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, účinnej od 01.08.2023, rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne určeným posudkovým lekárom je diabetes mellitus 1. typu, s inými, bližšie určenými komplikáciami, kompenzovaný, zaradené do kapitoly VI – endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, položky 1 – cukrovka, písmena c) – ťažko kompenzovateľná, s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, angiopatia, neuropatia, diabetická noha, syndróm neuvedomovania si hypoglykémie), ktorému zodpovedá mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% (z rozpätia 50% - 75%).

4. Za iné zdravotné postihnutia, recidivujúca depresívna porucha a dorzalgia – bolesť chrbta, bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10 %, podľa zákona o sociálnom poistení v znení .

5. V závere žalovaný uzavrel, že celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne je naďalej 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V rámci odvolacieho konania žalobkyňa namietala diskriminačný rozmer jej zamietnutia žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku, avšak žalovaný uzavrel, že nepredložila také dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok. Nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

II.

Priebeh súdneho konania, žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

6. Včas podanou správnou žalobou, doručenou Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky, ktorú žalobkyňa označila ako „žaloba proti rozhodnutiu - Sociálna poisťovňa - ústredie“, sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 675 711 6751 0 zo dňa 16.07.2024, ako to tunajší súd z obsahu správnej žaloby vyrozumel, po tom, čo mu bola dňa 04.02.2025 predmetná vec postúpená na ďalšie konanie. Keďže napádané rozhodnutie žalobkyňa nepriložila k podanej žalobe, následne bola, okrem iných vytýkaných vád podania, vyzvaná aj na doplnenie správnej žaloby v jej prílohe o kópiu napádaného rozhodnutia.

7. V správnej žalobe po jej následnom doplnení na výzvu súdu a doručení tunajšiemu súdu dňa 02.04.2025 napokon žalobkyňa ustálila, že žiadala o posúdenie jej zdravotného stavu, keďže mala za to, že jej zdravotný stav sa neustále zhoršoval, napriek tomu, že jej žalovaný nenavýšil percentuálne zvýšenie celkovej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo 60% na ňou žiadaných 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, hoci o to údajne žalovaného opakovane žiadala. Po doplnení žaloby o žalobný petit súd ďalej žiadala, aby zároveň zaviazal žalovaného na spätnú výplatu rozdielu sumy od dátumu, od kedy podávala podnety a žiadosti o zvýšenie celkovej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo 60 % na 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Napokon namietala prieťahy v konaní na oboch stupňoch orgánov verejnej správy.

8. Čo sa týka predložených dôkazov na podporu svojich tvrdení v správnej žalobe, na výzvu súdu žalobkyňa predložila v chronologickom poradí genézu svojich ochorení od roku 1980 v podobe početných lekárskych správ, prepúšťacích správ a nálezov. Z posledných správ žalobkyňa doložila predovšetkým prepúšťaciu správu zo Špecializovanej nemocnice v Prešove, (MINERAL -SLOVAKIA, s.r.o) kde bola žalobkyňa odo dňa 29.1.2025 do 05.02.2025 za účelom kompletnej terapie preložená z E. F. G. F. po jej operácii LS chrbtice - pre stenózu spinálneho kanála v driekovej oblasti L4/ L5/S1, kde bola hospitalizovaná od 20.1.2025 do 28.1.2025, ako to vyplýva z ďalšej doloženej prepúšťacej správy. Z ortopédie predložila lekárske správy predovšetkým z 26.08.2024 a 28.3.2024. Z Neurologickej ambulancie predložila novšie lekárske správy predovšetkým z 19.03.2025, 9.4.2024, 20.08.2024, 16.10.2024. Z Reumatologickej ambulancie predložila lekársku správu z 18.07.2024, z Internej ambulancie predložila lekárske správy ohľadom recidivujúcej cukrovky 1. typu a z toho vyplývajúcich pridružených ochorení, t.j. najmä zo dňa 19.08.2024, 19.06.2024, 22.4.2024, 25.09.2023, ako aj staršie správy žalobkyne v ich kópiách. Pre recidivujúce depresívne poruchy žalobkyňa ďalej doložila posledné ambulantné správy z Psychiatrickej ambulancie v Prešove zo dňa 18.03.2025, 16.08.2024, 21.06.2024, 01.03.2024, 01.02.2024, 26.04.2024,12.11.2024, 16.01.2023, 19.10.2023, 01.06.2024, 18.01.2022, 15.03.2022, 21.04.2022, 14.06.2022, 06.10.2022, 21.11.2022, 23.12.2022. K podanej žalobe predložila prepúšťaciu správu z FNsP J.A. Reimana Prešov z 20.09.2024 z Odd. neurológie po jej hospitalizácii od 11.09.2024 do 20.09.2024 ohľadom preliečenia chrbtice. V doplnenej žalobe k tomu ďalej uviedla, že ju čaká ďalšia operácia platničiek, preto súdu doložila aj žiadanku na CT vyšetrenie na deň 4.4.2025. K žalobe predložila aj ďalšie lekárske správy zo dňa 16.10.2023 (z urológie), z 17.04.2023 (správa z psychológie) ako aj kópie ďalších lekárskych správ, ktoré, ako sama žalobkyňa uviedla, boli už viackrát predmetom preskúmavania žalovaným na základe žiadostí a podnetov zo strany žalobkyne, a preto sú zahrnuté vo výsledkoch v odborných posudkoch, naposledy zo dňa 03.07.2024, pričom tieto odborné posudky taktiež žalobkyňa doložila v ich kópiách.

9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 24.04.2025. Zotrval na tvrdeniach obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí, ktoré považoval za správne. Poukázal na to, že žalobkyňa ani v odvolacom konaní nepredložila také listinné dôkazy, ktorými by spochybnila úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Navrhol žalobu žalobkyne zamietnuť ako nedôvodnú.

10. Žalobkyňa v replike, doručenej súdu dňa 17.06.2025 v podstatnom uviedla, že trvá na percentuálnom zvýšení celkovej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo 60% na ňou žiadaných 70% a viac nakoľko sa jej zdravotný stav zhoršil. Od napádaného rozhodnutia podstúpila ďalšie dve operácie ( v doloženej prepúšťacej správe z 28.01.2025 je uvedená dg. Stenóza spinálneho kanála v driekovej oblasti, pozn. ) a to dňa 20.1.2025, kde po následnej kontrole na CT vyšetrení zo dňa 19.3.2025 bolo zistené posunutie implantátov, a preto dňa 09.05.2025 musela podstúpiť operáciu opäť, čo bol ďalší zásah do jej zdravia, ktoré, ako uviedla, zanechali na jej tele viditeľné jazvy, bolesti, kŕče do dolných nôh, obmedzenú chôdzu za pomoci barly a zároveň musela nosiť ortopedický korzet s plánovanou kontrolou v auguste 2025. Zároveň žiadala úpravu žalobného petitu, s tým, že súd má „zaviazať žalovaného na doplatok – vyrovnávku invalidného dôchodku odo dňa prvého odvolania.“ V prílohe repliky doručila prepúšťacie správy z oboch operácií ako aj viaceré s tým súvisiace správy, predovšetkým z Neurochirurgickej ambulancie ako aj prepúšťaciu správu z 21.05.2025 po následnej hospitalizácii od 16.05.2025 do 22.05.2025 v Špecializovanej nemocnici v Prešove (Q -CLINIC OÁZA s.r.o.) za účelom komplexnej terapie po operácii.

11. Žalovaný sa ak podanému vyjadreniu následne duplikou nevyjadril.

III.

Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom

12. Podľa (ďalej aj len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa ; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa ; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

16. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

17. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

18. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

19. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

20. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

21. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

22. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

23. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

24. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

25. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

26. Podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

27. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

28. Podľa § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

29. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

30. Podľa § 293fzg ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom poistení, (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. augusta 2023), trvanie invalidity poistenca, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok pred 1. augustom 2023 a trvá aj po 31. júli 2023, Sociálna poisťovňa preskúma do 31. júla 2025 podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. augusta 2023 a rozhodne o sume invalidného dôchodku najneskôr do 90 dní od začatia konania. Poistencovi uvedenému v odseku 1, ktorý má nárok na invalidný dôchodok podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. júla 2023 a má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. augusta 2023 alebo mu nárok na invalidný dôchodok podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. augusta 2023 zanikol, sa vypláca invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov sa vypláca dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca.

31. V zmysle Prílohy č. 4, účinnej od 01.08.2023, zákona o sociálnom poistení, (Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov) zákona o sociálnom poistení - kapitola IV - endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, položka 1 - cukrovka, písmena c) – ťažko kompenzovateľná, s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, angiopatia, neuropatia, diabetická noha, syndróm neuvedomovania si hypoglykémie), ktorému zodpovedá mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% - je percentuálne rozpätie 50% - 75 %.

32. V zmysle Prílohy č. 4, účinnej do 31.07.2023, zákona o sociálnom poistení (Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov) zákona o sociálnom poistení - kapitola IV - endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, položka 1 - cukrovka, písmena c) – ťažko kompenzovateľná, s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, angiopatia, neuropatia, diabetická noha, syndróm neuvedomovania si hypoglykémie), ktorému zodpovedá mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% - je percentuálne rozpätie 50% - 75 %.

33. Podľa § 37 ods. 3, písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení, (zákon stratil účinnosť 01.01.2004 pozn.), občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov,

34. Podľa § 263 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení, účinnom do 31.12.2023, invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.

35. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov v zmysle , keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby ( a nasl.), kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi ( ).

36. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania v zmysle , v súlade s prejavenou vôľou oboch účastníkov konania a keďže nezistil žiaden z dôvodov, pre ktorý by bolo v predmetnej veci nevyhnutné nariadiť pojednávanie v zmysle až e) , správny súd rozsudok verejne vyhlásil, pričom postupoval v súlade s a oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku zo dňa 27.08.2025 bolo zverejnené na úradnej tabuli odo dňa 13.08.2025 do dňa 28.08.2025.

37. Po oboznámení sa so žalobou, vyjadreniami účastníkov konania a s obsahom predloženého dávkového a posudkového spisu, bez nariadenia pojednávania v zmysle , súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a bolo ju potrebné podľa zamietnuť z nasledovných dôvodov.

38. Predmetom preskúmania bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a postup správnych orgánov, ktorý ich vydaniu predchádzal.

39. Podstata žalobných dôvodov žalobkyne uplatnených v doplnenej správnej žalobe ako aj v jej replike spočívala v nesúhlase s posúdením jej zdravotného postihnutia pre potreby posúdenia jej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku a to posúdenia jej iného zdravotného postihnutia, resp. pridruženého ochorenia: dorzalgia – bolesť chrbta, z dôvodu namietania jej neustále zhoršujúceho sa zdravotného stavu (bolesti v bedrách s vystreľujúcou bolesťou do dolných končatín a chôdzou na maximálne 10 metrov), čo sa prejavilo potrebou operácie jej chrbtice dňa 20.01.2025 ( v doloženej prepúšťacej správe z 28.01.2025 je uvedená dg. Stenóza spinálneho kanála v driekovej oblasti, pozn. ) s nutnou reoperáciou dňa 09.05.2025 pre následné komplikácie (posunutie implantátu na základe CT nálezu) ako to uviedla v replike.

40. Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1), čo bolo žalobkyni na základe posudku o invalidite z 22.02.2012 riadne od 01.02.2012 priznané, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5), čo v prípade žalobkyne predstavuje 50 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie v spojení so zvýšením percentuálnej miery o 10% za iné zdravotné postihnutia ( recidivujúca depresívna porucha a dorzalgia) na základe zdravotného posudku v zmysle posúdenia zdravotného stavu podľa cit. § 293fzg zákona o sociálnom poistení t.j. od novely zákona o sociálnom poistení s účinnosťou k 01.08.2023, preto celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť predstavuje u žalobkyne 60 %. Na základe cit. § 263 ods. 1, prvá veta zákona o sociálnom poistení, keďže žalobkyňa bola čiastočne invalidná pred 31.12.2003, po tomto dni sa považuje za invalidnú aj podľa zákona o sociálnom poistení (§ 71 ods. 1).

41. Správny súd má za to, že záver žalovaného, že celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne je 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, je zákonný, majúci oporu v dávkovom a predovšetkým v posudkovom spise.

42. V preskúmavanej veci je podstatné, že po podaní odvolania žalobkyňou bol jej zdravotný stav opätovne posúdený a to posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove, ktorý neurčil iné rozhodujúce zdravotné postihnutie od predchádzajúcich odborných posudkov o invalidite (z 22. novembra 2023 a z 24. apríla 2024, pozn.) v posudku z 03. júla 2024 (ktorý tvoril podklad napadnutého rozhodnutia, pozn.), ale práve v „inom zdravotnom postihnutí,“ ktoré zvýšilo percentuálnu mieru o 10% pribudlo popri depresívnej poruche aj označenie choroby Dorzalgia, t.j. zmena v zdravotnom stave u žalobkyne síce nastala a aj bola premietnutá odborných posudkoch z 22. novembra 2023 a z 24. apríla 2024 oproti odbornému posudku zo dňa 18.03.2020, ktorý sám už nespadá pod súdny prieskum v tomto súdnom správnom konaní, keďže netvoril podklad pre žalobkyňou napádané rozhodnutia.

43. Z posudkového spisu žalobkyne mal súd za preukázané, že zdravotný stav žalobkyne bol 22. novembra 2023 posúdený posudkovým lekárom v jej prítomnosti. V odbornom posudku o invalidite z 18. marca 2020 ako aj v odbornom posudku o invalidite z 24. apríla 2024 boli opakovane ako choroby uvedené: diabetes mellitus 1. typu, s inými, bližšie určenými komplikáciami, kompenzovaný, diabetická retinopatia, diabetická polyneuropatia, (recidivujúca) depresívna porucha, (polyartritída v.s. psoriatická,) esenciálna hypertenzia, dorzalgia a v roku 2024 aj Coxarthrosa. Na základe uvedeného bolo následne určené ako rozhodujúce zdravotné postihnutie také, ktoré bolo posudkovými lekármi zaradené do kapitoly IV – Endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, položka 1 - Cukrovka, písmena c) – ťažko kompenzovateľná, s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, angiopatia, neuropatia, diabetická noha, syndróm neuvedomovania si hypoglykémie), - (rozsah 50 - 75%), kde bola žalobkyni určená v takomto možnom rozpätí dolná hranica miery jej poklesu vykonávať zárobkovú činnosť a to 50 % a táto bola na základe iných zdravotných postihnutí zvýšená ešte o 10% na celkových 60%. Ako vyplýva z predmetného posudku miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola v tomto prípade určená na dolnej hranici percentuálneho rozsahu pre cukrovku ťažko kompenzovateľnú a s diabetickými komplikáciami.

44. V lekárskom posudku zo dňa 03. júla 2024, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia sú ako choroby uvedené: diabetes mellitus 1. typu, s inými, bližšie určenými komplikáciami, kompenzovaný, diabetická retinopatia, diabetická polyneuropatia, (recidivujúca) depresívna porucha – stredne ťažká forma, polyartritída v.s. psoriatická, esenciálna hypertenzia, dorzalgia - bolesť chrbta a Coxarthrosa. Na základe uvedeného bolo následne určené ako rozhodujúce zdravotné postihnutie také, ktoré bolo posudkovým lekárom zaradené do kapitoly IV - Endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, položka 1 - Cukrovka, písmena c) – ťažko kompenzovateľná, s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, angiopatia, neuropatia, diabetická noha, syndróm neuvedomovania si hypoglykémie).

45. V reakcii na námietku žalobkyne, že podľa jej názoru mala byť celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v jej prípade namiesto 60 % určená na 70 % a viac správny súd uvádza, že subjektívne hodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť samotnou žalobkyňou, resp. nespokojnosť žalobkyne so závermi posudkového lekára, nie je bez preukázania iných relevantných okolností dôvodom pre vyslovenie záveru o nesprávnosti posudku posudkového lekára, ktorý bol podkladom napadnutého rozhodnutia. Výhrady žalobkyne o nesprávnom posúdení zdravotného stavu nie sú spôsobilé spochybniť úplné a objektívne závery posudkového lekára. Ani okolnosť, že žalobkyňa sa necíti schopná vykonávať pracovnú činnosť, nie je pre posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť právne významná, a preto ju správny súd nemohol zohľadniť. Správny súd má za to, že závery plynúce tak zo žalobkyňou predložených lekárskych správ ako aj z vlastného šetrenia posudkových lekárov vytvárajú dostatočné východiská pre ustálenie si rámca všetkých zdravotných postihnutí žalobkyne a k tomu prislúchajúcej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Správny súd sa podrobne oboznámil so závermi lekárskych posudkov ako aj žalobkyňou doložených lekárskych správ, nálezov či prepúšťacích správ, avšak nezistil nedostatky v postupoch ani vo výstupoch u žalovaného v tom zmysle, že by na niektorú z predložených správ v posudku nereagoval, alebo výsledok správy nereflektoval v odôvodnení niektorého z posudzovaných posudkov ku dňu rozhodovania. Žalobkyňa síce na výzvu súdu vyčerpávajúcim spôsobom predložila všetky svoje lekárske správy a to od najstarších až po najnovšie, pričom práve tie najnovšie lekárske správy indikujú, že v zdravotnom stave žalobkyne mohlo dôjsť k ďalším zdravotným zmenám, ktoré by mohli mať reálny vplyv na prehodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne, keďže u nej medzičasom došlo ku zmenám v chorobopise, minimálne čo sa týka „iných jej zdravotných postihnutí“. Pre úplnosť súd dodáva, že posudkový lekár vychádza z aktuálnych lekárskych nálezov. Ak fyzická osoba v priebehu konania predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku. V prejednávanej veci však v čase vypracovania lekárskeho posudku, posudkový lekár nemohol zohľadniť lekárske správy žalobkyňou doložené v tomto konaní s dátumom ich vyhotovenia po 03.07.2024, keďže lekársky posudok bol vypracovaný 03. júla 2024 a preskúmavané rozhodnutie žalovaného v danom prípade bolo následne vydané dňa 16. júla 2024. Správny súd v zásade preskúmava zákonnosť rozhodnutia vo vzťahu ku skutkovému stavu, ktorý existoval ku dňu rozhodnutia. Ak je žalobkyňa toho názoru, že jej novšie lekárske správy doložené k replike (z 28.01.2025, 16.10.2024, 19.03.2025, 04.04.2025, 16.04.2025, 08.05.2025, 16.05.2025, 19.05.2025, 21.05.2025) preukazujú

zhoršenie zdravotného stavu, má právo kedykoľvek sa obrátiť na žalovaného s novou žiadosťou o zmenu rozhodnutia o jej invalidnom dôchodku. Ako správny súd uviedol, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistensudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (,6, 7 a 8 cit. zákona).

46. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne, boli dostatočne ozrejmené posudkovým lekárom v odbornom posudku zo dňa 03. júla 2024, ktorý vyhodnotil zdravotné postihnutie žalobkyne na základe predložených odborných vyšetrení, ktoré mu boli zo strany žalobkyne ku dňu rozhodovania žalovaného predložené a doplnené. Správny súd zároveň poukazuje na rozhodovaciu činnosť kasačného súdu, v zmysle ktorej správny súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaný vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov, s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok (rozsudok NS SR sp. zn.10So/97/2014 zo dňa 15.07.2015, resp. rozsudok NSS SR sp. zn. 6Ssk/90/2022 zo dňa 29.06.2023). Vzhľadom na to, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok, nakoľko to môže vykonať iba posudkový lekár v súlade s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. V novšom citovanom rozsudku je taktiež uvedené, že správny súd nepreberá na seba vykonávanie dokazovania namiesto orgánu verejnej správy, najmä ak v dávkových veciach sociálneho poistenia bolo zavedené dvojinštančné administratívne konanie, čím sa vytvoril dostatočný priestor na náležité zistenie skutočného stavu. Správny súd k tejto námietke už len dodáva, že bez významu nie je ani skutočnosť, že sama žalobkyňa vo svojej doplnenej správnej žalobe uviedla, že žalovaného už niekoľkokrát žiadala o „percentuálne navýšenie celkovej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v jej prípade, “ pričom žalovaný sa jej žiadosťami a inými podaniami riadne zaoberal, t.j. podliehali posudkovému hodnoteniu a neodôvodňovali zmenu v hodnotení zdravotného stavu, ako to aj sama uviedla.

47. Keďže súd nezistil opodstatnenosť námietky žalobkyne, ohľadne jej názoru, že mala byť celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v jej prípade namiesto 60 % určená na 70 % a viac, súd preto považoval aj jej upravený žalobný petit uvedený v replike, t.j. žiadosť o doplatok/ vyrovnávku invalidného dôchodku odo dňa prvého odvolania za bezpredmetný. Súd k tomu len poznamenáva, že v opačnom prípade by o predmetnej žiadosti o doplatok/vyrovnávku invalidného dôchodku nemal právomoc rozhodovať súd, ale príslušný správny orgán.

48. K námietke žalobkyne o prieťahoch v konaní zo strany žalovaného, súd uvádza, že nečinnosť v konaní nie je predmetom súdneho prieskumu tohto správneho súdneho konania, t.j. ohľadne správnej žaloby v sociálnych veciach. Keďže správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne ( ) súd k tomu uvádza, že okrem toho, že žalovaný o jej žiadosti včas a riadne rozhodol, bez významu nie je ani skutočnosť, že žalobkyňa sama, aj keď nechtiac, prispela k „malému prieťahu“ v konaní tým, že svoje podanie – odvolanie z 5.3.2024 doručila Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ktoré Sociálna poisťovňa - ústredie následne obdržala až dňa 11.04.2024, ako to vyplýva z administratívneho spisu.

49. Správny súd je toho názoru, že v posudzovanej veci príslušný posudkový lekár dostatočne posúdil zdravotný stav žalobkyne, podaný posudok z 03. júla 2024 je komplexný, po medicínskej stránke

riadne a logicky zdôvodnený a nie sú zistené diskrepancie medzi záverom posudkového lekára a diagnózami odborných lekárov, ktoré boli vyslovené v lekárskych správach, ktoré žalobkyňa správnym orgánom predložila. Posudkový lekár zohľadnil všetky odborné lekárske správy predložené žalobkyňou. S poukazom na uvedené správny súd správnu žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, na základe lekárskych nálezov predložených žalobkyňou, dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil a preto neobstojí ani námietka žalobkyne o jej „diskriminácii zo strany žalovaného“ resp. jeho nepresvedčivosti.

50. O trovách konania rozhodol správny súd podľa , pretože žalobkyňa nemala v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobkyni nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (,2 ).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).