Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_TT-44Sa-6-2022.pdf
PDF · 105.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TT-44Sa/6/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XXXX XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, C., právne zastúpeného: ŠÁŠIK & Partners s.r.o., so sídlom Sokolská 18, 811 04 Bratislava, IČO: 36 860 069, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 27. januára 2022, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 27. januára 2022 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia
1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. februára 2021 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) podľa §70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZSP“ alebo „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z 21. januára 2021, a to z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Galanta z 21. januára 2021 nebol invalidný podľa § 71 ods. 1 ZSP, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom vyjadril nesúhlas s posúdením svojho zdravotného stavu posudkovým lekárom.
3. Generálny riaditeľ žalovanej (ďalej aj druhostupňový orgán“), ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení vydal podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X z 27. januára 2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu tak, že podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení priznal žalobcovi od 16. októbra 2021 invalidný dôchodok v sume 144,30 eur mesačne, s následným zákonným zvýšením podľa § 82 zákona o sociálnom poistení od 1. januára 2022 na sumu 146,20 eur mesačne.
4. V napadnutom rozhodnutí druhostupňový orgán poukázal, že zdravotný stav žalobcu bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta zo dňa 14. septembra 2021, ktorý zotrval na pôvodnom posúdení zdravotného stavu. Následne vychádzal z posúdenia zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa
22. októbra 2021, ktorý žalobcovi za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil dorzalgiu, zaradenú do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3- degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, z percentuálneho rozpätia 20 % až 35 %. Posudkový lekár zohľadnil kolísavý priebeh ochorenia s opakovanými zvýraznenými ťažkosťami, napriek konzervatívnej liečbe s následnou nutnou hospitalizáciou, pričom vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 35 % stanovil na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia zodpovedajúca prejavom nervového a svalového dráždenia s obmedzením pohybu v postihnutom úseku. Za iné zdravotné postihnutia žalobcu (gonarthróza II. stupňa obojstranne, obezita, syndróm manžety rotátorov ľavého ramena), zvýšil žalobcovi mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Invalidným ho posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie uznal dňom nasledujúcim po skončení hospitalizácie, t. j. od 16. októbra 2021. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia sa druhostupňový orgán venoval samotnému výpočtu výšky invalidného dôchodku žalobcu. Suma invalidného dôchodku 139,90 eur mesačne bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty, a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (priemerný osobný mzdový bod 0,5758 x 37,9699 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 14,2107 x 45 % = 139,90 eur mesačne).
II. Žaloba a jej dôvody
5. Proti rozhodnutiu žalovanej (druhostupňového orgánu) podal žalobca včas žalobu zo 7. apríla 2022, v ktorej žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie zo dňa 27. januára 2022 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.
6. Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v chybnej aplikácii relevantných noriem, upravujúcich právny nárok na priznanie invalidného dôchodku (§ 70 a 71 zákona o sociálnom poistení). Vyjadril nesúhlas so stanoveným dňom vzniku invalidity na deň 16. októbra 2021, lebo bol toho názoru, že invalidita mu vznikla od 15. januára 2019, ako sa toho domáhal po roku trvania jeho dočasnej práceneschopnosti vo svojej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku a to aj so zreteľom na skutočnosť, že podporné obdobie mu uplynulo dňa 14. januára 2019. Druhostupňový orgán sa v konaní o jeho odvolaní, s touto dôležitou a zásadnou skutočnosťou, vôbec nezaoberal a ani riadne nevyrovnal vo svojom rozhodnutí. Vydané rozhodnutie v otázke určenia vzniku jeho invalidity dňom 16. októbra 2021, teda dňom nasledujúcim po ukončení jeho hospitalizácie na Neurologickej klinike v Bratislave, nepovažuje za správne a ani zákonné. Poukázal, že jeho hospitalizácia nemohla mať objektívne žiadny vplyv na vznik jeho invalidity, ktorej podmienky objektívne naplnil už oveľa skôr (z dôvodu jeho zdravotného postihnutia a dlhodobej pracovnej neschopnosti, ktorá začala ešte dňa 16. januára 2018 a trvala nepretržite po celú dobu posudzovania jeho žiadosti), takisto nemohla mať žiadny zásadný vplyv na presné určenie toho, od kedy mu vznikol nárok na priznanie invalidného dôchodku a do akého okamihu nebolo možné tento jeho nárok uznať a považovať ho za oprávnený. Druhostupňovému orgánu vytkol, že pri posudzovaní jeho odvolania nevychádzal z riadneho uplatnenia právnej úpravy obsiahnutej v § 71 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, a náležitého vyhodnotenia toho, že k jeho dlhodobo nepriaznivému zdravotnému stavu a poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v miere vyššej ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nedošlo v čase rozhodovania odvolacieho orgánu a ani pri ukončení jeho hospitalizácie (15. októbra 2021) ale už dávno predtým, keď jeho práceneschopnosť presiahla dobu jedného roka a došlo k zániku podporného obdobia dňa 16. januára 2019 (§ 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení).
III. Vyjadrenia žalovanej a žalobcu
7. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18. mája 2022 navrhla súdu, aby správnu žalobu zamietol. Zotrvala na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, ktorého dôvody majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o nároku žalobcu na invalidný dôchodok.
8. Poukázala, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie zo dňa 22. októbra 2021, podľa ktorého je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola určená na 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 16. októbra 2021. Bola toho názoru, že pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav, najmä určenie dátumu vzniku invalidity, neboli posudkovým lekárom sociálneho poistenia pred vydaním rozhodnutia v predmetnej veci správne posúdené, nie je relevantné. Je vyvolané jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobcu, a to na základe objektívneho vyšetrenia jeho zdravotného stavu, ako aj z doloženej zdravotnej dokumentácie, teda z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Uviedla, že posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie dospel k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu zodpovedalo vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, resp. zaradeniu medzi ťažšie formy tohto ochorenia, od skoršieho dátumu. Žalovaná bola preto toho názoru, že posudok o invalidite žalobcu, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie, je presvedčivý a úplný, a zodpovedá kritériám upraveným v zákone o sociálnom poistení.
9. Žalobca na vyjadrenie žalovanej svojou replikou v lehote stanovenej správnym súdom nereagoval.
IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal
10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
11. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
12. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
13. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.
14. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
15. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
16. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
17. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
18. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
19. Podľa § 71 ods. 1 ZSP poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
20. Podľa § 71 ods. 2 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
21. Podľa § 71 ods. 3 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
22. Podľa § 71 ods. 4 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
23. Podľa § 71 ods. 5 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
24. Podľa § 71 ods. 6 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
25. Podľa § 71 ods. 7 ZSP jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
26. Podľa § 71 ods. 8 ZSP mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
27. Podľa § 73 ods. 2 ZSP suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
28. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ktorá upravuje percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov, Kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3, písm. b) – Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti stanovená v rozmedzí od 20 % do 35 %.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
29. Správny súd v Bratislave predovšetkým dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, na ktorom je vedená pod sp. zn. TT-44Sa/6/2022, pričom pôvodne bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 14Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 31. októbra 2023 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa.
30. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
31. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený.
32. Predmetnom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 27. januára 2022, ktorým zmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu tak, že priznal žalobcovi od 16. októbra 2021 invalidný dôchodok v sume 144,30 eur mesačne, s následným zákonným zvýšením od 1. januára 2022 na sumu 146,20 eur mesačne.
33. Sporným zostalo v danom prípade posúdenie zdravotného stavu žalobcu, a to konkrétne dátum vzniku invalidity. Vznik invalidity a s tým súvisiace určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je rozhodnou a pre danú vec relevantnou skutočnosťou, spadajúcou pod zdravotnú stránku konania o nároku na invalidný dôchodok. Hodnotenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach dôchodkového poistenia je podľa zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zverená posudkovému lekárovi sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkovému lekárovi sociálneho poistenia ústredia (153 ods. 3 a 5 ZSP). Správny súd sa preto predovšetkým zameral na posudok posudkového lekára sociálneho poistenia, ústredia z 22. októbra 2021 (ktorý tvoril následne podklad pre preskúmavané rozhodnutie žalovanej), a teda či bol tento jednoznačný, úplný, určitý a presvedčivý.
34. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku z 12. januára 2023 sp. zn. 6Ssk/29/2021 vo vzťahu k nárokom kladeným na posudok o invalidite uviedol, že „závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.“
35. Z obsahu posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, ústredia z 22. októbra 2021 vyplýva, že u 44 ročného účastníka konania s odborným vzdelaním sú v popredí bolesti driekovej časti chrbtice zvýraznené od roku 2018. Absolvoval opakované neurologické vyšetrenia. Klinické nálezy sú podložené MR vyšetrením z júna 2019, ktoré potvrdilo degeneratívne zmeny a kompresiu koreňa L4 vľavo, prejavujúce sa poruchou statodynamiky a radikulárnym syndrómom, koreňovým dráždením. Priebeh je kolísavý, dokumentovaný aj v priebehu roka 2021 so zvýraznením ťažkostí v septembri 2021. Pri slabom efekte ambulantnej konzervatívnej liečby bol v októbri 2021 hospitalizovaný na neurologickej klinike. Počas uvedenej hospitalizácie kontrolným MR vyšetrením driekovej časti chrbtice sú potvrdené pretrvávajúce mierne degeneratívne zmeny, radikulopatia L5/S1 vľavo, ale s iritáciou aj vpravo. Vzhľadom na kolísavý priebeh ochorenia, s opakovanými zvýraznenými ťažkosťami, napriek
konzervatívnej liečbe a následnou nutnou hospitalizáciou, bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 35 %, čo je horná možná hranica zodpovedajúca prejavom nervového a svalového dráždenia s obmedzením pohybu v postihnutom úseku. V percentuálnom zvýšení boli zohľadnené ostatné pridružené somatické ťažkosti uvedené v anamnéze a diagnostickom závere. Invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 45% bol žalobca uznaný dňom po skončení hospitalizácie, t.j. 16. októbra 2021.
36. Správny súd v Bratislave po vyhodnotení posudku z 22. októbra 2021 dospel k záveru, že uvedený posudok nie je možné považovať za riadne odôvodnený, a to najmä čo sa týka dňa vzniku invalidity žalobcu. Nie je totiž vôbec odôvodnený záver, prečo bol žalobca uznaný za invalidného dňom po skončení hospitalizácie, keď práve zhoršený stav žalobcu v septembri 2021 a zlyhanie ambulantnej liečby, malo za následok žalobcovu hospitalizáciu od 12. októbra 2021 do 15. októbra 2021, pričom ako vyplýva z prepúšťacej správy z predmetnej hospitalizácie na I. neurologickej klinike LF UK a UNB Nemocnica Staré Mesto, stav žalobcu sa po hospitalizácii stabilizoval. Posudok posudkového lekára preto nie je možné považovať ani za logický, keď v septembri 2021 bol stav žalobcu súci na hospitalizáciu, pričom invalidným ho posudkový lekár uznal až po hospitalizácii, po stabilizovaní jeho stavu. Taktiež z posudku nie je zrejmé, prečo zdravotný stav žalobcu nemal za následok vznik invalidity u žalobcu už v roku 2019, a teda posudkový lekár ústredia sa mal aspoň v nevyhnutnej miere vyjadriť, či zdravotný stav žalobcu bol správne posúdený posudkovým lekárom pobočky dňa 21. januára 2021 a následne či sa žalobcov stav zmenil (zhoršil), resp. dostatočne vysvetliť, prečo invalidita nevznikla v roku 2019, ale až v roku 2021, a to so zohľadnením všetkých posudkových kritérií.
37. Za daného stavu, ak posudok posudkového lekára, ústredia, ktorý bol podkladom pre preskúmavané rozhodnutie žalovanej, je nedostatočne odôvodnený k rozhodným a pre danú vec relevantným skutočnostiam, nie je možné preskúmavané rozhodnutie považovať za vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, ako to predpokladá § 209 ods. 1 ZSP a preskúmateľné.
38. Preto správny súd preskúmavané rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej z dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. e) SSP pre nedostatočne zistený skutkový stav a podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.
39. V ďalšom konaní bude potrebné opätovne posúdiť zdravotný stav žalobcu a následne sa vysporiadať a riadne odôvodniť zo strany posudkového lekára sociálneho poistenia ústredia dátum vzniku invalidity u žalobcu a v prípade, ak invalidita nevznikla už v roku 2019 bude nevyhnutné uviesť dôvody pre taký záver. Taktiež správny súd dáva do pozornosti, že pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár spolupracuje aj s praktickým a ošetrujúcim lekárom (§153 ods. 8 prvá veta ZSP), zároveň posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobcu aj v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore (§ 153 ods. 8 druhá veta ZSP).
40. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).