Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Sas-31-2024.pdf
PDF · 79.91 KB
Case nature
Area
Subarea
14Sas/31/2024
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E., toho času bytom F. XXX/XX, XXX XX G. C., zastúpená: JUDr. Simona Skybová, advokátka, so sídlom Národná 34, 010 01 Žilina, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa Senica, so sídlom Sotinská 1577/1A, 905 01 Senica, o podaní žalobkyne zo dňa 25.03.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave podanie žalobkyne zo dňa 25.03.2024 o d m i e t a.
II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 03.04.2024 bolo Okresnému súdu Senica doručené podanie žalobkyne zo dňa 25.03.2024 označené ako „Žaloba o zaplatenie sumy 869,00 EUR s príslušenstvom“. Nakoľko podanie žalobkyne bolo neúplné a nezrozumiteľné, Okresný súd Senica unesením č. k. 10C/12/2024-6 zo dňa 20.05.2024 vyzval žalobkyňu na odstránenie vád podania. Žalobkyňa podaním zo dňa 06.06.2024 doplnila podanie. Okresný súd Senica prípisom dňa 21.06.2024 postúpil vec Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“).
2. Správny súd uznesením č. k. 14Sas/31/2024 - 25 zo dňa 18.10.2024 vyzval žalobkyňu, aby doplnila a opravila svoje podanie zo dňa 25.03.2024, doplnené podaním zo dňa 06.06.2024, ktoré by podľa jeho obsahu mohlo byť správnou žalobou tak, že uvedie, ktorej veci sa týka a čo týmto podaním sleduje, a zároveň uvedie, či v danej veci mienila podať žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy alebo správnu žalobu v sociálnych veciach, a to spolu s označením ďalších osobitných náležitostí predmetných žalôb, vrátane kvalifikovaného žalobného návrhu.
3. Žalobkyňa dňa 11.12.2024 doručila súdu svoje vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žiada o zaplatenie 3.434,50,00 EUR s príslušenstvom. Žalobkyňa ďalej uviedla, že bola SZČO a v období od 16.09.2019 do 31.12.2019 bola práce neschopná, pričom dňa 16.09.2024 si uplatnila nárok na nemocenskú dávku a každý mesiac počas PN predkladala sociálnej poisťovni tlačivo o jej pracovnej neschopnosti. Tak isto predložila aj tlačivo o ukončení PN. Ďalej uviedla, že až do jej upozornenia, že jej neboli vyplatené dávky z PN, sociálna poisťovňa nekonala. Až po mnohých urgenciách dňa 14.09.2021 sociálna poisťovňa tieto dávky vyplatila v sume 869,00 EUR. Avšak žalobkyňa v tejto dobe už mala voči sebe vedenú exekúciu, následkom čoho jej bola polovica tejto dávky PN stiahnutá povereným exekútorom. Podľa názoru žalobkyne, pokiaľ by jej bola dávka PN vyplatená v riadnom výplatnom termíne 01.11.2019, 01.12.2019 a 01.01.2020, nedošlo by k zexekvovaniu polovice vyplatených dávok. Žalobkyňa zároveň uviedla, že listom zo dňa 29.09.2021 vyzvala sociálnu poisťovňu o náhradu škody 869,00 EUR, pričom Sociálna poisťovňa listom zo dňa 02.12.2021 jej žiadosť zamietla. Z toho dôvodu žalobkyňa podáva žalobu a žiada úhradu škody 434,50 EUR spolu s úrokom z omeškania z tejto čiastky vo výške 5 % p. a. od 02.01.2020 do zaplatenia. V dôsledku psychickej traumy, ktorá jej bola spôsobená postupom žalovanej, zároveň žalobkyňa žiada z titulu náhrady nemajetkovej ujmy zaplatiť 3.000,00 EUR.
4. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
5. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
6. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
7. Podľa § 55 ods. 3 SSP, každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.
8. Podľa § 59 SSP, (1) Ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa 58 ods. 2. (2) V uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
9. Správny súd v prvom rade uvádza, že nedostatky žaloby spočívajúce v absencii povinných náležitostí sú vady odstrániteľné a v prípade ich odstránenia môže správny súd pokračovať v konaní. Žalobkyňa však napriek doručenému vyjadreniu zo dňa 11.12.2024, v stanovenej lehote a ani do dňa vydania tohto uznesenia vady podania zo dňa 25.03.2024 neodstránila. Správny súd preto konštatuje, že uvedené podanie žalobkyne trpí takými vadami, ktoré nedovoľujú správnemu súdu v konaní ďalej pokračovať.
10. Súd je oprávnený o podaní, ktoré podľa svojho označenia malo byť správnou žalobou procesne rozhodnúť v zmysle § 59 ods. 3 SSP len v prípade, ak toto podanie, s prihliadnutím na celý jeho obsah, ako aj ostatné skutočnosti, ktoré vyplývajú z obsahu spisu, prípadne sú správnemu súdu celkom zjavne zrejmé, prípadne pre súd ľahko a bez problémov zistiteľné (predovšetkým v konaniach o správnych žalobách fyzických osôb v sociálnych veciach), naďalej trpí takým závažnými nedostatkom podstatných náležitostí správnej žaloby, že tieto sú relevantnou prekážkou, ktorá bráni súdu riadne v konaní pokračovať a o správnej žalobe meritórne rozhodnúť. Nie každá vada správnej žaloby je teda dôvodom na odmietnutie podania podľa § 59 ods. 3 SSP. Správny súdny poriadok exaktne vymedzuje obsahové náležitosti podania, a to jednak všeobecne v ustanovení § 57 ods. 1 SSP a jednak osobitne pre jednotlivé druhy správnych žalôb; v prípade žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy v ustanovení § 246 ods. 1 SSP, a v prípade správnej žaloby v sociálnych veciach v ustanovení 202 ods. 1 SSP. Súd musí vždy individuálne a obozretne vyhodnotiť, či nedostatok alebo neurčitosť podania, mieneného ako správna žaloba, bráni pokračovaniu v konaní alebo nie v záujme vyvarovať sa prílišnému formalizmu, ktorý by viedol až k denegatio iustitiae, teda k zamedzeniu prístupu k súdu a odopretiu Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva na spravodlivý súdny proces.
11. Avšak aj napriek výzve a konkrétnym usmerneniam a poučeniam obsiahnutým v uznesení správneho súdu č. k. 14Sas/31/2024 - 25 zo dňa 18.10.2024, ktorým bola žalobkyňa správnym súdom poučená a usmernená, v akom smere má konkrétne doplniť a opraviť svoje nejasné a nekvalifikované procesné podanie označené ako ,,Žaloba o zaplatenie sumy 869,00 EUR s príslušenstvom“ doplnené podaním zo dňa 06.06.2024, ktoré však nemalo náležitosti kvalifikovanej správnej žaloby, nie je možné konštatovať, že žalobkyňa vyhovela výzve správneho súdu a svoje podanie doplnila vyjadrením zo dňa 11.12.2024 tak, aby ho bolo možné vzhľadom na zákonné kritériá správnej žaloby v správnom súdnom konaní považovať za dostatočne kvalifikovanú správnu žalobu, v intenciách ktorej by správny súd mohol v rámci svojej právomoci a príslušnosti začať konať a meritórne o nej rozhodnúť. Podanie nesporne trpí závažnými formálnymi nedostatkami, ktoré nie je možné ďalším procesným postupom súdu odstrániť, a
preto ide o nedostatky podania, ktoré bránia správnemu súdu riadne v konaní pokračovať. Predovšetkým z obsahu predloženého podania správnemu súdu nie je celkom zrejmé, čoho presne sa žalobkyňa domáha, či týmto podaním mienila podať viacero správnych žalôb, resp. jeden druh žaloby, a v prípade jedného druhu žaloby, či mienila podať žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy alebo žalobu v sociálnych veciach.
12. Správny súd v tomto bode zdôrazňuje, že odstránenie vyššie uvedených vád podania je úplne základný a nevyhnutný predpoklad pre určenie samotného predmetu konania, avšak po posúdení obsahu podaní žalobkyne ani doposiaľ nie je zrejmé, či jej podanie, a to aj napriek doručenému vyjadreniu zo dňa 11.12.2024, bolo vôbec mienené ako žaloba v konaní podľa Správneho súdneho poriadku, keď žalobkyňa podanou žalobou žiada zaplatenie peňažnej sumy spolu vo výške 3.434,50,00 EUR s príslušenstvom, a to z titulu náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej postupom žalovanej.
13. Správny súd pre úplnosť ešte raz konštatuje, že žalobkyňa bola poučená, v akom smere a akým spôsobom je potrebné jej podanie doplniť a opraviť, a to jednak vo výrokovej časti uznesenia, ako aj citáciou § 59 ods. 3 SSP v rámci odôvodnenia uznesenia. Súčasne správny súd poučil žalobkyňu aj o možnosti obrátiť sa so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci na Centrum právnej pomoci podľa § 26 ods. 2 SSP, čím bolo dôsledne sledované zachovanie jej procesných práv. A teda ak žalobkyňa aj napriek tomuto poučeniu a usmerneniu neuviedla, či je potrebné jej podanie považovať za žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy alebo za správnu žalobu v sociálnych veciach, ako aj ďalšie osobitné náležitosti predmetných žalôb vrátane kvalifikovaného žalobného návrhu, ide o nedostatky podania, ktoré bránia správnemu súdu v konaní pokračovať. A preto správny súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že podanie žalobkyne označené ako „Žaloba o zaplatenie sumy 869,00 EUR s príslušenstvom“ zo dňa 25.03.2024 v spojení s jeho doplnením zo dňa 06.06.2024 a vyjadrením zo dňa 11.12.2024 je potrebné podľa § 59 ods. 3 SSP odmietnuť.
14. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
15. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
16. Podľa § 171 ods. 2 SSP, ak účastník konania procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, správny súd prizná náhradu týchto trov ostatným účastníkom konania.
17. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či niektorý z účastníkov (a pokiaľ áno, ktorý z nich) z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú bolo konanie zastavené. To znamená, že použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany a následkom je zastavenie konania (m.m. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 454/2010 zo dňa 7.6.2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo 225/2010 zo dňa 25.10.2010, sp. zn. 2 Sžf 2/2011 zo dňa 16.3.2011).
18. Podľa názoru správneho súdu žalobkyňa procesne zavinila odmietnutie žaloby pre neodstránenie jej vád a bola by povinná nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré mu v tomto konaní vznikli. Žalovanému však v konaní nevznikli trovy konania a správny súd navyše nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby nahradil žalovanému - orgánu verejnej správy, ktorý zamestnáva zamestnancov s právnickým vzdelaním, ktorí ho na súde zastupujú - trovy konania, preto žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.