Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Sf-3-2025.pdf
PDF · 93.47 KB
Case nature
Subarea
5Sf/3/2025
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, s miestom podnikania Komenského 705/2, 078 01 Sečovce, IČO: 50 476 548, právne zastúpenej: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o., so sídlom Hlavná 25, 040 01 Košice, IČO: 52 651 258, proti žalovanému: Daňový úrad Košice, so sídlom Železničná 1,041 90 Košice, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103226429/2024 zo dňa 11.11.2024, o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Zamieta návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v dňa 24.01.2025 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103226429/2024 zo dňa 11.11.2024 (ďalej aj „správnou žalobou napadnuté rozhodnutie") – daňový exekučný príkaz, ktorým žalovaný podľa § 92 ods. 1 a § 148a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 563/2009 Z. z.") nariadil daňovú exekúciu zadržaním vodičského preukazu žalobkyne na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 76.721,60 eur.
2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“). Žalobkyňa tento návrh odôvodnila tým, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia by mal pre žalobkyňu a jej rodinnú situáciu závažné a nenapraviteľné dôsledky, ktoré jednoznačne napĺňajú zákonné predpoklady pre priznanie odkladného účinku, predovšetkým by došlo k vážnemu ohrozeniu jej príjmov zo zamestnania i podnikateľskej činnosti, ktoré sú priamo závislé od vodičského oprávnenia. Bez možnosti používať motorové vozidlo by žalobkyňa nemohla plniť svoje pracovné povinnosti, čo by viedlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru ako aj k znemožneniu výkonu funkcie konateľa v spoločnosti Borfar s.r.o.. Tento stav by podľa žalobkyne mal spôsobiť značnú hospodársku škodu nielen jej, ale nepriamo aj jej zamestnávateľovi a obchodným partnerom, čím by sa výrazne sťažila možnosť splácania daňového nedoplatku. Okrem toho napadnuté rozhodnutie nemá plniť účel exekúcie, ktorým je zabezpečenie splnenia daňového nedoplatku, ale naopak, jeho výkon žalobkyni znemožní dosahovať príjem, čím vznikne situácia, kedy by žalobkyňa objektívne nemohla splniť svoje povinnosti voči daňovému úradu. Uviedla, že výkon napadnutého rozhodnutia neúmerne zasiahne aj do jej rodinnej a sociálnej situácie, nakoľko je ako slobodná matka maloletého dieťaťa odkázaná na používanie motorového vozidla na zabezpečenie dopravy dieťaťa do škôlky, školy a na záujmové aktivity, ako aj na zabezpečenie základných potrieb, akými sú zdravotná starostlivosť alebo nákupy, a teda realizácia napadnutého rozhodnutia by vážne ohrozila aj kvalitu života a vývoj maloletého dieťaťa. Žalobkyňa vyjadrila presvedčenie, že dané okolnosti predstavujú závažnú ujmu, ktorá je v rozpore s princípmi proporcionality a spravodlivosti, a že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia by spôsobil nenapraviteľný zásah do jej základných práv, vrátane práva na dôstojný život a ochranu rodinného života, pričom žalovaný nemal pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzať zo
spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a nemal zohľadniť individuálne okolnosti žalobkyne, čím malo dôjsť k porušeniu zásady zákonnosti a proporcionality. Súčasťou prílohy správnej žaloby bol okrem napadnutého rozhodnutia rodný list dcéry D. E., nar. XX.XX.XXXX a taktiež pracovná zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a spoločnosťou BORČÍK s.r.o. z 18.05.2024, dohoda o zmene pracovnej zmluvy z 31.10.2024 a výplatné pásky za obdobie 10/2024 a 12/2024.
3. Vo vyjadrení k správnej žalobe doručenom správnemu súdu 24.07.2025 sa žalovaný zároveň vyjadril aj k návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Uviedol, že žalobkyňa nepreukázala dôvody na uplatnenie tohto výnimočného postupu správneho súdu, ktorý predstavuje výnimku, kedy ešte pred právoplatným rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky odkladného účinku správnej žaloby, uvedené v ustanovení § 186 SSP, t. j. pozastavenie účinkov napadnutého rozhodnutia, pričom nastúpenie odkladného účinku aj zákonodarca procesne upravil ako výnimku a nie ako pravidlo. Žalobkyňa podľa jeho slov nepreukázala, že by okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia mal pre ňu, jej rodinnú a sociálnu situáciu, a to vrátane zníženia kvality života a vývoja jej maloletého dieťaťa závažné a nenapraviteľné dôsledky v rovine hospodárskej, sociálnej a rodinnej ujmy. Argumentácia žalobkyne týkajúca sa vážneho ohrozenia jej príjmov zo zamestnania a podnikateľskej činnosti, priamo závislých od vodičského oprávnenia, rovnako ako aj jej úvahy ohľadom okamžitého skončenia pracovného pomeru a znemožnenia vykonávať funkciu konateľa spoločnosti Borfar s.r.o., je podľa žalovaného iba v rovine nepodložených tvrdení žalobkyne. To isté podľa neho platí aj vo vzťahu ku spôsobeniu značnej škody žalobkyni a nepriamo aj jej zamestnávateľovi a obchodným partnerom pri okamžitom výkone napadnutého rozhodnutia. Žalovaný tiež uviedol, že odkázanosť na používanie motorového vozidla na zabezpečenie dopravy dieťaťa do škôlky, školy, na záujmové aktivity, ako aj na zabezpečenie základných potrieb, akými sú zdravotná starostlivosť či nákupy, taktiež žalobkyňa nepreukázala. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol správnemu súdu, aby návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku uznesením zamietol.
4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
7. Podľa § 186 ods. 2 SSP odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. V prvom rade je nevyhnutné poznamenať, že účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáha súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy, je poskytnúť ochranu tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje (žalobkyňa), avšak priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je tak zabezpečovacím procesným prostriedkom. Jedná sa teda o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť
stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
10. Existenciu, resp. hrozbu nastolenia uvedených negatívnych dôsledkov, ktoré by mohli pre žalobkyňu reálne nastať v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého prieskumu sa žalobkyňa domáha, je v konaní o návrhu na vydanie tohto mimoriadneho procesného inštitútu povinná nie len tvrdiť, ale predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi aj osvedčiť predkladateľka tohto návrhu, t. j. dôkazné bremeno nesie žalobkyňa. Pre vyhovenie návrhu je však v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom nenapraviteľnom následku pre žalobkyňu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobkyne, osvedčených jej predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať a vyhodnotiť.
11. V uvedených súvislostiach je nevyhnutné mať taktiež na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status žalobkyne, ktorá sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobkyňu, bez toho aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej.
12. V danom prípade žalobkyňa navrhla priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit. § 185 písm. a/ SSP, ktoré predpokladá na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky, a to dve procesného charakteru (vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného účinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, tak nesplnenie ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku žalobe.
13. Po oboznámení sa so správnou žalobou, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom kontexte aj s jej návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd ustálil, že žalobkyňa v tomto prípade nepochybne splnila dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky. Správny súd pristúpil k preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
14. V konaní o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobkyňa (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), ktorá je povinná správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ňou predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby zákonom predpokladaných následkov. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe zákonom predpokladaných následkov.
15. Žalobkyňa svoj návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnila hrozbou závažnej ujmy z dôvodu reálne hroziacej straty vodičského preukazu, ktorý žalobkyňa nevyhnutne potrebuje k svojmu zamestnaniu, podnikaniu a pre potreby plnenia potrieb svojej rodiny (maloletej dcéry), ako aj hrozbou finančnej škody. Správny súd preto preskúmal uvedené tvrdenia žalobkyne v súvislosti s predloženými dôkazmi.
16. Súd sa pred rozhodnutím o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podrobne oboznámil nielen s obsahom súdneho spisu (správna žaloba s prílohami a vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe), ale aj s obsahom administratívneho spisu predloženého žalovaným. Predmetom správneho súdneho konania je daňový exekučný príkaz, ktorým žalovaný nariadil daňovú exekúciu zadržaním vodičského preukazu žalobkyne. Žalobkyňa v návrhu na priznanie odkladného účinku v prvom rade uviedla, že je zamestnaná na pozícii vodič a zároveň podniká, a teda zadržanie vodičského preukazu v jej prípade znamená, že dôjde k značnému obmedzeniu jej príjmov zo zamestnania ako aj z podnikateľskej činnosti. V súvislosti s týmto tvrdením predložila súdu kópiu
pracovnej zmluvy zo dňa 17.05.2024 a Dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.10.2024, výplatné pásky za mesiace 10/2024 a 12/2024. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa bola v pracovnom pomere ako vodič zásobovač od 18.05.2024 pôvodne na dobu určitú do 31.12.2024, podľa dohody o zmene pracovnej zmluvy od 01.11.2024 na dobu neurčitú. Pôvodne bola dĺžka pracovného času dohodnutá na 10 hodín týždenne, od 01.11.2024 na 40 hodín týždenne. Podľa výplatnej pásky za 10/2024 bola žalobkyni poskytnutá hrubá mzda vo výške 187,50 eur, v mesiaci 12/2024 vo výške 755,66 eur. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalovaný vydal dňa 17.05.2024 daňovú exekučnú výzvu č. 101429747/2024, proti ktorej podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací orgán Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 103027552/2024 zo dňa 21.10.2024. Predmetom daňovej exekučnej výzvy bola výzva na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 76 721,60 eur v lehote 8 dní a zároveň upozornenie, že v prípade ak žalobkyňa nedoplatok v stanovenej lehote neuhradí, správca dane (žalovaný) vydá daňový exekučný príkaz na vykonanie daňovej exekúcie zadržaním vodičského preukazu podľa § 148a zákona č. 563/2009 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.11.2024. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa uzatvorila pracovnú zmluvu na výkon práce ako vodič zásobovač iba na čiastočný úväzok v rozsahu 10 hodín týždenne, pričom následne po vydaní daňovej exekučnej výzvy, v čase po rozhodnutím odvolacieho orgánu o odvolaní proti daňovej exekučnej výzve bol jej pracovný úväzok na túto pozíciu rozšírený na 40 hodín týždenne. Uvedené v celkovom kontexte vedomosti žalobkyne, ako aj jej zamestnávateľa o prebiehajúcej exekúcii, kedy bola správcom dane priamo upovedomená o tom, že v prípade ak nebude uhradený daňový nedoplatok v stanovenej lehote, bude vydaný daňový exekučný príkaz na zadržanie vodičského preukazu, vyznieva ako účelový postup žalobkyne. Je nevyhnutné uviesť, že žalobkyňa nepreukázala, že by bola dlhodobo zamestnaná na pozícii vodič, pričom by tento príjem tvoril prevažnú časť jej celkových príjmov. Z predložených listinných podkladov a obsahu administratívneho spisu má súd za preukázané, že žalobkyňa uzatvorila predmetný pracovný pomer až po začatí daňovej exekúcie, kedy navyše najprv sa jednalo o pracovný pomer na dobu určitú s výkonom práce vodiča iba na 10 hodín týždenne. Uvedené svedčí o tom, že sa jednalo výlučne o príjem vedľajší, resp. doplnkový. Zároveň súd poukazuje na to, že z listinných podkladov predložených žalobkyňou ani z návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyplýva jednoznačne aké celkové príjmy má žalobkyňa a z akých zdrojov, neuviedla svoju finančnú a majetkovú situáciu. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že okrem už uvádzaného pracovného pomeru je konateľkou spoločnosti Borfar s. r. o., pričom zadržanie vodičského preukazu jej znemožní výkon funkcie konateľa tejto obchodnej spoločnosti, teda negatívne zasiahne aj do výkonu jej podnikateľskej činnosti. Z výpisu z Obchodného registra SR súd zistil, že obchodná spoločnosť Borfar s.r.o. má dvoch spoločníkov: F. G. F. E. (zároveň aj konateľ zamestnávateľa žalobkyne, otec jej maloletého dieťaťa, spoluvlastník nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne) a A. B. C. (žalobkyňa), konateľmi spoločnosti sú obaja spoločníci, pričom v mene spoločnosti koná každý samostatne. Z uvedeného teda nie je možné bez ďalšieho jednoznačne dospieť k záveru, že zadržaním vodičského preukazu žalobkyne bude paralyzovaná či obmedzená podnikateľská činnosť obchodnej spoločnosti, ktorej je žalobkyňa konateľkou.
17. Na základe uvedeného má súd za to, že návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je svojím obsahom dostatočný na to, aby súd rozhodol o priznaní odkladného účinku správnej žalobe. V prvom rade žalobkyňa dostatočným spôsobom neosvedčila, že bezodkladným výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia jej hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobkyňa uviedla iba čiastočné informácie týkajúce sa jej zamestnania a podnikania, pričom z uvedeného bez ďalších informácií o celkovej finančnej či majetkovej situácii žalobkyne nie je možné bez pochybností dospieť k záveru o tom, že bezodkladným výkonom rozhodnutia u žalobkyne hrozí ňou deklarovaná ujma.
18. Ďalším dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyplývajúcim z návrhu žalobkyne je, že zadržaním vodičského preukazu bude ako slobodná matka obmedzená v starostlivosti o maloleté dieťa narodené v roku 2019 (kópiu rodného listu predložila spolu s návrhom), nakoľko nebude mať možnosť dieťa voziť autom do školy, na krúžky a k lekárovi, bude obmedzený ich sociálny život a riadne fungovanie. Z predloženého rodného listu maloletého dieťaťa súd zistil, že v rodnom liste je uvedený otec dieťaťa G. F. F. E.. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že rodičia dieťaťa vlastnia spoločnú nehnuteľnosť, v ktorej bývajú s maloletým dieťaťom. Z vedených skutočností a na základe čiastkovo vyselektovaných informácií poskytnutých žalobkyňou súd nemá za to, že v konaní bola dostatočným spôsobom osvedčená a preukázaná hrozba ujmy či iného nezvratného následku, ktorý by nastal
v prípade bezodkladného výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. V súvislosti s uvedeným je nevyhnutné zdôrazniť, že súd nespochybňuje, že zadržanie vodičského preukazu je vo všeobecnosti komplikáciou a obmedzením vo vzťahu k zaužívanému spôsobu života a fungovania či už v pracovnom alebo súkromnom živote. Na to, aby však bol tento zásah možné považovať za taký, v dôsledku ktorého hrozí vznik vážnej ujmy či iného nenapraviteľného následku je nevyhnutné súdu preukázať hrozbu tejto ujmy či následku a to v kvalifikovanom rozsahu ujmy „vážnej“ a následku „nezvratného“, z tvrdení žalobkyne nie je možné takéto dôsledky vyvodiť.
19. Záverom súd vychádzajúc z vyššie uvedeného konštatuje, že žalobkyňa v návrhu na priznanie odkladného účinku svoje tvrdenia dostatočne nerozviedla, ani nešpecifikovala ujmu, ktorá jej bezodkladným výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozí a nepredložila dostatočné dôkazy na podporu svojich tvrdení. Ako už bolo uvedené vyššie, inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe je inštitútom výnimočným, kedy sa v zákonom vymedzených prípadoch prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Z uvedeného vyplýva aj požiadavka na obsah návrhu na priznanie odkladného účinku, kedy je pre jeho priznanie nevyhnutné, aby žalobkyňa špecifikovala ujmu, ktorá jej bezodkladným výkonom rozhodnutia hrozí, pričom je zároveň nevyhnutné tieto tvrdenia osvedčiť dôkazmi preukazujúcimi opodstatnenosť a pravdivosť tvrdení žalobkyne. Zo znenia ustanovenia § 185 písm. a) SSP vyplýva, že pre priznanie odkladného účinku sa vyžaduje hrozba ujmy, či škody, nie však akýchkoľvek, ale v prípade ujmy ide o ujmu závažnú a v prípade škody o škodu značnú, t. z., že následky výkonu rozhodnutia orgánu verejnej správy musia mať určitú (nie malú) mieru závažnosti a v neposlednom rade musí ísť zároveň o následky nenapraviteľné. Je nevyhnutné konštatovať, že žalobkyňa vo svojom návrhu nepoukázala na také aspekty svojej finančnej situácie, na základe ktorých by bolo možné jednoznačne konštatovať hrozbu finančnej ujmy, resp. neuviedla ani iné konkrétne tvrdenia, ktoré by jednoznačne podporovali existenciu hrozby zákonom predpokladaných následkov. Vzhľadom na uvedené je teda nevyhnutné konštatovať, že žalobkyňou uvedené následky sú vyjadrené pomerne všeobecne, aplikovateľné na kohokoľvek, kto sa ocitne v jej situácii, vyjadrujú priamy zákonný následok zadržania vodičského preukazu, nie je však z nich bez ďalšieho možné vyvodiť vznik značnej ujmy, či iného nenapraviteľného následku u žalobkyne.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
21. K skúmaniu druhej hmotnoprávnej podmienky (ktorou je absencia rozporu s verejným záujmom) správny súd z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala splnenie prvej procesnej podmienky ani nepristúpil.
22. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v súlade s § 188 SSP zamietol.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).