Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15CoP-21-2025.pdf
PDF · 112.96 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/21/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, F. Kapisztóryho 1043, Nové Zámky, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. F. XXX/X, t.č. G. E., H. XX, zastúpenej: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., JUDr. Ing. Petra Štofková, advokát, Nové Zámky, Pribinova 9 a otec I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., J. D. XX/X, zastúpený: JUDr. Kristína Jančeková, so sídlom Hul, Hlavná 307/170, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 06.11.2024, č.k. 7P/78/2024-100, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výrokoch II., III., IV. a závislom výroku V. o trovách konania potvrdzuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 14.02.2024, č.k. 7P/180/2023 - 51 v časti o výživnom na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX tak, že vyživovacia povinnosť otca na maloletú zvýšil zo sumy 130 eur mesačne na 200 eur mesačne, počnúc od 01.10.2024 s tým, že zročné výživné je vyrovnané (výrok I.), upravil styk otca s maloletou na každý párny týždeň od piatku od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod., každý nepárny týždeň v stredu od 16:00 hod. do 19:00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok od 24.12. od 17:00 hod. do 26.12. do 17:00 hod., každý nepárny rok od 27.12. od 17:00 hod. do 03.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 17:00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od štvrtku predchádzajúcemu Veľkonočnému pondelku od 17:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 17:00 hod., počas letných prázdnin od 16.07. od 17:00 hod. do 31.07. do 17:00 hod. a od 16.08. od 17:00 hod. do 30.08. do 17:00 hod. s tým, že otec je oprávnený maloleté dieťa prevziať v určenom čase v mieste bydliska matky a po ukončení styku je povinný v určenom čase maloleté dieťa odovzdať matke v mieste jej bydliska, matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať mu ho a otec je povinný matke dieťa včas vrátiť (výroky II. – IV.) a výrokom V. deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil čl. 5, § 24 ods.4,5, § 28 ods.1,2, § 62 ods. 1,2,4,5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej „Zákon o rodine“), čl. 3 ods.1, čl.9 ods.3, čl. 12 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa konštatujúc, že pomery maloletého dieťaťa a rodičov boli upravené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 14.02.2024, č.k. 7P/180/2023 – 51, a to schválením dohody rodičov, v zmysle ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal na platenie výživného v sume 130 eur mesačne, vždy do 20-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred
do rúk matky, počnúc od 01.02.2024. V danom čase matka zarábala priemerne mesačne 980,60 eur, bývala s partnerom A. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zarábal priemerne mesačne 2 000 eur, s ktorým očakávala narodenie spoločného dieťaťa, otec zarábal priemerne mesačne okolo 1 300 eur. Do januára 2024 bola maloletá v starostlivosti starej matky otca dieťaťa, otec býval doma od mája 2023 a dovtedy bol striedavo v zahraničí a na Slovensku. V aktuálnom čase maloletej k bežným výdavkom na oblečenie, stravu a obuv a pribudli výdavky v spojitosti s návštevou školy. Matka má podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne - pobočka Nové Zámky zo dňa 25.06.2024 nárok na materské vo výške 29,03325000 eur za deň od 17.06.2024 do zániku nároku na materské, pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu - K. A. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorá pochádza z jej druhovského pomeru s A. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zarába priemerne mesačne okolo 2 000 eur. Matka poberá prídavky na dve maloleté deti. Otec v aktuálnom čase zarába okolo 1 000 eur mesačne. Súd prvej inštancie na základe zistených skutočností dospel k záveru, že otec môže prispievať na výživu maloletej v sume 200 eur mesačne , pričom obaja rodičia s touto výškou výživného na pojednávaní súhlasili a otec už na výživu maloletej prispel v tejto sume v mesiaci október 2024.
3. K návrhu na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom (ktorý nebol upravený v ostatnom rozhodnutí) dospel súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní (oboznámením sa so správami zo šetrenia pomerov od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 27.06.2024, 28.08.2024, 28.10.2024, realizovaného pohovoru s maloletým dieťaťom, správy zo psychologického vyšetrenia A. I. L. zo dňa 03.09.2024, správ Referátu poradensko – psychologických služieb äUPSVaR Nové Zámky, výsluchov účastníkov) k záveru, že záujem maloletého dieťaťa vyžaduje, aby sa na jeho výchove výraznejšie ako doposiaľ, a to rovnocenne s matkou maloletého dieťaťa, podieľal aj otec, čiže mužský prvok, ktorý je schopný napomáhať dieťaťu vhodnou formou, napr. v budúcnosti aj so školskými úlohami a nezastupiteľným spôsobom sa podieľať na jeho postupne sa vyvíjajúcej osobnosti. Konštatoval, že otec je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi, a preto matka, ktorá má dieťa v osobnej starostlivosti, by nemala odmietať výchovné pôsobenie otca ako druhého rodiča, nemá byť proti nemu a priori negatívne zameraná pre jeho iný spôsob výchovy, pretože by sa to mohlo preniesť aj na dieťa priamo alebo nepriamo. Pri svojom rozhodovaní súd prvej inštancie prihliadol aj na to, že maloletá sa k otcovi teší, chce ísť k nemu, po stretnutí s otcom sa nesťažovala, že by jej s ním bolo zle a želá si naďalej prespávať u otca a tráviť s ním viac času (čo nemenne opakovala pred kolíznym opatrovníkom aj na psychologickom vyšetrení). Výhrada matky, že maloletá od otca príde rozhádzaná a robí cirkus je skôr otázkou zlepšenia komunikácie medzi rodičmi a ich jednotného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa. Súd prvej inštancie na základe uvedeného upravil styk otca s maloletou aj na prespanie, ktoré už bolo odskúšané a zaužívané a taktiež na vianočné a veľkonočné sviatky a letné prázdniny. Mal za to, že je v záujme maloletej, aby mohla s otcom tráviť čo najviac času (a to aj rodinné sviatky a dovolenky), maloletá dôverne pozná rodinné prostredie otca, pretože u neho vyrastala od narodenia, kedy sa o ňu staral otec spolu s jeho starou matkou. Súd prvej inštancie mal za nelogické a proti záujmom maloletej, aby nemohla zrazu u otca prespávať, čím by sa narušili ich blízke citové väzby, čo nie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. U otca neboli zistené žiadne kontraindikácie, ktoré by mu bránili stretávať sa s maloletou aj s prespaním, jeho správanie nikdy nebolo riešené poriadkovou komisiou a zo strany občanov obce D., kde otec býva, neboli na neho podané sťažnosti, čo jednoznačne vyplýva zo správy o jeho povesti od obce D. zo dňa 25.10.2024. V odôvodnení rozhodnutia napokon zdôraznil, že pri úprave styku rodiča s dieťaťom, ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy, treba prihliadať predovšetkým na záujem maloletého, ktorý spočíva v tom, aby citový vzťah dieťaťa k rodičovi, v danom prípade k otcovi, zostal zachovaný. Na výchove dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, teda aj ten rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy, a ktorý na jeho výchovu môže vplývať jedine formou návštev. Podľa názoru súdu, ak otec hodnotne a pravidelne využije čas návštev, bude táto doba postačujúca k tomu, aby sa medzi ním a maloletým dieťaťom naďalej rozvíjal a upevňoval cit spolupatričnosti.
4. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/ 2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej ( „ C.m.p.“).
5. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa navrhujúc, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. tak, že styk otca s maloletým dieťaťom upraví na každý párny týždeň v sobotu v čase od 9:00 hod. do 17:00 hod. a v nedeľu v čase od 9:00 hod. do 13:00 hod.. Matka konštatovala, že súd prvej inštancie pri úprave styku nesprávne zistil skutočný stav veci a rozhodol v rozpore s najlepším záujmom maloletej, v ktorej záujme nie je prespávanie u otca,
ktorého prístup k výchove má na maloletú nepriaznivý dopad, maloletá je po každom návrate otca „rozhádzaná“ (napr. nechce ísť spať a podobne). Konštatovala, že nebráni a ani nemá záujem brániť stretávaniu sa maloletej s otcom, nočné prespávanie dieťaťa u otca však celkom narušuje bežný režim na ktorý je maloletá zvyknutá. Otec okrem formálneho prezentovania záujmu o dieťa na pojednávaní v skutočnosti o dieťa ani záujem nemá, keď aj v jednom prípade, kedy u neho maloletá prespala v noci odišiel a maloletá zostala so svojou babkou. Matka uviedla, že otec bol trestne stíhaný a aj odsúdený za násilnú trestnú činnosť pod vplyvom alkoholu, na ktorú skutočnosť v priebehu konania poukazovala, otec to aj vo svojej výpovedi potvrdil, avšak súd túto skutočnosť pri rozhodovaní nezohľadnil a ani nevyhodnotil. Je pravdou, že maloletá žila v domácnosti otca, bola to však primárne domácnosť jeho starej matky, ktorá sa o maloletú starala v čase, kým matka nemala zabezpečené vlastné bývanie, otec v tom čase pracoval v zahraničí ? nie je teda pravdou, že by maloletá u neho vyrastala. Otec tak ako v súčasnosti, ani v predchádzajúcom období neprejavoval prílišný záujem o maloletú, síce príde väčšinou v dohodnutom čase, ale ak mu to nevyjde, tak proste nepríde bez toho, aby dal vedieť. Podľa matky je otec nespoľahlivý čo do prístupu k výchove, k svojim povinnostiam a ani k životu, a takto vychováva aj dcéru keď ju má u seba. Nezohľadnením týchto skutočností súd nerozhodol v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Matka uviedla, že s úpravou styku v nepárnom týždni nesúhlasí z dôvodu potreby maloletej pripraviť sa na vyučovanie, rovnako nesúhlasí s úpravou styku cez sviatky, nakoľko s otcom sa ohľadom sviatkov vedeli v minulosti vždy dohodnúť.
6. Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne a právne správny potvrdiť. Uviedol, že matka svojim prístupom k maloletej od útleho detstva výrazným spôsobom zanedbávala svoje rodičovské povinnosti, uprednostnila svoje záujmy, žila bezstarostným životom bez maloletej, ktorú ako pár mesačnú odložila do domácnosti otca a navštevovala ju podľa toho ako jej to vyhovovalo (cca raz za 2 mesiace). V tom čase a až donedávna ju nezaujímalo, aký negatívny dopad môže mať takéto odstrčenie dcéry svojou matkou na ďalší vývoj dieťaťa, nezaujímal ju režim dieťaťa, ani ako sa cíti, keď musí žiť bez matky. Za ironické otec označil, že argumentom matky na podstatné obmedzenie jeho styku s dieťaťom je práve údajné nedodržiavanie matkou nastoleného režimu v domácnosti otca a jeho údajný nevhodný vplyv na dieťa. Maloletá si primárnu vzťahovú väzbu v dôsledku zlyhania úlohy matky od útleho detstva vytvorila so starou matkou otca, otec sa snažil maloletú zabezpečovať tak, aby jej nič nechýbalo a bol nútený prijať oveľa lepšie ohodnotenú prácu v zahraničí (matka totiž neprispievala na náklady spojené s výchovou dieťaťa, veľmi sporadicky jej niečo kúpila, všetky náklady na výchovu dieťaťa musel zabezpečovať on sám). Podľa názoru otca je snahou matky v tomto konaní pretrhnúť citové väzby medzi ním a dcérou a rovnako aj medzi starou matkou a maloletou. Konštatoval, že najskôr bol šťastný, keď matka prejavila o výchovu dcéry záujem a začala ju učiť u seba prespávať, v decembri 2023 ju však bez jeho vedomia a súhlasu prehlásila do škôlky v G. E. a do domácnosti, ktorú obýva so svojím priateľom. Následne požiadala súd o zverenie dieťaťa do jej výlučnej osobnej starostlivosti, s ktorým v danom čase v dobrej viere súhlasil s tým, že keď ukončí prácu v zahraničí, bezodkladne požiada súd o zmenu tohto rozhodnutia. Od toho času je jeho a kontakt starej matky s maloletou minimálny, matka má výrazne dominantnú povahu, nerešpektuje úlohu otca v živote dieťaťa, len ona svojvoľne určuje, kedy koľko a či vôbec sa môže otec maloletou stretávať. Podľa otca sa matka na maloletú snaží preniesť negatívny postoj voči otcovi a jeho starej matke čo potvrdzuje aj samotná maloletá ktorá uviedla, že matka sa s ňou odmieta o otcovi rozprávať. Konštatoval, že v jeho domácnosti je dodržiavaný režim maloletej podľa inštrukcií matky, maloletej sa venuje, keď v jeho domácnosti prespávala, pripravuje sa s ňou do školy. V súčasnosti je však jeho spoločný čas s dieťaťom, ktorý matka nepovoľuje s prespávaním, veľmi obmedzený čo sa týka spôsobu jeho trávenia. Otec ďalej uviedol, že v rámci svojej výpovede na pojednávaní 11.09.2024 objasnil, za akých okolností došlo k incidentu vedúcemu k jeho reakcii voči jeho napadnutiu poškodeným, za ktorú mu bol následne uložený podmienečný trest. Ak by o maloletú nemal záujem ako tvrdí matka , nevystupoval by v tomto konaní ako navrhovateľ. O maloletú sa zaujíma, chce s ňou tráviť svoj voľný čas v čo najvyššej možnej miere, no je mu to umožnené vždy len vo vzťahu podriadenosti k matke, ktorá určuje pravidlá, podriaďuje sa všetkým dohodám s matkou a plní všetky jej pokyny, len aby mu „ povolila „ sa stýkať s maloletou dcérou. V dohodnutom termíne vždy maloletú vyzdvihne a iba v jedinom prípade sa stalo, že sa pre maloletú nedostavil pre opravu defektu, ktorý musel rýchle vyriešiť (matka odmietla po vysvetlení, že sa dostaví do hodiny, mu maloletú odovzdať). Otec napokon konštatoval, že je nútene podriadený autoritatívnym rozhodnutiam matky ohľadom záležitostí týkajúcich sa maloletej, žiadna diskusia o nich nie je zo strany matky prípustná (nielen pri určovaní času a frekvencie stretávania sa s dieťaťom) a je stavaný do pozície, kedy mu od počiatku nie je umožnené výlučne zo svojvôle matky uplatňovať svoje rodičovské práva a povinnosti. Neupravenie styku počas sviatkov a prázdnin by pre
neho znamenalo ďalšiu bezvýchodiskovú situáciu, kde by sa musel zase len nútene podriaďovať svojvôli matky. Maloletá u neho prespávala počas celého detstva až do decembra 2023, prostredie u otca je pre ňu „domovom“, na ktorý je zvyknutá a rada tam trávi čas s otcom a jeho starou matkou.
7. Kolízny opatrovník sa v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky pridržal svojich doterajších vyjadrení, najmä vyjadrenia prezentovaného v priebehu pojednávania dňa 06.11.2024.
8.Otec v písomnom vyjadrení sa k vyjadreniu kolízneho opatrovníka k odvolaniu uviedol, že toto objektívne reflektuje výsledky šetrenia vykonaného v predmetnom konaní, kedy kolízny opatrovník náležite a dôkladne preveril spôsobilosť a zázemie otca potrebné k výchove maloletého dieťaťa, pričom okrem iného prihliadol tak na záujem otca o starostlivosť o maloletú, ako aj na záujem a názor maloletej (opakovane zisťovaný a nemenný) na zaistenie je potrieb.
9. Matka v následnom písomnom podaní zo dňa 10.01.2025 namietla tvrdenia, že nesleduje zdravý vývoj a najlepší záujem maloletej, ale naopak sleduje len svoje vlastné záujmy a snaží sa cielene pretrhnúť väzby maloletej s otcom a jeho starou matkou. Rešpektuje existenciu dobrého vzťahu maloletej s otcom, pričom vždy mala len jedinú požiadavku, a to aby maloletá u otca neprespávala, nakoľko otcov prístup k výchove je veľmi benevolentný, často nezodpovedný, čo sa veľmi rýchlo prejavuje na správaní dieťaťa. V predchádzajúcich vyjadreniach objasnila dôvod, pre ktorý v určitom období dennú starostlivosť o maloletú zabezpečovala stará matka otca (v čase narodenia mala len 18 rokov, nemala zázemie, s otcom sa rozišli). Maloletú však navštevovala, vozila ju do materskej školy či k lekárom, chodila na rodičovské združenia, uhrádzala výdavky spojené s materskou školou a podobne. Názor maloletej, že má otca rada a chce s ním tráviť viac času vníma, avšak viac než aktuálne pocity dieťaťa je podľa nej potrebné zohľadniť dlhodobý vplyv otcovho správania na jej výchovu. Matka zotrvala na tom, že otec o maloletú väčší a najmä reálny záujem neprejavuje.
10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 C. m. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1 C. s. p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C. s. p. a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania matky podaného proti výroku II. rozhodnutia, v ktorom bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom (súčasne predstavujúceho právny základ pre prijaté výroky III. a IV. rozhodnutia).
11. Podľa § 2 ods. 1 C. m. p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 C. m. p., § 380 ods. 2 C. s. p.).
13. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že vo vzťahu k otázke úpravy styku otca s maloletým dieťaťom súd prvej inštancie inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, vo veci vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pri posudzovaní rozsahu a formy styku otca s maloletým dieťaťom , v rozhodnutí v bodoch 34-38 uviedol podrobné skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania, majúce podstatný význam pre rozhodnutie o návrhu otca na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom a po uvedení na vec sa vzťahujúcich zákonných predpisov sa v rozhodnutí dostatočne a zrozumiteľne vysporiadal s potrebou úpravy styku otca s maloletým dieťaťom a jej rozsahom, z rozhodnutia je jednoznačne a bez akejkoľvek pochybnosti možné vyvodiť, akými úvahami sa riadil pri úprave styku otca s maloletým dieťaťom a pri neakceptovaní námietok matky produkovaných v konaní , pričom ním prijatá úvaha nevykazuje svojvoľnosť, extrémny nesúlad prijatých právnych záverov s vykonaným dokazovaním a nejedná sa ani o interpretačný exces. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie vzťahujúceho sa k preskúmavaným výrokom II.-IV. , ktoré dávajú korektným spôsobom odpovede aj na námietky matky uvedené v odvolaní (ktoré produkovala už v priebehu prvoinštančného konania), na tieto správne dôvody (bez ich opakovania) plne poukazuje (§ 387 ods.2 C.s.p.) a len na zdôraznenie ich správnosti a v záujme vyporiadania sa s odvolacími dôvodmi matky uvádza nasledovné.
14. K matkou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p., t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam konštatuje,
že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je vo vzťahu k preskúmavaným výrokom II., III. a IV. rozhodnutia naplnený, keďže vo vzťahu k rozhodnutiu o úprave styku otca s maloletým dieťaťom nemožno súdu prvej inštancie vytknúť, že by nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre zistenie skutočného stavu veci (§ 35 C.m.p.), že by s poukazom na charakter mimosporového konania podľa § 36 C.m.p. nedoplnil dokazovanie k podstatným otázkam aj bez návrhov rodičov, že by sa neoboznámil s názorom maloletého dieťaťa opakovane prezentovaného kolíznemu opatrovníkovi, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré (pre posudzovanú vec) rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení procesného predpisu alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
15. Pokiaľ ide o odvolaciemu prieskumu podrobené výroky II., III. a IV. rozhodnutia (úprava styku otca s maloletým dieťaťom a s tým súvisiace povinnosti rodičov) zdôrazňuje, že právo styku rodiča je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností vznikajúce aj v dôsledku ukončenia partnerského vzťahu rodičov maloletého dieťaťa za stavu, kedy rodičia nie sú schopní dospieť k zhode v otázke styku rodiča nevykonávajúceho faktickú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Základným pravidlom, z ktorého by sa malo vychádzať je, že každý z rodičov má zásadné právo tráviť s dieťaťom jeho voľný čas úplne rovnocenne, s primeraným zohľadnením konkrétnych okolností každého prípadu, veku, vývinových možností a potrieb, zdravotného stavu, citových väzieb a skutočností v akej miere a akým spôsobom obaja rodičia doposiaľ zabezpečovali starostlivosť o maloleté dieťa. Úlohou súdov v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je rozhodnúť v otázkach týkajúcich sa pomerov rodičov k maloletým deťom na podklade individuálneho, konkrétneho skutočného stavu veci v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa) a zároveň, aby na základe uplatnenia zásady proporcionality našli riešenia, ktoré nebudú neprimerane obmedzovať právo ani jedného z rodičov zaručené v čl. 32 ods.4 Listiny základných práv a slobôd . Ak je rozhodnutím súdu zverené maloleté dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov , potom musí byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnej rodičovskej starostlivosti naplnený, avšak s primeraným zohľadnením konkrétnych okolností každého prípadu, veku, vývinových možností a potrieb, zdravotného stavu, citových väzieb a skutočností v akej miere a akým spôsobom obaja rodičia doposiaľ zabezpečovali starostlivosť o maloleté dieťa. Takéto usporiadanie je totiž spravidla v najlepšom záujme dieťaťa, pričom odchýlky musia byť odôvodnené ochranou iného, dostatočne silného legitímneho záujmu . Z rozhodovacej činnosti ESĽP a aj vnútroštátnych súdov vyplýva, že akékoľvek obmedzenie (alebo úplné vylúčenie styku rodiča s maloletým dieťaťom), je tvrdým zásahom do rodinného života, ku ktorému musia byť dané relevantné dôvody, pričom v nadväznosti na to sú zmluvné štáty povinné takýto kontakt medzi rodičmi a dieťaťom umožniť , podporovať a realizovať (napr. rozhodnutie ESĽP vo veci N.P. vs Moldavsko zo dňa 06.10.2015, sťažnosť č. 58455/13).
16. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletou A. správne zohľadňoval výsledky dokazovania vykonaného v záujme zistenia skutočného stavu veci. V tejto súvislosti považuje za nutné dať matke do pozornosti, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal, pričom zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže
predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti a to z dôvodu, že sa jedná o zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. Zohľadňujúc uvedené, nebolo súdu prvej inštancie možné vo vzťahu k prijatému záveru o potrebe úpravy styku otca s maloletým dieťaťom a jeho rozsahu (vychádzajúceho zo stavu existujúceho v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie) vyčítať žiadne pochybenia.
17. Práve v kontexte zistených okolností danej veci sa zhoduje so súdom prvej inštancie v tom, že je v najlepšom záujme maloletej A. upraviť jej styk s otcom s prespaním počas víkendu v každom párnom týždni bežného roka (od piatka od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod.), počas každej stredy nepárneho kalendárneho týždňa (od 16:00 hod. do 19:00 hod.) a osobitne počas vianočných a veľkonočných sviatkov a letných školských prázdnin . Je s ním v zhode v nepochybnej dôležitosti osoby otca pre zdravý a harmonický vývoj maloletej, na ktorej skutočnosti nemôže nič meniť ani postoj, ktorý k otázke styku otca s maloletým dieťaťom v konaní prezentovala matka. Vykonaným dokazovaním bola bez akejkoľvek pochybnosti zistená silná citová naviazanosť maloletej A. na otca a jeho starú matku, plne pochopiteľne nadväzujúca na skutočnosť, že starostlivosť o maloletú s pomocou svojej starej matky zabezpečoval až do decembra 2023 otec (matka maloletú navštevovala sporadicky), maloletá prostredie u otca, bývajúceho v spoločnej domácnosti so svojou starou matkou, dôverne pozná (keďže v ňom vyrastala a strávila v ňom útle detstvo) a svoju túžbu byť viac s otcom a starou matkou maloletá opakovane a kontinuálne prezentovala počas celého priebehu konania. V konaní nepreukázané všeobecne formulované námietky matky, prezentované v priebehu prvoinštančného konania a zopakované v podanom odvolaní, o nezodpovednom a ľahostajnom prístupe otca k výchove, o „ rozhádzanosti “ maloletej po každom návrate od otca , o nedostatočnej príprave maloletej na vyučovanie, o formálnom prístupe otca prezentovaného počas konania , o nedostatočných podmienkach na strane otca, nebolo možné v kontexte zisteného skutočného stavu veci zohľadniť ani v odvolacom konaní. Ak za daného stavu súd prvej inštancie rozhodol v otázke styku otca s maloletým dieťaťom prijatým rozhodnutím, jeho rozhodnutie primerane a opodstatnene zohľadňuje zistené okolnosti prípadu (preukázanú schopnosť otca sa o maloletú riadne postarať, neexistenciu akejkoľvek okolnosti diskvalifikujúcej otca z riadneho a rovnocenného výkonu starostlivosti o maloleté dieťa), vek maloletého dieťaťa a jeho citovú naviazanosť na otca a zároveň aj zásadné zistenia týkajúce sa miery a spôsobu, akým doposiaľ obaja rodičia zabezpečovali starostlivosť o dieťa.
18. Odvolací súd pri odvolacom prieskume neprihliadal ani na odvolaciu argumentáciu matky, že otec bol trestne stíhaný a odsúdený za násilnú trestnú činnosť pod vplyvom alkoholu. Konštatuje, že otec sa v priebehu pojednávania nariadeného na deň 11.09.2024 k otázke jeho podmienečného odsúdenia za incident zo dňa 20.10.2022 dostatočne vyjadril. Pokiaľ sa však súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia s touto argumentáciou matky osobitne nevyporiadaval, jeho postup nevykazuje prvky svojvoľnosti. a ani opomenutia skutočnosti podstatnej pre rozhodnutie. Skutočnosť podmienečného odsúdenia otca za trestný čin ublíženia na zdraví inej osoby, totiž nepredstavuje skutočnosť, ktorá je v kontexte zisteného skutočného stavu prejednávanej veci, podstatnou pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletým dieťaťom .
19. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III., IV. a závislom výroku V. o trovách konania podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods.1 C.s.p., § 52 C.m.p.
21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).