Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-22-2025.pdf
PDF · 133.8 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/22/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, A., zastúpenej E. E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, G., proti žalovaným 1a) H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. D. XXXX/XX, C., XX) K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, L. D., 2) M. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. D. X, 3) N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. A. X/X, C., 4) N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, L. D., 5) O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. E. XXX, 6) K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, L., 7) L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, P., 8) Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. J. XXXX, I. D., 9) B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. J. XXXX, I. D., 10) T. N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX/X, P., 11) T. N. I., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX/X, P., všetkým zastúpeným JUDr. Jánom Legerským, advokátom, so sídlom Nám. sv. Anny 25, Trenčín, o určenie neplatnosti právnych úkonov a iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 18C/32/2020-201 zo dňa 9. mája 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovaným 1a/ - 11/ p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že kúpna zmluva medzi N. E. ako predávajúcou a T. N. I. ako kupujúcim zo dňa 17.04.2019, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1-ina k pozemkom v kat. území I., obec I., M. P., a to parcely KN "E" číslo 1241/1 a prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti X/XX-XXX k parcelám KN "E" číslo 1242/1 a 1242/2, ktorej vklad bol Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, povolený dňa 07.06.2019 je neplatná; že kúpna zmluva medzi N. E. ako predávajúcou a T. N. I. ako kupujúcim zo dňa 17.04.2019, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1-ina k pozemkom v kat. území I., obec Hrabovka, okres Trenčín, a to parcely KN "E" číslo 1240/1, ktorej vklad bol Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, povolený dňa 10.06.2019 je neplatná; že kúpna zmluva medzi N. E. ako predávajúcou a T. N. I. ako kupujúcim zo dňa 17.04.2019, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1-ina k pozemkom v kat. území I., obec Hrabovka, okres Trenčín, a to parcely KN "E" číslo
1240/1 a 1241/2 a prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti X/XX-XXX k parcelám KN "E" číslo 1242/1 a 1242/2, ktorej vklad bol Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, povolený dňa 11.06.2019 je neplatná; že kúpna zmluva medzi M. J. ako predávajúcim a T. N. I. ako kupujúcim zo dňa 15.05.2019, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/160 k pozemkom v kat. území I., obec I., okres Trenčín, a to parcely KN "E" číslo 1240/1, 1240/2, 1241/1, 1242/2 a prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/8 k pozemkom v kat. území I., obec Hrabovka, okres Trenčín, a to B. "Q." číslo 1241/1 a 1241/2 a prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti X/XX-XXX k parcelám KN "E" číslo 1242/1 a 1242/2, ktorej vklad bol Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, povolený dňa 01.10.2019 je neplatná; že kúpna zmluva medzi N. D. ako predávajúcou a T. N. I. ako kupujúcim zo dňa 15.05.2019, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/160 k pozemkom v kat. území I., obec I., okres Trenčín, a to parcely KN "E" číslo 1240/1, 1240/2, 1242/1, 1242/2, ktorej vklad bol Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, povolený dňa 01.10.2019 je neplatná; že kúpna zmluva medzi N. J. ako predávajúcim a T. N. I. ako kupujúcim zo dňa 15.05.2019, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/160 k pozemkom v kat. území I., obec I., okres Trenčín, a to parcely KN "E" číslo 1240/1, 1240/2, 1242/1, 1242/2, ktorej vklad bol Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, povolený dňa 02.10.2019 je neplatná; že kúpna zmluva medzi K. J. ako predávajúcim a T. N. I. ako kupujúcim zo dňa 15.05.2019, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/160 k pozemkom v kat. území I., obec I., okres Trenčín, a to parcely KN "E" číslo 1240/1, 1240/2, 1242/1, 1242/2, ktorej vklad bol Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, povolený dňa 30.09.2019 je neplatná; že kúpna zmluva medzi L. N. ako predávajúcou a T. N. I. ako kupujúcim zo dňa 15.05.2019, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/160 k pozemkom v kat. území I., obec I., okres Trenčín, a to parcely KN "E" číslo 1240/1, 1240/2, 1242/1, 1242/2, ktorej vklad bol Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, povolený dňa 26.09.2019 je neplatná, že kúpna zmluva medzi Q. R. ako predávajúcou a T. N. I. ako kupujúcim zo dňa 20.05.2019, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/160 k pozemkom v kat. území I., obec Hrabovka, okres Trenčín, a to parcely KN "E" číslo 1240/1, 1240/2, 1242/1, 1242/2, ktorej vklad bol Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, povolený dňa 10.01.2020 je neplatná; že kúpna zmluva medzi B. S. ako predávajúcou a T. N. I. ako kupujúcim zo dňa 31.05.2019, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/160 k pozemkom v kat. území I., obec Hrabovka, okres Trenčín, a to parcely KN "E" číslo 1240/1, 1240/2, 1242/1, 1242/2, ktorej vklad bol Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, povolený dňa 02.10.2019 je neplatná; že kúpna zmluva medzi T. N. I. ako predávajúcim a T. N. I. ako kupujúcim zo dňa 04.02.2019, ktorých podpisy boli overené dňa 04.02.2020 a ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XX/XXX-XX k pozemkom v kat. území I., obec Hrabovka, okres Trenčín, a to parcely KN "E" číslo 1240/1, 1240/2, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3/8-iny k pozemkom v kat. území I., obec Hrabovka, okres P., a to parcely B. "Q." U. XXXX/X V. XXXX/X, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XX/XXX-XX k pozemkom v kat. území I., obec Hrabovka, okres Trenčín, a to parcely KN "E" číslo 1242/1 a 1242/2, ktorej vklad bol Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, povolený dňa 05.03.2020 je neplatná. Ďalej sa domáhala nahradenia prejavu vôle tak, že žalovaný 10/ je povinný uzatvoriť s ňou kúpnu zmluvu na prevod podielu o veľkosti 3/8 iny na parcele v kat. území I., obec I., M. P., zapísaných Okresným úradom Trenčín na LV číslo XXXX, a to parcele B. "Q." U. XXXX/X, orná pôda o výmere 751 m2, kúpnu zmluvu na prevod podielu o veľkosti 48/160-ín na parcele v kat. území I., obec Hrabovka, okres Trenčín, zapísaných Okresným úradom Trenčín na LV číslo XXXX, a to parcele B. "Q." U. XXXX/ X, orná pôda o výmere 1371 m2, kúpnu zmluvu na prevod podielu o veľkosti 48/160-ín na parcele v kat. území I., obec Hrabovka, okres Trenčín, zapísaných Okresným úradom Trenčín na LV číslo XXXX, a to parcele KN "Q." U. XXXX/X, orná pôda o výmere 1255 m2, kúpnu zmluvu na prevod podielu o veľkosti 48/160-ín na parcele v kat. území I., obec Hrabovka, okres Trenčín, zapísaných Okresným úradom Trenčín na LV číslo XXXX, a to parcele KN "Q." U. XXXX/X, orná pôda o výmere 841 m2 a kúpnu zmluvu na prevod podielu o veľkosti 48/160-ín na parcele v kat. území I., obec Hrabovka, okres Trenčín, zapísaných Okresným úradom Trenčín na LV číslo XXXX, V. P. A. B. "Q." U. XXXX/X, orná pôda o výmere 1334 m2, parcele KN "Q." U. XXXX/X, orná pôda o výmere 792 m2, a to za rovnakých podmienok a za rovnakú kúpnu cenu ako ich nadobudol od žalovaných 1/ - 9/. Žalovaným 1a/ až 11/ priznal voči žalobkyni spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie popísal skutkové zistenia z vykonaného dokazovania a podradil ich pod ust. § 40a, § 116, § 140 Občianskeho zákonníka, § 36a ods. 2 písm. b/ zákona č. 62/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, § 137 písm. d / CSP. Po ustálení prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. d / CSP žalobu zamietol. Vychádzal z toho, že v súdenej veci došlo k dvom po sebe nasledujúcim prevodom spoluvlastníckych podielov na dotknutých nehnuteľnostiach. Najprv previedli svoje podiely pôvodne žalovaná 1/ a žalovaní 2/ - 4/, 6/ - 9/ na žalovaného 11/ a následne tieto nadobudnuté podiely žalovaný 11/ previedol na žalovaného 10/. Vzhľadom na to, že aktuálne je vlastníkom nadobudnutých podielov žalovaný 10/, preskúmal súd prvej inštancie v prvom rade kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalovanými 10/ a 11/. Keďže z predložených listín zistil, že žalovaní 10/ a 11/ sú súrodenci, nebolo potrebné, aby žalovaný 11/ pred tým, ako previedol svoje spoluvlastnícke podiely na dotknutých nehnuteľnostiach na žalovaného 10/, tieto ponúkol žalobkyni ako spoluvlastníčke titulom predkupného práva. Kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými 10/ a 11/ tak nie je postihnutá relatívnou neplatnosťou pre porušenie predkupného práva žalobkyne. Vo vzťahu ku kúpnym zmluvám uzavretým pôvodne žalovanou 1/, žalovanými 2/ - 4/, žalovanými 6/ - 9/ so žalovaným 11/, súd prvej inštancie zdôraznil, že predkupné právo nie je prekážkou prevodu vlastníctva na nového nadobúdateľa ani v prípade, keď predávajúci scudzenú vec neponúkne na predaj najprv tomu, kto k nej mal predkupné právo. Až do momentu, kým sa oprávnený spoluvlastník relatívnej neplatnosti nedovolá, považuje sa scudzovací právny úkon za platný. V danom prípade sa žalobkyňa vo vzťahu k pôvodne žalovanej 1/ a žalovanému 11/ dovolala relatívnej neplatnosti listom zo dňa 31.03.2020 a vo vzťahu k ostatným žalovaným sa relatívnej neplatnosti dovolala žalobou, ktorá im bola doručená v novembri 2021. Žalovaný 11/ však previedol na žalovaného 10/ spoluvlastnícke podiely na dotknutých nehnuteľnostiach tak, že vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného 10/ bol príslušným orgánom povolený dňa 05.03.2020. Do momentu dovolania sa relatívnej neplatnosti sa právne úkony pôvodne žalovanej 1/, žalovaných 2/ - 4/, žalovaných 6/ - 9/ a žalovaného 11/ považovali za platné. Žalovaný 11/ tak na základe platných právnych úkonov, kúpnych zmlúv, nadobudol vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom na dotknutých nehnuteľnostiach a toto svoje platne nadobudnuté vlastnícke právo previedol na žalovaného 10/, ktorý sa stal vlastníkom prevedených spoluvlastníckych podielov na dotknutých nehnuteľnostiach. Žalovaný 11/ bol v čase prevodu nadobudnutých spoluvlastníckych podielov na dotknutých nehnuteľnostiach oprávnený s nimi disponovať a previesť ich na inú osobu, v tomto prípade na žalovaného 10/. Aj keď dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu má účinky ex tunc, nemá táto skutočnosť vplyv na právne postavenie tretích osôb, ktoré nadobudli vlastnícke právo v čase, keď trvali účinky právneho úkonu, teda od vlastníka (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/221/2010). Za takéhoto stavu sa potom žalobkyňa nemôže domáhať určenia relatívnej neplatnosti právnych úkonov, kúpnych zmlúv, uzavretých medzi pôvodne žalovanou 1/, žalovanými 2/ - 4/, žalovanými 6/ - 9/ a žalovaným 11/. Čo sa týka žalovaného 5/, žalobkyňa v podanej žalobe nežiadala určiť neplatnosť právneho úkonu uzavretého medzi ním a podľa obsahu žaloby zrejme žalovaným 11/, preto možno konštatovať, že žalovaný 5/ nie je v danom konaní pasívne vecne legitimovaný.
3. Pokiaľ ide o žalobný nárok v časti nahradenia prejavu vôle žalovaného 10/ tak, že tento je povinný uzatvoriť s ňou kúpnu zmluvu na prevod vyčíslených podielov na nehnuteľnostiach za tých istých podmienok a za rovnakú kúpnu cenu ako ich nadobudol od žalovaných 1/ - 9/; súd poznamenal, že žalovaný 10/ nenadobudol spoluvlastnícke podiely od žalovaných 1/ - 9/ tak, ako to tvrdí žalobkyňa, ale spoluvlastnícke podiely na dotknutých nehnuteľnostiach nadobudol od žalovaného 11/. Odhliadnuc od toho, nahradenia prejavu vôle v zmysle § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa môže domáhať ten, koho predkupné právo bolo porušené. V danom prípade však k porušeniu predkupného práva žalobkyne právnym úkonom, kúpnou zmluvou, uzavretým medzi žalovanými 10/ a 11/, a preto sa žalobkyňa nemôže domáhať nahradenia prejavu vôle žalovaného 10/. Pre úplnosť súd prvej inštancie poznamenal, že zákonom ponúknuté možnosti zjednania "nápravy" porušeného predkupného práva (dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nahradenie prejavu vôle, zachovanie predkupného práva) sú nároky, ktoré sa navzájom vylučujú, pričom oprávnený sa nemôže domáhať súčasne všetkých alebo dvoch nárokov.
4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným 1a/ - 11/ priznal nárok na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
5. Proti rozsudku podala žalobkyňa odvolanie a namietala odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/ a h/ CSP. K dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP uviedla, že žalobkyňa pred pojednávaním žiadala opakovane o jeho odročenie, vzhľadom na to, že advokát jej vypovedal zastupovanie. Na pojednávanie si stihla ustanoviť občianskeho zástupcu, ktorý však nie je advokát a tento nemal možnosť sa oboznámiť so spisom. Na pojednávaní zástupca opakovane uviedol, že spis nepozná, nemá možnosť zaujať stanovisko. Obsah spisu nepoznal, lebo advokátka žalobkyne mu ho neodovzdala. Napriek tomu sudkyňa vo veci konala, pojednávala, čím boli hrubo porušené procesné práva žalobkyne. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP žalobkyňa uviedla, že sa nemohla vôbec vyjadriť, urobiť relevantný prednes k obsahu spisu a k písomným vyjadreniam predchádzajúcej advokátky žalobkyne, k vyjadreniam zástupcu žalovaných, pretože nepoznala hmotnoprávne ani procesné súvislosti žaloby a celého konania - uvedené žalobkyňa ešte doplní. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP uviedla, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností - výsluch žalobkyne, výsluch N. B., výsluch žalovaných s tým, že uvedené ešte doplní. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP uviedla, že súd prvej inštancie nezohľadnil obsah listín, ktoré sa pravdepodobne nachádzajú v spise, nevykonal výsluch dôležitých svedkov a navrhnuté dôkazy nesprávne vyhodnotil.
6. Žalovaní sa k odvolaniu žalobkyne písomne vyjadrili tak, že navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal im nárok na náhradu trov konania. Uviedli, že žalobkyňa v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/ a h/ CSP, ktoré však okrem ich označenia a popisu v súlade s daným zákonným ustanovením bližšie nerozviedla. Žalovaní považujú rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu za vecne správny a zákonný, založený na riadnom posúdení a vyhodnotení všetkých skutočností relevantných pre rozhodnutie. Odvolacie námietky žalobkyne nie sú opodstatnené, nezakladajú žiaden z odvolacích dôvodov uplatnených v odvolaní. Pokiaľ ide o námietku, týkajúcu sa údajnej nemožnosti žalobkyne vyjadriť sa k obsahu spisu a urobiť relevantný prednes k písomným vyjadreniam predchádzajúceho advokáta žalobkyne ako aj zástupcu žalovaných a s tým súvisiace uplatnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/ a d/ CSP, ide o neopodstatnené námietky. Nie je zrejmé, na čom žalobkyňa zakladá tvrdenie, že sa nemohla vôbec vyjadriť, keď zo samotného obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa k jedinému písomnému vyjadreniu žalovaných k žalobe zo dňa 27.01.2022 podala písomné vyjadrenie dňa 01.06.2022. Žalobkyňa vo veci podala 4 písomné podania, v ktorých predniesla svoje skutkové a právne tvrdenia. Tvrdenie, že sa nemohla vyjadriť a urobiť relevantný prednes k písomným vyjadreniam jej predchádzajúceho advokáta je nenáležité, akékoľvek podanie na súd uskutočnené zástupcom strany sporu je samotným vyjadrením strany sporu a žalobkyňa nemôže namietať, že nemala možnosť vyjadriť sa k svojim vlastným písomným vyjadreniam. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 18.04.2024 je zrejmé, že zástupca žalobkyne požiadal o odročenie z dôvodu, že si nestihol naštudovať merito veci, nakoľko predchádzajúci advokát mu neodovzdal potrebné materiály a potom, ako sa oboznámi so spisom, by prípadne zobral žalobu späť alebo podnikol iné kroky. Súd mu vysvetlil, že žalobkyňa aj zástupca mali dostatočne dlhý čas na to, aby mohli do spisu nahliadnuť, vec naštudovať a nespoliehať sa na spoluprácu predchádzajúceho advokáta žalobkyne. Zástupca žalobkyne sa k veci nevyjadroval, a to ani k otázkam súdu s odôvodnením, že nepozná obsah žaloby a má za to, že prejednaním veci budú porušené práva žalobkyne na spravodlivé prejednanie veci. Nevedel sa vyjadriť k návrhu na doplnenie dokazovania, ale na tomto zotrval, k tomu k akým skutočnostiam majú byť osoby vypočuté, uviedol, že sa nevie vyjadriť. Terajší zástupca žalobkyne prijal splnomocnenie 18.03.2024 a dňa 19.03.2024 ho doručil súdu. Terajší zástupca žalobkyne dňa 25.03.2024 prevzal predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 18.04.2024, teda mal objektívne možnosť prakticky 1 mesiac nahliadnuť do spisu, vyhotoviť jeho kópiu, pričom 3 týždne mal vedomosť o tom, že sa uskutoční pojednávanie. Za takéhoto stavu je nepodložená námietka žalobkyne, že vykonaním pojednávania dňa 18.04.2024 jej bola odňatá možnosť konať pred súdom a bolo porušené jej právo na spravodlivý proces. Nebola preukázaná ani tvrdená žiadna skutočnosť, ktorá by bránila terajšiemu zástupcovi žalobkyne, aby sa od 19.03.2024 do 18.04.2024 oboznámil s obsahom spisu, ktorý nie je vôbec rozsiahly. Ak by súd prvej inštancie akceptoval nedôvodnú požiadavku žalobkyne na odročenie pojednávania, boli by porušené práva žalovaných na spravodlivý proces a prejednanie veci v primeranom čase bez zbytočných prieťahov. Pokiaľ ide
o námietky, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, poukázali na odôvodnenie napadnutého rozsudku (ods. 22). Žalovaní sa s odôvodnením nevykonania ďalšieho dokazovania navrhovaného žalobkyňou súdom prvej inštancie stotožňujú, pričom doplnili, že je povinnosťou strany sporu, ktorá vykonaním dokazovania navrhuje, aby svoj dôkazný návrh riadne odôvodnila (§ 197 CSP). Dôkazné návrhy žalobkyne odôvodnenie neobsahovali, ani na dopyt súdu na zástupcu žalobkyne na pojednávaní neboli doplnené žiadne skutočnosti potrebné pre posúdenie relevantnosti takto navrhnutého dokazovania, a preto súdu prvej inštancie neostávalo nič iné, než navrhnuté dokazovanie nevykonať. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 2 písm. h/ CSP, tento žalobkyňa žiadnym spôsobom neodôvodnila, keď len uviedla, že súd nezohľadnil obsah listín, ktoré sa pravdepodobne nachádzajú v spise a keďže nevykonal výsluch dôležitých svedkov a navrhnuté dôkazy, tak obsah listín nesprávne vyhodnotil. Z odôvodnenia rozsudku je celkom zrejmé, že rozhodnutie vo veci samej je založené na správnych a úplných skutkových zisteniach a správnych právnych záveroch.
7. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.
8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/20158 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.
9. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobkyne nariaďovať pojednávanie.
10. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Odvolací súd je v zásade viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 379 písm. c/ CSP).
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. I keď žalobkyňa v odvolaní výslovne namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/ a h/ CSP, vychádzajúc z obsahu podaného odvolania (§ 124 ods. 1 CSP) namieta porušenie jej práva na spravodlivý proces tým, že súd prvej inštancie napriek jej žiadosti o odročenie vykonal pojednávanie a vo veci rozhodol, ako i tým, že v konaní nemala možnosť sa vyjadriť (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP). Ďalej z hľadiska obsahu namieta, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, v dôsledku čoho dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP). Odvolací súd pritom z úradnej povinnosti vec preskúmal i z hľadiska existencie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP, teda či boli splnené procesné podmienky na konanie.
15. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).
16. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.
17. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
18. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
19. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP i vzhľadom na odvolaciu námietku žalobkyne posudzoval odvolací súd v prvom rade z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.
20. Čo sa týka žalovanou namietaného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, vychádzajúc z obsahu súdneho spisu možno v prvom rade konštatovať, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP. 21. Žalobkyňa v odvolaní namieta, že k porušeniu jej práva na spravodlivý proces malo dôjsť tým, že hoci pred pojednávaním žiadala opakovane o jeho odročenie vzhľadom na to, že advokát jej vypovedal zastupovanie a na pojednávanie si stihla ustanoviť občianskeho zástupcu, ktorý však nie je advokát a nemal možnosť sa oboznámiť so spisom, súd prvej inštancie vo veci konal a rozhodol.
22. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
23. V civilnom procese platí zásada, že vec sa má rozhodnúť spravidla na jednom pojednávaní. Možnosť súdu odročiť pojednávanie je možná len výnimočne a zákon podmieňuje tento postup existenciou dôležitých dôvodov. Pojednávanie je možné odročiť bez návrhu ale i na návrh procesnej strany. Existenciu závažného dôvodu musí preukazovať strana, ktorá žiada o odročenie termínu pojednávania.
24. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu prostredníctvom advokátky dňa 08.12.2020. Advokátka žalobkyne bola v konaní činná, podávala procesné návrhy a vyjadrenia. (dňa 15.12.2020 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, doplnenie žaloby zo dňa 29.06.2021, odvolanie zo dňa 11.07.2021, vyjadrenie k vyjadreniu žalovaných k žalobe zo dňa 01.06.2022). Dňa 10.08.2022 bolo advokátke žalobkyne doručené predvolanie na pojednávanie na deň 14.11.2022, pričom táto dňa 13.11.2022 požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu náhleho ochorenia. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom vyčkania rozhodnutia v dedičskom konaní po zomr. žalovanej 1/. Podaním zo dňa 06.02.2023 žalobkyňa rozšírila predmet žaloby. Dňa 21.12.2023 bolo žalobkyni prostredníctvom advokátky doručené predvolanie na pojednávanie na deň 08.02.2024. Žalobkyňa prostredníctvom advokátky doručila súdu dňa 15.01.2024 návrh na spojenie vecí, vedených pred
Okresným súdom Trenčín. Dňa 27.01.2024 požiadala advokátka žalobkyne o odročenie pojednávania z dôvodu rehabilitačného pobytu s dcérou, ktorého termín nemala možnosť ovplyvniť. Súd jej návrhu vyhovel a pojednávanie odročil na 18.04.2024. Predvolanie na pojednávanie na deň 18.04.2024 bol žalobkyni doručený prostredníctvom zástupkyne dňa 20.02.2024. Advokátka žalobkyne súdu dňa 21.02.2024 oznámila, že ukončila zastupovanie žalobkyne vo veci, pričom vypovedanie plnej moci žalobkyni adresovala dňa 02.02.2024. Súd prvej inštancie vzhľadom na túto situáciu doručil predvolanie na pojednávanie priamo žalobkyni dňa 26.02.2024, ktoré si žalobkyňa v odbernej lehote neprevzala. Dňa 20.03.2024 oznámila žalobkyňa súdu, že si zvolila nového zástupcu vo veci, ktorému udelila plnomocenstvo dňa 18.03.2024. Nový zástupca žalobkyne, JUDr. Juraj Puskajler, bol predvolaný na termín pojednávania 18.04.2024, ktoré predvolanie si prevzal dňa 22.03.2024. Dňa 15.04.2024 bola súdu doručená žiadosť zástupcu žalobkyne o odročenie pojednávania z dôvodu, že bývala advokátka žalobkyne mu neodovzdala spisový materiál. Súd prvej inštancie zástupcovi žalobkyne v súlade s § 183 ods. 4 CSP oznámil, že jeho žiadosti o odročenie pojednávanie nevyhovie, pretože podľa názoru súdu mal dostatočne dlhý čas na prípravu na pojednávanie, počas ktorého mohol kedykoľvek nahliadnuť do spisu. Na pojednávaní dňa 18.04.2024 zástupca žalobkyne zotrval na návrhu na odročenie pojednávania. Uviedol, že si nestihol naštudovať merito veci, pretože predchádzajúca zástupkyňa žalobkyne mu neodovzdala spisový materiál.
25. I keď v súdenej veci nie je žalobkyňa v súčasnosti zastúpená advokátom, ale zástupcom - fyzickou osobou, je možné vzhľadom na popísané konkrétne okolnosti veci v primeranom rozsahu použiť i závery uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/19/2014, podľa ktorého ak bol účastník (strana) riadne a včas predvolaný, je iba on sám zodpovedný za to, že si zvolí advokáta včas a zároveň je advokát sám zodpovedný za to, že prevezme zastúpenie iba v prípade, ak je spôsobilý ho aj reálne poskytnúť na nariadenom pojednávaní. Žalobkyňa bola na pojednávanie 18.04.2024 riadne predvolaná prostredníctvom vtedajšej zástupkyne už dňa 20.02.2024 (keďže podľa § 92 ods. 3 CSP odvolanie splnomocnenia stranou alebo výpoveď splnomocnenia zástupcom sú voči súdu účinné dňom, keď ich strana alebo zástupca súdu oznámili, t. j. až dňa 21.02.2024). Následne bola opakovane predvolaná osobne i prostredníctvom nového zástupcu dňa 22.03.2024. Argumentácia, že nový zástupca žalobkyne sa nestihol oboznámiť s meritom veci tak nie je dôvodná, pretože podľa názoru odvolacieho súdu mal dostatok času na prípravu na pojednávanie (27 kalendárnych dní) v zmysle § 178 ods. 2 CSP, a to i vzhľadom na skutkovú a právnu zložitosť konkrétnej súdenej veci. Pokiaľ žalobkyňa argumentuje, že žalobkyni ani jej novému zástupcovi nebol zo strany predchádzajúcej zástupkyne odovzdaný spisový materiál, odvolací súd poznamenáva, že neboli tvrdené ani zistené žiadne skutočnosti, ktoré by žalobkyni alebo jej zástupcovi bránili nahliadnuť do súdneho spisu a urobiť si z neho, resp. jeho časti kópie. Procesnú zodpovednosť žalobkyne za riadne a včasné uplatňovanie jej procesných práv a plnenie procesných povinností nemožno prenášať na protistranu v podobe porušovania jej práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Odvolací súd tak konštatuje, že procesnému postupu súdu prvej inštancie, ktorý vo veci konal a na pojednávaní dňa 18.04.2024 i meritórne rozhodol, niet čo vytknúť. Ide pritom o postup plne súladný s čl. 17 CSP.
26. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu tiež zistil, že odvolacia námietka žalobkyne, spočívajúca v tom, že sa nemohla vôbec vyjadriť, urobiť relevantný prednes k obsahu spisu, k písomným vyjadreniam predchádzajúcej advokátky žalobkyne a k vyjadreniam zástupcu žalovaných s poukazom na zistenia, popísané v ods. 24 tohto rozsudku, neobstojí. Žalobkyňa bola v konaní prostredníctvom svojich zástupcov aktívna, žalobu riadne doplnila, rozšírila i zmenila, k veci i k písomnému vyjadreniu protistrany sa písomne vyjadrila. Pokiaľ zástupca žalobkyne na pojednávaní 18.04.2024 uviedol, že sa nevie k veci, resp. k listinným dôkazom, ktoré súd prvej inštancie na pojednávaní vykonal ako dôkaz, vyjadriť, pretože nepozná obsah žaloby, nejde – s poukazom na vyššie uvedené - o porušenie práva na spravodlivý proces zo strany konajúceho súdu. Podstatné totiž je, že žalobkyňa v konaní mala objektívne možnosť vyjadriť sa k meritu veci i k vykonaným dôkazom, ktorú možnosť jej súd v prejednávanej veci nesporne vytvoril. Pokiaľ tak neurobila, nesie procesnú zodpovednosť za pre ňu nepriaznivý výsledok konania sama. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že vzhľadom na fakt, že zástupca strany na základe plnomocenstva koná v mene a na účet zastúpenej strany, až absurdne vyznieva námietka žalobkyne, že nemala možnosť vyjadriť sa k vyjadreniam svojej vlastnej advokátky, resp. k listinným dôkazom, ktoré súdu označila a predložila samotná žalobkyňa (prostredníctvom riadneho zástupcu).
27. Čo sa týka odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, vychádzajúc z obsahu spisu, súd prvej inštancie správne posúdil nárok žalobkyne o určenie neplatnosti ňou označených právnych úkonov žalovaných titulom porušenia predkupného práva a o nahradenie prejavu vôle žalovaných v súvislosti s porušením predkupného práva podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Správne súd prvej inštancie poznamenal, že spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, má na výber domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu (§ 40a Občianskeho zákonníka), domáhať sa voči nadobúdateľovi, aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ho kúpil on (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka) alebo si ponechať predkupné právo voči nadobúdateľovi podielu (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Jednotlivé nároky sa vzájomne vylučujú a oprávnený sa nemôže zároveň domáhať všetkých alebo dvoch z týchto nárokov (napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/122/2009 zo dňa 22.09.2010, sp. zn. 7Cdo/46, 47/2013 zo dňa 14.05.2014, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/164/2022 zo dňa 29.05.2024), a teda už len z toho hľadiska je žaloba žalobkyne, ktorá sa domáha jednak určenia relatívnej neplatnosti právnych úkonov žalovaných a jednak nahradenia prejavov vôle tých istých žalovaných, aby jej spoluvlastnícke podiely ponúkli na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ho kúpili, neprípustná. I bez ohľadu na túto nesprávnosť žalobného návrhu, v súdenej veci súd prvej inštancie správne za podstatné ustálil skutkové zistenie, že najprv previedli svoje podiely pôvodne žalovaná 1/ a žalovaní 2/ - 4/, 6/ - 9/ na žalovaného 11/ a následne tieto nadobudnuté podiely žalovaný 11/ previedol na žalovaného 10/. Na základe výsledkov dokazovania vo veci súd prvej inštancie potom správne konštatoval, že vzhľadom na fakt, že žalovaní 10/ a 11/ sú súrodenci, nevznikla žalovanému 11/ povinnosť pred tým, ako prevedie svoje spoluvlastnícke podiely na dotknutých nehnuteľnostiach na žalovaného 10/, ponúknuť tieto žalobkyni ako spoluvlastníčke titulom predkupného práva (§ 140 v spojení s § 116 Občianskeho zákonníka). Vo vzťahu ku kúpnym zmluvám uzavretým pôvodne žalovanou 1/, žalovanými 2/ - 4/, žalovanými 6/ - 9/ so žalovaným 11/, súd prvej inštancie v konaní správne venoval pozornosť okamihu doručenia dovolania sa relatívnej neplatnosti v žalobe označených kúpnych zmlúv, pretože táto skutočnosť mala podstatný význam pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pritom správne vychádzal zo záverov právnej teórie i ustálenej súdnej praxe, že do momentu, kým sa oprávnený spoluvlastník relatívnej neplatnosti nedovolá, považuje sa scudzovací právny úkon za platný. V danom prípade žalovaný 11/ previedol na žalovaného 10/ spoluvlastnícke podiely na dotknutých nehnuteľnostiach tak, že vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného 10/ bol príslušným orgánom povolený dňa 05.03.2020, pričom žalobkyňa sa vo vzťahu k pôvodne žalovanej 1/ a žalovanému 11/ dovolala relatívnej neplatnosti až listom zo dňa 31.03.2020 a vo vzťahu k ostatným žalovaným sa relatívnej neplatnosti dovolala žalobou, ktorá im bola doručená v novembri 2021. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/221/2010, publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 31/2013, citovaného i súdom prvej inštancie, kto v čase pred dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu previedol na tretiu osobu vec nadobudnutú na základe tohto právneho úkonu, disponoval s vecou ako vlastník a jeho dispozícia mala právne účinky prevodu vlastníctva. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nemá vplyv na právne postavenie tretích osôb, ktoré dobromyseľne nadobudli vlastníctvo od účastníka relatívne neplatného právneho úkonu v čase, ktorý predchádzal dovolaniu sa relatívnej neplatnosti. Žalovaný 11/ tak nadobudol vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom na dotknutých nehnuteľnostiach na základe platných právnych úkonov a toto svoje platne nadobudnuté vlastnícke právo platne previedol na žalovaného 10/, ktorý sa stal vlastníkom prevedených spoluvlastníckych podielov na dotknutých nehnuteľnostiach. I na základe uvedeného bol správny záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby žalobkyne.
28. Pokiaľ žalobkyňa namietala nevykonanie dôkazu – výsluchu svedka N. B. súdom prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že procesnému právu účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo, z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené.
29. Uvedené však platí v prípade, že strana sporu splní svoju zákonnú povinnosť a uvedie tvrdenia, ktoré mieni navrhovaným dôkazom preukázať (čl. 8 CSP). V súdenej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa síce navrhla vykonanie dôkazu – výsluch svedka N. B. podaním zo dňa 07.12.2020, avšak neuviedla, aké jej skutkové tvrdenia má výsluch svedka potvrdiť. Tento nedostatok neodstránila ani na výzvu súdu na pojednávaní dňa 18.04.2024, keď zástupca žalobkyne uviedol, že sa k tejto otázke nevie vyjadriť. Súdu prvej inštancie potom nezostávalo nič iné, len procesný návrh žalobkyne na vykonanie tohto dôkazu zamietnuť (na pojednávaní dňa 18.04.2024), pričom súd prvej inštancie svoj postup jasne a zrozumiteľne vysvetlil i v napadnutom rozsudku (ods. 22). Ani táto odvolacia námietka žalobkyne tak dôvodná nebola.
30. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o nároku na náhradu trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu.
31. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
32. Odvolací súd rozhodol i o trovách odvolacieho konania. 33. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP žalovaným , ktorí boli v odvolacom konaní úspešní v celom rozsahu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči neúspešnej žalobkyni.
37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).