Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/25/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Márie Vrtochovej a Mgr. Mareka Anovčina, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. XXXX/X, právne zastúpený: BOĽOŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Horná 23, IČO: 36 866 261, proti žalovaným: 3/ A. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., C. XXXX/XXX, X/XXXX C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., C. XXXX/XXX a 5/ A. G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., E. XXXX/XX, žalovaní 3/-5/ právne zastúpení: JUDr. Mária Bustinová, advokátka so sídlom Trenčín, Jilemnického 21, IČO: 33 907 994, v konaní o určenie, že pohľadávka patrí do dedičstva a iné, na odvolanie žalovaných 3/, 4/ a 5/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k. 11C/12/2018-336 zo dňa 27. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia, že pohľadávka vo výške 119.000,- eur patrí do dedičstva po poručiteľke H. C., nar. XX.XX.XXXX a zomr. XX.XX.XXXX p o t v r d z u j e a vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že finančné prostriedky vo výške 11.000,- eur vyplatené neb. H. C. podľa kúpnej zmluvy osvedčenej Notárskou zápisnicou zo dňa 17.02.2016 notárkou Mgr. Adrianou Laczkovou pod. č. I. XX/XXXX, I. XXXX/XXXX, I. XXXX/XXXX, uzavretej medzi neb. H. C. a žalovanou 5/ a pohľadávka vo výške 119.000,- eur voči žalovanej 5/ z titulu nezaplatenej časti kúpnej ceny za predaj nehnuteľnosti v zmysle kúpnej zmluvy osvedčenej notárskou zápisnicou zo dňa 17.02.2016 notárkou Mgr. Adrianou Laczkovou pod č. I. XX/XXXX, I. XXXX/XXXX, I. XXXX/XXXX, patria do dedičstva po poručiteľke H. C., D. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX a o trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovaným 3/ - 5/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Rozsudok súd prvej inštancie po právnej stránke odôvodnil ust. a , 2 v znení neskorších predpisov (ďalej už len Obč. zák.), keď z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca má naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, nakoľko je právnym nástupcom po poručiteľke a má právo dediť z toho, čo patrilo do dedičstva po poručiteľke. Dedičské konanie po neb. H. C. bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť poručiteľky a len na základe navrhovaného určenia môže žalobca požiadať súd o dodatočné konanie o dedičstve po poručiteľke. Medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že poručiteľka kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 17.02.2016, spísanou do notárskej zápisnice, ako výlučná vlastníčka odpredala kupujúcej - žalovanej 5/ nehnuteľnosti, presne označené v tejto zmluve, za kúpnu cenu 130.000,- eur, ktorá suma jej mala byť vyplatená kupujúcou na účet vedený v J. K. na meno žalovanej 4/ v lehote najneskôr do 31.12.2016. Nesporné ďalej bolo aj to, že kupujúca na tento účet uhradila predávajúcej dňa 08.04.2016 sumu 5.000,- eur a dňa 11.05.2016 sumu 6.000,- eur, t. j. spolu 11.000,-

eur. Ďalšie finančné prostriedky na účet dohodnutý v kúpnej zmluve žalovanou 5/ (kupujúcou) zaplatené neboli. Z vykonaného dokazovania ďalej bolo preukázané, že žalovaná 5/ poukázala na účet žalovaného 3/ (syna poručiteľky) sumu 30.000,- eur dňa 09.06.2016, sumu 34.000,- eur dňa 10.06.2016, sumu 34.000,- eur dňa 13.06.2016 a sumu 1.000,- eur dňa 14.06.2016, t. j. spolu sumu 99.000,- eur. Sporným medzi stranami sporu z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny tak, ako bolo dojednané v kúpnej zmluve bolo, či došlo k vyplateniu celej kúpnej ceny v zmysle dojednaných platobných podmienok poručiteľke ako predávajúcej a či poručiteľka tieto peniaze získané odpredajom nehnuteľností darovala žalovanej 4/, na účet ktorej mala byť vyplatená celá kúpna cena tak, ako zhodne tvrdili žalovaní 3/ až 5/ v rámci obrany v spore. 3. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie došlo k zmene účastníkov konania, keď jednak došlo k rozšíreniu okruhu žalovaných, k späťvzatiu žaloby a k zastaveniu konania proti dvom pôvodne žalovaným, a jednak pôvodná žalobkyňa (dcéra poručiteľky) zomrela a na jej miesto vstúpil jej právny nástupca – syn. Tiež došlo k zmenám žaloby, o ktorých rozhodoval súd a žalobca sa tak pred rozhodnutím veci domáhal určenia, že do dedičstva po jeho právnej predchodkyni – po poručiteľke H. C. patrí suma 11.000,- eur a pohľadávka vo výške 119.000,- eur.

4. Súd prvej inštancie vychádzal pri právnom posúdení veci z toho, že poručiteľka uzatvorila platnú kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti, v ktorej boli riadne dohodnuté podmienky zaplatenia kúpnej ceny, ktorá predstavovala sumu 130.000,- eur a mala byť vyplatená najneskôr do 31.12.2016 na účet presne označený v kúpnej zmluve. Poručiteľke na dohodnutý účet bola vyplatená len časť kúpnej ceny, a to vo výške 11.000,- eur, pričom nebolo preukázané, že tieto finančné prostriedky boli poručiteľkou spotrebované, ani, že s nimi nakladala ku dňu jej smrti. K tvrdeniu žalovaných, že bola zaplatená celá kúpna cena na základe dohody o zmene platobného miesta súd uviedol, že v konaní takáto dohoda nebola preukázaná a dokonca ani nebolo tvrdené, že išlo o dohodu s poručiteľkou a že k zmene platobného miesta došlo s jej súhlasom. Z uvedených dôvodov vychádzal z toho, že bola zaplatená len časť kúpnej ceny vo výške 11.000,- eur.

5. K tvrdeniu žalovaných, že celá kúpna cena bola poručiteľkou darovaná žalovanej 4/ (manželke syna poručiteľky), ktorá sa o ňu starala, súd prvej inštancie uviedol, že predmetom darovania môže byť čokoľvek, za predpokladu, že ide o vec (pokiaľ to jej povaha pripúšťa), práva alebo iné majetkové hodnoty. Písomnú formu darovacej zmluvy treba zachovať v prípade, ak je predmetom daru nehnuteľnosť alebo ak k odovzdaniu a prevzatiu veci nedôjde pri darovaní. Písomnú formu darovacej zmluvy treba zachovať aj v prípade, ak si osobitná povaha daru zachovanie písomnej formy vyžaduje. Na darovanie peňazí zákon nevyžaduje písomnú darovaciu zmluvu, ak sa peniaze odovzdávajú a prevezmú pri darovaní. Ak sa ale peniaze neodovzdávajú pri darovaní, ak sa majú napríklad previesť na účet obdarovaného v nejakej lehote, darovacia zmluva by mala byť podľa názoru súdu písomná. I keď žalovaní zhodne tvrdili, že poručiteľka sa mala vyjadriť, že peniaze za predaj nehnuteľnosti daruje žalovanej 4/, (ktorá pri spisovaní zmluvy oznámila svoje číslo účtu, uvedené ako účet, na ktorý sa malo plniť), z notárskej zápisnice prejavenie vôle poručiteľky darovať peniaze nevyplýva. Vypočutý svedok síce potvrdil, že mu poručiteľka na jeseň 2016 povedala, že dom predala a peniaze dala L., avšak kúpna cena bola splatná až do 31.12.2016 a nebolo preukázané, že na jeseň 2016 už bola poručiteľke vyplatená. Pre absenciu písomnej darovacej zmluvy, keď darované peniaze neboli odovzdané a prevzaté pri tvrdenom darovaní, súd dospel k záveru, že nebolo preukázané platné darovanie peňazí vo výške kúpnej ceny, čo má za následok, že predmet darovania bol v čase smrti poručiteľky jej majetkom.

6. Keďže v konaní bolo preukázané zaplatenie kúpnej ceny poručiteľke tak, ako bolo dohodnuté v kúpnej zmluve, len vo výške 11.000,- eur a nebolo preukázané, že tieto peniaze boli poručiteľkou spotrebované, ani že s nimi nakladala ku dňu smrti (19.12.2016), súd prvej inštancie rozhodol, že uvedená suma patrí do dedičstva po poručiteľke. Zaplatenie zostatku kúpnej ceny vo výške 119.000,- eur (130.000,- eur - 11.000,- eur) poručiteľke žalovanou 5/ v konaní nebolo preukázané, poručiteľka tak v čase smrti bola vlastníčkou pohľadávky v uvedenej výške, a preto súd rozhodol, že táto pohľadávka (tak, ako ju špecifikoval vo výroku rozsudku) patrí do dedičstva po poručiteľke.

7. Pokiaľ žalovaní žiadali v konaní vykonať ďalšie dokazovanie výsluchom svedkov, súd navrhované dôkazy nevykonal z dôvodu nadbytočnosti a irelevantnosti vo vzťahu k predmetu konania.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v spojení s jeho doplnením, žalovaní 3/ - 5/ a žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietne a žalovaným prizná náhradu trov konania, prípadne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaní s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasili, považovali ho za nesprávne a nespravodlivé, a to z dôvodov, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (odvolací dôvod podľa ), že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa ), z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod podľa ) a následne odvolanie doplnili aj o ďalší dôvod, a to, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, o ktoré z vykonaných dôkazov sa opiera, odôvodnenie je nedostatočné a zmätočné, v rozpore s vykonanými dôkazmi a je arbitrárne.

10. V odvolaní žalovaní namietali nevypočutie navrhovaných svedkov - A. M., N. O. a G. K. P., ktorí mali potvrdiť nimi tvrdené skutočnosti, čím im súd znemožnil realizovať procesné práva. Navrhované dôkazy bolo potrebné vykonať na zistenie rozhodujúcich skutočností. Nevykonaním navrhovaných dôkazov došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd zároveň nesprávne vyhodnotil výpoveď žalovanej 5/, z ktorej podľa žalovaných vyplýva, že poručiteľka bola prítomná len pri preberaní časti kúpnej ceny uhrádzanej v hotovosti a poručiteľka sa uistila o úhrade celej kúpnej ceny až po jej úplnom zaplatení v júni 2016.

11. Žalovaní nesúhlasili so záverom súdu, že nebolo preukázané zaplatenie celej kúpnej ceny poručiteľke, keď podľa ich názoru je úplne bežné v občiansko-právnych vzťahoch, že sa mení platobné miesto. Rešpektujú povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností a jej zmeny písomne, v danej veci je však potrebné zohľadniť rodinné vzťahy účastníkov konania s poručiteľkou, keď poručiteľka mala ku ním absolútnu dôveru, oni akceptovali jej vôľu s ohľadom na jej vek a zrakové postihnutie. Zmena účtu dohodnutého v kúpnej zmluve na účet žalovaného 3/ je absolútne bežná záležitosť, tento účet je rovnako vlastníctvom žalovanej 4/ v rámci BSM, čo súd nezohľadnil. Platby, ktoré boli zaplatené na účet žalovaného 3/, nesúvisia s obchodnými vzťahmi medzi žalovaným 3/ a žalovanou 5/, ide o špekulatívne úvahy súdu, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.

12. Nesprávne právne posúdenie veci žalovaní namietali z dôvodu, že súd príliš formalisticky posúdil darovanie finančných prostriedkov za predaj nehnuteľností poručiteľkou, keď dospel k záveru o absencii písomnej darovacej zmluvy a nepreukázaní darovania finančných prostriedkov. Poručiteľka pred svedkami prejavila vôľu darovať finančné prostriedky neveste – žalovanej 4/ z vďačnosti za opatrovanie a súd mal túto jej vôľu rešpektovať.

13. Žalovaní v odvolaní poukázali na judikát Najvyššieho súdu SR – R 32/2011, v zmysle ktorého pri žalobách o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide z hľadiska predmetu konania o určenie vlastníckeho práva. V prejednávanej veci v konaní nebol produkovaný a vykonaný žiadny dôkaz, ktorým by žalobca preukazoval, že poručiteľka v čase smrti vlastnila majetok, ktorý by mohol byť predmetom dedenia.

14. Žalovaní v lehote na podanie odvolania svoje odvolanie doplnili o ďalšie dôvody nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď podľa ich názoru rozhodnutie súdu je arbitrárne, z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, o ktoré z vykonaných dôkazov súd rozhodnutie opiera, odôvodnenie je nedostatočné a zmätočné, v rozpore s vykonanými dôkazmi. Ďalej namietali svojvoľné hodnotenie vykonaných dôkazov, a to najmä svedeckú výpoveď N. F. Q., ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že poručiteľka mu výslovne povedala, že predala svoj rodinný dom a všetky peniaze z predaja darovala žalovanej 4/. Súd nesprávne skutkovo vyhodnotil aj dôkazy týkajúce sa zaplatenia kúpnej ceny, pričom žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že peniaze zaplatené žalovanou 5/ boli zaplatené z iného titulu, ako bolo zaplatenie kúpnej ceny za dom poručiteľky, ako o tom v odôvodnení rozhodnutia polemizuje súd.

15. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a náležite odôvodnený potvrdiť, pričom sa nestotožnil s argumentáciou žalovaných v odvolaní. K nevypočutiu svedkov navrhnutých žalovanými pred súdom prvej inštancie uviedol, že žalovaní

neuviedli ani jedno konkrétne relevantné skutkové zistenie, ktoré by výpoveď svedkov mala priniesť. Vôľa poručiteľky je obsiahnutá v notárskej zápisnici, pri ktorej spísaní navrhnutí svedkovia boli prítomní, jej obsah je jasný, zrozumiteľný a určitý, preto nebolo potrebné týchto svedkov vypočuť. Poručiteľke peniaze za predaj nehnuteľností pri spísaní kúpnej zmluvy neboli vyplatené, teda s nimi nemohla disponovať a reálne odovzdať žalovanej 4/. Do úvahy preto mohlo prichádzať len uzavretie konsenzuálnej darovacej zmluvy, pre ktorú je potrebná písomná forma. Ak právna norma vyžaduje vyhotovenie právneho úkonu v písomnej forme, nemožno vykonanie tohto úkonu preukázať výpoveďou svedka. V prípade, že poručiteľka H. C. mala vôľu darovať peniaze žalovanej 4/, mohol byť tento úkol obsiahnutý v kúpnej zmluve, čo sa však nestalo. Výsluch svedkov by nielenže nemal žiadny význam na rozhodovanie v súdnom konaní, ale bol by aj v rozpore so zásadou hospodárnosti. Odvolací dôvod podľa ustanovenia z uvedených dôvodov nie je daný a nevykonaním výsluchu niektorých svedkov súd neporušil právo žalovaných na spravodlivý proces. Žalobca tiež nesúhlasil s názorom žalovaných, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie správne z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaná 5/ nezaplatila kúpnu cenu tak, ako bolo dohodnuté v kúpnej zmluve, okrem sumy 11.000,- eur, čo súd zobral do úvahy. K tvrdeniu žalovaných, že došlo k vyplateniu kúpnej ceny iným spôsobom, žalobca poukázal na to, že právne predpisy síce nevylučujú možnosť zmeny platobných podmienok dojednaných v kúpnej zmluve, avšak súčasne pre vykonanie takejto zmeny predpisujú povinnosť dodržania písomnej formy. Neexistenciu - nedodržanie formy dohody o zmene platobných podmienok nie je možné ospravedlniť úzkymi rodinnými vzťahmi, a to najmä s poukazom na to, že poručiteľka a žalovaná 5/ - kupujúca, neboli v žiadnom príbuzenskom vzťahu. Žalobca poukázal tiež na to, že peniaze, ktoré mali byť vyplatené ako kúpna cena na účet žalovanej 4/, patrili H. C. a nie žalovanému 3/ a žalovanej 4/, účet ktorej bol výlučne miestom plnenia určený zmluvou. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie vychádzal len z jednoznačne preukázaných skutočností. Svedok G. F. Q., ktorého súd v konaní vypočul, nebol účastníkom právneho úkonu darovania finančných prostriedkov, a preto jeho výpoveď nemôže preukazovať darovanie a ani zaplatenie kúpnej ceny. Žalovaní v súdnom konaní žiadnym relevantným dôkazom nepreukázali zaplatenie kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy, pre darovanie finančných prostriedkov, ktoré predstavovali kúpnu cenu, ktorá ešte nebola vyplatená, bola potrebná písomná forma. Pokiaľ žalovaní v odvolaní uviedli, že súd vec nesprávne právne posúdil, žalobca poukázal na to, že neuvádzajú, ktorú právnu normu neaplikoval súd na zistený skutkový stav, netvrdia ani nesprávnu interpretáciu právnej normy a ani jej nesprávnu aplikáciu, neuvádzajú tvrdenia, ktoré by akýmkoľvek spôsobom mohli preukázať naplnenie tohto odvolacieho dôvodu. Pokiaľ žalovaní vyslovili názor, že súd prvej inštancie je príliš formalistický, žalobca uviedol, že za prílišný formalizmus nemožno považovať konštatovanie neplatnosti darovacej zmluvy z dôvodu nedodržania právnou normou predpísanej formy právneho úkonu, následkom čoho sa takýto právny úkon stáva ex lege neplatným. Žalobca poukázal na to, že podľa kúpnej zmluvy, v ktorej bola jednoznačne prejavená vôľa poručiteľky, kúpna cena nemala byť zaplatená žalovanej 4/, ale na bankový účet, ktorého majiteľom bola žalovaná 4/. Zaplatenie kúpnej ceny tak, ako bolo dohodnuté v kúpnej zmluve, žalovaní, ktorí túto skutočnosť tvrdili, v konaní nepreukázali. Žalobca nezaplatenie kúpnej ceny v konaní nemôže preukázať, pretože preukazovanie negatívnej skutočnosti je spravidla objektívne nemožné, od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukázal neexistenciu určitej skutočnosti. Z uvedených dôvodov žalobca zastáva názor, že odvolanie nie je dôvodné, žalovaní relevantným spôsobom nepreukázali naplnenie ani jedného s nimi tvrdených odvolacích dôvodov. Žalovaní sa nelogicky prostredníctvom výpovedí svedkov snažia preukázať vykonanie právnych úkonov (zmena platobných podmienok v kúpnej zmluve a uzavretie konsenzuálnej darovacej zmluvy), pre ktoré právna norma vyžaduje písomnú formu, pričom je zrejmé, že nevykonanie, respektíve neplatnosť vykonaného právneho úkonu pre nedostatok formy nemožno konvalidovať výpoveďou svedka.

16. Žalovaní v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu v plnom rozsahu zotrvali na dôvodoch podaného odvolania a zdôraznili, že v konaní nebolo preukázané, že poručiteľka vlastnila v čase smrti majetok, o ktorom súd rozhodol, že patrí do dedičstva a naviac, súd nevykonal nimi navrhované dôkazy, ktoré v plnom rozsahu vyvracajú úvahy súdu. Navrhované dôkazy mali preukázať skutočnosť, že poručiteľka v čase smrti nevlastnila žiaden majetok. Pokiaľ sa týka sumy 11.000,- eur určených do dedičstva po poručiteľke, súd vychádzal zo skutočnosti, že tieto prostriedky boli vyplatené v apríli a v máji roku 2016. V konaní nebolo preukázané, že tieto prostriedky poručiteľka vlastnila v čase smrti v decembri 2016. Tieto peniaze boli vyplatené ako reálne plnenie - odovzdanie daru poručiteľkou v prospech žalovanej 4/ na jej účet formou, ktorú si slobodne zvolila poručiteľka H. C. s ohľadom na svoj vek a zdravotný stav. Darovanie zo strany poručiteľky bolo reálne a nie

konsenzuálne a na platnosť darovacej zmluvy hnuteľných vecí nie je zákonom predpísaná písomná forma. Z vykonaného dokazovania súdom tiež bolo preukázané, že kúpna cena v sume 130.000,- eur bola uhradená. Úvahy súdu, že úhrada kúpnej ceny zo strany žalovanej 5/ nebola zaplatením kúpnej ceny, ale súvisela s obchodnou činnosťou žalovaného 3/ a žalovanej 5/, sú ničím nepodloženými špekuláciami.

17. Žalobca v následnej replike k vyjadreniu žalovaných zotrval na svojich tvrdeniach, k darovaniu sumy 11.000,- eur poručiteľkou žalovanej 4/ poukázal na to, že keď žalovaná 4/ na svoj bankový účet od žalovanej 5/ prijala sumu 6.000,- eur ako úhradu časti kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy, obratom poskytla žalovanej 5/ pôžičku vo výške 5.000,- eur, pričom po poskytnutí tejto pôžičky na svojom účte nemala finančné prostriedky postačujúce na to, aby H. C. odovzdala celú prijatú sumu 6.000,- eur, ktorá jej patrila ako časť kúpnej ceny. K zaplateniu ďalšej sumy 5.000,- eur žalovanou 5/ poukázal na to, že nebolo preukázané, že táto časť kúpnej ceny sa dostala do dispozície H. C., a teda ani, že táto suma mohla byť darovaná žalovanej 4/. Ostatné sumy zaplatené žalovanou 5/, o ktorých žalovaní tvrdia, že boli časti kúpnej ceny, boli zaplatené v rozpore s kúpnou zmluvou na účet žalovaného 3/. Žalobca na pochybné transakcie, prostredníctvom ktorých sa žalovaní snažili simulovať stav údajného zaplatenia kúpnej ceny spôsobom nemajúcim oporu v kúpnej zmluve, poukazoval počas celej doby súdneho konania. A tieto transakcie preukazujú výpisy z účtov.

18. Žalovaní a žalobca v následných ďalších písomných vyjadreniach zotrvali na svojich podaniach a na skutočnostiach, na ktoré v nich poukazovali.

19. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancii je potrebné v časti týkajúcej sa určenia pohľadávky do dedičstva podľa ako vecne správny potvrdiť a v časti týkajúcej sa určenia sumy 11.000,- eur do dedičstva, ako i vo výroku o trovách konania zrušiť podľa a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. V prejednávanej veci predmetom konania po zmene žaloby je určenie, že do dedičstva po poručiteľke H. C. patrí suma 11.000,- eur a pohľadávka vo výške 119.000,- eur, pričom obe tieto sumy predstavujú kúpnu cenu za predaj rodinného domu, ktorý bol vo vlastníctve poručiteľky, a ktorý poručiteľka odpredala žalovanej 5/ na základe kúpnej zmluvy spísanej do notárskej zápisnice za sumu 130.000,- eur, ktorá mala byť poručiteľke vyplatená najneskôr do 31.12.2016 na účet, ktorý bol označený v kúpnej zmluve, a ktorý patrí žalovanej 4/. Poručiteľka H. C. zomrela dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie po nej bolo zastavené pre nemajetnosť v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 2D/40/2017. Tieto skutočnosti sú medzi stranami sporu nesporné.

21. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal tým, či žalobca má na danej určovacej žalobe naliehavý právny záujem a dospel k správnemu právnemu záveru, že keďže medzi dedičmi po poručiteľke (ktorými sú žalobca a žalovaný 3/) je sporné, či dedička vlastnila v čase smrti sumu 11.000,- eur a pohľadávku vo výške 119.000,- eur a dedičské konanie po poručiteľke bolo zastavené, má žalobca ako jeden z dedičov naliehavý právny záujem na danej určovacej žalobe. Tento záver súdu napokon ani žalovaní v podanom odvolaní nenamietali.

22. Žalovaní v odvolaní vzhľadom na obsah odvolania a charakter odvolacích námietok primárne namietali nesprávne právne posúdenie veci, nesprávny procesný postup, ktorým súd znemožnil uskutočňovať ich procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávne skutkové zistenia, na základe vykonaného dokazovania. Porušenie svojich práv žalovaní videli najmä v nevypočutí nimi navrhovaných svedkov, ktorí boli prítomní pri spísaní kúpnej zmluvy do notárskej zápisnice a notárky, ktorá zápisnicu spisovala, ďalej namietali nesprávny záver súdu, že nedošlo k platnému darovaniu finančných prostriedkov poručiteľkou žalovanej 4/, pretože tento právny úkon musel mať písomnú formu, inak by bol neplatný. Podľa žalovaných súd prvej inštancie nerešpektoval vôľu

poručiteľky, ktorú preukázal aj svedok G. F. Q., vypočutý súdom prvej inštancie v súdnom konaní. Tiež namietali nesprávny právny záver súdu, že žalovaná 5/ neuhradila poručiteľke celú kúpnu cenu, a preto poručiteľka ku dňu smrti vlastnila pohľadávku, ktorá patrí do dedičstva.

23. Ako správne žalovaní v odvolaní uviedli, podľa ustálenej súdnej praxe je konanie o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi z hľadiska predmetu konania, konaním o určenie vlastníckeho práva. Z uvedeného dôvodu leží na žalobcovi dôkazné bremeno preukázať, že poručiteľ v čase smrti vlastnil vec, ktorú žiada určiť ako vec patriacu do dedičstva po poručiteľovi. V prejednávanej veci žalobca žiadal určiť, že do dedičstva po poručiteľke H. C. patrí suma 11.000,- eur, ktorá jej bola vyplatená za predaj rodinného domu žalovanou 5/ na účet, ktorý patrí žalovanej 4/ a zároveň, že do dedičstva patrí pohľadávka vo výške 119.000,- eur, ktorá suma predstavuje zostatok kúpnej ceny za predaj rodinného domu, ktorú časť kúpnej ceny žalovaná 5/ nezaplatila poručiteľke tak, ako bolo dohodnuté v kúpnej zmluve.

24. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie bolo preukázané, že kúpnou zmluvou spísanou do notárskej zápisnice dňa 17.02.2016, poručiteľka ako predávajúca predala žalovanej 5/ ako kupujúcej nehnuteľnosti presne špecifikované v kúpnej zmluve, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve poručiteľky, za dohodnutú kúpnu cenu 130.000,- eur, ktorá mala byť predávajúcej H. C. vyplatená na účet B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v lehote najneskôr do 31.12.2016. Žalovaná 5/ zaplatila kúpnu cenu tak, ako bolo dohodnuté v kúpnej zmluve len vo výške 11.000,- eur. Zvyšok kúpnej ceny, podľa tvrdení žalovaných, bol zaplatený inak, ako dohodnutým spôsobom, a to jednak odovzdaním hotovosti k rukám žalovanej 4/ a jednak poukázaním na účet žalovaného 3/.

25. Pokiaľ sa týka zaplatenia sumy 11.000,- eur, žalobca v konaní preukázal, že uvedená suma bola zaplatená na účet žalovanej 4/, teda tak, ako bolo dohodnuté v kúpnej zmluve. Súd prvej inštancie v bode 37. rozsudku konštatoval, že uvedená suma 11.000,- eur bola majetkom poručiteľky, pretože žalovaní nepreukázali platnosť darovania týchto finančných prostriedkov žalovanej 4/, nebolo preukázané, že tieto finančné prostriedky boli spotrebované a ani, že s nimi poručiteľka ku dňu smrti nakladala, a preto určil, že patria do dedičstva po poručiteľke. S uvedeným názorom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožnil, považuje ho za predčasný, nemajúci oporu vo vykonanom dokazovaní, z ktorého vyplýva len to, že žalovaná 5/ uvedenú sumu (spolu 11.000,- eur) zaplatila poručiteľke tak, ako bolo dohodnuté v kúpnej zmluve, t. j. na účet žalovanej 4/. Táto suma, ako časť kúpnej ceny, bola nepochybne vlastníctvom poručiteľky, avšak, či sa skutočne dostala do dispozície poručiteľky a ako s ňou následne poručiteľka naložila, teda, či ju vlastnila aj v čase smrti a mohla s ňou disponovať (čo bolo viac ako 8 mesiacov po jej zaplatení žalovanou 5/), v konaní doposiaľ nebolo preukázané. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ táto suma aj bola vlastníctvom poručiteľky, ale bola zaplatená na účet, na ktorý poručiteľka nemala dispozičné oprávnenie, mala následne len právo na vyplatenie tejto sumy od majiteľa účtu – žalovanej 4/, pričom doposiaľ v konaní nebolo preukázané, že žalovaná 4/ uvedené finančné prostriedky odovzdala poručiteľke a žalovaná 4/ takéto tvrdenie ani neuvádzala vo svojej výpovedi pred súdom. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v časti určenia sumy 11.000,- eur, do dedičstva po poručiteľke H. C. rozhodol predčasne a odvolanie žalovaných je v tejto časti dôvodné.

26. V časti určenia, že do dedičstva po poručiteľke H. C. patrí pohľadávka 119.000,- eur, sa odvolací súd plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že uvedená suma predstavujúca časť kúpnej ceny za predaj rodinného domu s príslušenstvom, ktorá mala byť vyplatená najneskôr do 31.12.2016 na účet žalovanej 4/, patrí ako pohľadávka do dedičstva po poručiteľke. Kúpna zmluva o prevode nehnuteľnosti, uzatvorená medzi poručiteľkou a žalovanou 5/, bola spísaná do notárskej zápisnice, za prítomnosti dvoch svedkov, obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, je vlastnoručne podpísaná kupujúcou pred notárkou a po prečítaní jej obsahu notárkou pred prítomnými svedkami úkonu, poručiteľka vyslovila, že listina obsahuje jej vôľu a ústne ju schválila. Z uvedenej notárskej zápisnice v žiadnom prípade nevyplýva, že poručiteľka kúpnu cenu darovala žalovanej 4/ za opatrovanie. Pokiaľ poručiteľka mala skutočne takýto úmysel a vôľu finančné prostriedky za predaj nehnuteľnosti darovať, bola by táto vôľa nepochybne zachytená v notárskej zápisnici. Žalovanými navrhnutí svedkovia, ktorých žiadali vypočuť, preto logicky mohli dosvedčiť len to, čo do notárskej zápisnice podpísali a z uvedených dôvodov, keďže notárska zápisnica je jednoznačná, ich výsluch aj odvolací súd považuje za nadbytočný. Zároveň správne súd prvej inštancie poukázal na to, že ak by aj poručiteľka prejavila vôľu darovať žalovanej 4/ finančné prostriedky, ktoré jej budú vyplatené za predaj rodinného domu, musel by byť takýto právny úkon urobený písomne, keďže finančné prostriedky jej v tom čase ešte neboli vyplatené, a preto nemohlo dôjsť k ich odovzdaniu a prevzatiu pri darovaní. Odvolací súd poukazuje na to, že finančné prostriedky,

keďže pri uzatvorení kúpnej zmluvy neboli vyplatené a kupujúca sa zaviazala ich v budúcnosti vyplatiť v určitej lehote, tak v čase podpisu kúpnej zmluvy a tvrdeného darovania finančných prostriedkov neboli ešte vo vlastníctve poručiteľky, ktorá sa stala len vlastníčkou pohľadávky voči žalovanej 5/ ako kupujúcej. Ako veriteľ preto poručiteľka mohla túto pohľadávku postúpiť na žalovanú 4/, avšak len písomnou zmluvou podľa , inak by takýto právny úkon bol absolútne neplatný. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy a ani po jej spísaní a podpísaní notárskej zápisnice však podľa výpovede žalovaných k žiadnej písomnej zmluve medzi poručiteľkou a žalovanou 4/ nedošlo. Ak aj poručiteľka prejavila vôľu darovať žalovanej 4/ finančné prostriedky, v konaní nebol preukázaný takýto platný právny úkon a z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne po nepreukázaní vyplatenia dohodnutej kúpnej ceny poručiteľke tak, ako bolo dohodnuté v kúpnej zmluve, nevyplatenú časť kúpnej ceny vo výške 119. 000,- eur určil ako pohľadávku do dedičstva.

27. Súd prvej inštancie sa správne vyporiadal aj s tvrdením žalovaných, že došlo k vyplateniu celej kúpnej ceny, teda i vo výške 119.000,- eur žalovanou 5/, a to iným spôsobom, ako bolo dohodnuté v kúpnej zmluve. Odvolací súd poukazuje na to, že z výpovede žalovanej 5/ na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 17.03.2022 vyplýva, že poručiteľka jej po spísaní kúpnej zmluvy do notárskej zápisnice povedala, že peniaze jej môže doniesť v hotovosti. Toto tvrdenie je nelogické vzhľadom k obsahu kúpnej zmluvy, a naviac, žalovaní zhodne uvádzali, že vôľa poručiteľky bola jednoznačná a bola prejavená v kúpnej zmluve spísanej do notárskej zápisnice, ktorá bola poručiteľke nahlas prečítaná za prítomnosti svedkov. Ak by poručiteľka prejavila vôľu, aby kúpna cena bola vyplatená v hotovosti, prípadne inej osobe ako dar, bola by sa táto jej vôľa odzrkadlila v notárskej zápisnici, z ktorej nepochybne vyplýva, že kúpna cena mala byť vyplatená poručiteľke, nie žiadnej inej osobe a na účet určený v kúpnej zmluve, nie v hotovosti. Skutočnosť, že vlastníčkou tohto účtu bola žalovaná 4/ v žiadnom prípade neznamená, že kúpna cena sa zaplatením na dohodnutý účet stáva vlastníctvom žalovanej 4/. Aj z výpovede žalovanej 4/ na uvedenom pojednávaní vyplýva, že ona len súhlasila s tým, aby kúpna cena bola zaplatená na jej účet, pričom poručiteľka sa mala vyjadriť, že peniaze jej daruje. Z tejto výpovede podľa odvolacieho súdu vyplýva, že peniaze neboli darované žalovanej 4/ pri uzatváraní kúpnej zmluvy, ale mali byť darované neskôr, po ich uhradení kupujúcou. Poručiteľka prejavila vôľu peniaze v budúcnosti darovať žalovanej 4/, ako správne uviedol súd prvej inštancie. Keďže v konaní nebolo preukázané, že došlo k zaplateniu celej kúpnej ceny tak, ako bolo dohodnuté v kúpnej zmluve, súd prvej inštancie správne rozhodoval o nezaplatenej časti kúpnej ceny, ako o pohľadávke poručiteľky. V konaní neboli predložené žiadne dôkazy, z ktorých by jednoznačne vyplývalo, že došlo medzi poručiteľkou a žalovanou 5/ k zmene kúpnej zmluvy uzatvorenej písomne do notárskej zápisnice, na základe čoho by kúpna cena mala byť vyplatená poručiteľke v hotovosti alebo na účet žalovaného 3/. Naviac, z podaní a z výpovedí žalovaných je zrejmé, že k takejto dohode – k zmene kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi poručiteľkou a žalovanou 5/, malo dôjsť medzi žalovanými a nie medzi žalovanou 5/ a poručiteľkou.

28. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia pohľadávky vo výške 119.000,-eur do dedičstva po poručiteľke H. C. ako vecne správny potvrdil a vo zvyšnej časti, vrátane rozhodnutia o trovách konania, zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

29. Pokiaľ sa týka odvolacích dôvodov žalovaných, je potrebné uviesť, že uplatnený odvolací dôvod podľa spočíva v porušení práva na spravodlivý súdny proces, pod ktorým treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). 30. Žalovaní sa v odvolaní nestotožnili so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie prezentovanými v napadnutom rozhodnutí, pričom poukazovali na svoje vlastné vnímanie ako skutkovej, tak aj právnej stránky veci. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS/252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (rozhodnutie

Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS/50/04). Do obsahu základného práva podľa ust. článku 46 ods. 1 SR a práva na spravodlivý proces podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS/3/97, II. ÚS/251/03). Právo na súdnu ochranu nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou, prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu.

31. V prípade odvolacieho dôvodu podľa písm .e) ide o vadu skutkovú, keď strana sporu navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu a jeho vykonania je úlohou súdu, ktorý nevykonanie dôkazu musí v rozhodnutí odôvodniť. Nevykonanie dokazovania navrhovanými svedkami súd prvej inštancie odôvodnil a odvolací súd sa stotožnil s jeho názorom, že svedkovia mohli potvrdiť len obsah notárskej zápisnice, ktorý strany sporu nespochybňovali, a preto ich výsluch nebol potrebný. Pokiaľ svedkovia mali potvrdiť vôľu poručiteľky po zaplatení kúpnej ceny peniaze darovať, tak takéto darovanie po zaplatení kúpnej ceny nebolo tvrdené a ani nijako preukázané. Navrhovaní svedkovia i podľa tvrdení žalovaných mali dosvedčiť len vôľu poručiteľky finančné prostriedky, ktoré jej budú vyplatené za predaj rodinného domu, darovať žalovanej 4/ za opatrovanie a nemali dosvedčiť, že boli prítomní pri darovaní, teda pri odovzdaní a prebratí finančných prostriedkov. Skutočnosť, že finančné prostriedky mali byť vyplatené v budúcnosti, najneskôr do 31.12.2016, bola v konaní nesporná.

32. Nesprávny skutkový záver, ako odvolací dôvod podľa , je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor. V prejednávanej veci žalovaní dôvodne v odvolaní namietali nepreukázanie vlastníctva sumy 11.000,- eur poručiteľkou v čase smrti, keď súd sám konštatoval, že nebolo v konaní preukázané, že peniaze v danej výške zaplatené na účet žalovanej 4/ boli poručiteľkou spotrebované, ani že s nimi nakladala ku dňu smrti.

33. Nesprávne právne posúdenie veci podľa je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy). Žalovaní namietali nesprávne právne posúdenie veci v časti aplikácie povinnosti darovať finančné prostriedky, ktoré majú byť vyplatené v budúcnosti, písomnou darovacou zmluvou. Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením darovania finančných prostriedkov, ktoré darca ešte nevlastní a nemôže ich odovzdať obdarovanému. I podľa názoru odvolacieho súdu na platnosť takéhoto darovania je potrebná písomná forma darovacej zmluvy v zmysle Obč. zák.

34. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť uplatnených odvolacích námietok zo strany žalovaných v časti rozhodnutia o určení pohľadávky do dedičstva, ktoré vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že v tejto časti rozsudku súd prvej inštancie z dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery, vychádzajúc z ktorých správne rozhodol, a to na rozdiel od časti rozhodnutia o určení sumy 11.000,- eur do dedičstva, v ktorej časti je jeho rozhodnutie

predčasné. Svoje rozhodnutie v časti určenia pohľadávky do dedičstva súd prvej inštancie tiež dostatočne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. .

35. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pričom s poukazom na ust. , keďže v časti zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, zrušil i výrok rozsudku o trovách konania, ktorý výrok je závislý od rozhodnutia vo veci samej. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie ohľadom sumy 11.000,- eur (ak strany sporu navrhnú dôkazy na svoje tvrdenia, pričom dôkazné bremeno na preukázanie, že uvedená suma bola majetkom a disponovala s ňou poručiteľka v čase smrti leží na žalobcovi), opätovne vyhodnotiť skutkový stav a vec právne posúdiť, svoje rozhodnutie súd náležite odôvodní ( ).

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, 2 )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).