Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/24/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a členiek senátu JUDr. Beáty Čupkovej a Mgr. Martiny Trnavskej, v spore žalobcu A. B. C., narodeného dňa XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX, F., zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Pavel Labáth, s. r. o., so sídlom Holíčska 3043/ 13, Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 52 003 183, proti žalovaným 1/ G. H., narodenému dňa XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, J. - K., zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s. r. o., so sídlom Legionárska 7735/31B, Trenčín, IČO: 52 536 891, a 2/ Kooperativa poisťovňa, a s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenej JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom Vajnorská 55, Bratislava, IČO: 42 174 856, o náhradu nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. januára 2025, č. k. 12C/3/2023-80, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. a vo výroku V. p o t v r d z u j e .

Žalobca m á proti žalovanej 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom konanie proti žalovanému 1/ zastavil (výrok I.), s tým, že žalovaný 1/ nemá právo na náhradu trov konania (výrok II.). Žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.000,- eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok III.), vo zvyšnej časti žalobu voči žalovanému 2/ zamietol (výrok IV.), žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % k rukám jeho zástupcu v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka tamojšieho súdu, ktorým bude po právoplatnosti rozsudku vyčíslená výška náhrady trov konania (výrok V.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žaloboti žalovaným 1/, 2/ domáhal solidárneho zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 15.000,- eur podľa a . Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 08.06.2021 v čase asi o 15:00 hod. viedol žalovaný 1/ ako vodič nákladné motorové vozidlo zn. Volvo s návesom s EČV: D. L. v meste M. J. po ulici G., kde potom čo zastavil pred prechodom pre chodcov, kde dával prednosť dvom chodkyniam, sa následne pohol so súpravou na prechod pre chodcov, nedal prednosť chodkyni – matke žalobcu N. C., ktorá vstúpila na vozovku na prechod pre chodcov asi 1 sekundu pred rozpoznateľným pohybom ťahača, vstúpila na vozovku pred ťahač v mieste zakrytého výhľadu predného zrkadla ťahača, kontaktom s vozidlom stratila stabilitu a padla pod ľavý predný roh predného nárazníka a kolesa, kde bolo jej telo zakliesnené a vlečené ťahačom ešte asi 14 metrov, utrpela závažné zranenia, na následky ktorých na mieste zomrela. Vodič – žalovaný 1/ porušil dôležité povinnosti podľa ust. , e), f) o cestnej premávke, na základe čoho bol trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 28.09.2022, č. k. 2T/98/2022-297 uznaný vinným zo spáchania

prečinu usmrtenia podľa , 2 písm. a) , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.11.2022. Žalobca dôvodil, že usmrtením jeho matky N. C. pri predmetnej dopravnej nehode došlo k násilnému, náhlemu a neočakávanému pretrhnutiu rodinných a citových väzieb, k vzniku citovej ujmy na jeho strane, ako aj u jeho dvoch detí a manželky, k deštrukcii rodinných a medziľudských väzieb, tvoriacich základ a rámec jeho súkromného života, čím došlo k zásahu do jeho osobnostných práv. V dôsledku náhlej a nečakanej smrti svojej matky dodnes prežíva pocity hlbokého smútku, úzkosti a zúfalstva. Ďalej uviedol, že je jediné dieťa zomrelej, matka ho vychovávala sama, nakoľko sa s otcom rozviedli, keď mal jeden rok. Žil u matky do svojich 24 rokov, potom si našiel prácu v Bratislave a následne sa oženil, má dvoch synov. Jeho matka bola zdravá, vitálna, samostatná žena, ktorá zvládala všetky práce okolo domácnosti a starala sa ešte o svoju matku, ktorá s ňou bývala. I po odchode do Bratislavy mal s matkou intenzívny vzťah, navštevoval ju asi 2-krát do mesiaca, často si telefonovali, trávili spolu vianočné, veľkonočné a iné sviatky. Jeho synovia, keď boli mladší, zvykli tráviť prázdniny u nej. Ďalej uviedol, že nemá súrodencov, s otcom neudržiaval kontakt, preto jeho matka bola jeho jediným blízkym príbuzným, mal s ňou silný citový vzťah a väzby. Po smrti matky mal určitú dobu problémy so spaním a bolesti žalúdka.

3. Pred prvým pojednávaním žalobca vzal žalobu voči žalovanému 1/ vo veci samej späť, a preto súd prvej inštancie konanie proti žalovanému 1/ podľa , zastavil, žalovanému 1/nepriznal náhradu trov konania.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že právo žalobcu premlčané nie je , žaloba bola podaná včas (viď bod 19., 20. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie).

5. V danej veci nebolo sporné, že pri dopravnej nehode zo dňa 08.06.2021 došlo k usmrteniu matky žalobcu a žalobcovi vzniklo právo domáhať sa ochrany svojej osobnosti, najmä života a zdravia, ako aj súkromia podľa a 13 . Nebolo sporné, že dopravnú nehodu zavinil žalovaný 1/ ako vodič v rámci plnenia pracovných úloh pre svojho zamestnávateľa G. O. – B.. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný 1/ sa krátko po dopravnej nehode ospravedlnil žalobcovi a prejavil ľútosť aj na súdnom pojednávaní, pričom nechápal, ako k tomu mohlo dôjsť. Nebolo sporné, že žalovaný 2/ ako poistiteľ vyplatil žalobcovi náklady pohrebu z poistenej zmluvy č. XXXXXXXXXX/X zamestnávateľa žalovaného 1/ vodiča na základe poistnej udalosti – dopravnej nehody zo dňa 08.06.2021. Na výzvu súdu žalovaný 2/ nepredložil súdu kópiu uvedenej poistnej zmluvy, iba kópiu Oznámenia o poistnom plnení žalobcovi zo dňa 17.03.2023 z uvedenej poistnej zmluvy. Na základe tohto Oznámenia nebolo sporné, že zamestnávateľ žalovaného 1/ mal uzavretú poistnú zmluvu so žalovaným 2/.

6. Predmetom sporu bola iba opodstatnenosť a výška nemajetkovej ujmy podľa . Žalovaný 2/ poukázal na princíp primeranosti náhrady nemajetkovej ujmy, kritéria pre stanovenie výšky nemajetkovej ujmy, ako aj na súdnu prax, kedy v niektorých prípadoch súdy považujú za primerané zadosťučinenie aj samotné odsúdenie škodcu v trestnom konaní.

7. Z vykonaného dokazovania bolo bez pochybností preukázané, že dopravnú nehodu, pri ktorej zahynula matka žalobcu, spôsobil žalovaný 1/ ako zamestnanec. Podľa ustálenej judikatúry, v takomto prípade je zodpovedným subjektom zamestnávateľ žalovaného 1/- vodiča pri analogickom použití ustanovenia v spojení s . V danom prípade bolo preukázané trestným rozkazom a vyjadreniami žalobcu, že boli splnené hmotnoprávne predpoklady zodpovednosti podľa , a to: a) existencia zásahu, objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu - usmrtenie blízkej osoby, b) neoprávnenosť (protiprávnosť) tohto zásahu - porušenie pravidiel cestnej premávky a c) existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a neoprávneným zásahom.

8. Súd prvej inštancie zastával názor, že v danej veci právoplatné odsúdenie škodcu – vodiča- žalovaného 1/ trestným rozkazom, na základe ktorého bol odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov so skúšobnou dobou 30 mesiacov a zákazom činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 4 rokov, ako aj ospravedlnenie sa žalovaným 1/ krátko po dopravnej nehode nie je dostatočným zadosťučinením za poškodenie práva žalobcu v zmysle , pretože u žalobcu došlo k značnej miere k zhoršeniu kvality citového i rodinného života i psychického zdravia a priznal žalobcovi aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. U žalobcu síce nedošlo k zníženiu dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti, ale ustanovenie obsahuje

demonštratívny výpočet a neviaže priznanie náhrady nemajetkovej ujmy len na podmienku existencie značného zníženia dôstojnosti fyzickej osoby alebo vážnosti v spoločnosti, ale umožňuje priznanie náhrady aj za iných podmienok. Za takúto inú podmienku súd prvej inštancie považoval práve zhoršenie kvality citového i rodinného života žalobcu a zhoršenie jeho psychického zdravia.

9. Výšku náhrady nemajetkovej ujmy žalobcu súd prvej inštancie skúmal podľa zásadných kritérií prijatých súdnou praxou, a to aj na strane žalobcu a aj na strane žalovaného. Na strane žalobcu/ poškodeného ide o skúmanie: 1/intenzity vzťahu žalobcu s nebohou, 2/ veku žalobcu a veku nebohej, ako aj existenčnú závislosť na nebohej, 3/ morálne zadosťučinenie a na strane žalovaného/pôvodcu zásahu/vodiča ide o skúmanie: A/ postoj vodiča (ľútosť, náhrada škody), ospravedlnenie), B/ dopad udalosti do sféry pôvodcu, C/ majetkové pomery pôvodcu.

10. Pri skúmaní uvedených podmienok na strane žalobcu súd zistil, že žalobca mal intenzívny vzťah so svojou matkou, hlavne formou telefonátov, pretože pred dopravnou nehodou išlo o obdobie pandémie ochorenia Covid-19 so zákazmi návštev. Citový vzťah žalobcu a nebohej nevylučuje skutočnosť, že žalobca po skončení vysokej školy a zamestnaní sa v Bratislave odišiel zo spoločnej domácnosti v Starej Turej od svojej matky a založil si v Bratislave svoju rodinu, kde býva doteraz. Intenzita citových vzťahov sa nedá merať počtom telefonátov a SMS správ. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca mal v čase smrti svojej matky 49 rokov a nebohá – jeho matka mala 73 rokov, teda išlo o 2 dospelých ľudí, pričom žalobca nebol existenčne závislý na svojej matke. Na strane škodcu – vodiča (pôvodne žalovaného 1/) bolo zistené, že mu bolo ľúto, čo sa stalo, krátko po dopravnej nehode sa ospravedlnil žalobcovi, nevedel pochopiť, ako došlo k dopravnej nehode. Na strane vodiča došlo k zásahu do jeho materiálnej aj citovej sféry, a to tým, že nemohol vykonávať prácu vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy, rok po nehode bol práceneschopný, psychicky zle znášal následky dopravnej nehody, doteraz nepracuje ako vodič, doteraz pri spomienke na dopravnú nehodu má bolesti žalúdka (tak isto ako aj žalobca). Súd prvej inštancie skúmal majetkové pomery škodcu – vodiča a zistil, že je ženatý, má 2 maloleté deti a jeho hrubý príjem pred dopravnou nehodou bol okolo 740,- eur mesačne, od 09/2021 do 10/2023 bol bez príjmu okrem mesiacov 2, 3, 10/2022 a zamestnal sa od 02/2024 s príjmom – vymeriavacím základom vo výške 1.000,- eur mesačne. Vymeriavací základ žalobcu v súčasnosti je okolo 1.400,- eur mesačne. Z uvedeného trestného rozkazu a uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 07.10.2021 vyplývajú okolnosti, za ktorých došlo k dopravnej nehode.

11. Súd prvej inštancie na základe zistených skutočností s prihliadnutím na obdobné súdne rozhodnutia v SR pri podobných rodinných vzťahoch považoval výšku nemajetkovej ujmy v sume 10.000,- eur za primerané finančné zadosťučinenie a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 100 ods. 1, 2, § 101, § 104, § 106 ods. 1, 2, , , , 420 ods. 2, , až 4, až 3 , o trovách konania rozhodol podľa , 2, , 2 , , 2 .

12. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná 2/ a domáhala sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. a výroku V. zmenil tak, že žalobu voči nemu zamietne a prizná mu náhradu trov konania, alternatívne v napadnutých výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zdôraznil, že výrok I., výrok II., výrok IV. napadnutého rozsudku sú týmto odvolaním nedotknuté. Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie, ktoré uvádza v odôvodnení svojho rozsudku, ktoré považuje za nepresvedčivé, nakoľko sa nedokázal vysporiadať so všetkými jeho námietkami. Súdom priznaná výška nemajetkovej ujmy sa vymyká sumám, ktoré v obdobných prípadoch priznáva zaužívaná súdna prax súdov Slovenskej republiky. Uplatnil odvolací dôvod podľa , f), h) . Vytýkal súdu prvej inštancie, že nedokázal uniesť bremeno logickým a zrozumiteľným spôsobom vysvetliť a zdôvodniť, prečo bolo v danom prípade odôvodnené priznať žalobcovi neprimerane vysokú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 10.000,- eur. Súd prvej inštancie v bodoch 26. a 27. napadnutého rozhodnutia iba popísal skutkový stav, resp. následok u žalobcu, avšak iba podľa jeho subjektívnych tvrdení bez toho, aby bolo zrejmé, ako súd k takýmto záverom k údajnej ujme dospel a zrozumiteľným spôsobom nevysvetlil skutočnosť, ako dospel k výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď žalobca v konaní nepredložil žiadny relevantný dôkazný materiál, ktorý by nasvedčoval, že u neho došlo k tvrdeným ťažkostiam v oblasti života, ako aj citovej, rodinnej alebo psychickej sfére. Predložil iba fotografie, na ktorých sa spolu vyfotografovali počas rodinnej oslavy, ktoré nemôžu tvoriť relevantný dôkazný materiál preukazujúci tvrdenú väzbu medzi žalobcom a nebohou, nakoľko v rámci sviatkov je viac ako bežné, že sa rodinní príslušníci

stretávajú a vyhotovujú spoločné fotografie. Mal za to, že pri stanovení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch súd prvej inštancie nesprávne aplikoval kritéria, nakoľko v prípade žalobcu a zosnulej išlo o dve dospelé osoby, ktoré každá viedla samostatný život a nebola preukázaná nadštandardná citová väzba týchto osôb. Preto považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za arbitrárne a nepreskúmateľné, nakoľko nespĺňa požiadavky na jeho odôvodnenie. Vytýkal súdu prvej inštancie, že pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch neprihliadal na výšku nemajetkovej ujmy v iných obdobných prípadoch, neriadil sa princípom proporcionality a svoj postup riadne neodôvodnil. Priznal žalobcovi neprimerane vysokú sumu náhrady nemajetkovej ujmy, pričom túto v odôvodnení napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom nezdôvodnil, nie je zistiteľné, na základe akých konkrétnych dôkazov a právnych úvah považoval súd prvej inštancie za preukázaný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v priznanej výške. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 10C/58/2019, v ktorom došlo k obdobnej situácii a plnoletým dcéram bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- eur. Poukázal i na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 289/2017, z ktorého vyplýva, že súd má poznať iba svoju vlastnú judikatúru, t. j. aj rozhodnutia iných sudcov, resp. senátu toho istého súdu a túto judikatúru musí zohľadniť bez ohľadu na to, či na ňu samotné strany sporu poukazujú. To, že konanie pred súdom prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, vidí v odňatí súdu prvej inštancie konať pred súdom a nedostatočné a chybné odôvodnenie rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Zdôraznil, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku sa nevysporiadal s jeho argumentáciou, nevyhodnotil správne vykonané dokazovanie a nesprávne právne vec posúdil. 13. Žalobca, ktorému bolo odvolanie žalovaného 2/ doručené dňa 13.02.2025, sa k nemu písomne nevyjadril.

14. Žalovaný 1/ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že rozsudok je vo vzťahu k nemu právoplatný (výrok I., výrok II.), a preto sa k odvolaniu nevyjadruje.

15. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti – vo výroku III. a výroku V. ako vecne správny potvrdiť podľa .

16. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bolo konanie proti žalovanému 1/ zastavené, vo výroku II. o trovách žalovaného 1/ a vo výroku IV., o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti voči žalovanému 2/, nebol stranami sporu spochybnený odvolaním, preto v týchto výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho v tejto časti nedotýkal.

17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bol výlučne výrok III., ktorým žalovanému 2/ bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.000,- eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku a súvisiaci výrok V. o trovách konania.

18. Žalovaná 2/ uplatnila odvolací dôvod v zmysle , f) a h) (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávne skutkové a právne závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie), namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti vzťahujúcej sa k priznanej výške náhrady nemajetkovej ujmy v prospech žalobcu, neurčitosť a nepreskúmateľnosť, nesprávne skutkové a právne závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie vo výške priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú považuje za neprimerane vysokú, nezodpovedajúcu skutkovým okolnostiam posudzovanej veci.

19. V prípade odvolacej námietky uvedenej v ust. , ide o odvolací dôvod dopadajúci na akékoľvek procesné pochybenia súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, o.i. tiež nedostatok dôvodov rozhodnutia. 20. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou považovaná nie za procesnú vadu konania v zmysle , ale za tzv. inú vadu konania, (viď R 111/1998). Výkladom toho, či nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá vadu konania spočívajúcu v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom, následkom zistenia ktorej je zrušujúce rozhodnutie, resp. či ide len o tzv. inú vadu konania, sa zaoberalo aj Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, ktoré je publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna

veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“, vychádzajúc z ktorého teda len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá dôvod na odvolanie spočívajúci v porušení práva na spravodlivý proces (predtým v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom) uvedený v ust. , inak ide o tzv. inú vadu konania ( ), v súvislosti s čím je potrebné vždy skúmať mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti, ktorou táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, teda v každej konkrétnej veci individuálne zodpovedať otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť rozhodnutia posudzovať ako tzv. inú vadu a do akej miery ho možno posudzovať ako odňatie možnosti konať pred súdom, resp. porušenie práva na spravodlivý proces.

21. Preskúmaním obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť pre uplatnenie druhej vety citovaného stanoviska R 2/2016, ktorá pripúšťa, že „celkom výnimočne sa v praxi môže vyskytnúť prípad, v ktorom písomné vyhotovenie rozhodnutia nebude obsahovať ani len zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu“. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nevykazuje znaky vady do takej miery zásadnej, hrubej a podstatnej, aby bolo možné dospieť k záveru o porušení práva na spravodlivý proces, ale ani tzv. inej vady, ktorá by bola spôsobilou k záveru o vecnej nesprávnosti napadnutého rozhodnutia. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na zásadné právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a obrany proti nej, vytvoriac rámcovo dostatočný podklad pre uskutočnenie jeho prieskumu v odvolacom konaní, v plnom rozsahu spĺňajúc parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami danými ust. . Skutočnosť, že odvolateľka sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže sama o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, či arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd do pozornosti odvolateľke dáva, že Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že súd v rozsudku nemusí reagovať na každý argument prednesený v súdnom konaní,vyžaduje sa, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia (či jeho časti) považovaný za významný (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Možno síce prisvedčiť odvolateľke, že za takéto argumenty, ktoré bolo potrebné presvedčivo zodpovedať, patrila tiež argumentácia žalovanej 2/ vzťahujúca sa k výške požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy vo vzťahu k žalobcovi, avšak súd prvej inštancie sa s jej argumentáciou vysporiadal, dostatočne odôvodnil aj primeranosť priznanej náhrady za nemajetkovú ujmu. Jeho závery sú koherentné, rozhodnutie je konzistentné a použité argumenty podporujú príslušný záver o rozsahu dôvodnosti žaloby. Odôvodnenie je presvedčivé, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne, zodpovedajúce pravidlám formálnej logiky a vo výsledku napĺňajúce cieľ, ku ktorému má smerovať každé súdne konanie, a to spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi účastníkmi.

22. Z hľadiska námietky žalovanej 2/ o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak nebolo možné prijať záver o naplnení uplatneného odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. .

23. Námietky žalovanej 2/ smerovali voči správnosti skutkových a právnych záverov, na ktorých súd založil svoje rozhodnutie (odvolacie dôvody uvedené v ust. a písm. h) ), v konkrétnosti namietala výšku priznanej náhrady za nemajetkovú ujmu voči žalobcovi, ktorá je podľa jej názoru neprimerane vysoká, nezohľadňujúca všetky kritériá akcentované súdnou praxou.

24. Podľa možno uplatniť odvolací dôvod, ktorý spočíva v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

25. Podstata odvolacieho dôvodu podľa citovaného zákonného ustanovenia spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové

zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potreba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. . Podľa citovaného zákonného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje citovaným zákonným ustanoveniam. Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

26. Žalovaná uplatnila i odvolací dôvod podľa a tvrdila, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

27. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje svoje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

28. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, predložené dôkazy vykonal a vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. a zo správne zistených skutočností, vyvodil tiež správne právne závery, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd sa plne identifikuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca oprávnene uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu zásahu do jeho osobnostných práv ( a nasl. ), pretože morálna satisfakcia ( ) v okolnostiach posudzovanej veci nie je vzhľadom na zásah vrcholnej intenzity do jeho rodinného života v dôsledku usmrtenia osoby jemu mimoriadne blízkej, s ktorou mal intenzívne väzby a smrťou ktorej prišiel o matku, postačujúcou. Žalobcovi teda vzniklo právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (, 3 ), keďže v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej vozidlom v čase nehody poistenom u žalovanej 2/, pri ktorom zomrela N. C., došlo k nezvratnej deštrukcii medziľudských väzieb, tvoriacich základ a rámec súkromného a rodinného života žalobcu. V konečnom dôsledku súd prvej inštancie aj pri určovaní výšky priznanej nemajetkovej ujmy v peniazoch postupoval v súlade so zákonom, keď jej výšku stanovil poukazom na všetky relevantné skutočnosti, ktoré sú považované najvyššími súdnymi autoritami za rozhodujúce, ktoré v konaní vyšli najavo a boli výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia skutkových okolností prejednávanej veci, v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov vedúce súd k prijatiu rozhodnutia v tomto smere. Akcentoval zásady právneho štátu dané , proporcionalitu ochrany jednotlivých práv, tiež komparáciu obdobných prípadov, individuálne okolnosti danej veci a dopad dôsledkov dopravnej nehody do osobnostnej sféry žalobcu a vychádzajúc z nich priznanú výšku nemajetkovej ujmy 10.000,- eur pre žalobcu, tiež odvolací súd považuje za primeranú, dôstojnú a spravodlivú.

29. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak z hľadiska záveru o jeho vecnej správnosti nie je nespôsobilé k inému, ako potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu vo svetle ust. . Dôvodne a správne tiež vzhľadom na úspech žalobcu v spore (čo do základu uplatneného nárok, ktorého výška závisela od posúdenia súdu), konštatoval súd prvej inštancie vznik nároku na jeho strane voči žalovanej 2/ na plnú náhradu trov konania, samozrejme vyčíslených z výšky priznaného nároku ( ) s tým, že o ich výške po právoplatnosti rozsudku rozhodne samostatným uznesením prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka ( ). Svoje rozhodnutie, ako bolo uvedené už v predchádzajúcich častiach, súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil, v parametroch daných ust. . Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v plnom rozsahu, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje ( ), aby nadbytočne neopakoval všetky pre strany známe fakty spolu so správnou citáciou zákonných ustanovení

jednotlivých právnych predpisov. Odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli zjavne neakceptovateľné, nevyplýva z nich ani jednostrannosť, alebo taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Obsah spisového materiálu v predmetnom súdnom konaní zároveň pripúšťa interpretáciu faktov a posúdenie relevantných právnych otázok tak, ako sú v posudzovanej veci prezentované súdom prvej inštancie.

30. Ťažisková vecná odvolacia námietka žalovanej 2/ spočívala v tvrdení, že priznaná výška náhrady nemajetkovej ujmy žalobcovi nie je primeraná, je vysoká a nezodpovedá aktuálnej rozhodovacej činnosti súdov, pričom súdu vytýkala nesprávnu aplikáciu kritérií významných pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a nezaoberal sa jednotlivými rozsudkami v obdobných veciach za účelom dospenia k spravodlivému rozhodnutiu vo veci.

31. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie v bode 28. odôvodnenia svojho rozsudku uviedol zásadné kritériá pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy prijatých súdnou praxou, ktoré vyhodnotil tak, že žalobca mal intenzívny vzťah so svojou matkou hlavne formou telefonátov, pretože pred dopravnou nehodou išlo o obdobie pandémie ochorenia Covid-19 so zákazmi návštev. Citový vzťah žalobcu a nebohej nevylučuje skutočnosť, že žalobca po skončení vysokej školy a zamestnaní v Bratislave odišiel zo spoločnej domácnosti od svojej matky a založil si v Bratislave svoju rodinu, kde býva doposiaľ. Intenzita citových vzťahov sa nedá merať počtom telefonátov a SMS správ. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca mal v čase smrti svojej matky 49 rokov a jeho matka mala 73 rokov, išlo o dvoch dospelých ľudí, pričom žalobca nebol existenčne závislý na svojej matke. Z obsahu spisu však vyplýva (z podanej žaloby), že žalobca je jediné dieťa zomrelej, pričom matka ho vychovávala sama, nakoľko otec sa s matkou rozviedol, keď mal 1 rok, žil u matky do 24 rokov až do uzavretia manželstva, odkedy má trvalý pobyt v Bratislave. Jeho matka bola zdravá, vitálna, samostatná žena, ktorá zvládala všetky práce okolo domácnosti a starala sa o svoju matku, s ktorou bývala. I po odchode do Bratislavy udržiaval s matkou intenzívny vzťah, navštevoval ju 2x do mesiaca so svojou rodinou, trávili spolu vianočné , veľkonočné i iné sviatky, často si telefonovali, jeho synovia zvykli u jeho matky tráviť prázdniny. Žalobca nemá súrodencov, s otcom neudržiaval kontakt, preto jeho matka bola jediným blízkym príbuzným, s ktorou mal silný citový vzťah a väzby. Trávili spolu vianočné i veľkonočné sviatky. Po dopravnej nehode svoje psychické následky neriešil návštevou lekára alebo psychológa, ani užívaním liekov, pretože mal doma silnú podporu. Mal problémy so spaním a bolesťami žalúdka. Tieto skutkové tvrdenia žalobcu neboli žalovanou 2/ spochybnené ani vyvrátené.

32. Smrť pri dopravnej nehode je nepochybne jej fatálnym následkom. Strata blízkeho človeka je nesmiernou tragédiou a príčinou obrovského smútku, bolesti a citovej ujmy. Citová ujma v dôsledku straty blízkeho sa nahradiť ničím nedá. Býva spojená so zmenou celkovej životnej situácie, ako tomu bolo aj v okolnostiach posudzovanej veci. Finančná kompenzácia tejto ujmy a ťažké životné situácie, ktoré sú s ňou spojené, môže do určitej miery „uľahčiť“ finančná kompenzácia, na ktorú nepochybne aj v okolnostiach posudzovanej veci žalobca, keďže ide o stratu osoby jemu mimoriadne blízkej, má legitímny nárok, a to v dôsledku porušenia práva na ochranu súkromia, citového a rodinného života. Faktom však je, že žiadna výška finančného odškodnenia stratu blízkej osoby, akou nesporne tiež matka je, nahradiť nemôže. V prípade finančnej satisfakcie (náhrady nemajetkovej ujmy) ide tak reálne iba o zmiernenie následkov takejto straty.

33. Dôsledky utrpenej straty sú u žalobcu v okolnostiach posudzovanej veci nepochybne prítomné v jeho každodennom živote a odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie nepochybuje o tom, že išlo o intenzívny a závažný zásah do osobnostných práv žalobcu (práva na súkromie, citový a rodinný život žalobcu), na ktorých odčinenie nepostačuje morálne zadosťučinenie.

34. Ustanovenie a 3 nevymedzuje hranicu pre určenie výšky relutárnej náhrady za nemateriálnu ujmu. Výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva podľa svojej úvahy v súlade so zásadami právneho štátu v zmysle článku II. a kritériami, ako je proporcionalita ochrany jednotlivých práv, pravidlá vyplývajúce zo Z. z o obetiach trestných činov, či komparácia obdobných prípadov. Primárne odvolací súd poukazuje na dôležitosť jednotlivých ľudských práv a základných slobôd vyjadrenú v a nasl. . Vždy na prvom mieste ako najvyššia ľudská hodnota, je chránený ľudský život a od neho odvíjajúci sa katalóg ľudských práv. Za ním nasleduje zaručené právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života. Pri určení výšky náhrady môže byť základom úvah súdu aj právna úprava náhrad pre osoby poškodené násilnými trestnými činmi podľa , predtým Z. z, podľa ktorej môže odškodnenie predstavovať 50-násobok minimálnej mzdy ( cit. zákona), pričom na obdobie roku 2017 bola minimálna mzda ustanovená sumou 453,- eur mesačne, či ďalšia právna úprava upravujúca nároky náhrad nemajetkovej ujmy pre pozostalých (príkladmo tiež o sociálnom poistení). Pravdou je, že medzi základné princípy právneho štátu patrí aj predvídateľnosť súdnych rozhodnutí, a zásada právnej istoty, ktorá spočíva v tom, že rozhodnutia v iných obdobných veciach, môžu byť základom úvah pre súd pri posudzovaní výšky finančnej náhrady.

35. V okolnostiach posudzovanej veci odvolací súd posúdením rozhodujúcich skutočností zastáva názor, že súdom prvej inštancie priznaná výška náhrady nemajetkovej ujmy jednotlivým žalobcom je primeranou, keďže zohľadňuje tak okolnosti, za ktorých k tejto ujme došlo ( ), ako aj závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy so zreteľom na ústavný princíp proporcionality, vo svetle ktorých kritérií sa odškodnenie v priznanej výške javí ako dostatočné, dôstojné a adekvátne. Súd prvej inštancie správne prihliadol nielen na následky vzniknuté v dôsledku dopravnej nehody (zásadná zmena života, narušenie rodinného života, psychické následky), ale aj na príčinu dopravnej nehody, ktorá má pôvod v nedbanlivostnom konaní poistenca žalovanej 2/ a v konečnom dôsledku zohľadňuje tiež rozhodovaciu činnosť tak všeobecných súdov, ako aj Ústavného súdu SR, berúc zároveň na zreteľ princíp rovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach obdobne. Súd prvej inštancie pri posúdení primeranosti výšky priznanej nemajetkovej ujmy v odôvodnení správne poukázal na obdobné rozhodnutia v SR podobných prípadoch (konkrétne rozhodnutia neuviedol), ktoré sú však žalovanej 2/ nesporne známe. V prípade žalovanej 2/ ako poisťovateľa, vyplatenie určenej sumy náhrad nebude mať negatívny následok na jej majetkové pomery a neznemožní jej ďalšie podnikateľské aktivity v oblasti poisťovníctva, pričom výška priznanej náhrady vzhľadom na fatálnosť zásahu rozhodne nemôže indikovať k záveru, že by ju na strane žalobcu bolo možné udržateľne, či spravodlivo považovať za neprípustné obohacovanie. Prvoradým je podľa názoru odvolacieho súdu zmiernenie následkov zásahov do zasiahnutých SR garantovaných práv, čomu nepochybne priznaná náhrada zodpovedá.

36. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí pod sp. zn. 7Cdo 73/2021 vo vzťahu k obdobnej námietke (v tom prípade dovolacej) konštatoval, že každé rozhodnutie o priznanej výške náhrady nemajetkovej ujmy je založené na riešení individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady, preto ani vyriešením takto vysoko individuálnej otázky (akou je určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy) sa ani nemôže vytvoriť ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy postupujú totiž súdy vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných hraniciach. V takto individualizovanom rámci určovania konkrétnej výšky náhrady nemajetkovej ujmy zovšeobecnenie ani neprichádza do úvahy, keďže rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy nemožno exaktne kvantifikovať a vyčísliť (7Cdo/215/2020).

37. Porovnanie rozhodnutí v iných, v niektorých skutkovo čo do základu obdobných veciach, je len jedným z aspektov tvoriacim základ úvah súdu pri stanovovaní primeranosti výšky náhrady nemajetkovej ujmy v každej individuálnej veci.

38. Pokiaľ žalovaná 2/ dôvodila, že výška priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je neprimerane vysoká a že súd má poznať svoju vlastnú judikatúru, odvolací súd poukazuje na jeho vlastné rozhodnutia v obdobných veciach – sp. zn. 19Co/63/2022, v ktorom spore súd priznal plnoletej dcére náhradu nemajetkovej ujmy pri strate matky (dopravná nehoda) vo výške 13.000,- eur, sp. zn. 19Co/72/2021, kde bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch plnoletým deťom zomrelého otca (dopravná nehoda) vo výške po 13.000,- eur, sp. zn. 19Co/212/2018, kde bola súdom priznaná plnoletým deťom v prípade smrti otca (pracovný úraz) náhrada nemajetkovej ujmy vo výške po 12.000,- eur, sp. zn. 27Co/47/2022, kde bola plnoletým deťom priznaná náhrada nemajetkovej ujmy za smrť matky po 20.000,- eur, sp. zn. 27Co/29/2021, kde bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy pre plnoletú dcéru za smrť otca vo výške 15.000,- eur.

39. Vzhľadom na uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu je súdom prvej inštancie priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v danej veci vo výške 10.000,- eur pre žalobcu ako syna zomrelej primeraná

i s prihliadnutím na rozhodovaciu činnosť tunajšieho súdu v obdobných veciach, táto zodpovedá všetkým popísaným individuálnym okolnostiam posudzovanej veci, popísaným kritériám proporcionality a vážnosti jednotlivých práv v úvahách o jej výške pri komparácii aj obdobnými konaniami a pravidlami podľa .

40. Z týchto dôvodov odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žalobcovi čo do základu aj priznanej výšky náhrady nemajetkovej ujmy vyhovel, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, ktorý odvolateľ vecne nespochybnil. 41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s a a plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanej 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

42. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).